Vec C-433/04
Komisia Európskych spoločenstiev
proti
Belgickému kráľovstvu
„Nesplnenie povinnosti členským štátom – Články 49 ES a 50 ES – Slobodné poskytovanie služieb – Činnosti v odvetví stavebníctva – Boj proti daňovým podvodom v odvetví stavebníctva – Vnútroštátna právna úprava zaväzujúca vykonať zrážku 15 % zo sumy dlžnej zmluvným partnerom neregistrovaným v Belgicku – Vnútroštátna právna úprava stanovujúca solidárnu zodpovednosť za daňové dlhy zmluvných partnerov neregistrovaných v Belgicku“
Návrhy prednesené 6. apríla 2006 – generálny advokát A. Tizzano
Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 9. novembra 2006
Abstrakt rozsudku
Slobodné poskytovanie služieb – Obmedzenia – Daňová právna úprava
(Články 49 ES a 50 ES)
Členský štát, ktorý zaväzuje objednávateľov a podnikateľov, ktorí využívajú služby zahraničných zmluvných partnerov neregistrovaných na úradoch tohto členského štátu vykonať zrážku 15 % sumy dlžnej za vykonané práce, a ktorý stanovuje solidárnu zodpovednosť tých istých objednávateľov a podnikateľov za daňové dlhy takýchto zmluvných partnerov, si neplní povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článkov 49 ES a 50 ES.
Povinnosť vykonať zrážku a solidárna zodpovednosť, aj keď sa uplatňujú rovnako v prípade využitia služieb neregistrovaného poskytovateľa bez ohľadu na to, či tento poskytovateľ má sídlo v predmetnom členskom štáte alebo v inom členskom štáte, totiž predstavujú obmedzenie slobodného poskytovania služieb, keďže môžu odrádzať neregistrovaných poskytovateľov a tých, ktorí nesídlia v spomenutom členskom štáte od prístupu na trh tohto členského štátu s cieľom poskytovať tam služby alebo odrádzať objednávateľov a podnikateľov využívať služby uvedených poskytovateľov.
Potreba boja proti daňovým podvodom teda nemôže postačovať na odôvodnenie uplatnenia povinnosti vykonať zrážku a solidárnej zodpovednosti všeobecne a preventívne na všetkých dodávateľov služieb nesídliacich a neregistrovaných v predmetnom členskom štáte, kým časť z nich v zásade nie je povinná platiť vyššie uvedené dane, preddavky a poplatky, ktorých vymoženie tieto opatrenia zamýšľajú zaručiť, a že existujú menej reštriktívne prostriedky pre zaručenie vymoženia daní, preddavkov a poplatkov, ktoré títo dodávatelia služieb môžu hypoteticky byť povinní platiť.
(pozri body 30 – 32, 36, 37, 42, bod 1 výroku)
ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora)
z 9. novembra 2006 (*)
„Nesplnenie povinnosti členským štátom – Články 49 ES a 50 ES – Slobodné poskytovanie služieb – Činnosti v odvetví stavebníctva – Boj proti daňovým podvodom v odvetví stavebníctva – Vnútroštátna právna úprava zaväzujúca vykonať zrážku 15 % zo sumy dlžnej zmluvným partnerom neregistrovaným v Belgicku – Vnútroštátna právna úprava stanovujúca solidárnu zodpovednosť za daňové dlhy zmluvných partnerov neregistrovaných v Belgicku“
Vo veci C-433/04,
ktorej predmetom je žaloba o nesplnenie povinnosti podľa článku 226 ES, podaná 8. októbra 2004,
Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: D. Triantafyllou, splnomocnený zástupca, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,
žalobkyňa,
proti
Belgickému kráľovstvu, v zastúpení: E. Dominkovits, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci B. van de Walle de Ghelcke, advokát,
žalovanému,
SÚDNY DVOR (prvá komora),
v zložení: predseda prvej komory P. Jann, sudcovia J. N. Cunha Rodrigues a E. Levits (spravodajca),
generálny advokát: A. Tizzano,
tajomník: R. Grass,
so zreteľom na písomnú časť konania,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 6. apríla 2006,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Svojou žalobou Komisia Európskych spoločenstiev navrhuje, aby Súdny dvor určil, že Belgické kráľovstvo si tým, že zaväzuje objednávateľov a podnikateľov, ktorí využívajú služby zahraničných zmluvných partnerov neregistrovaných v Belgicku, vykonať zrážku 15 % sumy dlžnej za vykonané práce (ďalej len „povinnosť vykonať zrážku“) a stanovením solidárnej zodpovednosti tých istých objednávateľov a podnikateľov za daňové dlhy takýchto zmluvných partnerov (ďalej len „solidárna zodpovednosť“), nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článkov 49 ES a 50 ES.
