Available languages

Taxonomy tags

Info

References in this case

References to this case

Share

Highlight in text

Go

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY

ELEANOR SHARPSTON

prednesené 6. novembra 2008 1(1)

Vec C-285/07

A.T.

proti

Finanzamt Stuttgart-Körperschaften

[návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Bundesfinanzhof (Nemecko)]

„Spoločný systém zdaňovania pri výmene akcií – Zúčtovanie akcií v trhovej hodnote namiesto v účtovnej hodnote – Zdaňovanie výsledného kapitálového zisku“





1.        Ak sa pri reštrukturalizácii spoločnosti prevádzajú aktíva jednej spoločnosti do inej, môže vniknúť daňová udalosť. Prevod predstavuje scudzenie na účely dane z kapitálového zisku, a ak hodnota takých aktív vzrástla od ich pôvodného nadobudnutia prevodcom, môže vzniknúť zdaniteľný zisk. Niektoré členské štáty poskytujú úľavu v podobe odloženia okamžitého daňového zaťaženia, pretože tieto aktíva neboli skutočne realizované. Úľava sa však zväčša neposkytuje v prípade prevodu do spoločnosti, ktorá nie je daňovým rezidentom, z dôvodu obáv, že platba bude nielen odložená, ale že k nej nikdy nedôjde.

2.        V tejto veci ide o reštrukturalizáciu, pri ktorej nemecká spoločnosť (A.T.) previedla svoj kontrolný podiel v nemeckej GmbH na francúzsku spoločnosť výmenou za cenné papiere, ktoré pridelila táto francúzska spoločnosť. Nemecká vnútroštátna právna úprava stanovuje osobitnú podmienku, ktorú musí výmena akcií spĺňať, aby sa daňové zaťaženie kapitálových ziskov mohlo odložiť. Dotknutá transakcia túto podmienku nesplnila. Nemecké orgány preto žiadali o zaplatenie dane z dosiahnutého kapitálového zisku. Vnútroštátny súd sa pýta, či sa článok 8 ods. 1 a 2 smernice o fúziách(2) a články 43 ES a 56 ES majú vykladať tak, že bránia takému zdaneniu.

 Smernica o fúziách

3.        Smernica o fúziách stanovuje spoločný daňový systém pri zlúčeniach, rozdeleniach, prevodoch majetku a výmene akcií medzi spoločnosťami v rôznych členských štátoch. Jej cieľom je zamedziť ukladaniu daní v súvislosti s takými operáciami a súčasne chrániť finančné záujmy členského štátu, v ktorom vznikne daňové zaťaženie. V súvislosti s výmenou akcií stanovuje, že pridelenie cenných papierov nadobúdajúcej spoločnosti akcionárovi nadobudnutej spoločnosti „samo osebe nemá viesť k zdaneniu príjmu, zisku alebo kapitálového zisku tohto akcionára“(3), pričom umožňuje, aby členské štáty zdaňovali „zisky pochádzajúce z nasledujúcich prevodov prebratých cenných papierov rovnakým spôsobom, ako zisk vznikajúci z prevodu cenných papierov existujúcich pred nadobudnutím“(4).

4.        Preambula smernice obsahuje tieto odôvodnenia:

„[1]      … zlúčenia, [zlúčenia, rozdelenia, – neoficiálny preklad] prevody majetku a výmeny akcií vo vzťahu k spoločnostiam rôznych členských krajín môžu byť nevyhnutné v spoločenstve, aby sa vytvorili podmienky podobné podmienkam medzinárodného trhu a aby sa takto zabezpečilo vytvorenie a účinné fungovanie spoločného trhu;… takýmto operáciám by nemali brániť obmedzenia, nevýhody alebo skreslenia, vyplývajúce najmä z daňových ustanovení členských krajín;… je preto nevyhnutné zaviesť vo vzťahu k takýmto operáciám daňové pravidlá, ktoré budú neutrálne z hľadiska konkurencie, aby sa podniky mohli prispôsobiť požiadavkám spoločného trhu, aby sa zvýšila ich produktivita a zlepšila sa konkurencieschopnosť na medzinárodnej úrovni;

[2]      … [niektoré] daňové ustanovenia takéto operácie znevýhodňujú v porovnaní s pravidlami vzťahujúcimi sa na podniky v tej istej členskej krajine;… je nevyhnutné tieto znevýhodnenia odstrániť;

[3]      … tento cieľ sa nedá dosiahnuť rozšírením systémov platných v súčasnosti v členských krajinách na úroveň společenstiev, pretože rozdiely medzi týmito systémami vyvolávajú skreslenie;… uspokojivé riešenie môže v tomto ohľade priniesť iba spoločný daňový systém;

