Available languages

Taxonomy tags

Info

References in this case

References to this case

Share

Highlight in text

Go

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY

CHRISTINE STIX-HACKL

prednesené 5. februára 2004 (1)

Vec C-400/02

Gerard Merida

proti

Spolkovej republike Nemecko

[návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Bundesarbeitsgericht (Nemecko)]

„Voľný pohyb pracovníkov – Rovnaké zaobchádzanie v kolektívnych zmluvách – Dočasný dodatočný príspevok (Überbrückungsbeihilfe) – Diskriminácia osôb s trvalým pobytom vo Francúzsku, ktoré boli v minulosti zamestnané v Nemecku“





I –    Úvod

1.        Toto konanie sa týka vypočítania istého príspevku poskytovaného na základe kolektívnej zmluvy („Überbrückungsbeihilfe“, ďalej len „dočasný príspevok“), ktorý sa vypláca pri skončení pracovného pomeru.

II – Právny rámec

A –    Nariadenie Rady (EHS) č. 1612/68(2) z 15. októbra 1968 o slobode pohybu pracovníkov v rámci spoločenstva (ďalej len „nariadenie č. 1612/68“).

2.        Článok 7 ods. 4 znie:

„Každá klauzula kolektívnej alebo individuálnej zmluvy alebo akejkoľvek inej kolektívnej úpravy týkajúcej sa prístupu k zamestnaniu, výkonu zamestnania, odmeňovania a ďalších pracovných podmienok alebo prepustenia je neplatná, ak ustanovuje alebo povoľuje diskriminačné podmienky vo vzťahu k pracovníkom, ktorí sú štátnymi príslušníkmi iných členských štátov.“

B –    Vnútroštátne právo

3.        V zmysle nesporných údajov poskytnutých vnútroštátnym súdom v jeho uznesení, ako aj zástupcom Spolkovej republiky Nemecko, sa smerodajná nemecká právna úprava opiera o tieto skutočnosti:

4.        Pri francúzskych ozbrojených silách rozmiestnených na nemeckom štátnom území boli až do stiahnutia zamestnávaní civilní zamestnanci, ktorých zamestnávateľom boli francúzske jednotky. Ich odmenu hradili úrady Spolkovej republiky Nemecko z poverenia a na účet francúzskych jednotiek. V zmysle nemecko-francúzskej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia sa daňové právo použiteľné na tieto odmeny určilo podľa trvalého pobytu zamestnanca. Nemecké úrady preto neodviedli žiadnu daň z príjmov z odmien zamestnancov s trvalým pobytom vo Francúzsku, ale vyplatili im vyššiu čiastku, ako zamestnancom s trvalým pobytom v Nemecku. Táto čiastka vyplatená bývalým zamestnávateľom bola zdaniteľná vo Francúzsku.

5.        Dočasný príspevok je sociálna dávka, ktorú vypláca Spolková republika Nemecko vo vlastnom mene a z vlastných rozpočtových zdrojov na základe kolektívnej zmluvy z 31. augusta 1971 o sociálnom zabezpečení zamestnancov ozbrojených síl rozmiestnených na území Spolkovej republiky Nemecko (Tarifvertrag vom 31. August 1971 zur sozialen Sicherung der Arbeitnehmer bei den Stationierungsstreitkräften im Gebiet der Bundesrepublik Deutschland) (ďalej len „Tarifvertrag Soziale Sicherung“) bývalým zamestnancom „francúzskych ozbrojených síl na nemeckom štátnom území“ v prípade, ak sa ich pracovný pomer skončil v dôsledku stiahnutia týchto ozbrojených síl z Nemecka.

6.        V zmysle ustanovení Tarifvertrag Soziale Sicherung smerodajných pre konanie pred vnútroštátnym súdom sa výška dočasného príspevku vypočíta pre každého poberateľa rovnako. Tento výpočet sa vykoná v podstate tak, že zo základnej odmeny podľa kolektívnej zmluvy, na ktorú mal zamestnanec nárok v čase výpovede za jeden úplný kalendárny mesiac, sa odpočíta okrem skutočne vyplatenej podpory v nezamestnanosti okrem iného aj predpokladaná nemecká daň z príjmov, a to vo výške a v zmysle daňových ukazovateľov platných v čase vyplatenia dočasného príspevku. Predpokladaná nemecká daň z príjmov sa tak zohľadní aj v prípade bývalých zamestnancov vo Francúzsku, ktorí počas poberania príjmu zo zamestnania neplatili nemeckú daň z príjmov.