Vnútroštátny právny rámec
2 V Belgicku daňový kódex o daniach z príjmu z roku 1992, koordinovaný kráľovským nariadením z 10. apríla 1992 (dodatok k Moniteur belge z 30. júla 1992), zmenený a doplnený kráľovským nariadením z 26. decembra 1998 o opatreniach na prispôsobenie právnej úpravy týkajúcej sa solidárnej zodpovednosti za sociálne a daňové dlhy podľa článku 43 zákona z 26. júla 1996 o modernizácii sociálneho zabezpečenia a zabezpečení účinnosti právnych režimov dôchodkov (Moniteur belg e z 31. decembra 1998, s. 42140, ďalej len „CIR 92“), obsahuje vo svojej hlave VII týkajúcej sa vyrubovania a vymáhania daní kapitolu VIII nazvanú „vymáhanie daní“, v ktorej sa uvádza časť II, ktorá samotná je nazvaná „Činnosti, na ktoré je potrebné využiť služby registrovaného podnikateľa“.
3 Majú sa na mysli rôzne činnosti v odvetví stavebníctva určené kráľovským nariadením podľa článku 400 ods. 1 CIR 92.
4 Článok 402 CIR 92 stanovuje:
„1. Objednávateľ, ktorý na práce uvedené v článku 400 ods. 1 využíva služby podnikateľa, ktorý nie je v čase uzavretia zmluvy registrovaný, je solidárne zodpovedný za zaplatenie daňových dlhov svojho zmluvného partnera.
2. Podnikateľ, ktorý na práce uvedené v článku 400 ods. 1 využíva služby subdodávateľa, ktorý nie je v čase uzavretia zmluvy registrovaný, je solidárne zodpovedný za zaplatenie daňových dlhov svojho zmluvného partnera.
…
5. Solidárna zodpovednosť je obmedzená na 35 percent celkovej ceny prác bez dane z pridanej hodnoty zadaných neregistrovanému podnikateľovi alebo subdodávateľovi.
Solidárna zodpovednosť môže byť založená na úhradu istiny, prírastkov, trov a úrokov bez ohľadu na dátum vyrubenia:
1. všetkých dlhov v oblasti priamych daní a poplatkov podobných dani z príjmu, ktoré sa týkajú zdaniteľných období, počas ktorých boli vykonávané predmetné práce, a skorších zdaniteľných období;
2. všetkých dlhov v oblasti preddavkov týkajúcich sa období, počas ktorých boli práce vykonávané, a skorších období;
3. daňových pohľadávok zahraničného pôvodu, pri ktorých je požadovaná pomoc pri vymáhaní v rámci medzinárodnej dohody.
…“
5 Článok 403 CIR 92 stanovuje:
„1. Objednávateľ, ktorý vykonáva úhradu celej ceny prác uvedených v článku 400 ods. 1 alebo jej časti podnikateľovi, ktorý v čase úhrady nie je registrovaný, je povinný pri úhrade vykonať zrážku 15 % dlžnej sumy bez dane z pridanej hodnoty a uhradiť ich úradníkovi určenému kráľom podľa podmienok, ktoré tiež určí kráľ.
2. Podnikateľ, ktorý vykonáva úhradu celej ceny prác uvedených v článku 400 ods. 1 alebo jej časti subdodávateľovi, je povinný pri úhrade vykonať zrážku 15 % dlžnej sumy bez dane z pridanej hodnoty a uhradiť ich úradníkovi určenému kráľom podľa podmienok, ktoré tiež určí kráľ.