[4]      … spoločný daňový systém by sa mal vyhnúť ukladaniu daní v súvislosti so zlučovaním, rozdeľovaním, prevodom majetku alebo výmenou akcií pri súčasnej ochrane finančných záujmov štátu prevádzanej [prevádzajúcej – neoficiálny preklad] alebo nadobudnutej spoločnosti;

[5]      … vo vzťahu k zlúčeniam, rozdeľovaniu alebo prevodu majetku takéto operácie väčšinou vedú buď k transformácii prevádzajúcej spoločnosti na materský podnik preberajúci majetok, alebo k pripojeniu majetku k materskej organizácii preberajúcej spoločnosti;

[6]      … systém odkladania zdaňovania kapitálových ziskov v súvislosti s prevedeným majetkom až do ich skutočného predaja, uplatňovaný voči majetku, ktorý sa prevádza na takú materskú organizáciu, umožňuje výnimky zo zdanenia príslušných kapitálových ziskov, pričom súčasne zaručuje ich konečné zdanenie štátom prevádzajúcej spoločnosti k dátumu ich predaja.“

5.        Článok 2 obsahuje tieto vymedzenia pojmov:

„Na účely tejto smernice:

a)      ‚zlúčenie‘ znamená operáciu, pomocou ktorej:

–        jedna alebo viac spoločností pri zrušení bez likvidácie prevedie všetky svoje aktíva a pasíva na inú existujúcu spoločnosť výmenou za vydanie cenných papierov svojim akcionárom, ktoré reprezentujú kapitál tejto druhej spoločnosti a, prípadne, za platbu v hotovosti nepresahujúcu 10 % nominálnej hodnoty, alebo, pri absencii nominálnej hodnoty za účtovnú nominálnu hodnotu týchto cenných papierov;

–        dve alebo viac spoločností pri zrušení bez likvidácie prevedú všetky svoje aktíva a pasíva na spoločnosť, ktorú vytvoria, výmenou za vydanie cenných papierov reprezentujúcich kapitál tejto novej spoločnosti svojim akcionárom a prípadne za platbu v hotovosti nepresahujúcu 10 % nominálnej hodnoty, alebo pri absencii nominálnej hodnoty za účtovnú nominálnu hodnotu týchto cenných papierov;

–        spoločnosť pri zrušení bez likvidácie prevedie všetky aktíva a pasíva na spoločnosť, ktorá má v držbe všetky cenné papiere reprezentujúce jej kapitál;

b)      ‚rozdelenie‘ znamená operáciu, pomocou ktorej spoločnosť pri zrušení bez likvidácie prevedie všetky svoje aktíva a pasíva na dve alebo viac existujúcich alebo nových spoločností výmenou za vydanie pomerného dielu cenných papierov reprezentujúceho kapitál spoločnosti svojim akcionárom, ktorí získavajú aktíva a pasíva, prípadne za platbu v hotovosti nepresahujúcu 10 % nominálnej hodnoty, alebo pri absencii nominálnej hodnoty za účtovnú nominálnu hodnotu týchto cenných papierov;

c)      ‚prevod aktív‘ znamená operáciu, pomocou ktorej spoločnosť bez toho, aby bola zrušená, prevedie jedno alebo viacej odvetví svojej činnosti na inú spoločnosť výmenou za prevod cenných papierov, reprezentujúcich kapitál spoločnosti uznávajúcej prevod;

d)      ‚výmena akcií‘ znamená operáciu, pomocou ktorej daná spoločnosť nadobúda držbu v kapitále [podiel na základnom imaní – neoficiálny preklad] inej spoločnosti takým spôsobom, že získa väčšinu hlasovacích práv v tejto spoločnosti výmenou za vydanie akcionárom tejto spoločnosti, výmenou za ich cenné papiere, cenných papierov reprezentujúcich kapitál danej spoločnosti, prípadne za platbu v hotovosti nepresahujúcu 10 % nominálnej hodnoty, alebo pri absencii nominálnej hodnoty za účtovnú nominálnu hodnotu cenných papierov vydaných za výmenu;

e)      ‚prevádzajúca spoločnosť‘ znamená spoločnosť prevádzajúcu svoje aktíva a pasíva alebo ktorá prevádza všetky, alebo jedno, či viac odvetví svojej činnosti;

f)      ‚preberajúca spoločnosť‘ znamená spoločnosť preberajúcu aktíva a pasíva alebo všetky, alebo jedno, či viac odvetví prevádzajúcej spoločnosti;

g)      ‚nadobudnutá spoločnosť‘ znamená spoločnosť, v ktorej držba je nadobudnutá [podiel je nadobudnutý – neoficiálny preklad] inou spoločnosťou prostredníctvom výmeny cenných papierov;

h)      ‚nadobúdajúca spoločnosť‘ znamená spoločnosť, ktorá nadobúda držbu [podiel – neoficiálny preklad] prostredníctvom výmeny cenných papierov.“

6.        Vymedzenia pojmov v článku 2 sú prepojené nasledujúcim spôsobom. V prípade zlúčenia, rozdelenia alebo prevodu aktív [a), b) a c)] hovoríme o prevádzajúcej a preberajúcej spoločnosti [e) a f)] a v prípade výmeny akcií [d)] hovoríme o nadobudnutej a nadobúdajúcej spoločnosti [g) a h)].