7.        Takto vypočítaný dočasný príspevok vo výške presahujúcej istú nezdaniteľnú čiastku podlieha v prípade poberateľov žijúcich v Nemecku dani. Poberatelia žijúci vo Francúzsku musia z dočasného príspevku platiť daň vo Francúzsku. § 4 písm. 4 druhá veta Tarifvertrag Soziale Sicherung stanovuje: „Ak sa dočasný príspevok vypláca dodatočne k príspevkom Bundesanstalt für Arbeit..., zvýši sa o čiastku potrebnú na pokrytie dane z príjmov.“ Podľa vyjadrenia zástupcu nemeckej vlády počas pojednávania spôsobuje „toto zvýšenie... neutralizovanie prípadnej daňovej povinnosti. Je pritom irelevantné, ktorý členský štát... túto daň vyberie... Poberateľ bude v Nemecku vždy v situácii, že ekonomicky nebude túto daň znášať. V tomto prípade by mohla... byť vrátená daň, ktorú z dočasného príspevku zaplatil (žalobca) vo Francúzsku. K tomu potrebuje iba zodpovedajúce potvrdenie o výške zaplatenej dane. S tuzemcami aj cudzozemcami sa... vo vzťahu... ku skutočne zaplatenej dani zaobchádza vždy zásadne rovnako.“

III – Skutkový stav, konanie pred vnútroštátnym súdom a prejudiciálna otázka

8.        Pán Merida je francúzsky občan a žije vo Francúzsku. Predtým, ako mu bola daná výpoveď, pracoval pre francúzske ozbrojené sily rozmiestnené v Nemecku. Po skončení svojho pracovného pomeru poberal pán Merida dočasný príspevok podľa Tarifvertrag Soziale Sicherung. Výška príspevku sa vypočítala v súlade s Tarifvertrag Soziale Sicherung, t. j. z hrubej mzdy poberanej v minulosti sa odpočítala podpora v nezamestnanosti skutočne poberaná vo Francúzsku a predpokladaná nemecká daň z príjmov. Takto vypočítaný dočasný príspevok predstavoval pre pána Meridu príjem vo forme príspevku, a preto podliehal dani vo Francúzsku.

9.        Keďže pán Merida sa domnieval, že odpočítanie odhadovanej nemeckej dane z príjmov ho znevýhodnilo v porovnaní so zamestnancami s trvalým pobytom v Nemecku, podal žalobu proti Spolkovej republike Nemecko. Príslušní Arbeitsgericht a Landesarbeitsgericht žalobu zamietli. Proti rozsudku Landesarbeitsgericht podal pán Merida „Revision“ na Bundesarbeitsgericht. Tento súd má pochybnosti o tom, či je úprava v Tarifvertrag Soziale Sicherung o spôsobe výpočtu dočasného príspevku v podobných prípadoch, ako je to v konaní pred vnútroštátnym súdom, v súlade s právnou úpravou Spoločenstva o voľnom pohybe pracovníkov. Z tohto dôvodu Bundesarbeitsgericht uznesením z 27. júna 2002 sa rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Je v rozpore s článkom 39 ES, ak sa pri určení vymeriavacieho základu dočasného príspevku v prípade podľa článku 4 ods. 1 písm. b) TV SozSich (článok 4 ods. 3 písm. b) druhá veta TV SozSich) vychádza z odhadovanej nemeckej dane z príjmov, ak bývalý zamestnanec býva v zahraničí a tam podlieha aj dani?“

