Available languages

Taxonomy tags

Info

References in this case

Share

Highlight in text

Go

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

PAOLO MENGOZZI

prednesené 18. októbra 2007 1(1)

Vec C-103/06

Philippe Derouin

proti

Union pour le recouvrement des cotisations de sécurité sociale et d’allocations familiales de Paris – Région parisienne (Urssaf)

[návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný tribunal des affaires de sécurité sociale de Paris (Francúzsko)]

„Sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov – Nariadenie (EHS) č. 1408/71 – Články 8, 14a ods. 2 a článok 14d ods. 1 – Samostatne zárobkovo činné osoby – Všeobecný sociálny príspevok – Príspevok na úhradu sociálneho dlhu – Zohľadnenie príjmov dosiahnutých v inom členskom štáte a zdaniteľných v tomto štáte na základe dohody o zamedzení dvojitého zdanenia“





I –    Úvod

1.        V rámci tohto konania je Súdny dvor požiadaný o výklad nariadenia Rady (ES) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, v znení zmenenom, doplnenom a aktualizovanom nariadením Rady (ES) č. 118/97 z 2. decembra 1996(2) a zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES) č. 1606/98 z 29. júna 1998(3) (ďalej len „nariadenie 1408/71“)(4) a vzťahov medzi týmto nariadením a ustanoveniami daňovej dohody uzatvorenej medzi Francúzskou republikou a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska o zamedzení dvojitého zdanenia príjmov získaných samostatne zárobkovo činnou osobou s bydliskom vo Francúzsku, ktorá je v tomto členskom štáte sociálne poistená a ktorá vykonáva súčasne v obidvoch týchto štátoch samostatnú zárobkovú činnosť.

2.        Konkrétnejšie ide o to, či ustanovenia nariadenia č. 1408/71 majú byť vykladané v tom zmysle, že bránia určitému členskému štátu, v prejednávanej veci Francúzskej republike, aby na základe ustanovení dotknutej dohody o zamedzení dvojitého zdanenia nevyberal z časti príjmov plynúcich z činnosti danej samostatne zárobkovo činnej osoby príspevky, ktoré podľa judikatúry Súdneho dvora patria do pôsobnosti tohto nariadenia.

II – Právny rámec

A –    Právna úprava Spoločenstva

3.        Podľa článku 2 ods. 1 nariadenia č. 1408/71 sa toto nariadenie „vzťahuje na zamestnancov alebo samostatne zárobkovo činné osoby, na ktoré sa vzťahuje alebo sa vzťahovali právne predpisy jedného alebo viacerých členských štátov a ktoré sú štátnymi príslušníkmi jedného z členských štátov, alebo ktoré sú osobami bez štátnej príslušnosti, alebo utečencami s bydliskom na území jedného z členských štátov, ako aj na ich rodinných príslušníkov a ich pozostalých“.

4.        Článok 13 ods. 1 tohto nariadenia stanovuje: „Pokiaľ v článkoch 14c a 14f nie je ustanovené inak, osoby, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s ustanoveniami tejto hlavy.“

5.        Podľa článku 13 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 1408/71 sa na osobu, ktorá je samostatne zárobkovo činná na území jedného členského štátu, vzťahujú právne predpisy tohto členského štátu dokonca aj vtedy, ak má bydlisko na území iného členského štátu; pokiaľ články 14 až 17 tohto nariadenia neustanovujú inak.

6.        Článok 14a nariadenia č. 1408/71 spresňuje: „Článok 13 ods. 2 písm. b) sa použije s nasledujúcimi výnimkami a výhradami:

…

2. Osoba, ktorá je obvykle samostatne zárobkovo činná na území dvoch alebo viacerých členských štátov, podlieha právnym predpisom členského štátu, na území ktorého má bydlisko, ak vykonáva časť svojej činnosti na území tohto členského štátu.

…“

7.        Podľa článku 14d ods. 1 nariadenia č. 1408/71: „S osobou uvedenou v článkoch… 14a ods. 2, 3 a 4… sa zaobchádza na účely uplatňovania právnych predpisov ustanovených v súlade s týmito ustanoveniami tak, ako keby vykonávala svoju celú zárobkovú činnosť alebo činnosti na území dotknutého členského štátu.“

B –    Vnútroštátna právna úprava a dohoda o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Francúzskou republikou a Spojeným kráľovstvom

8.        Všeobecný sociálny príspevok (ďalej len „CSG“) bol zriadený rozpočtovým zákonom č. 90-1168 z 29. decembra 1990(5), ktorého príslušné ustanovenia boli kodifikované v článku L.136-1 a nasl. Zákonníka sociálneho zabezpečenia.

9.        Podľa článku L. 136-1 Zákonníka sociálneho zabezpečenia je CSG vypočítaný z príjmov plynúcich z výkonu zárobkovej činnosti a z náhradných príjmov fyzických osôb, ktoré majú vo Francúzsku daňový domicil z hľadiska dane z príjmov a ktoré sú z akéhokoľvek dôvodu poistencami francúzskeho systému povinného zdravotného poistenia. Príjmy z činnosti samostatne zárobkovo činných osôb takisto podliehajú CSG. Podľa článku L. 136-5 Zákonníka sociálneho zabezpečenia vyberajú tento príspevok organizácie poverené výberom poistného všeobecného systému sociálneho zabezpečenia podľa pravidiel a so zárukami a sankciami uplatniteľnými na výber poistného všeobecného režimu pre rovnaký druh príjmov. Podľa článku L. 136-8 Zákonníka sociálneho zabezpečenia predstavuje sadzba CSG vyberaného z príjmov uvedených v článku L. 136-1 tohto zákonníka 7,5 % hrubého príjmu.(6) Výnos z CSG vyberaného z príjmov plynúcich z výkonu zárobkovej činnosti a z náhradných príjmov zo zárobkovej činnosti je podľa spôsobu rozdelenia uvedeného v článku L. 136-8 IV Zákonníka sociálneho zabezpečenia odvedený do Caisse nationale des allocations familiales (Štátny fond pre rodinné prídavky), Fonds de solidarité vieillesse (Fond solidarity v starobe)(7), do systémov povinného zdravotného poistenia a od 1. júla 2004 aj do Caisse nationale de solidarité pour l’autonomie (Štátny fond solidarity na účely nezávislosti)(8).

10.      Príspevok na úhradu sociálneho dlhu (ďalej len „CRDS“) bol zavedený článkom 14 ods. 1 nariadenia č. 96-50 z 24. januára 1996 o úhrade sociálneho dlhu(9). CRDS je vyberaný z uvedených príjmov a za podmienok stanovených v článkoch L. 136-2 až L. 136-4 a L. 136-8 III Zákonníka sociálneho zabezpečenia. Jeho sadzba sa rovná 0,5 % zdaniteľných príjmov a vyberá sa z príjmov dosiahnutých od 1. februára 1996 do 31. januára 2009. Podľa článku 15 III bodu 1 nariadenia č. 96-50 je CRDS vyberaný takisto z príjmov zo zárobkovej činnosti a z náhradných príjmov fyzických osôb pochádzajúcich zo zahraničia, ktoré vo Francúzsku podliehajú dani z príjmov, za podmienky, že budú dodržané daňové dohody uzatvorené s cieľom zamedziť dvojitému zdaneniu. Podľa tohto nariadenia je výťažok CRDS odvedený do Caisse d’amortissement de la dette sociale (Fond na úhradu sociálneho dlhu) (CADES), ktorá je subjektom verejnej správy.

11.      Dňa 22. mája 1968 podpísala Francúzska republika a Spojené kráľovstvo dohodu o zamedzení dvojitého zdanenia a daňových únikov v oblasti daní z príjmov (ďalej len „dohoda o zamedzení dvojitého zdanenia“), ktorá nadobudla účinnosť 29. októbra 1969.(10)

12.      Podľa článku 1 ods. 1 tejto dohody do jej pôsobnosti patria, pokiaľ ide o Francúzsku republiku, daň z príjmov fyzických osôb, daň z príjmov právnických osôb, ako aj všetky zrážky z týchto daní a všetky preddavky na tieto dane. Odsek 2 toho istého článku stanovuje, že táto dohoda „sa takisto uplatňuje na každú budúcu daň, ktorá bude mať zhodný alebo obdobný charakter, ktorou niektorý zmluvný štát alebo vláda niektorého z území, na ktoré bola táto zmluva rozšírená… doplní alebo nahradí súčasné dane. Príslušné orgány zmluvných štátov si oznámia zmeny, ku ktorým v ich daňových právnych predpisoch dôjde“.

13.      Podľa článku 14 ods. 1 dohody o zamedzení dvojitého zdanenia príjmy, ktoré daňovému rezidentovi zmluvného štátu plynú z výkonu samostatných zárobkových činností, sú predmetom dane len v tomto členskom štáte, s výnimkou toho, že má zvyčajne v druhom štáte stálu prevádzkareň pre výkon tejto činnosti. Ak má takúto prevádzkareň, príjmy sú predmetom dane v druhom štáte, ale len v takom rozsahu, v akom ich možno pripočítať tejto stálej prevádzkarni. Odsek 2 tohto ustanovenia definuje „samostatné zárobkové činnosti“, ktoré označujú všetky činnosti okrem obchodných, priemyselných a poľnohospodárskych činností, vykonávaných osobou, ktorá v súvislosti s týmito činnosťami dosahuje zisk alebo nesie straty.

14.      Zo spisu vyplýva, že dohoda o zamedzení dvojitého zdanenia bude nahradená hneď, ako bude ratifikovaná dohoda podpísaná 28. januára 2004 medzi Francúzskou republikou a Spojeným kráľovstvom o zamedzení dvojitého zdanenia a daňových únikov v oblasti daní z príjmov a kapitálového majetku. Táto dohoda výslovne uvádza, že sa vzťahuje na CSG a CRDS.

III – Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

15.      Pán Derouin má bydlisko vo Francúzsku, kde vykonáva povolanie advokáta ako slobodné povolanie a je tiež spoločníkom v partnership (spoločnosť, ktorá má charakter združenia) Linklaters založenom podľa anglického práva (ďalej len „Linklaters“). Linklaters má svoju hlavnú organizačnú zložku v Spojenom kráľovstve, ale má tiež kancelárie v iných krajinách vrátane Francúzska.

16.      Pán Derouin je zapísaný ako advokát pri Cour d’appel de Paris (Francúzsko) a súčasne ako Registered Foreign Lawyer pri Supreme Court of England and Wales (Spojené kráľovstvo). Advokátske služby poskytuje v rámci činností parížskej kancelárie Linklaters a je odmeňovaný podielom na ziskoch dosiahnutých Linklaters.

17.      Má daňový domicil vo Francúzsku a je daňovníkom vo Francúzsku a v každej krajine, kde sa nachádza Linklaters, podľa svojho podielu na hospodárskych výsledkoch dosiahnutých každou kanceláriou.

18.      Pán Derouin podlieha francúzskemu povinnému režimu zdravotného poistenia a je zaregistrovaný v Union pour le recouvrement des cotisations de sécurité sociale et d’allocations familiales de Paris – Région parisienne (Únia pre výber poistného na sociálne zabezpečenie a rodinné prídavky v Paríži) (ďalej len „Urssaf“) ako samostatne zárobkovo činná osoba.

19.      Od roku 2000 vypočítalo Urssaf výšku poistného na rodinné prídavky, ako aj CSG a CRDS, ktoré mal pán Derouin zaplatiť, z vymeriavacieho základu tvoreného príjmami zo samostatnej zárobkovej činnosti, ktoré mu plynuli z jeho činností vykonávaných v advokátskej kancelárii Linklaters vo Francúzsku, a jeho podielom na zisku dosiahnutom Linklaters v Spojenom kráľovstve.

20.      Pán Derouin uhradil poistné na rodinné prídavky vypočítané zo všetkých jeho príjmov zo samostatnej zárobkovej činnosti (vrátane príjmov pochádzajúcich z britských zdrojov). Spochybňuje však platenie príspevkov na CSG a CRDS vypočítaných z jeho britských príjmov, pretože tieto príspevky nepredstavujú príspevky do systému sociálneho zabezpečenia, ale mali by byť považované za dane. Keďže však podľa pána Derouina ide v prípade príjmov z britského zdroja o príjmy zdanené v Spojenom kráľovstve podľa dohody o zamedzení dvojitého zdanenia, môžu byť CDG a CRSD vypočítané len z príjmov, ktoré môžu byť zdanené vo Francúzsku.

21.      Urssaf naopak tvrdí, že tieto príspevky uvedené ako posledné majú charakter poistného na sociálne zabezpečenie a že patria do vecnej pôsobnosti nariadenia č. 1408/71, a teda musia byť vypočítané zo všetkých príjmov, tak z britských, ako aj francúzskych, ktoré pán Derouin dosiahol.

22.      S cieľom objasniť túto otázku požiadal tribunal des Affaires de Sécurité Sociale de Paris (Francúzsko) rozhodnutím z 12. apríla 2005 Cour de cassation o vyjadrenie, či majú byť CSG a CRDS považované za dane v zmysle dohody o zamedzení dvojitého zdanenia.

23.      Podľa názoru Cour de cassation treba „otázku, či sa má nariadenie č. 1408/71… vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby dohoda, akou je dohoda [o zamedzení dvojitého zdanenia], stanovovala, že príjmy dosiahnuté v Spojenom kráľovstve pracovníkmi, ktorí majú bydlisko vo Francúzsku a ktorí sú poistencami systému sociálneho zabezpečenia tohto štátu, sú vylúčené z vymeriavacieho základu pre výpočet [CSG] a [CRDS] vyberaného vo Francúzsku položiť Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev…“

24.      Keďže tribunal des Affaires de Sécurité Sociale usúdil, že na účely vyriešenia problému, ktorý mu bol predložený, je rozhodujúca otázka právnej povahy CSG a CRDS a rozhodnutie sporu vo veci samej závisí od otázky, či je uplatnenie dohody o zamedzení dvojitého zdanenia na CSG a CRDS v rozpore s pravidlami Spoločenstva, rozhodol o prerušení konania vo veci samej a Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev položil nasledujúcu prejudiciálnu otázku:

„Má sa nariadenie č. 1408/71… vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby dohoda, akou je dohoda [o zamedzení dvojitého zdanenia], stanovovala, že príjmy dosiahnuté v Spojenom kráľovstve pracovníkmi, ktorí majú bydlisko vo Francúzsku a sú poistencami systému sociálneho zabezpečenia tohto štátu, sú vylúčené z vymeriavacieho základu pre výpočet [CSG] a [CRDS] vyberaných vo Francúzsku?“

IV – Konanie pred Súdnym dvorom

25.      Pán Derouin, Urssaf, francúzska vláda, vláda Spojeného kráľovstva a Komisia Európskych spoločenstiev predložili písomné pripomienky v súlade s článkom 23 Štatútu Súdneho dvora. Účastníci konania boli vypočutí na pojednávaní konanom 7. marca 2007.

V –    Analýza

A –    Úvodné poznámky

26.      Nariadenie č. 1408/71 zaviedlo systém koordinácie vnútroštátnych režimov v oblasti sociálneho zabezpečenia členských štátov a obsahuje celý rad ustanovení, ktoré určujú, ktoré vnútroštátne predpisy o sociálnom zabezpečení sa v konkrétnych prípadoch uplatňujú. Tieto ustanovenia majú za cieľ zaistiť, aby osoba, ktorá využila svoje právo na voľný pohyb, v podstate podliehala právnym predpisom len jedného členského štátu (zásada „výlučnosti uplatniteľných právnych predpisov“)(11) a aby preto musela odvádzať príspevky na sociálne zabezpečenie len v tom členskom štáte, ktorého právne predpisy sa uplatňujú. Systém kolíznych noriem v oblasti sociálneho zabezpečenia, ktorý bol zavedený nariadením č. 1408/71, má za cieľ najmä zabrániť tomu, aby pracovník, ktorý využil svoje právo na voľný pohyb, neplatil z rovnakého príjmu dva príspevky.(12)

27.      Ciele, ktoré sú charakteristické pre bilaterálne dohody o zamedzení dvojitého zdanenia príjmov zo samostatnej zárobkovej činnosti, nie sú príliš vzdialené od cieľov, ktoré sleduje nariadenie č. 1408/71, pokiaľ ide o poistné na sociálne zabezpečenie. Zatiaľ čo prvé z týchto cieľov umožňujú členským štátom, ktoré dohodu uzavreli, aby si nad rámec príslušných opatrení na zjednotenie alebo harmonizáciu na úrovni Spoločenstva rozdelili medzi sebou daňovú právomoc tak, aby zamedzili alebo zmiernili dvojité zdanenie rovnakých príjmov dosiahnutých v jednom alebo v druhom z týchto štátov,(13) ciele sledované nariadením v podstate zakazujú, aby osoby, na ktoré sa vzťahuje, boli povinné odvádzať dva príspevky na sociálne zabezpečenie, ktoré by v prípade rovnakého príjmu vyplývali z použitia dvoch vnútroštátnych úprav sociálneho zabezpečenia.(14)

28.      Bolo by teda možné domnievať sa, že kolízne normy, ktoré sú stanovené v týchto dvoch právnych nástrojoch, a to v nástroji medzinárodnom a nástroji Spoločenstva, sa použijú v oblasti, ktorej sa týkajú, bez toho, aby medzi nimi existoval vzťah alebo, a fortiori, rozpor.

29.      Situácia sa však komplikuje tým, čo niektorí nazývajú „postupným financovaním sociálneho zabezpečenia prostredníctvom daní“(15), teda praxou alebo javom, ktoré v podstate spočívajú v tom, že vnútroštátne systémy sociálneho zabezpečenia sú financované peňažnými príspevkami, ktoré majú aspoň podľa vnútroštátneho práva znaky daní, avšak z hľadiska práva Spoločenstva môžu patriť do pôsobnosti nariadenia č. 1408/71. V tomto prípade, o ktorý práve ide vo veci samej, ako bude vysvetlené ďalej v týchto návrhoch, vzniká otázka vzťahu medzi nariadením č. 1408/71 a dohodami o zamedzení dvojitého zdanenia.

30.      Iste to nie je prvýkrát, čo Súdny dvor rozhoduje spor týkajúci sa otázky, či CSG a/alebo CRDS sú daňou alebo príspevkom na sociálne zabezpečenie.

31.      Tak ako vo veciach, v ktorých boli vydané už citované rozsudky Komisia/Francúzsko, v ktorých Súdny dvor rozhodol, že kvalifikácia príspevku ako dane podľa vnútroštátneho práva nebráni tomu, aby mohli obidva dotknuté príspevky patriť do pôsobnosti nariadenia č. 1408/71, pokiaľ boli priamo a špeciálne určené na financovanie sociálneho zabezpečenia vo Francúzsku, a teda priamo a dostatočne relevantne súviseli so zákonmi upravujúcimi jednotlivé oblasti sociálneho zabezpečenia uvedené v článku 4 tohto nariadenia,(16) sa však, na rozdiel od odôvodnenia uvedeného v rozhodnutí vnútroštátneho súdu, nedomnievam, že by predložená vec mala smerovať k tomu, aby Súdny dvor rozhodol o povahe týchto príspevkov.

