Available languages

Taxonomy tags

Info

References in this case

Share

Highlight in text

Go

UZNESENIE SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)

z 30. mája 2006 (*)

„Článok 104 ods. 3 prvý pododsek rokovacieho poriadku – Leasing motorových vozidiel – Zákaz používať v členskom štáte vozidlo vo vlastníctve leasingovej spoločnosti usadenej v inom členskom štáte, v ktorom je vozidlo evidované – Trvalé používanie na území prvého členského štátu“

Vo veci C-435/04,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Cour de cassation (Belgicko) zo 6. októbra 2004 a doručený Súdnemu dvoru 14. októbra 2004, ktorý súvisí s trestným konaním proti:

Sébastien Victor Leroy,

SÚDNY DVOR (štvrtá komora),

v zložení: predseda komory K. Schiemann, sudcovia N. Colneric (spravodajkyňa) a E. Levits,

generálna advokátka: E. Sharpston,

tajomník: R. Grass,

so zreteľom na to, že Súdny dvor má v súlade s článkom 104 ods. 3 prvým pododsekom svojho rokovacieho poriadku v úmysle rozhodnúť odôvodneným uznesením,

po vypočutí generálnej advokátky,

vydal toto

Uznesenie

1        Návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke sa týka výkladu článkov 49 ES až 55 ES.

2        Tento návrh bol podaný v rámci trestného konania vedeného proti pánovi Leroy, s bydliskom v Belgicku, za riadenie motorového vozidla neevidovaného v tomto členskom štáte a za skutočnosť, že motorové vozidlo nemalo evidenčné číslo pridelené pri predpísanom prihlásení do evidencie motorových vozidiel.

 Právny rámec

 Právna úprava Spoločenstva

3        Článok 49 prvý odsek ES uvádza:

„v rámci nasledujúcich ustanovení sú zakázané obmedzenia slobody poskytovať služby v Spoločenstve vo vzťahu k štátnym príslušníkom členských štátov, ktorí sa usadili v niektorom inom štáte Spoločenstva ako príjemcovia služieb.“

 Vnútroštátna právna úprava

4        Článok 2 ods. 1 kráľovského nariadenia z 20. júla 2001 upravujúci evidenciu motorových vozidiel (Moniteur belge z 8. augusta 2001, s. 27031) stanovuje:

„Motorové vozidlo môže byť zaradené do cestnej premávky iba vtedy, ak je evidované a ak má evidenčné číslo pridelené pri prihlásení do evidencie motorových vozidiel.“

5        Článok 3 tohto nariadenia stanovuje:

„§ 1 Osoby s bydliskom, resp. so sídlom v Belgicku prihlásia motorové vozidlá, ktoré chcú zaradiť do cestnej premávky v Belgicku, do evidencie motorových vozidiel podľa článku 6, a to aj v prípade, ak sú tieto motorové vozidlá už evidované v zahraničí.

…

§ 2      Povinnosti evidencie motorových vozidiel v Belgicku, ktoré sú evidované v zahraničí a uvedené do cestnej premávky osobami uvedenými v § 1, však nepodlieha:

1.      motorové vozidlo, ktoré dáva zahraničný prenajímateľ k dispozícii fyzickej osobe zapísanej v evidencii obyvateľov vedenej niektorou z belgických obcí alebo do dispozície právnickej osoby zapísanej v belgickom obchodnom registri, a to po dobu najviac štyridsaťosem hodín;

…“

6        Článok 29 kráľovského nariadenia zo 16. marca 1968 o koordinácii predpisov týkajúcich sa dopravnej polície (Moniteur belge z 27. marca 1968, s. 3145), upravuje režim sankcií.

 Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

7        Pán Leroy, s bydliskom v Belgicku, bol na základe ustanovenia článku 2 ods. 1 kráľovského nariadenia z 20. júla 2001 a článku 29 kráľovského nariadenia zo 16. marca 1968 odsúdený za riadenie motorového vozidla neevidovaného v tomto členskom štáte a za skutočnosť, že motorové vozidlo nemalo evidenčné číslo pridelené pri predpísanom prihlásení do evidencie motorových vozidiel.

8        Pán Leroy priznal, že bol hlavným užívateľom tohto motorového vozidla vo vlastníctve leasingovej spoločnosti so sídlom v Luxemburskom veľkovojvodstve. Netvrdil, že uvedené motorové vozidlo bolo určené na výkon podnikateľskej činnosti na území iného členského štátu než štátu jeho pobytu.