Podnikateľ je však podľa podmienok a pravidiel určených kráľom oslobodený od povinnosti vykonať zrážku a úhrady uvádzané v prvom pododseku, ak je subdodávateľ v čase úhrady registrovaný ako podnikateľ.
3. Sumy uhradené podľa tohto článku sú prípadne odrátané od sumy, za ktorú je objednávateľ alebo podnikateľ zodpovedný podľa článku 402.“
6 Článok 404 CIR 92 stanovuje, že ak vykonanie zrážky uvádzané v článku 403 tohto kódexu nebolo vykonané, objednávateľovi, resp. za predpokladov uvádzaných v článku 403 ods. 2 predmetného kódexu podnikateľovi, bude uložená administratívna pokuta vo výške dvojnásobku dlžnej sumy.
7 Článok 406 ods. 1 CIR 92 stanovuje:
„Suma uhradená podľa článku 403 je v prvom rade určená na úhradu daňových dlhov uvádzaných v článku 402, pokút a, následne, dlhov v oblasti dane z pridanej hodnoty.“
8 Článok 407 CIR 92 vylučuje uplatnenie článkov 402 a 403 na objednávateľa, pokiaľ ide o fyzickú osobu, ktorá zadáva vykonanie prác na čisto súkromné účely.
9 Činnosti uvedené v článku 400 ods. 1 CIR 92 sú uvádzané v článku 1 kráľovského nariadenia z 26. decembra 1998 o vykonaní článkov 400, 401, 403, 404 a 406 [CIR 92] a článku 30a zákona z 27. júna 1969, ktorým bolo zmenené zákonné nariadenie z 28. decembra 1944 o sociálnom zabezpečení zamestnancov (Moniteur belge z 31. decembra 1998, s. 42147). Podľa znenia odseku 1 predmetného článku 1 ide o nasledujúce činnosti:
„1. výkon práce na nehnuteľnosti. Pod prácou na nehnuteľnosti treba rozumieť: akúkoľvek, svojou povahou stavebnú, prestavbovú, dokončovaciu, upravovaciu, opravnú, údržbovú, čistiacu a demolačnú prácu na celej alebo časti nehnuteľnosti, ako aj akúkoľvek činnosť zahŕňajúcu súčasne dodanie hnuteľného tovaru s jeho umiestnením v nehnuteľnosti takým spôsobom, že tento hnuteľný tovar sa stane svojou povahou nehnuteľnosťou;
2. akákoľvek činnosť, dokonca neuvedená v odseku 1, zahŕňajúca zároveň dodanie a montáž ku stavbe:
a) všetkých prvkov alebo ich časti tvoriacich inštaláciu ústredného kúrenia alebo klimatizácie vrátane horákov, nádrží a regulačných a kontrolných prístrojov spojených s kotlom alebo radiátormi;
b) všetkých prvkov alebo ich časti tvoriacich sanitárnu inštaláciu budovy a všeobecne všetkých pevne zamontovaných prístrojov na sanitárne alebo hygienické použitie, pripojených k vodovodnému alebo odpadovému vedeniu;
c) všetkých prvkov alebo ich časti tvoriacich elektrickú inštaláciu budovy s výnimkou osvetľovacích zariadení a svietidiel;
d) všetkých prvkov alebo ich časti tvoriacich inštaláciu elektrických zvončekov, inštaláciu požiarnych a bezpečnostných detektorov, inštaláciu vnútornej telefónnej siete;
e) odkladacích skríň, drezov, vstavaných drezov a skríň pod drezy, vstavaných umývadiel a skríň pod umývadlá, digestorov, ventilátorov a vetrákov, ktorými je vybavená kuchyňa alebo kúpelňa;
f) okeníc, žalúzií a roliet umiestnených na exteriéri budovy;
3. akákoľvek činnosť, dokonca aj neuvedená v odseku 1, zahŕňajúca zároveň dodanie a umiestnenie obloženia stien alebo podlahy v budove, či už je potrebné primontovanie k budove, alebo si umiestnenie vyžaduje iba jednoduché narezanie rozmerov podľa plochy, ktorá má byť pokrytá na mieste;
4. montáž, umiestnenie, oprava, údržba a čistenie tovarov uvedených v odsekoch 2 alebo 3;
5. poskytnutie pracovníkov s cieľom vykonať činnosti uvádzanej v tomto článku.“
10 Článok 23 predmetného kráľovského nariadenia, ktorým sa mení a dopĺňa článok 209 vykonávacieho kráľovského nariadenia [CIR 92], z 27. augusta 1993 stanovuje podmienky, za ktorých sumy zrazené podľa článku 403 CIR 92 môžu byť vrátené. Podľa predmetného článku 23, v rozsahu v akom tieto sumy nie sú určené na zaplatenie daňových dlhov, sú vrátené žiadateľovi v čo najkratšej lehote a najneskôr do šiestich mesiacov od riadneho podania žiadosti o vrátenie.