32.      V prejednávanej veci v podstate stačí uviesť, na čo napokon poukázala na pojednávaní francúzska vláda, že žiaden z účastníkov konania, ktorí predložili Súdnemu dvoru v prejednávanej veci pripomienky, vážne nespochybňuje, v nadväznosti na už citované rozsudky Komisia/Francúzsko, a pokiaľ ide o CSG aj na trochu nejednoznačný neskorší rozsudok Perez Naranjo(17), že CSG a CRDS patria do vecnej pôsobnosti nariadenia č. 1408/71. V každom prípade, pokiaľ by CRDS, tak ako pred Súdnym dvorom skúšal obhajovať pán Derouin, nesplňoval už od roku 2002 kritériá stanovené v už citovaných rozsudkoch Komisia/Francúzsko, prislúchalo by vnútroštátnemu súdu, aby posúdil, či prípadné zmeny týkajúce sa tohto príspevku zavedené francúzskou právnou úpravou môžu spôsobiť, že CRDS už nebude špeciálne a priamo určený na financovanie francúzskeho systému sociálneho zabezpečenia, ale bude naopak určený na financovanie všeobecných výdavkov orgánov verejnej moci, čo by znamenalo, že sa naň nevzťahujú ustanovenia nariadenia č. 1408/71. Samozrejme, ak by to v danom prípade platilo a ak CRDS patrí do pôsobnosti dohody o zamedzení dvojitého zdanenia, bola by prejudiciálna otázka čiastočne irelevantná. Predpoklad, na ktorom je založená prejudiciálna otázka, však znie tak, že CRDS, ako aj CSG aj naďalej patria do vecnej pôsobnosti nariadenia č. 1408/71. Na účely tejto analýzy treba teda vychádzať z tohto predpokladu.

33.      Okrem toho treba spresniť, že Súdnemu dvoru nie je položená otázka – a to veľmi správne – týkajúca sa výkladu dohody o zamedzení dvojitého zdanenia, konkrétnejšie, či sa táto dohoda vzťahuje na CSG a CRDS. Súdny dvor je totiž príslušný, len pokiaľ ide o výklad práva Spoločenstva, aj keď na účely výkladu tohto práva, ktorý bude užitočný pre vnútroštátny súd, môže prípadne zohľadniť ustanovenia dohody o zamedzení dvojitého zdanenia, pokiaľ vnútroštátny súd uvedie, že táto dohoda je súčasťou právneho rámca uplatniteľného vo veci samej.(18) Aby otázka, ktorú položil vnútroštátny súd, mala v prejednávanej veci potrebný účinok, je potrebné vychádzať z predpokladu, že na základe článku 1 ods. 2 dohody o zamedzení dvojitého zdanenia sa ustanovenia tejto dohody vzťahujú na CSG a CRDS.

34.      Okrem toho, na rozdiel od vecí, v ktorých boli vydané už citované rozsudky Komisia/Francúzsko, sa prejednávaná vec netýka problému kumulatívneho uplatňovania právnych predpisov o sociálnom zabezpečení členského štátu, v ktorom majú pracovníci bydlisko, a členského štátu, v ktorom títo pracovníci vykonávajú zamestnanie, ktoré je článkom 13 a nasl. nariadenia č. 1408/71 zakázané, pretože v prejednávanej veci je nesporné, ako uviedol vnútroštátny súd, že na pána Derouina, ktorý je samostatne zárobkovo činnou osobou s bydliskom vo Francúzsku a so sociálnym poistením v tomto členskom štáte, sa vzťahuje francúzska právna úprava sociálneho zabezpečenia a že Spojené kráľovstvo nevyberá z príjmov dosahovaných pánom Derouinom v súvislosti s jeho činnosťou v Spojenom kráľovstve žiadne príspevky na sociálne zabezpečenie, čo na pojednávaní potvrdila aj vláda Spojeného kráľovstva.

35.      Ako vhodne poznamenali francúzska vláda a vláda Spojeného kráľovstva, vnútroštátny súd jasne nestanovil, podľa ktorého ustanovenia nariadenia č. 1408/71 patrí pán Derouin do osobnej pôsobnosti tohto nariadenia. V tejto súvislosti vnútroštátny súd uviedol jednak článok 13 ods. 2 písm. b) uvedeného nariadenia, ktorý v rámci zásady výlučnosti uplatniteľných právnych predpisov stanovuje, že na osobu, ktorá je samostatne zárobkovo činná na území jedného členského štátu, sa vzťahujú právne predpisy tohto členského štátu dokonca aj vtedy, ak má bydlisko na území iného členského štátu, a jednak článok 14a ods. 2 tohto nariadenia, ktorý odchylne od uvedeného článku 13 ods. 2 písm. b) spresňuje, že osoba, ktorá je obvykle samostatne zárobkovo činná na území dvoch alebo viacerých členských štátov, podlieha právnym predpisom členského štátu, na území ktorého má bydlisko, ak vykonáva časť svojej činnosti na území tohto členského štátu.

36.      Pochybnosti vnútroštátneho súdu je možné vysvetliť skutočnosťou, že pán Derouin dosahuje príjmy pochádzajúce zo Spojeného kráľovstva ako spoločník v Linklaters a súčasne vykonáva svoju samostatnú zárobkovú činnosť vo Francúzsku, kde má bydlisko. Zdá sa, že tieto pochybnosti boli vyvolané tiež argumentáciou pána Derouina, ktorý sa domnieva, že vykonáva svoju zárobkovú činnosť výhradne vo Francúzsku, a tým zároveň popiera uplatniteľnosť ustanovení nariadenia č. 1408/71, pretože nevyužil právo na voľný pohyb, v danom prípade slobodu usadiť sa. Na pojednávaní si francúzska vláda tiež položila otázku týkajúcu sa uplatniteľnosti nariadenia č. 1408/71 za predpokladu, že by vnútroštátny súd vychádzal z toho, že pán Derouin vykonával svoju zárobkovú činnosť výhradne vo Francúzsku a že zo Spojeného kráľovstva mu len plynú príjmy, čo by predstavovalo situáciu, v ktorej by už nemal postavenie samostatne zárobkovo činného migrujúceho pracovníka. Ak by to tak bolo, nevznikal by podľa tejto vlády problém zlučiteľnosti dohody o zamedzení dvojitého zdanenia s nariadením č. 1408/71.

37.      Súdnemu dvoru samozrejme neprináleží v rámci konania podľa článku 234 ES zisťovať skutkový stav ani uplatňovať právne normy Spoločenstva na konkrétnu vec a ani posudzovať zlučiteľnosť vnútroštátneho práva alebo dohody o zamedzení dvojitého zdanenia s právom Spoločenstva. Pokiaľ by však vnútroštátny súd potvrdil skutkovú domnienku uvedenú pánom Derouinom a francúzskou vládou, zbavil by tým potrebného účinku výklad práva Spoločenstva, ktorý Súdny dvor uvedie vo svojej odpovedi na položenú prejudiciálnu otázku.

38.      Toto riziko sa mi však zdá malé z dvoch hlavných dôvodov. Na jednej strane vnútroštátny súd uviedol už vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania, že pán Derouin patrí do osobnej pôsobnosti nariadenia č. 1408/71 bez toho, aby Súdnemu dvoru prináležalo toto posúdenie spochybňovať. Na druhej strane zo spisu vyplýva, že pán Derouin sa chce odvolávať na článok 14 ods. 1 dohody o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorý v podstate stanovuje uplatnenie daňovej právnej úpravy Spojeného kráľovstva, keď osoba s bydliskom vo Francúzsku má zvyčajne v druhom zmluvnom štáte stálu prevádzkareň na výkon tejto samostatnej zárobkovej činnosti. Je teda ťažko predstaviteľné, že pán Derouin nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť tiež v Spojenom kráľovstve, v členskom štáte, v ktorom, pripomínam, je zapísaný ako registered foreign lawyer na Supreme Court of England and Wales. Zdá sa mi teda, že uplatniteľnosť článku 14a ods. 2 nariadenia č. 1408/71 na situáciu, akou je situácia pána Derouina, nie je ani zďaleka vylúčená a odpoveď na otázku vnútroštátneho súdu musí teda z tohto predpokladu vychádzať.

39.      Diskusia, v ktorej sa postoje účastníkov konania rozchádzajú, sa však týka úplne inej veci. V podstate ide o to, či majú byť ustanovenia nariadenia č. 1408/71 vykladané v tom zmysle, že bránia tomu, aby členský štát, ktorý je podľa nariadenia príslušný vyberať príspevky, akými sú CSG a CRDS, z príjmov dosahovaných v tomto štáte samostatne zárobkovo činnou osobou, ktorá je v ňom sociálne poistená, a tiež z pomernej časti príjmov, ktoré táto osoba dosiahla v inom členskom štáte a ktoré v tomto štáte podliehajú dani,(19)nevyberal príspevky z týchto príjmov uvedených ako posledné, pretože sa na tieto príspevky uplatňuje dohoda o zamedzení dvojitého zdanenia uzavretá medzi týmito dvoma členskými štátmi.

40.      Inak povedané, otázka spočíva v tom, či nariadenie č. 1408/71 ukladá príslušnému členskému štátu povinnosť zahrnúť do vymeriavacieho základu pre výpočet príspevkov, akými sú CSG a CRDS, príjmy pochádzajúce zo samostatnej zárobkovej činnosti vykonávanej samostatne zárobkovo činnou osobou v inom členskom štáte, ktorá je sociálne poistená v prvom členskom štáte.