9        Cour de cassation v konaní začatom pánom Leroy rozhodol o prerušení konania a položil Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Bránia články 49 až 55 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva z 25. marca 1957 vnútroštátnej právnej úprave prvého členského štátu, ktorá zakazuje osobe bývajúcej a pracujúcej v tomto štáte používať na jeho území vozidlo vo vlastníctve leasingovej spoločnosti usadenej v druhom členskom štáte, ak toto vozidlo nebolo zaevidované v prvom členskom štáte, hoci bolo zaevidované v druhom členskom štáte?“

 O prejudiciálnej otázke

10      Na základe článku 104 ods. 3 prvého pododseku rokovacieho poriadku môže Súdny dvor, ak je položená prejudiciálna otázka zhodná s otázkou, o ktorej Súdny dvor už rozhodol, rozhodnúť odôvodneným uznesením.

11      Podľa ustálenej judikatúry odporuje článku 49 ES uplatnenie vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá bez objektívneho odôvodnenia bráni možnosti poskytovateľa služieb túto slobodu efektívne vykonávať (pozri najmä rozsudok z 21. marca 2002, Cura Anlagen, C-451/99, Zb. s. I-3193, bod 29). Okrem toho zo slobodného poskytovania služieb profituje tak poskytovateľ, ako aj príjemca služieb (rozsudok z 13. júla 2004, Bacardi France, C-429/02, Zb. s. I-6613, bod 31).

12      Je nesporné, že povinnosť evidencie v členskom štáte, v ktorom sa používajú vozidlá zobraté na leasing od spoločnosti usadenej v inom členskom štáte, spôsobuje sťaženie vykonávania cezhraničných leasingových činností (rozsudok Cura Anlagen, už citovaný, bod 37). Povinnosť evidencie nestráca povahu prekážky z dôvodu, že spoločnosť usadená v inom členskom štáte môže prihlásiť vozidlo do evidencie v Belgicku na svoje vlastné meno bez toho, aby tam mala stálu prevádzku (rozsudok z 15. decembra 2005, Nadin a i., C-151/04 a C-152/04, Zb. s. I-11203, bod 38).

13      Pokiaľ ide o prípadné odôvodnenie povinnosti evidencie, Súdny dvor už skúmal právnu úpravu, ktorá je predmetom sporu, v už citovanom rozsudku vo veci Nadin a i. Vo vzťahu k článku 43 ES Súdny dvor v bode 55 tohto rozsudku uviedol, že tomuto ustanoveniu odporuje to, aby vnútroštátna právna úprava prvého členského štátu ukladala samostatne zárobkovo činnej osobe s bydliskom v tomto štáte povinnosť v tomto členskom štáte zaevidovať služobné vozidlo, ktoré jej bolo poskytnuté spoločnosťou, v ktorej je zamestnaná, usadenou v druhom členskom štáte, ak toto vozidlo nemá byť prevažne trvalo používané na území prvého členského štátu ani sa v skutočnosti takýmto spôsobom nepoužíva.

14      Analogicky článku 49 prvému odseku ES odporuje, aby vnútroštátna právna úprava prvého členského štátu, akou je právna úprava sporná vo veci samej, ukladala osobe, ktorá má bydlisko v tomto členskom štáte, povinnosť dať zaevidovať vozidlo prenajaté od leasingovej spoločnosti usadenej v inom členskom štáte, ak toto vozidlo nemá byť prevažne trvalo používané na území prvého členského štátu, ani sa v skutočnosti takýmto spôsobom nepoužíva.

15      V prejednávanej veci prináleží vnútroštátnemu súdu posúdiť dobu platnosti zmluvy o prenájme a povahu skutočného používania vozidla, ktoré je predmetom prenájmu (pozri rozsudok Nadin a i., už citovaný, bod 42).

16      Vzhľadom na predchádzajúce úvahy je potrebné odpovedať na položenú otázku tak, že článkom 49 ES až 55 ES neodporuje, aby vnútroštátna právna úprava prvého členského štátu, akou je právna úprava sporná vo veci samej, zakazovala osobe bývajúcej a pracujúcej v tomto štáte používať na jeho území vozidlo, ktoré si prenajala od leasingovej spoločnosti usadenej v druhom členskom štáte, ak toto vozidlo nebolo zaevidované v prvom členskom štáte a ak toto vozidlo má byť prevažne trvalo používané na území tohto štátu alebo sa v skutočnosti takýmto spôsobom používa.

 O trovách

17      Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:

Článkom 49 ES až 55 ES neodporuje, aby vnútroštátna právna úprava prvého členského štátu, akou je právna úprava sporná vo veci samej, zakazovala osobe bývajúcej a pracujúcej v tomto štáte používať na jeho území vozidlo, ktoré si prenajala od leasingovej spoločnosti usadenej v druhom členskom štáte, ak toto vozidlo nebolo zaevidované v prvom členskom štáte a ak toto vozidlo má byť prevažne trvalo používané na území tohto štátu alebo sa v skutočnosti takýmto spôsobom používa.

Podpisy

* Jazyk konania: francúzština.