7.        Prvé dva odseky článku 8 stanovujú:

„1.      Pri zlúčení, rozdeľovaní alebo výmene akcií, pridelenie cenných papierov, ktoré predstavujú kapitál preberajúcej alebo nadobúdajúcej spoločnosti, akcionárovi prevádzajúcej alebo nadobudnutej spoločnosti výmenou za cenné papiere predstavujúce kapitál nadobudnutej spoločnosti, samo osebe nemá viesť k zdaneniu príjmu, zisku alebo kapitálového zisku tohto akcionára.

2.      Členské štáty uplatnia odsek 1 pod podmienkou, že akcionári nebudú pripisovať získaným cenným papierom väčšiu hodnotu pre daňové účely, než mali vymenené cenné papiere bezprostredne pred zlúčením, rozdelením alebo výmenou.

Uplatnenie odseku 1 nebráni členským štátom zdaneniu ziskov pochádzajúcich z nasledujúcich prevodov prebratých cenných papierov rovnakým spôsobom, ako zisk vznikajúci z prevodu cenných papierov existujúcich pred nadobudnutím.

V tomto odseku pojem ‚hodnota pre daňové účely‘ znamená hodnotu, na základe ktorej sa vypočítava každý zisk alebo strata s cieľom dane z príjmu, zisku alebo kapitálových ziskov akcionára spoločnosti.“

8.        Článok 8 ods. 1 a 2 sa teda týka akcionára v prevádzajúcej spoločnosti (v prípade zlúčenia a rozdelenia) alebo v nadobudnutej spoločnosti (v prípade výmeny akcií).

9.        Článok 11 ods. 1 písm. a) stanovuje, že členský štát môže odmietnuť uplatňovať ustanovenia smernice alebo ich časť alebo môže zrušiť všetky výhody, ktoré z nich vyplývajú, ak je zrejmé, že operácia „má za svoj hlavný cieľ alebo jeden z hlavných cieľov daňový únik alebo vyhýbanie sa plateniu daní; skutočnosť, že jedna z operácií uvedených v článku 1 nie je vykonaná z riadnych obchodných dôvodov, napr. reštrukturalizácia alebo racionalizácia činností spoločnosti zúčastňujúcej sa na operácii, môže viesť k predpokladu, že hlavným alebo jedným z hlavných účelov operácie je vyhýbanie sa plateniu daní alebo daňový únik“.

 Relevantné vnútroštátne právo

10.      V súvislosti s vnútroštátnou výmenou akcií § 20 Umwandlungssteuergesetz (zákon o dani pri reštrukturalizácii obchodných spoločností, ďalej len „UmwStG“)(5) stanovuje v relevantnom rozsahu toto:

„1.      Ak sa činnosť obchodnej spoločnosti… prevádza do kapitálovej spoločnosti… a prevodca ako protiplnenie získa nové akcie v tejto spoločnosti, (vecné plnenie), hodnota prevedených aktív a nových akcií sa posúdi podľa nasledujúcich ustanovení. Prvá veta sa uplatňuje aj na prevod akcií v kapitálovej spoločnosti, ak nadobúdajúca spoločnosť(6) z dôvodu svojho podielu, vrátane prebratých akcií, disponuje preukázateľne a priamo väčšinou hlasovacích práv v spoločnosti, ktorej akcie boli prevedené.

2.      [Nadobúdajúca](7) spoločnosť môže oceniť prevedené aktíva podľa ich účtovnej alebo vyššej hodnoty. Účtovná hodnota sa môže použiť aj vtedy, ak sa na účely obchodného práva vyššia hodnota musí použiť v súvahe. Účtovná hodnota je hodnota, na ktorú prevodca v čase vecného plnenia ocenil prevedené aktíva v súlade s daňovými ustanoveniami týkajúcimi sa určenia ziskov. …

…

4.      Hodnota, ktorú [nadobúdajúca] spoločnosť prisudzuje prevedeným aktívam, sa vo vzťahu k prevodcovi považuje za prevodnú cenu a obstarávacie náklady akcií.“

11.      § 23 ods. 4 UmwStG stanovuje:

„Ak sa akcie v zmysle druhej vety § 20 ods. 1 kapitálovej spoločnosti EÚ prevádzajú do inej kapitálovej spoločnosti EÚ, § 20 ods. 2 [prvá a druhá] veta sa použije na ocenenie hodnoty akcií získaných nadobúdajúcou spoločnosťou a § 20 ods. 4 prvá veta sa recipročne použije na ocenenie hodnoty nových akcií získaných prevodcom od nadobúdajúcej spoločnosti.“

12.      Nemecko napokon implementovalo článok 11 ods. 1 písm. a) smernice o fúziách do prvej vety § 26 ods. 2 UmwStG, ktorá stanovuje:

„§ 23 ods. 4 sa neuplatňuje, pokiaľ sú nadobudnuté akcie scudzené do siedmich rokov od prevodu, okrem prípadu, ak daňový poplatník preukáže, že nadobudnuté akcie boli predmetom ďalšieho vecného plnenia podľa účtovnej hodnoty na základe právnej úpravy iného členského štátu Európskej únie zodpovedajúcej § 23 ods. 4.“

13.      Vnútroštátny súd objasňuje, že § 20 ods. 4 prvá veta UmwStG stanovuje takzvané „dvojité prepojenie účtovnej hodnoty“. To znamená, že pri výmene akcií, pri ktorej sa uskutočňuje aj prevod kontrolného podielu, prevodca môže previesť účtovnú hodnotu prevádzaných akcií len v tom prípade, ak ich tak ocenila samotná nadobúdajúca spoločnosť.

14.      Vnútroštátny súd tiež uvádza, že uvedené právne predpisy nerobia rozdiely pri výmene akcií, či už je nadobúdajúcou spoločnosťou nemecká spoločnosť alebo spoločnosť z iného členského štátu.(8)

 Skutkový stav

15.      A.T., žalobkyňa, je nemeckou obchodnou spoločnosťou.(9) Mala kontrolný podiel (89,5 %) v nemeckej spoločnosti s ručením obmedzeným, (ktorú budem ďalej označovať ako „GmbH“). Pravidlá finančného trhu vyžadovali, aby sa tohto kontrolného podielu zbavila. Počas roka 2000 preto previedla svoje akcie v GmbH na francúzsku spoločnosť(10) výmenou za nové akcie predstavujúce 1,47 % kapitálu, ktorý táto spoločnosť vydala.

16.      Vo svojej obchodnej a daňovej súvahe (vypracovanej podľa francúzskeho práva) francúzska spoločnosť neocenila akcie GmbH (akcie v nadobudnutej spoločnosti) podľa ich nižšej účtovnej hodnoty(11), ale podľa trhovej hodnoty, ktorá im bola pripísaná v zmluve o prevode, napriek tomu, že sa zdá, že francúzska právna úprava by umožňovala použitie účtovnej hodnoty. Spoločnosť A.T. chcela oceniť akcie, ktoré jej boli pridelené vo francúzskej spoločnosti, podľa účtovnej hodnoty akcií GmbH, za ktoré boli akcie francúzskej spoločnosti vymenené. Finanzamt však bol toho názoru, že A.T. musí vykázať trhovú hodnotu, ktorú francúzska spoločnosť použila pri ocenení akcií GmbH podľa § 23 ods. 4 a § 20 ods. 4 UmwStG 1995. Finanzamt tak považoval výmenu akcií medzi A.T. a francúzskou spoločnosťou za operáciu, pri ktorej vznikol zdaniteľný kapitálový zisk. Preto požadoval, aby bol rozdiel medzi obstarávacími nákladmi akcií GmbH a trhovou hodnotou akcií francúzskej spoločnosti, [ktorý podľa nemeckých orgánov predstavoval hodnotu zisku zo scudzenia prevedených aktív (t. j. akcií GmbH)], zdanený.

 Konanie vo veci samej a predložené otázky

17.      Spoločnosť A.T. úspešne napadla platobný výmer na Finanzgericht Baden-Wurttemberg. Finanzamt podal odvolanie na Bundesfinanzhof. Uvedený súd si nie je istý, či § 23 ods. 4 prvá veta v spojení s § 20 ods. 4 prvou vetou UmwStG a podmienka „dvojitého prepojenia účtovnej hodnoty“, ktorá sa na základe týchto ustanovení uplatňuje, sú v rozpore s článkom 8 ods. 1 a 2 smernice o fúziách a s článkami 43 ES a 56 ES.