IV – O prejudiciálnej otázke

A –    Podstatné tvrdenia účastníkov konania

10.      Pán Merida a Komisia zastávajú názor, že poberatelia dočasného príspevku žijúci vo Francúzsku sú nepriamo diskriminovaní odpočítaním odhadovanej nemeckej dane z príjmov. Spôsob výpočtu dočasného príspevku má za následok, že títo poberatelia dostávajú celkovo nižší príspevok, ako bol ich príjem vyplácaný ich bývalým zamestnávateľom. V prípade zamestnanca s trvalým pobytom v Nemecku, ktorý z tohto dôvodu podlieha nemeckému daňovému právu, sa totiž z dočasného príspevku neodpočítajú žiadne iné čiastky okrem odhadovanej nemeckej dane z príjmov a podpory v nezamestnanosti. Poberatelia dočasného príspevku žijúci vo Francúzsku však museli po odpočítaní odhadovanej nemeckej dane z príjmov zaplatiť aj skutočne vyberanú francúzsku daň z tohto príspevku. Účelom dočasného príspevku je pritom zachovanie úplného príjmu vyplácaného predošlým zamestnávateľom počas prvého roku po skončení pracovného pomeru. Tento účel je splnený v prípade poberateľov s trvalým pobytom v Nemecku. V dôsledku uplatnenia zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia však mali poberatelia s trvalým pobytom vo Francúzsku dostávať naopak vyšší príjem zo zamestnania, pretože príjem od zamestnávateľa podliehal dani z príjmov vo Francúzsku. V prípade dočasného príspevku sa však hrubý príjem zo zamestnania znižuje tak o odhadovanú nemeckú daň z príjmov, ako aj o skutočne vyberanú francúzsku daň. Toto znevýhodňujúce zaobchádzanie sa nedá zdôvodniť zjednodušením administratívnych postupov. Z tohto dôvodu sa nemôže obmedziť zásada slobody pohybu pracovníkov v práve Spoločenstva podľa článku 39 ES.

11.      Spolková republika Nemecko tvrdí, že odpočítanie odhadovanej nemeckej dane z príjmov pri vypočítaní výšky dočasného príspevku v prípadoch, akým je aj prípad pána Meridu, nie je diskriminačné. Pre zdôvodnenie tohto tvrdenia sa odvoláva okrem iného na zjednodušenie administratívnych postupov a na skutočnosť, že dočasný príspevok nepredstavuje dodatočné vyplácanie mzdy v prípade nezamestnanosti. Počas ústneho konania uviedol zástupca nemeckej vlády, že ide skôr o sociálnu dávku, ktorú Spolková republika Nemecko poskytuje dobrovoľne bývalým zamestnancom, ktorí sú príslušníci iných štátov, slúžiacu na „zmiernenie sociálnych následkov procesu reorganizácie“ v prípade nezamestnanosti a predstavujúcu „určitú formu zabezpečenia v podobe sociálnej dávky“. Dočasný príspevok sa preto vypočíta pre každú oprávnenú osobu rovnako. Právo Spoločenstva nezakladá nárok na priaznivejšie zaobchádzanie s cezhraničnými pracovníkmi ako s vlastnými pracovníkmi. Počas ústneho konania Spolková republika Nemecko ďalej uviedla, že dočasný príspevok v zásade podlieha dani aj v prípade poberateľov s trvalým pobytom v Nemecku. No prípadne splatná daň sa pri výpočte dočasného príspevku „neutralizuje“ zodpovedajúcim zvýšením príspevku. Táto úprava platí aj pre dane, ktoré sa majú z dočasného príspevku zaplatiť vo Francúzsku.

B –    Posúdenie

1.      O formulácii prejudiciálnej otázky

12.      Vnútroštátny súd má pochybnosti o zlučiteľnosti článku 4 ods. 3 písm. b) druhej vety Tarifvertrag Soziale Sicherung s článkom 39 ES, keďže v tomto ustanovení kolektívnej zmluvy sa pri „stanovení vymeriavacieho základu“ (zjavne sa tým myslí stanovenie jeho výšky) dočasného príspevku sa odpočíta odhadovaná nemecká daň, a to aj v prípade poberateľov s trvalým pobytom vo Francúzsku. Žiada preto o výklad článku 39 ES. Príspevky poskytované na základe kolektívnych zmlúv, akým je aj dočasný príspevok, však spadajú takisto do rozsahu zákazu diskriminácie v článku 7 ods. 4 nariadenia č. 1612/68. Súdny dvor doteraz v podobných prípadoch skúmal Zmluvu ES a nariadenie č. 1612/68 spolu a skonštatoval, že nariadenie detailnejšie vykonáva práva migrujúcich pracovníkov vyplývajúce z článku 39 ES, pokiaľ ide o ich povinnosti vznikajúce zo služobného pomeru a/alebo z kolektívnej zmluvy.(3)

