Available languages

Taxonomy tags

Info

References in this case

References to this case

Share

Highlight in text

Go

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

JÁN MAZÁK

prednesené 18. decembra 2008 1(1)

Vec C-303/07

Aberdeen Property Fininvest Alpha Oy

[návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Korkein hallinto-oikeus (Fínsko)]

„Sloboda usadiť sa – Daňová právna úprava – Daň z príjmov právnických osôb – Oslobodenie od dane z dividend vyplatených materskej spoločnosti usadenej na vnútroštátnom území – Zrážková daň z dividend vyplatených materskej spoločnosti usadenej v inom členskom štáte – Porovnateľná situácia“





1.        Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania podal Súdnemu dvoru Korkein hallinto-oikeus (Najvyšší správny súd) (Fínsko). Položená prejudiciálna otázka sa týka výkladu článkov 43 ES a 48 ES, ako aj článkov 56 ES a 58 ES.

2.        Vnútroštátny súd zastáva názor, že výklad uvedených článkov Zmluvy ES môže byť užitočný pre rozhodnutie o návrhu spoločnosti Aberdeen Property Fininvest Alpha Oy (ďalej len „Alpha“) na zrušenie predbežného rozhodnutia Keskusverolautakunta (ústredná daňová komisia) z 25. januára 2006, v ktorom Keskusverolautakunta určila, že Alpha je povinná za roky 2005 a 2006 odviesť zrážkovú daň z dividend, ktoré vyplatila svojej materskej spoločnosti Aberdeen Property Nordic Fund I SICAV (ďalej len „Nordic Fund SICAV“), ktorá bola založená ako investičná spoločnosť s premenlivým kapitálom (ďalej len „spoločnosť typu SICAV“) podľa luxemburského práva.

3.        Pochybnosti vnútroštátneho súdu vyplývajú zo skutočnosti, že v prípade, keď Alpha podľa vnútroštátnej právnej úpravy vypláca dividendy v prospech fínskej akciovej spoločnosti, ktorá je podobná spoločnosti typu SICAV, alebo inej rovnocennej vnútroštátnej právnickej osobe, tieto dividendy nie sú zdaniteľným príjmom a nie sú ani zaťažené zrážkovou daňou.

I –    Právny rámec

A –    Právna úprava Spoločenstva

Smernica 90/435

4.        Cieľom smernice Rady 90/435/EHS z 23. júla 1990 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch(2) je oslobodiť vyplácanie dividend a iné prerozdelenie ziskov, ktoré sú vyplácané dcérskymi spoločnosťami ich materským spoločnostiam, od výberu zrážkovej daní a vylúčiť dvojité zdanenie týchto príjmov na úrovni materskej spoločnosti.(3)

5.        Podľa článku 2 smernice 90/435 na účely jej uplatnenia znamená „spoločnosť členského štátu“ každú spoločnosť, ktorá spĺňa tri kumulatívne podmienky. Po prvé má jednu z foriem vymenovaných v prílohe smernice 90/435. Po druhé podľa daňového práva členského štátu sa považuje na daňové účely za sídliacu v tomto štáte a podľa podmienok dohody o dvojitom zdanení uzavretej s tretím štátom sa na daňové účely nepovažuje za síd1iacu mimo Európskeho spoločenstva. Po tretie okrem toho podlieha bez možnosti voľby alebo oslobodenia jednej z daní uvedených v článku 2 ods. 1 písm. c) smernice 90/435 alebo akejkoľvek inej dani, ktorá môže ktorúkoľvek z týchto daní nahradiť.

6.        Pokiaľ ide o Luxembursko, príloha smernice 90/435 uvádza „société anonyme“, „société en commandite par actions“, „société à responsabilité limitée“, „société coopérative“, „société coopérative organisée comme une société anonyme“, „association d’assurances mutuelles“, „association d’épargne-pension“, „entreprise de nature commerciale, industrielle ou minière de l’État, des communes, des syndicats de communes, des établissements publics et des autres personnes morales de droit public“, a iné spoločnosti založené v súlade s luxemburským právom, ktoré sú predmetom luxemburskej dane z príjmov právnických osôb(4). Čo sa týka tretej podmienky v súvislosti s Luxemburskom, spoločnosť musí podliehať dani z príjmov právnických osôb.

B –    Vnútroštátna právna úprava

Zákon o dani z príjmov

7.        Podľa článku 9 zákona o dani z príjmov(5) všetky zahraničné právnické osoby podliehajú dani z príjmov s obmedzenou daňovou povinnosťou, t. j. z príjmov dosiahnutých vo Fínsku.