18.      Súd preto položil tieto prejudiciálne otázky:

„a)      Odporuje článku 8 ods. 1 a 2 [smernice o fúziách] taká daňová právna úprava členského štátu, podľa ktorej pri prevode akcií jednej kapitálovej spoločnosti [EÚ] do inej, môže [akcionár nadobudnutej spoločnosti] ponechať prevedené akcie v ich účtovnej hodnote len vtedy, ak [nadobúdajúca](12) spoločnosť sama vykáže prevedené akcie v účtovnej hodnote?

b)      V prípade zápornej odpovede: Odporuje existujúca právna úprava článku 43 ES a článku 56 ES, aj keď sa takzvané dvojité prepojenie účtovnej hodnoty vyžaduje aj pri prevode akcií kapitálovej spoločnosti do kapitálovej spoločnosti s neobmedzenou daňovou povinnosťou?“

19.      Písomné pripomienky predložila spoločnosť A.T., nemecká vláda a Komisia a všetci títo účastníci konania boli zároveň zastúpení na pojednávaní.

 Prvá otázka

20.      Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či článok 8 ods. 1 a 2 smernice bráni uplatňovaniu vnútroštátnych daňových predpisov, ktoré po výmene akcií umožňujú akcionárovi nadobudnutej spoločnosti, aby používal účtovnú hodnotu akcií v nadobudnutej spoločnosti len v tom prípade, ak aj nadobúdajúca spoločnosť ocenila akcie v nadobudnutej spoločnosti ich účtovnou hodnotou (dvojité prepojenie účtovnej hodnoty).

21.      Spoločnosť A.T. a Komisia tvrdia, že na otázku vnútroštátneho súdu treba odpovedať kladne. Nemecká vláda je opačného názoru. V zásade súhlasím s Komisiou a spoločnosťou A.T.

 Analýza

22.      Podobne ako Komisia sa domnievam, že treba vychádzať z platného znenia smernice.

23.      Súdny dvor už rozhodol, že spoločný daňový systém stanovený v smernici sa uplatňuje rovnako na všetky operácie zlúčenia, rozdelenia, prevodu majetku a výmeny akcií bez ohľadu na ich dôvody.(13)

24.      Článok 8 ods. 1 stanovuje, že pri výmene akcií patriacej do jeho pôsobnosti sa musí zachovávať bezpodmienečná daňová neutralita. Znenie tohto ustanovenia je jednoznačné a kogentné: „pridelenie… samo osebe nemá viesť k zdaneniu [nemá za následok zdanenie – neoficiálny preklad]…“. Z tohto znenia jednoznačne vyplýva, že členské štáty nemajú právomoc ukladať dodatočné podmienky, ktoré musia byť splnené predtým, než sa neutrálne daňové zaobchádzanie prizná. Súdny dvor uviedol, že výmena akcií, na ktorú sa vzťahuje článok 8 ods. 1, v zásade nemôže podliehať dani.(14)

25.      Článok 8 ods. 1 má taký účinok, že výmena akcií patriaca do pôsobnosti smernice sa má považovať za neutrálnu daňovú udalosť. Keby také ustanovenie neexistovalo, uvedená transkacia by za normálnych okolností viedla k vzniku daňovej povinnosti. Tak napríklad vznikne kapitálový zisk z rozdielu medzi obstarávacími nákladmi a ziskom zo scudzenia prevedených aktív, ak ich hodnota po nadobudnutí stúpne. Tento kapitálový zisk môže byť zdaniteľný.

26.      Uplatnenie článku 8 ods. 1 podlieha (kogentnej) podmienke v článku 8 ods. 2 prvom pododseku, ktorý stanovuje, že „akcionári nebudú pripisovať získaným cenným papierom väčšiu hodnotu pre daňové účely, než mali vymenené cenné papiere bezprostredne pred zlúčením, rozdelením alebo výmenou“.

27.      „Akcionárom“, o ktorom sa hovorí v článku 8 ods. 2, môže byť len akcionár nadobudnutej spoločnosti (A.T.), pretože odsek 2 odkazuje naspäť na článok 8 ods.1, kde je totožnosť „akcionára“ vysvetlená.

28.      Subsidiárne tvrdenie Nemecka, že článok 8 ods. 2 smernice sa týka ocenenia akcií v súvahe nadobúdajúcej (zahraničnej) spoločnosti, preto podľa mňa neobstojí.

29.      Nemecká vláda tvrdí (na základe doslovného znenia článku 8 ods. 2, kde sa hovorí o „získaných cenných papieroch“), že smernica vyžaduje len to, aby nadobúdajúca spoločnosť oceňovala akcie podľa ich účtovnej hodnoty. Uvádza, že uvedené znenie odkazuje na akcie, ktoré získala zahraničná spoločnosť výmenou za pridelené cenné papiere.