13.      Navrhujem preformulovať prejudiciálnu otázku takto:

Májú sa článok 39 ES a článok 7 ods. 4 nariadenia rady (EHS) č. 1612/68 z 15. októbra 1968 o slobode pohybu pracovníkov v rámci spoločenstva vykladať v tom zmysle, že bránia prijatiu alebo existencii vnútroštátnej úpravy obsiahnutej v kolektívnej zmluve, v zmysle ktorej sa výška sociálnej dávky, akou je „Überbrückungsbeihilfe“ tvoriaca predmet sporu pred vnútroštátnym súdom stanoví v prípade poberateľov s trvalým pobytom v inom členskom štáte, ktorí v tomto členskom štáte podliehajú aj dani tak, že sa zohľadní odhadovaná domáca daň z príjmov z bývalého hrubého príjmu zo zamestnania, aj keď sa v prípade týchto poberateľov počas trvania pracovného pomeru nevyberala domáca daň z príjmov v dôsledku uplatnenia zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia?

2.      O výklade článku 39 ES a článku 7 ods. 4 nariadenia č. 1612/68

a)      O otázke možnej diskriminácie prostredníctvom faktického dvojitého zdanenia

14.      Pán Merida a Komisia vidia neprípustnú diskrimináciu v tom, že pri vypočítaní dočasného príspevku pre poberateľov s trvalým pobytom vo Francúzsku sa zohľadní odhadovaná nemecká daň z príjmov, aj keď sa dočasný príspevok zdaňuje aj vo Francúzsku. Na tento aspekt sa očividne zameriava aj prejudiciálna otázka vnútroštátneho súdu, pokiaľ sa zameriava na daňovú povinnosť vo Francúzsku.

15.      V tejto súvislosti je potrebné predovšetkým uviesť, že vnútroštátny súd uvádza Tarifvertrag Soziale Sicherung ako dôvod možnej diskriminácie v nedostatočnom rozsahu. Spolková republika Nemecku uviedla až počas ústneho konania, citujúc príslušné ustanovenia Tarifvertrag Soziale Sicherung – a bez námietok –, že dočasný príspevok podlieha dani aj v prípade poberateľov v Nemecku, ale táto daň sa vráti, pričom vrátenie dane si môžu nárokovať aj poberatelia s trvalým pobytom vo Francúzsku. Tým je vylúčené znevýhodnenie poberateľov s trvalým pobytom vo Francúzsku z dôvodu akéhosi „dvojitého“ zdanenia (odhadovaného v Nemecku a skutočného vo Francúzsku), ktoré pri svojej argumentácii zjavne predpokladali pán Merida aj Komisia a ktoré vnútroštátny súd pokladá za možné.

b)      O otázke možnej diskriminácie z dôvodu, že v prípade poberateľov s trvalým pobytom vo Francúzsku výška dočasného príspevku nezodpovedá čiastke vyplácanej bývalým zamestnávateľom

16.      Pri vypočítaní dočasného príspevku sa pri každej osobe, t. j. nezávisle od toho, či má trvalý pobyt v Nemecku, zohľadní odhadovaná nemecká daň z príjmov, ktorá by sa uplatnila pre osobu v porovnateľnej situácii s trvalým pobytom v Nemecku. Z tohto dôvodu sú poberatelia s trvalým pobytom vo Francúzsku znevýhodnení v porovnaní s poberateľmi s trvalým pobytom v Nemecku, keďže v ich prípade výška dočasného príspevku nezodpovedá čiastke vyplácanej bývalým zamestnávateľom druhej skupine poberateľov (s trvalým pobytom v Nemecku).