Konanie pred podaním žaloby
11 Výzvou z 13. februára 2001 a následne odôvodneným stanoviskom z 23. októbra 2001 Komisia oznámila Belgickému kráľovstvu, že považuje vnútroštátne ustanovenia týkajúce sa povinnosti vykonať zrážku a solidárnej zodpovednosti za nezlučiteľné s článkami 49 ES a 50 ES. Predmetné stanovisko vyzývalo tento členský štát na prijatie opatrení potrebných na dosiahnutie súladu s týmto stanoviskom v lehote dvoch mesiacov od jeho doručenia. Keďže Komisiu neuspokojila odpoveď Belgického kráľovstva na toto stanovisko, podala túto žalobu.
O žalobe
O predmete žaloby
12 Na úvod je potrebné uviesť, že belgická vláda spochybnila prístup zvolený Komisiou a tvrdila, že skúmaniu povinnosti vykonať zrážku a solidárnej zodpovednosti malo predchádzať skúmanie povinnosti registrácie, pretože povinnosť vykonať zrážku a solidárna zodpovednosť sú neoddeliteľnou súčasťou širšieho systému boja proti daňovým podvodom. Menovaná vláda uvádza, že ak právo Spoločenstva nebráni povinnosti registrácie, povinnosť vykonať zrážku a solidárna zodpovednosť musia byť rovnako považované za zlučiteľné s týmto právom.
13 V tejto súvislosti postačuje konštatovať, že otázka zlučiteľnosti povinnosti registrácie s právom Spoločenstva nepredpokladá nevyhnutne zlučiteľnosť povinnosti vykonať zrážku a solidárnej zodpovednosti s týmto právom.
14 Preto na rozdiel od situácie relevantnej vo veci, ktorej sa týkal rozsudok zo 4. mája 2006, Komisia/Spojené kráľovstvo (C-98/04, Zb. s. I-4003), skúmanie povinnosti vykonať zrážku a solidárnej zodpovednosti môže byť odčlenené od skúmania povinnosti registrácie.
O namietanom nesplnení povinností
Argumentácia účastníkov konania
15 Komisia uvádza, že povinnosť vykonať zrážku a solidárna zodpovednosť sú v rozpore s článkami 49 ES a 50 ES z dôvodu, že odrádzajú objednávateľov a podnikateľov od využívania služieb zmluvných partnerov, ktorí nemajú sídlo a nie sú registrovaní v Belgicku, čím tak vytvárajú skutočnú prekážku pre poskytovateľov služieb, ktorí nemajú sídlo a nie sú registrovaní v Belgicku a ktorí tam chcú ponúkať svoje služby.
16 Komisia sa domnieva, že ako povinnosť vykonať zrážku, tak aj solidárna zodpovednosť sú neodôvodnenými opatreniami.
17 Pokiaľ ide o povinnosť vykonať zrážku, Komisia uvádza, že keďže daňové dlhy, ktorých vymáhanie majú belgické orgány v úmysle zabezpečiť touto povinnosťou, vo väčšine prípadov neexistujú, pokiaľ ide o poskytovateľa, ktorý nemá sídlo v Belgicku a ktorý tam vykonáva práce v rámci slobodného poskytovania služieb, žiadny naliehavý dôvod spojený s predchádzaním daňových podvodov nemôže odôvodňovať toto opatrenie.