30.      Zo znenia smernice je však zrejmé, že článok 8 ods. 1 a 2 sa týka daňových dôsledkov pre akcionára nadobudnutej spoločnosti (A.T.). Na účely článku 8 ods. 2 má význam len hodnota pripísaná ceneným papierom, ktoré tvoria kapitál nadobúdajúcej spoločnosti („získané cenné papiere“). Táto hodnota určuje obstarávacie náklady na účely výpočtu zdaniteľného zisku pri následnom scudzení akcií akcionárom nadobudnutej spoločnosti. Nemôžem preto prijať tvrdenie Nemecka, podľa ktorého sa podmienka v článku 8 ods. 2 prvom pododseku týka hodnoty pripísanej akciám nadobudnutej spoločnosti (GmbH), ktoré získala francúzska spoločnosť.

31.      Odseky 1 a 2 článku 8 podľa môjho názoru nemožno chápať oddelene, pretože druhý pododsek článku 8 ods. 2 stanovuje dôsledky, ktoré vyplývajú z uplatnenia článku 8 ods. 1.

32.      Keby bol akcionár nadobudnutej spoločnosti povinný nahradiť trhovú hodnotu účtovnou hodnotou, ako tvrdí Nemecko, daňové zaťaženie by vzniklo v situácii, keď smernica výslovne stanovuje odloženie zdanenia. Smernica dosahuje daňovú neutralitu tým, že akcionárovi nadobudnutej spoločnosti (A.T.) umožňuje, aby cenným papierom, ktoré mu boli pridelené nadobúdajúcou spoločnosťou, pripísal takú hodnotu, akú mali aktíva, ktoré scudzil (teda nadobudnutá spoločnosť). Zároveň to však chráni právo členských štátov vyrubiť daň, ak sa cenné papiere, ktoré tvoria kapitál nadobúdajúcej spoločnosti, následne scudzia so ziskom.

33.      Nemecko zdôrazňuje, že aj napriek ustanoveniam UmwStG nemusela byť výmena akcií zdanená, pretože francúzske právo umožňuje, aby sa prevedené akcie ocenili podľa ich účtovnej hodnoty. Keby sa francúzska spoločnosť rozhodla takto oceniť akcie, ktoré získala (namiesto ich ocenenia podľa trhovej hodnoty, ako to urobila), podľa nemeckého práva by nebola vznikla daňová povinnosť v súvislosti s kapitálovým ziskom. Na pojednávaní Nemecko tvrdilo, že spoločnosť A.T. mohla pri rokovaniach o podmienkach výmeny akcií trvať na podmienke, aby francúzska spoločnosť ocenila akcie podľa ich účtovnej hodnoty.

34.      Týmto tvrdením nie som presvedčená. Znamenalo by to, že daňové dôsledky každej transakcie by záviseli od: a) daňového režimu členského štátu nadobúdajúcej spoločnosti a b) osobitnej dohody medzi zmluvnými stranami (ktorá by pravdepodobne odrážala ich negociačnú silu v danom čase). Nebolo by to len v rozpore so znením smernice, ale zároveň by to oslabovalo právnu istotu, ktorú smernica poskytuje. Znenie článku 8 ods. 1 je navyše vyčerpávajúce a bezpodmienečné. Odloženie dane podľa neho nie je závislé od úpravy daňového režimu členského štátu, v ktorom sa nadobúdajúca spoločnosť nachádza, alebo od dohody zmluvných strán.

35.      § 20 ods. 4 UmwStG má taký účinok, že akcionár nadobudnutej spoločnosti (A.T.) musí použiť hodnotu, ktorú nadobúdajúca spoločnosť (francúzska spoločnosť) pripísala akciám, aby stanovil hodnotu zisku zo scudzenia akcií v GmbH. Pre zavedenie uvedenej dodatočnej podmienky nedokážem nájsť žiadny základ v znení článku 8 ods. 1 v spojení s článkom 8 ods. 2.

36.      Prirodzený výklad článku 8 ods. 1 a 2 je podporený aj vzhľadom na právny základ smernice a jej ciele.

37.      Smernica o fúziách, ako daňový predpis, vychádza z článku 100 Zmluvy o EHS (teraz článok 94 ES). Jej cieľom je zaviesť daňové pravidlá, ktoré budú neutrálne z hľadiska hospodárskej súťaže, aby sa podniky mohli prispôsobiť požiadavkám spoločného trhu. Vo štvrtom až šiestom odôvodnení sa uvádza, že cieľom smernice síce je odložiť daňové zaťaženie akcionára nadobudnutej spoločnosti pri výmene akcií, ale členské štáty majú aj naďalej právo zdaňovať kapitálové zisky, ktoré vznikli, avšak až potom, keď tieto zisky boli skutočne realizované. Netreba sa preto odchyľovať od doslovného znenia smernice a zavádzať dodatočné podmienky na ochranu legitímnych fiškálnych záujmov členských štátov.