B –    O povinnosti zahrnúť do vymeriavacieho základu pre výpočet príspevkov, akými sú CSG a CRDS, všetky príjmy zo samostatných zárobkových činností samostatne zárobkovo činnej osoby (článok 14d ods. 1 nariadenia č. 1408/71)

41.      S cieľom odpovedať na otázku uvedenú v predchádzajúcom bode treba predovšetkým pripomenúť, že systém zavedený nariadením č. 1408/71 je iba koordinačným systémom, ktorý najmä v hlave II tohto nariadenia (v rámci ktorej sa nachádzajú články 13 a 14) určuje právnu úpravu alebo právne úpravy uplatniteľné na zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby, ktorí v rôznych situáciách vykonávajú svoje právo na voľný pohyb.(20) Súdny dvor spresnil, že v prípade neexistencie harmonizácie na úrovni Spoločenstva prináleží právnej úprave každého dotknutého členského štátu, aby stanovila podmienky práva alebo povinnosti osôb poistiť sa v systéme sociálneho zabezpečenia, ako aj výšku poistného na sociálne zabezpečenie plateného poistencami a príjmy, ktoré sa zohľadnia pri výpočte tohto poistného.(21)

42.      Práve na základe tejto judikatúry odmietol Súdny dvor v už citovanom rozsudku Nikula zásadu, podľa ktorej nemôže členský štát vykonávať zrážky poistného na sociálne zabezpečenie z dôchodkov vyplácaných iným členským štátom.(22) Súdny dvor totiž uviedol, že pokiaľ inštitúcia členského štátu, kde má dôchodca bydlisko, vyplatí dôchodok a inštitúcia tohto istého štátu zabezpečí pokrytie výdavkov nemocenského poistenia, žiadne ustanovenie nariadenia č. 1408/71 nezakazuje tomuto štátu vypočítať tejto osobe sumu poistného na sociálne zabezpečenie zo všetkých jej príjmov, ktoré jej plynú z dôchodkov vyplatených v členskom štáte, kde má bydlisko, alebo z dôchodkov vyplatených v iných členských štátoch.(23) Súdny dvor však vo všeobecnosti pripomenul, že členský štát musí pri výkone tejto právomoci dodržiavať právo Spoločenstva,(24) čo v danej veci znamenalo, že systém uplatňovaný členským štátom bydliska musí zohľadniť poistné na nemocenské poistenie, ktoré už dôchodcovia zaplatili v priebehu rokov, keď vykonávali zárobkovú činnosť v inom členskom štáte, než v štáte bydliska.(25)

43.      Ukladajú teda ustanovenia nariadenia č. 1408/71 členskému štátu bydliska to, čo v prípade uvedenom vyššie nezakazovali, teda výpočet príspevkov, akými sú CSG a CRDS, zo všetkých príjmov samostatne zárobkovo činnej osoby, akou je pán Derouin?

44.      Pán Derouin a francúzska vláda navrhujú, aby bola odpoveď na túto otázku záporná. V zásade sa domnievajú, že oslobodenie pána Derouina od zaplatenia CSG a CRDS podľa dohody o zamedzení dvojitého zdanenia nespochybňuje zásady zakotvené nariadením č. 1408/71, medzi ktorými figuruje zásada výlučnosti uplatniteľných právnych predpisov, pretože na pána Derouina sa naďalej vzťahujú francúzske právne predpisy v oblasti sociálneho zabezpečenia a je naďalej oprávnený poberať všetky dávky, ktoré tieto predpisy upravujú.

45.      Naopak Urssaf a Komisia sa domnievajú, odkazujúc pritom najmä na rozsudok Allard(26), že nariadenie č. 1408/71 bráni tomu, aby sa členský štát vzdal vyberania príspevkov, ktoré patria do jeho pôsobnosti. Aj keď vláda Spojeného kráľovstva zaujala vo svojich písomných pripomienkach rovnaký postoj ako pán Derouin, na pojednávaní sa pripojila k argumentácii Komisie a tvrdila najmä to, že pri výkone svojich daňových právomocí musia členské štáty dodržiavať právo Spoločenstva.

46.      Je potrebné pripomenúť, že podľa článku 14d ods. 1 nariadenia č. 1408/71 „s osobou uvedenou v článkoch… 14a ods. 2… sa zaobchádza na účely uplatňovania právnych predpisov ustanovených v súlade s [týmto] ustanovením tak, ako keby vykonávala svoju celú zárobkovú činnosť alebo činnosti na území dotknutého členského štátu“.(27)

47.      Tak ako správne spresnili generálni advokáti Jacobs a Ruiz-Jarabo Colomer, článok 14d ods. 1 nariadenia č. 1408/71 stanovuje zloženie vymeriavacieho základu príspevkov do vnútroštátnych systémov sociálneho zabezpečenia pre osobu, na ktorú sa vzťahuje, takým spôsobom, že poistné, ktoré je zaplatené v členskom štáte, ktorého vnútroštátna úprava sa použije, sú vypočítané na základe celkového príjmu osoby dosiahnutého vo všetkých dotknutých členských štátoch.(28)

48.      Súdny dvor potvrdil toto posúdenie v už citovanom rozsudku Allard. Pán Allard, ktorý mal bydlisko v Belgicku a ktorý mal príjmy zo samostatných zárobkových činností vykonávaných v tomto členskom štáte a vo Francúzsku, spochybnil možnosť Belgického kráľovstva určiť vymeriavací základ príspevku nazvaného „zmierňovacie poistné“ odvedeného do starobného a pozostalostného dôchodkového systému samostatne zárobkovo činných osôb zo všetkých uvedených príjmov bez toho, aby vyberanie tohto príspevku zakladalo nárok na protiplnenie.(29)

49.      Belgický súd sa na Súdny dvor obrátil v zásade s otázkou, či článok 13 a nasl. nariadenia č. 1408/71 bránia vyberaniu príspevku, akým je zmierňovacie poistné, zo všetkých príjmov osôb z ich samostatných zárobkových činností vykonaných v členskom štáte bydliska a v inom členskom štáte.

50.      Súdny dvor pripomenul, že situácia v prejednávanej veci patrila do osobnej a vecnej pôsobnosti nariadenia č. 1408/71 a osobitne, že podľa článku 14a ods. 2 tohto nariadenia sa na pána Allarda vzťahovala belgická právna úprava sociálneho zabezpečenia,(30) a s ohľadom na článok 14d ods. 1 uvedeného nariadenia dospel k záveru, že „osoba, ktorá sa nachádza v situácii opísanej v uznesení o prejudiciálnej otázke a ktorá vykonáva súčasne samostatnú zárobkovú činnosť v Belgicku aj vo Francúzsku, podlieha na základe naposledy uvedenej činnosti príslušným belgickým predpisom za rovnakých podmienok, ako keby vykonávala túto samostatnú zárobkovú činnosť v Belgicku“.(31) Z toho podľa Súdneho dvora vyplýva, že sociálny príspevok, akým je zmierňovacie poistné, ktoré je pán Allard povinný zaplatiť v Belgicku, „má byť vypočítané so zohľadnením príjmov dosiahnutých vo Francúzsku“.(32) Súdny dvor teda dospel k záveru, že „podľa článku 13 a nasl. nariadenia č. 1408/71 sa poistné, ako je zmierňovacie poistné, má stanoviť so zohľadnením príjmov, ktoré pochádzajú zo zárobkovej činnosti na území iného členského štátu, ako je členský štát, ktorého sociálno-právne predpisy sa uplatňujú“, aj keď samostatne zárobkovo činná osoba nemá na základe tejto platby poistného nárok na žiadne protiplnenie.(33)

51.      Je trochu zvláštne, že v odôvodnení tohto rozsudku Súdny dvor neuviedol časť vety článku 14d ods. 1 nariadenia č. 1408/71, ktorá sa mi zdá rozhodujúca, podľa ktorej „na účely uplatňovania [ustanovených] právnych predpisov“ sa samostatné zárobkové činnosti vykonávané v inom členskom štáte považujú za činnosti vykonávané v členskom štáte, ktorý je príslušný na základe tohto nariadenia vyberať poistné na sociálne zabezpečenie.(34) Uvedenie tejto časti vety by zaistilo lepšiu väzbu medzi bodmi 21 až 23 odôvodnenia uvedeného rozsudku, jasne zdôrazňujúc, že článok 14d ods. 1 nariadenia č. 1408/71 zaručuje samostatne zárobkovo činnej osobe najmä to, že výpočet poisteného na sociálne zabezpečenie bude uskutočnený v súlade s právnou úpravou určenou podľa článku 14a ods. 2 tohto nariadenia.

52.      Pravdou zostáva, tak ako uviedla Komisia, že z výkladu článku 14d ods. 1 nariadenia č. 1408/71 uvedeného v už citovanom rozsudku Allard vyplýva, že členský štát, ktorého právna úprava sociálneho zabezpečenia je určená článkom 14a ods. 2 tohto nariadenia, musí vyberať príspevky patriace do pôsobnosti tohto nariadenia zo všetkých príjmov samostatne zárobkovo činnej osoby, ktoré jej plynú zo samostatných zárobkových činností vykonávaných v členskom štáte, ktorého právna úprava je určená, a v inom členskom štáte.(35)

53.      Treba však doplniť, že v aktuálnej veci ani pán Derouin, ani francúzska vláda nespochybňujú, že rodinné príspevky platené pánom Derouinom sú na rozdiel od CSG a CRDS vypočítané správne zo všetkých príjmov dosiahnutých pánom Derouinom v súvislosti s jeho samostatnými zárobkovými činnosťami vo Francúzsku a v Spojenom kráľovstve. Z hľadiska práva Spoločenstva – bez ohľadu na kvalifikáciu podľa francúzskeho vnútroštátneho práva – pokiaľ CSG a CRDS patria do pôsobnosti nariadenia č. 1408/71, ich vymeriavací základ musí byť podľa článku 14d ods. 1 tohto nariadenia založený na všetkých príjmoch dosiahnutých pánom Derouinom.

54.      Zdá sa, že povinnosť, ktorá vyplýva z článku 14d ods. 1 nariadenia č. 1408/71, je možné vysvetliť snahou čo najlepšie zaistiť rovnosť v zaobchádzaní v oblasti sociálneho zabezpečenia medzi migrujúcimi pracovníkmi na jednej strane a všetkými pracovníkmi, ktorí vykonávajú činnosť na území členského štátu, na strane druhej.