18 Komisia uvádza, že všeobecné uplatňovanie predmetnej povinnosti ide v každom prípade nad rámec cieľa, ktorý sa má touto zrážkou dosiahnuť, a že v špecifických situáciách, keď by sa mali zaplatiť alebo vymáhať daňové dlhy v Belgicku, môžu byť použité iné, menej reštriktívne a sledovanému cieľu lepšie prispôsobené prostriedky.
19 Pokiaľ ide o solidárnu zodpovednosť, Komisia tvrdí, že je neprimeraná, pretože existujú menej reštriktívne prostriedky na zabezpečenie zaplatenia alebo vymoženia prípadných daňových dlhov zmluvného partnera.
20 Okrem toho Komisia napáda uplatnenie solidárnej zodpovednosti objednávateľa alebo podnikateľa nielen pokiaľ ide o daňové dlhy zmluvného partnera týkajúce sa prác vykonaných pre nich, ale rovnako všetkých daňových dlhov týkajúcich sa obdobia vykonávania prác, ako aj skorších období, čo predstavuje zodpovednosť za daňové dlhy týkajúce sa prác vykonaných pre iné osoby.
21 Komisia rovnako kritizuje automatické uplatnenie solidárnej zodpovednosti za absencie akéhokoľvek zavinenia na strane objednávateľa alebo podnikateľa a dodáva, že nemožnosť namietania dôvodnosti daňových dlhov objednávateľom alebo podnikateľom solidárne zodpovedným za ich zaplatenie predstavuje porušenie práv obhajoby.
22 Belgická vláda odpovedá, že povinnosť vykonať zrážku a solidárna zodpovednosť ako spôsoby vymáhania daňových dlhov v odvetví stavebníctva neobmedzujú ani prístup na trh, ani slobodné poskytovanie služieb. Keďže napadnuté opatrenia sa uplatňujú bez rozdielu, či zmluvnými partnermi sú podniky so sídlom v Belgicku, alebo ide o podniky so sídlom v inom členskom štáte, Komisia nepreukázala, že by belgickí podnikatelia boli menej naklonení využívaniu služieb neregistrovaných zmluvných partnerov so sídlom v inom členskom štáte než belgických neregistrovaných zmluvných partnerov.
23 Okrem toho belgická vláda tvrdí, že sporné opatrenia sú odôvodnené naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu spojenými s bojom proti daňovým podvodom v odvetví stavebníctva. Podľa menovanej vlády povinnosť vykonať zrážku a solidárna zodpovednosť sú súčasťou všeobecného systému odrádzania a prevencie podvodných systémov, ktoré majú za cieľ na jednej strane podnietiť využívanie služieb registrovaných zmluvných partnerov a na druhej strane zaručiť vymáhanie daňových dlhov neregistrovaných zmluvných partnerov.
24 Belgická vláda napáda okrem iného tvrdenie Komisie, podľa ktorého nie sú zahraniční poskytovatelia služieb v Belgicku spravidla platcami priamych alebo nepriamych daní. Menovaná vláda uvádza, že najmä ak existencia staveniska prekročí určitú dobu, zisky, ktoré toto stavenisko vytvára, sú v Belgicku zdaňované daňou nerezidentov, rovnako ako sú zdaňované mzdy vyplácané podnikom ktorý vykonáva takúto stavbu zamestnancom zamestnaným v Belgicku, čo znamená, že zahraničný poskytovateľ služieb môže byť daňovníkom zamestnaneckých preddavkov týkajúcich sa týchto miezd. Poskytovateľ služieb môže byť rovnako daňovníkom predmetných preddavkov z miezd vyplácaných zahraničným zamestnancom, ktorí sú zamestnaní v Belgicku viac ako 183 dní počas obdobia dvanástich mesiacov, alebo zamestnancom, ktorí majú bydlisko v Belgicku. Okrem toho belgická vláda uvádza viacero situácií, v ktorých je poskytovateľ služieb z iného členského štátu platcom dane z pridanej hodnoty, najmä ak zmluvný partner tohto poskytovateľa služieb nie je povinný podať pravidelné daňové priznanie, pokiaľ ide o túto daň (napríklad zdravotnícke a vzdelávacie zariadenia), alebo je platiteľom dane so sídlom v zahraničí, ktorý v Belgicku nemá ani stále sídlo, ani zodpovedného zástupcu.