38.      Je však zrejmé, že uplatnenie § 20 ods. 4 UmwStG má za následok uloženie daňového zaťaženia v situácii, keď smernica stanovuje, že daňové zaťaženie má byť odložené. Tento výsledok je v rozpore s výslovne stanovenými cieľmi smernice a narúša citlivú rovnováhu, ktorú smernica vytvára medzi záujmami podnikov a členských štátov.

39.      Nemecko tvrdí, že scudzenie akcií akcionárom nadobudnutej spoločnosti nebude mať nevyhnutne za následok zdaniteľný zisk. Hodnota nových akcií v nadobúdajúcej spoločnosti, ktoré akcionár nadobudnutej spoločnosti výmenou získa, sa môže podstatne znížiť v dôsledku fluktuácií trhu (v tejto veci skutočne klesla hodnota akcií francúzskej spoločnosti). Komisia na pojednávaní namietala relevanciu tohto tvrdenia a zdôrazňovala, že potenciálny pokles hodnoty akcie predstavuje investičné riziko prítomné pri každej výmene akcií, ktorému sú daňové orgány nepriamo vystavené. Zdanenie nerealizovaných rezerv akcionára nadobudnutej spoločnosti ním však nemožno odôvodniť.

40.      Podľa môjho názoru sa tvrdenie Nemecka zakladá na nepochopení. Cieľom článku 8 ods. 1 smernice je len odloženie daňového zaťaženia až do okamihu, keď dôjde k realizácii aktív. Nemá zaručovať, že v danom okamihu vždy dôjde k daňovému zaťaženiu. Či k nemu dôjde, závisí od hodnoty aktív v okamihu ich scudzenia.

41.      Nemecká vláda napokon tvrdí, že § 20 ods. 4 a § 23 ods. 4 UmwStG sú namierené voči konkrétnemu typu zneužívania. Komisia na ilustráciu predložila nasledujúci príklad. Predpokladajme, že spoločnosť X vymení svoj podiel v dcérskej spoločnosti za akcie v nadobúdajúcej spoločnosti. Ide o neutrálnu operáciu na daňové účely (v súlade s článkom 8 ods. 1 a 2 smernice). Predpokladajme, že nadobúdajúca spoločnosť ocení akcie, ktoré nadobudla, podľa ich trhovej hodnoty a ihneď ich predá (samozrejme, bez akéhokoľvek kapitálového zisku). Ak sa výťažok z predaja môže vyplatiť naspäť spoločnosti X bez dane, bude to mať za účinok, že spoločnosť X bude môcť realizovať skryté rezervy bez toho, aby z nich odviedla daň.

42.      Komisia uznáva, že takýto prípad, tak ako je opísaný, by sa mohol považovať za zneužívanie, a teda by si nezaslúžil ochranu stanovenú v článku 8 ods. 1 a 2 smernice. Zdôraznila však skutočnosť, že ochrana finančných záujmov členských štátov je ďalej zaručená aj v článku 11 ods. 1 písm. a) smernice, ktorý stanovuje, že ak má transakcia za hlavný cieľ alebo jeden z hlavných cieľov daňový únik alebo vyhýbanie sa plateniu daní, členské štáty môžu odmietnuť uplatnenie odloženia zdanenia alebo odobrať výhody, ktoré z neho vyplývajú. Z článkov 8 a 11 teda vyplýva, že záujmy členských štátov, pokiaľ ide o právo na zdanenie zisku po jeho realizácii, sú zohľadnené a chránené.

43.      V tejto veci nič nenaznačuje, že cieľom transakcií s akciami bol daňový únik alebo vyhnutie sa daniam. Išlo skôr o to, že spoločnosť A.T. bola na základe (kogentných) pravidiel finančného trhu povinná zbaviť sa akcií. Článok 11 ods. 1 písm. a) sa preto v tomto prípade nepoužije.

44.      Pre úplnosť napriek tomu dodávam, že aj vtedy, ak existuje dôkaz o zneužívaní, reakcia členského štátu musí byť primeraná a každý prípad sa musí posúdiť na základe individuálnych okolností. Bolo rozhodnuté, že všeobecné pravidlo, podľa ktorého sú niektoré transakcie automaticky vylúčené z ustanovení o daňových výhodách, ide nad rámec, ktorý smernica povoľuje.(15)

 Druhá otázka

45.      Svojou druhou otázkou, ktorá vzniká len vtedy, ak je odpoveď na prvú otázku záporná, sa vnútroštátny súd pýta, či články 43 ES a 56 ES bránia uplatneniu takých vnútroštátnych pravidiel, ako sú uvedené v § 20 a 23 UmwStG, aj keď sa „dvojité prepojenie účtovnej hodnoty“ vyžaduje aj pri prevode akcií kapitálovej spoločnosti do kapitálovej spoločnosti s neobmedzenou daňovou povinnosťou.