8.        Príjmy dosiahnuté vo Fínsku sú vymenované v článku 10 tohto zákona. Tento výpočet zahrnuje okrem iného dividendy vyplácané akciovou spoločnosťou, družstvom alebo akoukoľvek inou fínskou právnickou osobou.

9.        Článok 20 vyššie uvedeného zákona obsahuje zoznam právnických osôb, ktoré sú oslobodené od dane z príjmov. Medzi uvádzanými právnickými osobami sa nachádzajú tiež investičné fondy.

Zákon o zdaňovaní príjmov a majetku osôb s obmedzenou daňovou povinnosťou

10.      Podľa článku 3 zákona o zdaňovaní príjmov a majetku osôb s obmedzenou daňovou povinnosťou(6) dividendy vyplácané fínskou právnickou osobou platiteľovi dane s obmedzenou daňovou povinnosťou podliehajú zrážkovej dani s výnimkou prípadu, keď príjemca dividend je právnická osoba so sídlom v členskom štáte Európskej únie, ktorá priamo vlastní minimálne 20 % kapitálu spoločnosti vyplácajúcej dividendy a súčasne je jednou zo spoločností uvedených v článku 2 smernice 90/435.

Zákon o zdanení príjmov zo živnostenského podnikania

11.      Článok 6a zákona o zdanení príjmov zo živnostenského podnikania(7) stanovuje, že dividendy poberané právnickou osobou usadenou vo Fínsku nie sú vo všeobecnosti zdaniteľnými príjmami. Naopak, dividendy poberané fyzickými osobami predstavujú zdaniteľné príjmy.

II – Skutkový stav

12.      Alpha je fínska nekótovaná akciová spoločnosť založená v auguste 2005. Vzhľadom na to, že sa mala stať 100 % dcérskou spoločnosťou Nordic Fund SICAV založenej ako spoločnosť typu SICAV podľa luxemburského práva, podala na Keskusverolautakunta návrh na vydanie predbežného rozhodnutia týkajúceho sa jej povinnosti odvádzať zrážková daň z dividend, ktoré vypláca v prospech Nordic Fund SICAV.

13.      Alpha sa odvolávala na články 43 ES a 56 ES týkajúce sa slobody usadiť sa a voľného pohybu kapitálu. Z nich vyplýva, že s objektívne porovnateľnými situáciami sa má z daňového hľadiska zaobchádzať rovnako. Alpha, ktorá vypláca dividendy spoločnosti usadenej v inom členskom štáte, sa nachádza v porovnateľnej situácii, v akej sa nachádza vnútroštátna spoločnosť, ktorá vypláca dividendy vnútroštátnemu akcionárovi. V prípade, keď Alpha vypláca dividendy fínskej akciovej spoločnosti, ktorá je podobná spoločnosti typu SICAV a vykonáva investičnú činnosť v oblasti nehnuteľností, alebo inej rovnocennej vnútroštátnej právnickej osobe, tieto dividendy nie sú zdaniteľným príjmom podľa zákona o zdanení príjmov zo živnostenského podnikania alebo zákona o dani z príjmov. Z toho vyplýva, že sa z nich ani nevyberá zrážková daň.

14.      Keskusverolautakunta vo svojom predbežnom rozhodnutí z 25. januára 2006 stanovila, že Alpha je povinná vyberať zrážkovú daň z dividend, ktoré vypláca v prospech Nordic Fund SICAV. Toto rozhodnutie sa odvoláva na zákon o dani z príjmov, podľa ktorého zahraničná právnická osoba musí platiť daň zo svojich príjmov vo Fínsku, a na zákon o zdaňovaní príjmov a majetku osôb s obmedzenou daňovou povinnosťou, podľa ktorého dividendy vyplácané fínskou právnickou osobou platiteľovi dane s obmedzenou daňovou povinnosťou podliehajú zrážkovej dani s výnimkou prípadu, keď príjemca dividend je právnická osoba so sídlom v členskom štáte, ktorá priamo vlastní minimálne 20 % kapitálu spoločnosti vyplácajúcej dividendy a súčasne je jednou zo spoločností uvedených v článku 2 smernice 90/435. Vzhľadom na to, že sa spoločnosť typu SICAV nenachádza na zozname uvedenom v prílohe smernice 90/435 a je úplne oslobodená od dane z jej príjmov v Luxembursku, Nordic Fund SICAV nemôže byť považovaná za spoločnosť v zmysle smernice 90/435 a dividendy, ktorých je príjemcom, nemôžu byť oslobodené od zrážkovej dane.