17.      Otázkou je, či táto skutočnosť predstavuje nepriamu diskrimináciu, ktorá je zakázaná v zmysle článku 39 ES a článku 7 ods. 4 nariadenia č. 1612/68.

18.      Článok 39 ES a článok 7 ods. 4 nariadenia č. 1612/68 zakazujú nielen diskrimináciu z dôvodu štátnej príslušnosti, ale aj všetky skryté formy diskriminácie, ktoré sa síce zakladajú na iných kritériách odlišovania, ale v skutočnosti vedú k rovnakému výsledku.(4) Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že vnútroštátny predpis sa má považovať za nepriamo diskriminačný, ak z jeho podstaty vyplýva, že má vážnejší dopad na migrujúcich pracovníkov ako na vlastných pracovníkov a v dôsledku toho vzniká nebezpečenstvo osobitného znevýhodnenia migrujúcich pracovníkov, s výnimkou prípadu, ak je objektívne zdôvodnený a je primeraný pre dosiahnutie sledovaného cieľa.(5)

19.      Tarifvertrag Soziale Sicherung síce nerozlišuje medzi poberateľmi dočasného príspevku z dôvodu ich štátnej príslušnosti, jeho dopad sa však môže líšiť v závislosti od toho, či zamestnanec býva v čase poberania dočasného príspevku v Nemecku alebo vo Francúzsku. Príslušníci jedného štátu majú pritom trvalý pobyt v tomto štáte oveľa častejšie ako cezhraniční pracovníci, takže použitie tohto kritéria má tendenciu znevýhodniť bývalých cezhraničných pracovníkov.(6) Mohlo by preto ísť o prípad nepriamej diskriminácie.

20.      O nepriamu diskrimináciu ide vtedy, ak sa použijú odlišné predpisy na podobné prípady alebo ten istý predpis na odlišné prípady, a tento postup sa nemôže zdôvodniť objektívnymi rozdielmi alebo objektívnymi cieľom.(7) Pri spôsobe výpočtu dočasného príspevku by mohlo ísť o situáciu, keď sa ten istý predpis použije na odlišné prípady.

21.      Súdny dvor posudzoval existenciu nepriamej diskriminácie väčšinou podľa cieľa sporného opatrenia.(8)

22.      Podľa zatiaľ nevyvrátených tvrdení Spolkovej republiky Nemecko prednesených počas ústnej časti konania účelom dočasného príspevku nie je zachovať individuálnu výšku príjmov v prípade nezamestnanosti, ale poskytnúť štátnu sociálnu dávku nezávislú od pracovného pomeru, ktorá slúži na zmiernenie sociálnych následkov nezamestnanosti. Vyplýva to zo skutočnosti, že tento príspevok neposkytuje bývalý zamestnávateľ, ale tretia osoba, a to Spolková republika Nemecko z vlastných prostriedkov a bez protiplnenia.

23.      Zdá sa byť plne zlučiteľné s týmto účelom, ak sa táto sociálna dávka vypočíta rovnako, t. j. so zohľadnením odhadovanej nemeckej dane z príjmov, pre poberateľov v porovnateľnej situácii s trvalým pobytom v Nemecku a s trvalým pobytom v inom členskom štáte.

24.      Tento postup vedie k výsledku, že výška dočasného príspevku v prípade poberateľov s trvalým pobytom vo Francúzsku nedosahuje výšku čiastky vyplácanej bývalým zamestnávateľom. No táto nominálne vyššia čiastka v prípade zamestnancov s trvalým pobytom vo Francúzsku bola iba prirodzeným dôsledkom skutočnosti, že ich príjmy počas aktívneho zamestnania boli oslobodené od nemeckej dane z príjmov na základe príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.

25.      Takéto rozličné postavenie daňovníkov s trvalým pobytom v odlišných členských štátoch v dôsledku použitia zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia je v zmysle judikatúry Súdneho dvora zlučiteľné s právom Spoločenstva, pokiaľ vyplýva v prvom rade z odlišných daňových sadzieb v dotknutých členských štátoch, ktorých určenie patrí do právomoci týchto členských štátov.(9) Z toho, že odlišné zaobchádzanie so zamestnancami s trvalým pobytom v Nemecku a vo Francúzsku, ako v prípade sporu pred vnútroštátnym súdom je zlučiteľné s právom Spoločenstva, však ešte nevyplýva, že sa toto odlišné zaobchádzanie musí prejaviť aj pri vypočítaní štátnej sociálnej dávky, ktorá je nezávislá od zamestnávateľa a poskytuje sa s cieľom zmierniť sociálne následky nezamestnanosti.