55.      Predovšetkým pokiaľ ide o rovnosť v zaobchádzaní medzi migrujúcimi pracovníkmi, Súdny dvor v už citovanom rozsudku Hervein a i. spresnil, že článok 14d ods. 1 nariadenia č. 1408/71, ktorý sa tiež vzťahuje na osoby, ktoré sú zamestnané a súčasne vykonávajú samostatnú zárobkovú činnosť na území rôznych členských štátov, má podľa článku 14c písm. a) nariadenia č. 1408/71 za cieľ zabrániť tomu, aby nedochádzalo k tomu, že „na časť činností tohto pracovníka sa nevzťahujú žiadne právne predpisy o sociálnom zabezpečení“.(36)

56.      Kontext, ktorého sa týka toto spresnenie, je samozrejme odlišný od kontextu prejednávanej veci. V už citovanom rozsudku Hervein a i. bola totiž Súdnemu dvoru položená otázka platnosti výnimky stanovenej v článku 14c písm. b) nariadenia č. 1408/71 a v jeho prílohe VII, zo zásady výlučnosti uplatniteľných právnych predpisov, teda výnimka, ktorá v prípade členských štátov uvedených v tejto prílohe umožňuje súčasné uplatnenie právnych predpisov sociálneho zabezpečenia dvoch členských štátov, na území ktorých je osoba zamestnaná a zároveň vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť. Po tom, ako Súdny dvor potvrdil platnosť vyššie uvedených ustanovení, zdôraznil snahu zákonodarcu Spoločenstva vyjadrenú v článku 14d ods. 1 nariadenia č. 1408/71 zaistiť rovnosť v zaobchádzaní medzi pracovníkmi uvedenými v článku 14c písm. a) a b) tohto nariadenia tak, aby nedochádzalo k tomu, že na rozdiel od tých, na ktorých sa v súvislosti s každou z ich činností vzťahujú súčasne dve právne úpravy sociálneho zabezpečenia podľa písmena b) uvedeného článku,(37) by sa na tých, na ktorých sa podľa písmena a) toho istého článku vzťahuje len jedna právna úprava, nevzťahovali žiadne právne predpisy o sociálnom zabezpečení.

57.      Nedomnievam sa však, že výklad článku 14d ods. 1 nariadenia č. 1408/71 vykladaného v spojení s článkom 14a ods. 2 tohto nariadenia by sa mohol podstatne líšiť od výkladu uvedeného v už citovanom rozsudku Hervein a i. Konkrétnejšie, znenie článku 14d ods. 1 uvedeného nariadenia je dostatočne jasné na to, aby sa bolo možné domnievať, že zákonodarca Spoločenstva nezamýšľal ponechať členským štátom možnosť, aby sa medzi sebou bilaterálne dohodli na tom, že sa na časť činností osoby vykonávajúcej na ich území samostatné zárobkové činnosti nepoužijú žiadne právne predpisy o sociálnom zabezpečení.

58.      Treba však pripustiť, že v prejednávanej veci to tak nie je. Skutočnosť, že Francúzska republika nevyberá CSG a CRDS z príjmov zo samostatnej zárobkovej činnosti pána Derouina dosiahnutých v Spojenom kráľovstve, neznamená úplné oslobodenie od sociálnych príspevkov, ktoré je povinný odvádzať z uvedených činností vo Francúzsku, a neznamená teda, že v prípade týchto činností nebudú použité žiadne právne predpisy o sociálnom zabezpečení, pretože pán Derouin, tak ako bolo pripomenuté v bode 53 týchto návrhov, aj naďalej platí v súlade s francúzskymi predpismi sociálneho zabezpečenia rodinné príspevky zo všetkých svojich príjmov pochádzajúcich z jeho samostatných zárobkových činností v oboch členských štátoch.

59.      Ďalej tým, že samostatne zárobkovo činné osoby vykonávajúce zárobkovú činnosť vo viacerých členských štátoch podliehajú, pokiaľ ide o všetky ich príjmy, len jednej úprave sociálneho zabezpečenia, si článok 14d ods. 1 nariadenia č. 1408/71 vykladaný v spojení s článkom 14a ods. 2 tohto nariadenia kladie tiež za cieľ zaručiť rovnosť zaobchádzania so všetkými osobami pracujúcimi na území niektorého členského štátu bez toho, aby znevýhodňoval tie, ktoré využili svoje právo na voľný pohyb.(38)

60.      Tiež treba pripomenúť, že povinnosť vypočítať príspevky, ktoré patria do pôsobnosti nariadenia č. 1408/71, zo všetkých príjmov zo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnutých pracovníkom, na ktorého sa vzťahuje situácia uvedená v článku 14a ods. 2 tohto nariadenia, je podľa judikatúry zlučiteľná s článkom 43 ES.(39)

61.      Pán Derouin a francúzska vláda však v podstate tvrdia, že nariadenie č. 1408/71 nebráni tomu, aby členský štát, ktorého právne predpisy sú určené v súlade s týmto nariadením, zaobchádzal podľa svojich zmluvných záväzkov v daňovej oblasti zavedených do vnútroštátneho právneho poriadku priaznivejšie s pracovníkom, ktorý využil svoje právo na voľný pohyb, ako s pracovníkom, ktorý vykonáva všetky svoje samostatné zárobkové činnosti v tomto členskom štáte.

62.      Na prvý pohľad a bez toho, aby bolo popierané tvrdenie, že s pánom Derouinom je na základe dohody o zamedzení dvojitého zdanenia (aspoň z hľadiska dostupnosti čistých príjmov plynúcich z výkonu samostatnej zárobkovej činnosti) zaobchádzané priaznivejšie ako s osobou samostatne zárobkovo činnou výhradne vo Francúzsku, sa táto analýza zdá byť presvedčivá. Naráža však na viacero prekážok, ktoré vysvetlím v nasledujúcich bodoch.

C –    O prekážkach uplatnenia zmluvnej výnimky z povinnosti stanovenej v článku 14d ods. 1 nariadenia č. 1408/71

63.      Ako správne uviedla vláda Spojeného kráľovstva a Komisia, z ustálenej judikatúry vyplýva, že členské štáty majú pri výkone svojej právomoci, najmä v oblasti priamych daní, dodržiavať právo Spoločenstva.(40) Tak ako bolo uvedené v bode 27 týchto návrhov, pokiaľ ide o zamedzenie a odstránenie dvojitého zdanenia, nad rámec príslušných opatrení na zjednotenie alebo harmonizáciu na úrovni Spoločenstva ostávajú členské štáty príslušné na stanovenie kritérií zdanenia príjmov s cieľom zmierniť, v prípade potreby zmluvnou cestou, dvojité zdanenia. Ako som už mal príležitosť uviesť,(41) súčasná judikatúra Súdneho dvora rozlišuje medzi na jednej strane rozdelením daňovej právomoci medzi členské štáty a na druhej strane výkonom daňovej právomoci členskými štátmi, vrátane prípadov, keď tento výkon vyplýva z predchádzajúceho dvojstranného či jednostranného rozdelenia ich daňovej právomoci, pri ktorom sú členské štáty povinné konať v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva.(42)

64.      Je teda nesporné, že pri výkone daňovej právomoci alebo v prejednávanej veci v súvislosti so svojím rozhodnutím nevyberať CSG a CRDS z príjmov pána Derouina z činností vykonávaných v Spojenom kráľovstve na základe dohody o zamedzení dvojitého zdanenia musí Francúzska republika dodržiavať právo Spoločenstva.

65.      V tejto súvislosti sa francúzska vláda a pán Derouin domnievajú, že pojem „ustanovené právne predpisy“, ktorý sa nachádza v článku 14d ods. 1 nariadenia č. 1408/71 zahrňuje všetky právne predpisy príslušného členského štátu, prípadne vrátane, tak ako je to v prejednávanej veci, dohody o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorá je súčasťou francúzskeho vnútroštátneho práva. Vzhľadom na to Francúzska republika len použije svoju vlastnú právnu úpravu v súlade s mechanizmom kolíznych noriem v oblasti sociálneho zabezpečenia, ktorý je upravený v príslušných ustanoveniach nariadenia č. 1408/71.

66.      Tento názor však nie je presvedčivý, pretože stráca zo zreteľa to, že nariadenie č. 1408/71 sa obmedzuje na určenie právnej úpravy sociálneho zabezpečenia uplatniteľnej na zamestnancov a osoby samostatne zárobkovo činné v Európskom spoločenstve, ktorí sa nachádzajú v danej cezhraničnej situácii a nezahrňuje teda všetky vnútroštátne právne predpisy, ktorých súčasťou je najmä vnútroštátne pracovné právo alebo daňové predpisy. Pritom podľa článku 14d ods. 1 nariadenia č. 1408/71, a tak ako sa domnieval aj Urssaf, musia určené právne predpisy o sociálnom zabezpečení, ktoré vykonávajú toto ustanovenie, stanoviť vymeriavací základ príspevkov, ktoré patria do oblasti pôsobnosti uvedeného nariadenia, zo všetkých príjmov dosahovaných zo samostatných zárobkových činností samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá sa nachádza v situácii stanovenej v článku 14a ods. 2 tohto nariadenia.

67.      Aj keby sme prijali tvrdenie, ktoré správne zastáva Komisia, podľa ktorého predmetné ustanovenia dohody o zamedzení dvojitého zdanenia patria do vecnej pôsobnosti nariadenia č. 1408/71, nevyplývalo by z toho, že tieto ustanovenia sú zahrnuté v pojme „ustanovené právne predpisy“, ktorý je uvedený v článku 14d ods. 1 tohto nariadenia.

68.      Podľa článku 1 písm. j) nariadenia č. 1408/71, ktorý definuje na účely uplatnenia tohto nariadenia pojem „právne predpisy“, znamená tento pojem „zákony, nariadenia a iné právne predpisy, ako aj ostatné súčasné a budúce ustanovenia na vykonanie opatrení každého členského štátu, vzťahujúce sa na časti a systémy sociálneho zabezpečenia upravené článkom 4 ods. 1 a 2 alebo na osobitné nepríspevkové dávky uvedené v článku 4 ods. 2a“. Táto definícia teda nespomína medzinárodné dohody uzavreté v oblasti sociálneho zabezpečenia(43) alebo a fortiori ustanovenia iných medzinárodných dohôd, ktoré môžu prípadne patriť do vecnej pôsobnosti nariadenia č. 1408/71.