25 Odkazujúc na rozsudok z 10. mája 1995 vyhlásený vo veci Alpine Investments (C-384/93, Zb. s. I-1141) menovaná vláda potvrdzuje, že za absencie harmonizácie Spoločenstva nie je neprimerané zaviesť všeobecné a nediskriminujúce vykonávacie pravidlá s cieľom efektívneho boja proti daňovým podvodom v odvetví stavebníctva.
26 Okrem toho uvádza, že vymáhanie daňových dlhov klasickými cestami (najmä následne súdnou cestou) sa ukazuje v špecifickom prípade dodávateľov pracovnej sily ako neefektívne.
27 Pokiaľ ide konkrétne o solidárnu zodpovednosť, belgická vláda uvádza, že Komisia nesprávne vychádzala zo situácie belgických objednávateľov alebo podnikateľov namiesto toho, aby posúdila situáciu neregistrovaných zmluvných partnerov a posúdila primeranosť predmetného opatrenia vo vzťahu k sledovanému cieľu.
Posúdenie Súdnym dvorom
28 Na úvod je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry článok 49 ES vyžaduje nielen elimináciu akejkoľvek diskriminácie voči poskytovateľovi služieb so sídlom v inom členskom štáte z dôvodu jeho štátnej príslušnosti, ale rovnako odstránenie všetkých obmedzení, dokonca ak sa uplatňujú bez rozdielu na vnútroštátnych poskytovateľov a poskytovateľov z iných členských štátov, pokiaľ môžu zabraňovať, sťažovať alebo robiť činnosť poskytovateľa so sídlom v inom členskom štáte, kde legálne poskytuje obdobné služby, menej atraktívnou (pozri v tomto zmysle rozsudky z 25. júla 1991, Säger, C-76/90, Zb. s. I-4221, bod 12; zo 7. februára 2002, Komisia/Taliansko, C-279/00, Zb. s. I-1425, bod 31; z 13. februára 2003, Komisia/Taliansko, C-131/01, Zb. s. I-1659, bod 26; z 19. januára 2006, Komisia/Nemecko, C-244/04, Zb. s. I-885, bod 30, a z 15. júna 2006, Komisia/Francúzsko, C-255/04, Zb. s. I-5251, bod 37).
29 Ako uviedol generálny advokát v bode 25 svojich návrhov, na opatrenia spôsobilé odradiť podnikateľa od výkonu slobody poskytovania služieb sa vzťahuje zákaz uvedený v Zmluve ES (pozri v tomto zmysle rozsudky z 29. novembra 2001, De Coster, C-17/00, Zb. s. I-9445, bod 33; z 11. decembra 2003, AMOK, C-289/02, Zb. s. I-15059, bod 36, a z 18. marca 2004, Leichtle, C-8/02, Zb. s. I-2641, bod 32).
30 V prejednávanej veci skutočnosť, že podľa článku 403 CIR objednávateľ alebo podnikateľ musí v prospech belgických orgánov vykonať zrážku sumy zodpovedajúcej 15 % ceny faktúrovanej neregistrovaným poskytovateľom služieb, vedie k zbaveniu tohto poskytovateľa možnosti bezodkladne disponovať časťou svojich príjmov, ktorú môže získať späť až na konci osobitného administratívneho konania. Ťažkosti, ktoré pre poskytovateľov služieb neregistrovaných a nesídliacich v Belgicku predstavuje povinnosť vykonať zrážku, teda môžu odrádzať od prístupu na belgický trh s cieľom poskytovať tam služby v odvetví stavebníctva.