26.      Treba preto skonštatovať, že článok 39 ES a článok 7 ods. 4 nariadenia č. 1612/68 nevylučujú vypočítanie dočasného príspevku v súlade s Tarifvertrag Soziale Sicherung pre poberateľov s trvalým pobytom vo Francúzsku, pokiaľ dočasný príspevok predstavuje sociálnu dávku, ktorá je nezávislá od zamestnávateľa a ktorej účelom je zmiernenie sociálnych následkov nezamestnanosti.

V –    Návrh

27.      V zmysle vyššie uvedeného navrhujem Súdnemu dvoru, aby prejudiciálnu otázku zodpovedal takto:

Článok 39 ES a článok 7 ods. 4 nariadenia (EHS) č. 1612/68 z 15. októbra 1968 o slobode pohybu pracovníkov v rámci spoločenstva sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia prijatiu a existencii takej vnútroštátnej úpravy obsiahnutej v kolektívnej zmluve, podľa ktorej sa výška sociálnej dávky akou je „Überbrückungsbeihilfe“, ktorá je predmetom sporu pred vnútroštátnym súdom, stanoví v prípade poberateľov s trvalým pobytom v inom členskom štáte, v ktorom podliehajú aj dani, tak, že sa zohľadní odhadovaná domáca daň z príjmov z bývalého hrubého príjmu z pracovného pomeru, aj keď sa v prípade týchto poberateľov počas trvania pracovného pomeru nevyberala domáca daň z príjmov v dôsledku uplatnenia zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, pod podmienkou, že daň z dočasného príspevku vyberaná v druhom členskom štáte sa nahradí presne tak, ako prípadná daň vyberaná vo vlastnom štáte.

1 – Jazyk prednesu: nemčina.

2  – Ú. v. ES L 257, s. 2.

3  – Rozsudky z 8. mája 1990, Biehl, 175/88, Zb. s. I-1779;, z 23. februára 1994, Scholz, C-419/92, Zb. s. I-505, a z 15. januára 1998, Schöning-Kougebetopoulou, C-15/96, Zb. s. I-47.

4  – Rozsudky z 12. februára 1974, Sotgiu, 152/73, Zb. s. 153, bod 11; z 23. mája 1996, O’Flynn, C-237/94, Zb. s. I-2617, bod 17, a z 27. novembra 1997, Meints, C-57/96, Zb. s. I-6689, bod 44.

5  – Rozsudky z 12. septembra 1996, Komisia/Belgicko, C-278/94, Zb. s. I-4307, a O’Flynn, už citovaný v poznámke pod čiarou 4.

6  – Rozsudky Meints, už citovaný v poznámke pod čiarou 4, a z 24. septembra 1998, Komisia/Francúzsko, Zb. s. I-5325.

7  – Pozri napr. rozsudky o daňovom režime cudzozemcov zo 14. februára 1995, Schumacker, C-279/03, Zb. s. I-225; z 11. augusta 1995, Wielockx, C-80/94, Zb. s. I-2493; z 27. júna 1996, Asscher, C-107/94, Zb. s. I-3089; a zo 14. septembra 1999, Gschwind, C-391/97, Zb. s. I-5451, bod 21 a nasl., ako aj rozsudky Meints, už citovaný v poznámke pod čiarou 4, bod 45, a O’Flynn, už citovaný v poznámke pod čiarou 4, bod 20.

8  – Pozri napr. nedávny rozsudok Súdneho dvora z 23. októbra 2003, Schönheit a Becker, v spojených veciach C-4/02 a C-5/02, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, body 84 a 95.

9  – Rozsudky z 12. mája 1998, Gilly, C-336/96, Zb. s. I-2793, a z 12. decembra 2002, de Groot, C-385/00, Zb. s. I-11819.