69.      Naopak, ako výstižne uviedli Komisia a Urssaf, dohody o sociálnom zabezpečení uzavreté medzi dvoma alebo viacerými členskými štátmi a ustanovenia akejkoľvek dohody, ktoré aj napriek tomu, že dohoda formálne neupravuje oblasť sociálneho zabezpečenia, patria do pôsobnosti nariadenia č. 1408/71, sú predmetom osobitných ustanovení nariadenia, a to jeho článkov 6 až 8.

70.      Ako vieme, článok 6 nariadenia č. 1408/71 zakotvuje zásadu, podľa ktorej toto nariadenie nahrádza najmä akúkoľvek dohodu o sociálnom zabezpečení, ktorá zaväzuje výhradne dva členské štáty. Táto zásada by sa mala podľa môjho názoru uplatňovať tiež na ustanovenia iných dvojstranných dohôd, ktoré patria do pôsobnosti tohto nariadenia. Iný výklad by umožnil členským štátom obísť zásadu zakotvenú v uvedenom článku 6 tým, že by im umožnil len prostredníctvom jednoduchého taxonomického postupu vylúčiť z pôsobnosti tohto nariadenia zmluvné ustanovenia, na ktoré sa vzťahuje.

71.      Zásadné nahradenie bilaterálnych dohôd uzavretých medzi členskými štátmi nariadením č. 1408/71 však podlieha niekoľkým výnimkám, z ktorých uvediem len tie, ktoré relevantným spôsobom súvisia s prejednávanou vecou.

72.      Najskôr treba pripomenúť, že na základe ustanovení Zmluvy ES Súdny dvor obmedzil uplatniteľnosť pravidla stanoveného v článku 6 nariadenia č. 1408/71 na situácie, v ktorých sa dotknutí pracovníci nemôžu odvolávať na nadobudnuté práva s cieľom udržať si priaznivejšie postavenie stanovené v bilaterálnych dohodách zaväzujúcich oba členské štáty, ktoré boli uzavreté predtým, ako toto nariadenie nadobudlo účinnosť, alebo pred pristúpením členského štátu k Európskym spoločenstvám, pokiaľ dotyční pracovníci vykonali svoje právo na voľný pohyb k jednému z týchto dvoch momentov.(44)

73.      Naopak zásada stanovená v článku 6 nariadenia č. 1408/71 nie je dotknutá a ostáva v súlade s ustanoveniami Zmluvy ES, pokiaľ pracovník vykonal svoje právo na voľný pohyb po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia, a to v čase, keď už bola bilaterálna dohoda o sociálnom zabezpečení nahradená týmto nariadením, a to aj pokiaľ by použitie tejto dohody bolo pre poistencov priaznivejšie.(45)

74.      Podľa tejto dichotómie, ktorá by podľa môjho názoru nemala byť spochybnená, by sa pán Derouin nemohol odvolávať na ustanovenia dohody o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré patria do pôsobnosti nariadenia č. 1408/71, pretože je nesporné, že svoje právo slobodne sa usadiť využil po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia, čo je potvrdené tým, ako bolo uvedené aj na pojednávaní, že príspevky, ktorých zaplatenie Urssaf požaduje v konaní vo veci samej, sa týkajú rôznych časových období medzi rokmi 2000 a 2005.

75.      Ďalej, tak ako uviedla Komisia na pojednávaní, prejednávaná vec by mohla spochybniť uplatnenie článku 8 nariadenia č. 1408/71, ktorý, ako vieme, odchylne od článku 6 toho istého nariadenia pripúšťa vo svojom odseku 1, aby dva alebo viac členských štátov podľa potreby uzatvorili „vzájomné dohovory vychádzajúce zo zásad a v zmysle tohto nariadenia“.(46)

76.      Aj keď sa totiž článok 8 ods. 1 nariadenia č. 1408/71 týka len „nových“ dohovorov, teda takých dohovorov, ktoré boli uzavreté po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia,(47) nezdá sa mi nerozumné umožniť rozšírenie tejto možnosti priznanej členským štátom na medzinárodné dohovory, ktoré, hoci boli uzavreté v iných oblastiach ako v oblasti sociálneho zabezpečenia a pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia, obsahujú ustanovenia, ktoré vzhľadom na ich nový charakter alebo zmeny, ku ktorým došlo v rámci zmluvných vzťahov členských štátov, patria do pôsobnosti tohto istého nariadenia. Tieto ustanovenia však musia byť vždy založené, tak ako uviedla Komisia na pojednávaní, na zásadách a duchu nariadenia č. 1408/71. Takisto musia spĺňať formálne požiadavky stanovené v článku 8 ods. 2 tohto nariadenia, ktorý ukladá členským štátom, ktoré sú účastníkmi dohovoru, povinnosť oznámiť každý relevantný dohovor v súlade s ustanoveniami článku 97 ods. 1 tohto nariadenia.(48)

77.      Je však nepochybné, že ustanovenia dohody o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré patria do pôsobnosti nariadenia č. 1408/71, neboli oznámené, a to ani po vyhlásení už citovaných rozsudkov Komisia/Francúzsko, v ktorých, pripomínam, dospel Súdny dvor k záveru, že CSG a CRDS patria aj napriek daňovému charakteru, ktorý im priznáva francúzske vnútroštátne právo, do pôsobnosti nariadenia č. 1408/71.

78.      Zdá sa teda, že nariadenie č. 1408/71 bráni tomu, aby Francúzska republika na základe ustanovení dohody o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré patria do pôsobnosti tohto nariadenia, upustila odchylne od článku 14d ods. 1 tohto nariadenia od stanovenia vymeriavacieho základu CSG a CRDS z časti príjmov dosahovaných pánom Derouinom v súvislosti s jeho samostatnými zárobkovými činnosťami vykonávanými v Spojenom kráľovstve.

79.      Takéto riešenie nevystavuje podľa môjho názoru členský štát, ktorého právne predpisy sú určené podľa nariadenia č. 1408/71, riziku, že by porušoval Zmluvu z dôvodu, že vnútroštátne opatrenia, ktoré vykonávajú povinnosť uvedenú v článku 14d ods. 1 tohto nariadenia, prekážajú výkonu niektorej zo slobôd pohybu zakotvenej v tejto Zmluve.

80.      V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že Zmluva nezaručuje pracovníkovi, že rozšírenie jeho činností na iný členský štát nebude mať vplyv na oblasť sociálneho zabezpečenia. Vzhľadom na rozdiely v právnych predpisoch členských štátov o sociálnom zabezpečení môže byť podľa okolností toto rozšírenie pre pracovníka buď výhodnejšie, alebo nevýhodnejšie. Aj v prípade, keď je ich uplatnenie nevýhodnejšie, sú takéto právne predpisy o sociálnom zabezpečení v súlade s článkami 39 ES a 43 ES, ak a) neznevýhodňujú dotknutého pracovníka vo vzťahu k pracovníkom, ktorí vykonávajú celú ich činnosť v členskom štáte, kde sa tieto predpisy uplatňujú, alebo vo vzťahu k pracovníkom, ktorí tejto právnej úprave už podliehali, a b) nevedie jednoducho len k tomu, aby sa odvádzalo poistné, za ktoré sa neposkytne protiplnenie.(49)

81.      V prejednávanej veci by pritom príslušné francúzske orgány pána Derouina vykonaním povinnosti stanovenej v článku 14d ods. 1 nariadenia č. 1408/71 vo vzťahu ku všetkým jeho príjmom neznevýhodnili v porovnaní so samostatne zárobkovo činnými osobami, ktoré vykonávajú všetky svoje činnosti na francúzskom území a musia odvádzať príspevky, ktoré patria do pôsobnosti nariadenia č. 1408/71, zo všetkých svojich príjmov dosiahnutých v súvislosti s týmito činnosťami. Okrem toho skutočnosť, že pán Derouin bude povinný odvádzať CSG a CRDS z časti svojich britských príjmov nebude jednoducho viesť len k odvádzaniu poistného, za ktoré sa neposkytne protiplnenie. Aj keď totiž zaplatenie týchto dvoch príspevkov nezakladá nárok na priame a identifikovateľné protiplnenia v zmysle sociálnych príspevkov,(50) aj naďalej platí, že podľa zásady solidarity, o ktorú sa tieto príspevky opierajú, kryjú CSG a CRDS finančné potreby a záväzky francúzskeho systému sociálneho zabezpečenia, ktoré by inak museli byť kompenzované buď zvýšením poistného na sociálne zabezpečenie, alebo znížením alebo obmedzením poskytovania dávok sociálneho zabezpečenia.(51)

82.      Pripustiť iné riešenie ako to, ktoré je uvedené v bode 78 týchto návrhov, prináša podľa môjho názoru v situácii, akou je situácia vo veci samej, reálne riziko zásahu do rovnosti zaobchádzania stanovenej v článku 14d ods. 1 nariadenia č. 1408/71 „na účely uplatňovania ustanovených právnych predpisov [o sociálnom zabezpečení]“ medzi všetkými samostatne zárobkovými činnými osobami vykonávajúcimi činnosť na území dotknutého členského štátu. Nezdá sa, že by zákonodarca takýto zásah zamýšľal nad rámec výnimiek výslovne stanovených v nariadení č. 1408/71. Ako bolo uvedené v bodoch 79 až 81 týchto návrhov, nezdá sa, že by to bolo požadované článkom 43 ES.

83.      Tolerovanie takejto výnimky by okrem toho znamenalo podriadiť výklad článku 14d ods. 1 nariadenia č. 1408/71 zvláštnostiam vecí prejednávaných pred Súdnym dvorom a požadovať po Súdnom dvore, aby stanovil podmienky, za ktorých je táto výnimka prípustná, a prípadne tieto podmienky spresnil v priebehu rozhodovania o veciach, ktoré mu budú predložené.