31 Rovnako skutočnosť, že podľa článku 402 CIR 92 by objednávateľ alebo podnikateľ, ktorý uzavrie zmluvu s poskytovateľom služieb neregistrovaným v Belgicku, mal byť solidárne zodpovedný za všetky daňové dlhy tohto poskytovateľa týkajúce sa skorších zdaniteľných období do výšky 35 % ceny prác, ktoré by mali byť vykonané, môže odrádzať objednávateľa alebo podnikateľa od využitia služieb poskytovateľa neregistrovaného a nesídliaceho v Belgicku, ktorý v členskom štáte svojho sídla legálne poskytuje rovnaké služby. Hoci je pravdou, že solidárna zodpovednosť sa uplatňuje rovnako v prípade využitia služieb neregistrovaného poskytovateľa bez ohľadu na to, či tento poskytovateľ má sídlo v Belgicku alebo v inom členskom štáte, napriek tomu je potrebné konštatovať, že bez toho, aby boli poskytovatelia služieb nesídliaci a neregistrovaní v Belgicku zbavení možnosti poskytovať tam svoje služby, sporné ustanovenie robí prístup na belgický trh pre nich zložitým.
32 Povinnosť vykonať zrážku a solidárna zodpovednosť teda predstavujú obmedzenie slobodného poskytovania služieb.
33 Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora však vyplýva, že vnútroštátna právna úprava v oblasti, ktorá ešte nebola predmetom harmonizácie na úrovni Spoločenstva a ktorá sa vzťahuje rovnako na všetky osoby alebo podniky pôsobiace na území dotknutého členského štátu, môže byť napriek svojmu obmedzujúcemu účinku na slobodu poskytovania služieb odôvodnená naliehavým dôvodom všeobecného záujmu, pokiaľ jeho ochrana nie je zabezpečená pravidlami, ktorým podlieha poskytovateľ služby v členskom štáte usadenia, ak je táto úprava potrebná na dosiahnutie cieľa, ktorý sleduje, a nejde nad rámec toho, čo je potrebné na jeho dosiahnutie (pozri rozsudky Säger, už citovaný, bod 15; z 23. novembra 1999, Arblade a i., C-369/96 a C-376/96, Zb. s. I-8453, body 34 a 35; z 24. januára 2002, Portugaia Construções, C-164/99, Zb. s. I-787, bod 19; zo 7. februára 2002, Komisia/Taliansko, už citovaný, bod 33; z 21. októbra 2004, Komisia/Luxembursko, C-445/03, Zb. s. I-10191, bod 21, a Komisia/Nemecko, už citovaný, bod 31).
34 Keďže belgická vláda tvrdila, že sporné opatrenia sú odôvodnené naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu týkajúcimi sa boja proti daňovým podvodom v odvetví stavebníctva, je potrebné preveriť, či je možné takéto odôvodnenie prijať.
35 V tejto súvislosti hoci Súdny dvor skutočne konštatoval, že boj proti daňovým únikom a účinnosť daňových kontrol môžu byť uvádzané na odôvodnenie obmedzenia výkonu základných slobôd zaručených Zmluvou (pozri rozsudky z 8. júla 1999, Baxter a i., C-254/97, Zb. s. I-4809, bod 18; z 26. septembra 2000, Komisia/Belgicko, C-478/98, Zb. s. I-7587, bod 39, a zo 4. marca 2004, Komisia/Francúzsko, C-334/02, Zb. s. I-2229, bod 27), rovnako uviedol, že všeobecná prezumpcia daňových únikov alebo podvodov nemôže postačovať na odôvodnenie opatrenia, ktoré poškodzuje ciele Zmluvy (pozri v tomto zmysle rozsudky Komisia/Belgicko, už citovaný, bod 45, a zo 4. marca 2004, Komisia/Francúzsko, už citovaný, bod 27).