46.      Vzhľadom na to, že sa domnievam, že na prvú otázku treba jednoznačne odpovedať kladne, nepovažujem za potrebné odpovedať na druhú otázku.

 Návrh

47.      Z uvedených dôvodov sa domnievam, že na prvú otázku, ktorú predložil Bundesfinanzhof, treba odpovedať takto:

Článok 8 ods. 1 a 2 smernice Rady 90/434/EHS z 23. júla 1990 o spoločnom systéme zdaňovania pri zlúčeniach, rozdeleniach, prevodoch majetku a výmene akcií týkajúcich sa spoločností rôznych členských štátov bráni uplatňovaniu daňovej právnej úpravy členského štátu, podľa ktorej pri prevode akcií jednej kapitálovej spoločnosti EÚ do inej môže akcionár nadobudnutej spoločnosti ponechať prevedené akcie v ich účtovnej hodnote len vtedy, ak nadobúdajúca spoločnosť sama vykáže prevedené akcie v ich účtovnej hodnote.

1 – Jazyk prednesu: angličtina.

2 – Smernica Rady 90/434/EHS z 23. júla 1990 o spoločnom systéme zdaňovania pri zlúčeniach, rozdeleniach, prevodoch majetku a výmene akcií týkajúcich sa spoločností rôznych členských štátov (Ú. v. ES L 225, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 142). Táto smernica bola následne zmenená a doplnená, ale konanie vo veci samej sa týka len pôvodného znenia, na ktoré v týchto návrhoch odkazujem.

3 – Článok 8 ods. 1 uvedený v bode 7.

4 – Druhý pododsek článku 8 ods. 2, tamže.

5 – Zákon z 28. októbra 1994, Bundesgesetzblatt 1994, I, s. 3267.

6 –      § 20 ods. 1 aj § 23 ods. 4 UmwStG odkazujú na „ubernehmende Kapitalgesellschaft“, zatiaľ čo prvotný význam slova „übernehmen“ je „prevziať“, prídavné meno „übernehmende“ sa konkrétne v článku 2 písm. f) smernice používa v zmysle „preberajúca“ spoločnosť – teda ako pojem, ktorý je v smernici vyhradený pre zlúčenie, rozdelenie a prevod aktív. Nemecké znenie článku 2 písm. h) smernice používa pre „nadobúdajúcu spoločnosť“ pojem „erwerbende Gessellschaft“. Vzhľadom na to, že táto vec sa týka zdaňovania nadobúdajúcej spoločnosti v súvislosti s výmenou akcií (článok 2 písm. d) a h) smernice), z dôvodu jednoznačnosti budem v týchto návrhoch používať len pojem „nadobúdajúca spoločnosť“.

7 –      Na tomto mieste a v pododseku 4 svojho vyjadrenia nemecká vláda doplnila slovo „[übernehmende]“ pred podstatné meno „kapitalgesellschaft“, čo bolo veľmi nápomocné.

8 – Podľa žalobkyne boli nemecké právne predpisy zmenené s účinnosťou od 1. januára 2007, takže dvojité prepojenie účtovnej hodnoty sa teraz uplatňuje len v súvislosti s výmenou akcií medzi nemeckými spoločnosťami.

9 – Súdny dvor vyhovel žiadosti žalobkyne o anonymitu v tomto konaní.

10 – A.T. je preto „akcionárom… nadobudnutej spoločnosti“ (článok 8 ods. 1 smernice). GmbH je „nadobudnutou spoločnosťou“ [článok 2 písm. g)] a francúzska spoločnosť je „nadobúdajúcou spoločnosťou“ [článok 2 písm. h)].

11 – Účtovná hodnota je hodnota, podľa ktorej prevodca v čase vecného plnenia (výmeny akcií) ocenil aktíva podľa daňovoprávnych predpisov o stanovení zisku; pozri vyššie bod 10.

12 –      Vnútroštátny súd vo svojej otázke používa pojem „preberajúca spoločnosť“ a „prevádzajúca strana“. Aby som dodržala jazyk smernice, používam v týchto návrhoch pojmy „nadobúdajúca spoločnosť“ a „akcionár nadobudnutej spoločnosti“ (pozri poznámku pod čiarou 10).

13 – Pozri rozsudky zo 17. júla 1997, Leur Bloem, C-28/95, Zb. s. I-4161, bod 36, a z 5. júla 2007, Kofoed, C-321/05, Zb. s. I-5795, bod 30.

14 – Pozri rozsudok Kofoed, už citovaný v poznámke pod čiarou 14, body 24 a 35.

15 – Pozri rozsudok Leur Bloem, už citovaný v poznámke pod čiarou 14, body 43 až 48.