84.      Okrem právnych prekážok, ktoré boli uvedené vyššie, sa mi uberanie sa týmto smerom nezdá byť potrebné.

85.      Pokiaľ by sa však Súdny dvor rozhodol, že nebude vychádzať z analýzy uvedenej v týchto návrhoch, bolo by podľa môjho názoru vhodné obmedziť rozsah odchýlky z povinnosti podľa článku 14d ods. 1 nariadenia č. 1408/71, ktorá vyplýva z dohovoru, na situácie, v ktorých nie sú dotknuté zásady a duch tohto nariadenia. Takúto odchýlku by bolo potrebné pripustiť najmä, pokiaľ po prvé ostáva zachovaná zásada použitia právnych predpisov jediného štátu, po druhé pokiaľ táto odchýlka nevylučuje z uplatnenia určenej právnej úpravy sociálneho zabezpečenia osoby, na ktoré sa vzťahuje(52), a po tretie pokiaľ táto odchýlka nezbavuje dotknutého pracovníka ochrany v oblasti sociálneho zabezpečenia(53) alebo neznižuje ochranu, ktorá by mu bola normálne priznaná podľa určených právnych predpisov. Takisto sa domnievam, že je dôležité, aby takáto odchýlka ustanovená v dohode spĺňala z dôvodu právnej istoty a transparentnosti formálne požiadavky na oznámenie stanovené v článku 8 ods. 2 nariadenia č. 1408/71.

86.      Domnievam sa teda, že článok 14d ods. 1 nariadenia č. 1408/71 sa má vykladať v tom zmysle, že vyžaduje, aby vymeriavací základ takých príspevkov, akými sú CSG a CRDS, ktoré sú ukladané z príjmov zo zárobkovej činnosti a náhradných príjmov, ktoré patria do pôsobnosti tohto nariadenia, bol stanovený tak, že do príjmov zo zárobkovej činnosti samostatne zárobkovo činnej osoby budú zahrnuté príjmy získané na území iného členského štátu ako členského štátu, ktorého právna úprava sociálneho zabezpečenia sa uplatňuje, vrátane prípadov, keď sú dotknuté členské štáty, v prejednávanej veci Francúzska republika a Spojené kráľovstvo, viazané ustanoveniami dohody o zamedzení dvojitého zdanenia v oblasti daní z príjmov a neboli splnené podmienky stanovené v článku 8 nariadenia č. 1408/71.

VI – Návrh

87.      So zreteľom na vyššie uvedené úvahy navrhujem Súdnemu dvoru, aby na otázku položenú tribunal des affaires sociales de Paris odpovedal nasledujúcim spôsobom:

Článok 14d ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, v znení zmenenom, doplnenom a aktualizovanom nariadením Rady (ES) č. 118/97 z 2. decembra 1996 a zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES) č. 1606/98 z 29. júna 1998 sa má vykladať v tom zmysle, že vyžaduje, aby vymeriavací základ takých príspevkov, akými sú francúzsky všeobecný sociálny príspevok a príspevok na úhradu sociálneho dlhu, ktoré sú ukladané z príjmov zo zárobkovej činnosti a náhradných príjmov, ktoré patria do pôsobnosti tohto nariadenia, bol stanovený tak, že do príjmov zo zárobkovej činnosti samostatne zárobkovo činnej osoby budú zahrnuté príjmy získané na území iného členského štátu ako členského štátu, ktorého právna úprava sociálneho zabezpečenia sa uplatňuje, vrátane prípadov, keď sú dotknuté členské štáty viazané ustanoveniami dohody o zamedzení dvojitého zdanenia v oblasti daní z príjmov, akými sú ustanovenia dohody z 22. mája 1968 o zamedzení dvojitého zdanenia a daňových únikov v oblasti daní z príjmov uzavretej medzi Francúzskou republikou a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska, a neboli splnené podmienky stanovené v článku 8 nariadenia č. 1408/71.

1 – Jazyk prednesu: francúzština.

2 – Ú. v. ES L 28, s. 1; Mim. vyd. 05/003, s. 3.

3 – Ú. v. ES L 209, s. 1; Mim. vyd. 05/003, s. 308.

4 – Treba poznamenať, že nariadenie č. 1408/71 bolo (formálne) nahradené nariadením (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 166, s. 1; korigendum Ú. v. EÚ L 200, s. 1; Mim. vyd. 05/005, s. 72), ktoré nadobudlo účinnosť 20. mája 2004. Jeho článok 91 však stanovuje, že toto nariadenie sa uplatňuje až po dátume nadobudnutia účinnosti vykonávacieho nariadenia, ktoré bolo v čase prednesenia týchto návrhov stále predmetom interinštitucionálneho zákonodarného procesu na základe návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje postup na vykonávanie nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia [KOM(2006) 16 v konečnom znení]. Pokiaľ ide o skutkový stav v prejednávanej veci, uplatňuje sa teda výlučne nariadenie č. 1408/71.

5 – JORF z 30. decembra 1990, s. 16367.

6 – Príspevky v nezamestnanosti podliehajú v súčasnosti sadzbe vo výške 6,2 % a starobné a invalidné dôchodky sadzbe 6,6 %.

7 – Podľa článku L. 135-1 Zákonníka sociálneho zabezpečenia je tento fond, ktorý bol založený ako subjekt verejnej správy, zodpovedný za príspevky zo starobného poistenia nepríspevkového charakteru, ktoré patria do oblasti vnútroštátnej solidarity.

8 – Podľa ustanovení zákona č. 2004-626 z 30. júna 2004 o solidarite na účely nezávislosti starých a zdravotne postihnutých osôb (JORF z 1. júla 2004, s. 11944). Úlohou Caisse nationale de solidarité pour l’autonomie, ktorá je subjektom verejnej správy, je podieľať sa na financovaní podpory súvisiacej so stratou nezávislosti starých a zdravotne postihnutých osôb.

9 – JORF z 25. januára 1996, s. 1226.

10 – JOFR z 25. novembra 1969. Text tejto dohody sa nachádza na internetovej adrese: http://www2.impots.gouv.fr/conventions_fiscales/ru68.htm.

11 – Pozri najmä rozsudok z 9. marca 2006, Piatkowski, C-493/04, Zb. s. I-2369, bod 21.

12 – Pozri najmä rozsudky z 5. mája 1977, Perenboom, C-102/76, Zb. s. 815, bod 13; z 29. júna 1994, Aldewereld, C-60/93, Zb. s. I-2991, bod 26, a z 8. marca 2001, Komisia/Nemecko, C-68/99, Zb. s. I-1865, bod 25.

13 – Z ustálenej judikatúry vyplýva, že okrem niektorých aktov Spoločenstva, ktoré nie sú v prejednávanej veci relevantné [smernica Rady 90/435/EHS z 23. júla 1990 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch (Ú. v. ES L 225, s. 6; Mim. vyd. 09/001, s. 147); dohovor 90/436/EHS z 23. júla 1990 o zamedzení dvojitého zdanenia v súvislosti s úpravou ziskov združených podnikov (Ú. v. ES L 225, s. 10) a smernica 2003/48/ES z 3. júna 2003 o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov (Ú. v. EÚ L 157, s. 38; Mim. vyd. 09/001, s. 369)], ostávajú totiž členské štáty príslušné v oblasti priamych daní, najmä pokiaľ ide o odstránenie alebo zamedzenie dvojitého zdanenia prostredníctvom dohovorov (pozri najmä rozsudky z 12. mája 1998, Gilly, C-336/96, Zb. s. I-2793, body 24 a 30, ako aj z 12. decembra 2006, Test Claimants in Class IV of the ACT Group Litigation, C-374/04, Zb. s. I-11673, bod 52).

14 – Pozri v tomto zmysle rozsudok Piatkowsky, už citovaný, body 24, 27 a 28.

15 – Podľa vyjadrenia francúzskej vlády, ktoré bolo prevzaté do odôvodnení rozsudkov z 15. februára 2000, Komisia/Francúzsko (C-34/98, Zb. s. I-995, bod 25) (CRDS), a Komisia/Francúzsko (C-169/98, Zb. s. I-1049, bod 23) (CSG).

16 – Rozsudky Komisia/Francúzsko, C-34/98, už citovaný, body 34 až 36, a Komisia/Francúzsko, C-169/98, už citovaný, body 32 až 34.