36 V prejednávanej veci, dokonca ak sa aj pripustí, že za určitých predpokladov uvádzaných belgickou vládou poskytovatelia služieb nesídliaci a neregistrovaní v Belgicku môžu byť osobami povinnými platiť dane, preddavky a poplatky, ktorých vymoženie má povinnosť vykonať zrážku a solidárna zodpovednosť zaručiť, je nesporné, že uplatnenie týchto sporných opatrení nie je obmedzené na tieto predpoklady.
37 Potreba boja proti daňovým podvodom teda nemôže postačovať na odôvodnenie uplatnenia povinnosti vykonať zrážku a solidárnej zodpovednosti všeobecne a preventívne na všetkých dodávateľov služieb nesídliacich a neregistrovaných v Belgicku, kým časť z nich v zásade nie je povinná platiť vyššie uvedené dane, preddavky a poplatky.
38 Keďže sporné opatrenia sa uplatňujú automaticky a bezpodmienečne, neumožňujú zohľadniť individuálnu situáciu poskytovateľa služieb nesídliaceho a neregistrovaného v Belgicku.
39 Pokiaľ ide o povinnosť vykonať zrážku, menej reštriktívnym prostriedkom než zbavenie poskytovateľa služieb možnosti bezodkladne disponovať nie zanedbateľnou časťou jeho príjmov by bolo zavedenie systému založeného na výmene informácií medzi objednávateľmi a podnikateľmi, poskytovateľmi služieb a belgickou daňovou správou, ktorý by napríklad objednávateľom a podnikateľom umožňoval informovať sa o prípadných daňových dlhoch ich zmluvných partnerov alebo zavádzal povinnosť informovať belgickú daňovú správu o akejkoľvek zmluve uzavretej s neregistrovanými zmluvnými partnermi alebo o akejkoľvek platbe vykonanej v ich prospech.
40 Rovnako, pokiaľ ide o solidárnu zodpovednosť, s cieľom obmedzenia odradzujúceho účinku, ktorý vyvoláva solidárna zodpovednosť u objednávateľov a podnikateľov vo vzťahu k všetkým neregistrovaným poskytovateľom služieb, či už sú v zásade povinní platiť vyššie uvedené dane, preddavky a poplatky, alebo nie, a či majú vysporiadané svoje daňové povinnosti, alebo nie, menej reštriktívnym prostriedkom by bolo stanovenie možnosti pre týchto poskytovateľov služieb preukázať regulárnosť svojej daňovej situácie alebo umožnenie objednávateľom a podnikateľom vyhnúť sa solidárnej zodpovednosti, pokiaľ by vykonali určité formality s cieľom ubezpečenia sa o regulárnosti daňovej situácie poskytovateľov služieb, s ktorými zamýšľajú uzavrieť zmluvu.
41 Navyše, ako uviedol generálny advokát v bode 42 svojich návrhov, neprimeraná povaha sporných opatrení je posilnená ich kumulatívnym uplatnením.
42 Je teda potrebné konštatovať, že Belgické kráľovstvo si tým, že zaväzuje objednávateľov a podnikateľov, ktorí využívajú služby zahraničných zmluvných partnerov neregistrovaných v Belgicku, vykonať zrážku 15 % sumy dlžnej za vykonané práce a stanovením solidárnej zodpovednosti tých istých objednávateľov a podnikateľov za daňové dlhy takýchto zmluvných partnerov nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článkov 49 ES a 50 ES.
O trovách
43 Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla zaviazať Belgické kráľovstvo na náhradu trov konania a Belgické kráľovstvo nemalo úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ho na náhradu trov konania.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol a vyhlásil:
1. Belgické kráľovstvo si tým, že zaväzuje objednávateľov a podnikateľov, ktorí využívajú služby zahraničných zmluvných partnerov neregistrovaných v Belgicku, vykonať zrážku 15 % sumy dlžnej za vykonané práce a stanovením solidárnej zodpovednosti tých istých objednávateľov a podnikateľov za daňové dlhy takýchto zmluvných partnerov nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článkov 49 ES a 50 ES.
2. Belgické kráľovstvo je povinné nahradiť trovy konania.
Podpisy
* Jazyk konania: francúzština.