17 – Rozsudok Súdneho dvora zo 16. januára 2007, C-265/05, Zb. s. I-347. V tomto rozsudku odpovedal Súdny dvor na otázku, či doplnkový príspevok k hlavnej dávke v starobe, ktorý je poskytovaný francúzskym štátnym príslušníkom, ktorí dovŕšili určitý minimálny vek, a ktorý je uvedený v prílohe IIa nariadenia č. 1408/71, treba považovať za osobitnú nepríspevkovú peňažnú dávku podľa článku 4 ods. 2a tohto nariadenia, ktorú nemôže požadovať osoba, ktorá tu nemá bydlisko, alebo ju naopak nie je možné takto označiť, takže v takom prípade musí byť poskytnutá osobám, ktoré splnili podmienku veku podľa článku 19 ods. 1 uvedeného nariadenia č. 1408/71 bez ohľadu na to, v ktorom členskom štáte majú bydlisko (podľa pravidla „exportovateľnosti“ dávok sociálneho zabezpečenia). Na účely overenia príspevkového alebo nepríspevkového charakteru tejto dávky Súdny dvor posúdil na základe svojej judikatúry skutočný spôsob financovania tejto dávky, teda či je táto dávka financovaná priamo alebo nepriamo z príspevkov na sociálne zabezpečenie alebo z verejných zdrojov. Vzhľadom na to, že predmetná dávka bola financovaná z Fonds de solidarité vieillesse, ktorý je príjemcom, tak ako som už uviedol, výnosu z CSG, ktorý je vyberaný z príjmov zo zárobkovej činnosti a z náhradných príjmov fyzických osôb, bolo potrebné „určiť“, ako Súdny dvor uviedol v bode 40 rozsudku, či má byť CSG považovaný za príspevok na sociálne zabezpečenie alebo za súčasť verejných zdrojov, ktorá nemá znaky takéhoto príspevku. Súdny dvor najprv pripomenul podstatu odôvodnení už citovaných rozsudkov Komisia/Francúzsko, a s ohľadom na celý rad úvah týkajúcich sa najmä toho, že dávky v starobe neboli financované výhradne z CSG, ale z príspevkov, ktorých daňová povaha nebola spochybnená, dospel Súdny dvor v bode 52 toho istého rozsudku k záveru, že „aj keď je potrebné tú časť všeobecného sociálneho príspevku, ktorá sa viaže na príjmy z pracovnej činnosti alebo príjmy nahrádzajúce príjmy z pracovnej činnosti, považovať skôr za príspevok než za financovanie z verejných prostriedkov, súvislosť medzi týmto príspevkom a doplnkovým príspevkom nie je dostatočne zjavná, aby bolo možné tento príspevok kvalifikovať ako príspevok s príspevkovou povahou“ (kurzívou zvýraznil generálny advokát). S ohľadom na tento bod rozsudku je ťažké dospieť k definitívnemu záveru, pokiaľ ide o kvalifikáciu CSG ako príspevku na sociálne zabezpečenie. Tento rozsudok však potvrdzuje, že CSG patrí do vecnej pôsobnosti nariadenia č. 1408/71.

18 – Pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. januára 2006, Bouanich, C-265/04, Zb. s. I-923, bod 51 a citovanú judikatúru, ako aj zo 14. decembra 2006, Denkavit Internationaal a Denkavit France, C-170/05, Zb. s. I-11949, bod 45 a citovanú judikatúru. Pozri tiež body 46 a 47 návrhov, ktoré som predniesol 29. marca 2007 vo veci Columbus Container Services (C-298/05), v súčasnosti prejednávanej pred Súdnym dvorom.

19 – Francúzska vláda v zásade nepopiera, že je na základe objektívnych kritérií príslušná ukladať takéto príspevky, ako aj akékoľvek poistné na sociálne zabezpečenie z príjmov dosahovaných pánom Derouinom v Spojenom kráľovstve. Tento prístup sa zdá byť za okolností sporu vo veci samej správny. Pozri tiež rozsudok z 18. júla 2006, Nikula (C-50/05, Zb. s. I-7029, bod 31), ktorý sa týka situácie, keď členský štát vyberá poistné na sociálne zabezpečenie zo všetkých príjmov osoby, ktorá má v tomto štáte bydlisko a je v ňom sociálne poistená, ktoré pochádzajú z dôchodkov vyplácaných tak v tomto štáte, ako aj v inom členskom štáte.

20 – Pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z 19. marca 2002, Hervein a i., C-393/99 a C 394/99, Zb. s. I-2829, bod 52, a Piatkowski, už citovaný, bod 20.

21 – Rozsudok Piatkowski, už citovaný, bod 32 a citovaná judikatúra.

22 – Bod 26.

23 – Tamže, bod 31.

24 – Tamže, bod 24. Pozri tiež rozsudok Piatkowski, už citovaný, bod 33.

25 – Rozsudok Nikula, už citovaný, bod 33. Pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 15. júna 2000, Sehrer, C-302/98, Zb. s. I-4585, bod 36.

26 – Rozsudok z 26. mája 2005, Allard, C-249/04, Zb. s. I-4535.

27 – Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

28 – Pozri bod 68 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomer 30. apríla 1998 vo veci Terhoeve (rozsudok z 26. januára 1999, C-18/95, Zb. s. I 345); bod 41 jeho návrhov z 8. februára 2000 vo veci Sehrer, rozsudok už citovaný; bod 24 jeho návrhov z 24. októbra 2000 vo veci Komisia/Nemecko, rozsudok už citovaný, ako aj bod 55 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs 5. apríla 2001 vo veci Hervein a i., rozsudok už citovaný. Pozri tiež bod 20 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Gulmann 2. februára 1994 vo veci Van Poucke (rozsudok z 24. marca 1994, C-71/93, Zb. s. I-1101).

29 – Ako vyplýva z bodu 15 uvedeného rozsudku, povaha tohto príspevku, podobne ako CSG a CRDS v prejednávanej veci, sa zdala byť sporná, pretože vnútroštátny súd sa domnieval, že takéto poistné sa skôr podobá nejakému „druhu krízovej dane“ než sociálnemu poistnému, ktoré by spadalo do vecnej pôsobnosti nariadenia č. 1408/71.

30 – Rozsudok Allard, už citovaný, body 18 a 20.

31 – Tamže, body 21 a 22.

32 – Tamže, bod 23 (kurzívou zvýraznil generálny advokát).

33 – Tamže, bod 24 (kurzívou zvýraznil generálny advokát).

34 – Treba však poznamenať, že bod 24 už citovaného rozsudku Van Poucke, na ktorý odkazuje bod 21 už citovaného rozsudku Allard, časť vety, ktorej vynechanie je tu kritizované, uvádza.

35 – V každom prípade treba uviesť, že tento výklad bol prevzatý aj do článku 13 ods. 5 nariadenia č. 883/2004, podľa ktorého sa s pracovníkmi, ktorí vykonávajú činnosti v dvoch alebo viacerých členských štátoch, zaobchádza, ako keby vykonávali celú svoju činnosť ako zamestnanci alebo osoby samostatne zárobkovo činné a poberali všetky svoje príjmy v členskom štáte, ktorého právna úprava je určená podľa odsekov 1 až 4 tohto článku 13.

36 – Bod 60 (kurzívou zvýraznil generálny advokát).

37 – Toto spresnenie uvedené ako posledné vychádza z už citovaného rozsudku Piatkowski, body 27 až 29. Vzhľadom na to, že nariadenie č. 1408/71 v prípadoch uvedených vo svojej prílohe VII zakazuje uloženie dvoch príspevkov z rovnakého príjmu, vzťahuje sa na poistenú osobu, pokiaľ ide o zamestnanie, právna úprava členského štátu, v ktorom toto zamestnanie vykonáva, a pokiaľ ide o samostatnú zárobkovú činnosť právna úprava členského štátu, v ktorom je táto samostatná zárobková činnosť vykonávaná.

38 – Pozri v tomto zmysle rozsudok Allard, už citovaný, bod 31.

39 – Tamže, body 28 až 32 a bod 2 výroku.

40 – Pozri najmä rozsudky zo 14. februára 1995, Schumacker, C-279/93, Zb. s. I-225, bod 21; zo 16. júla 1998, ICI, C-264/96, Zb. s. I-4695, bod 19; zo 6. júna 2000, Verkooijen, C-35/98, Zb. s. I-4071, bod 32, a z 15. januára 2002, Gottardo, C-55/00, Zb. s. I-413, bod 32.

41 – Bod 84 mojich návrhov v už citovanej veci Columbus Container Services.

42 – Pozri najmä rozsudky z 12. decembra 2002, De Groot, C-385/00, Zb. s. I-11819, body 93 a 94, a z 3. októbra 2006, FKP Scorpio Konzertproduktionen, C-290/04, Zb. s. I-9461, bod 55.

43 – Rozsudok z 2. augusta 1993, Grana-Novoa, C-23/92, Zb. s. I-4505, bod 15.

44 – Pozri najmä rozsudky zo 7. februára 1991, Rönfeldt, C-227/89, Zb. s. I-323, body 27 až 29, z 5. februára 2002, Kaske, C-277/99, Zb. s. I-1261, body 27 a 28, ako aj z 24. septembra 2002, Martínez Domínguez a i., C-471/99, Zb. s. I-7835, body 28 až 30.

45 – Rozsudok z 9. novembra 1995, Thévenon, C-475/93, Zb. s. I-3813, body 26 a 28. V tejto veci bola predmetná bilaterálna dohoda uzavretá v roku 1950. Pozri tiež rozsudky z 9. októbra 1997, Naranjo Arjona a i., C-31/96 až C-33/96, Zb. s. I-5501, bod 26, a zo 17. decembra 1998, Grajera Rodríguez, C-153/97, Zb. s. I-8645, bod 28. Spresňujem, že celá táto judikatúra bola v zásade prevzatá do článku 8 ods. 1 nariadenia č. 883/2004.

46 – Poznamenávam, že nariadenie č. 883/2004 prevzalo túto výnimku do článku 8 ods. 2.

47 – Rozsudky Grana-Novoa, už citovaný, bod 22, a z 28. apríla 1994, Hoorn, C-305/92, Zb. s. I-1525, bod 19.

48 – Treba poznamenať, že takáto oznamovacia povinnosť je uvedená tiež v článku 9 ods. 1 nariadenia č. 1408/71.

49 – Pozri v tomto zmysle rozsudky Hervein a i., už citovaný, bod 51, a Piatkowski, už citovaný, bod 34.

50 – Rozsudky Komisia/Francúzsko, C-34/98, už citovaný, bod 39 a Komisia/Francúzsko, C-169/98, už citovaný, bod 37.

51 – Pozri body 9 a 26 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát La Pergola vo veciach C-34/98 a C-169/98, v ktorých boli vydané rozsudky Komisia/Francúzsko, už citovaný, ako aj Komisia/Francúzsko, C-169/98, už citovaný, bod 36.

52 – Pozri rozsudok z 3. mája 1990, Kits van Heijningen, C-2/89, Zb. s. I-1755, bod 20.

53 – Pozri rozsudky Kits van Heijningen, už citovaný, bod 12; z 11. júna 1998, Kuusijärvi, C-275/96, Zb. s. I-3419, bod 28, a zo 7. júla 2005, Van Pommeren-Bourgondiën, C-227/03, Zb. s. I-6101, bod 34.