15.      Čo sa týka pravidiel Zmluvy týkajúcich sa slobody usadiť sa a voľného pohybu kapitálu, tým podľa Keskusverolautakunta neodporuje uplatnenie fínskych zákonov uvedených vyššie, pretože situácie fínskej akciovej spoločnosti a spoločnosti typu SICAV nie sú porovnateľné. Keskusverolautakunta vidí tri rozdiely medzi týmito dvomi typmi spoločností. Po prvé základné imanie fínskej akciovej spoločnosti je viazané, to znamená, že po dobu trvania podnikateľskej činnosti teda nemôže byť vo všeobecnosti vrátené akcionárom. Po druhé príjmy fínskej akciovej spoločnosti sú zdaniteľné vo Fínsku. Po tretie fínska akciová spoločnosť je spoločnosťou na účely smernice 90/435, zatiaľ čo spoločnosť typu SICAV ňou nie je.

16.      Alpha podala na Korkein hallinto-oikeus návrh na zrušenie predbežného rozhodnutia Keskusverolautakunta. Opäť sa odvolala na články 43 ES a 56 ES a potvrdila, že tvrdenie, podľa ktorého situácia fínskej akciovej spoločnosti nie je porovnateľná so situáciou spoločnosti typu SICAV, nie je dôvodné.

III – Prejudiciálna otázka a konanie na Súdnom dvore

17.      Korkein hallinto-oikeus rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Majú sa články 43 ES a 48 ES, ako aj články 56 ES a 58 ES vykladať v tom zmysle, že akciová spoločnosť alebo investičný fond založené podľa fínskeho práva a spoločnosť typu SICAV založená podľa luxemburského práva sa majú považovať za porovnateľné, aby mohli uplatniť základné slobody, ktoré im zaručujú ustanovenia uvedených článkov, aj napriek tomu, že fínske právo nepozná formu spoločnosti, ktorá by úplne zodpovedala spoločnosti typu SICAV, a tiež vzhľadom na to, že spoločnosť typu SICAV, ktorá je spoločnosťou založenou podľa luxemburského práva, nie je uvedená na zozname spoločností, na ktoré sa vzťahuje článok 2 písm. a) smernice 90/435/EHS – ktorej bola prispôsobená fínska právna úprava zrážkovej dane uplatniteľná vo veci samej –, a na skutočnosť, že spoločnosť typu SICAV je podľa luxemburskej vnútroštátnej daňovej právnej úpravy oslobodená od dane z príjmov? Je za týchto okolností skutočnosť, že spoločnosť typu SICAV so sídlom v Luxembursku nie je vo Fínsku ako príjemca dividend oslobodená od zrážkovej dane odvádzanej z dividend, v rozpore s uvedenými článkami Zmluvy ES?“

18.      Písomné pripomienky predložili vlády Fínska, Talianska a Cypru, ako aj Komisia Európskych spoločenstiev. Fínska vláda navrhuje odpovedať na položenú otázku tak, že článkom 43 ES a 48 ES a ani článkom 56 ES a 58 ES neodporuje skutočnosť, že spoločnosť typu SICAV so sídlom v Luxembursku nie je vo Fínsku oslobodená od zrážkovej dane odvádzanej z dividend, ktorých je príjemcom. Talianska vláda v podstate súhlasí s týmto názorom. Naproti tomu cyperská vláda a Komisia zastávajú názor, že akciová spoločnosť alebo investičný fond založené podľa fínskeho práva a spoločnosť typu SICAV založená podľa luxemburského práva sa majú považovať za porovnateľné aj napriek tomu, že fínske právo nepozná formu spoločnosti, ktorá by úplne zodpovedala spoločnosti typu SICAV, a je preto v rozpore so Zmluvou, že spoločnosť typu SICAV so sídlom v Luxembursku nie je vo Fínsku oslobodená od zrážkovej dane odvádzanej z dividend, ktorých je príjemcom.

19.      Alpha, fínska vláda, ako aj Komisia boli zastúpené na pojednávaní, ktoré sa konalo 13. novembra 2008 na návrh Alphy. Zástupcovia Alphy, ktorí nepredložili písomné pripomienky, v podstate zastávali názor cyperskej vlády a Komisie.

IV – Posúdenie

A –    Úvodné poznámky

20.      Otázka vnútroštátneho súdu sa vlastne týka toho, či článkom 43 ES a 48 ES, ako aj článkom 56 ES a 58 ES odporuje taká právna úprava členského štátu, ako je predmetná právna úprava vo veci samej, podľa ktorej dividendy vyplatené spoločnosťou usadenou vo Fínsku v prospech akciovej spoločnosti alebo investičného fondu usadených vo Fínsku nie sú zdaniteľnými príjmami, zatiaľ čo dividendy vyplatené v prospech spoločnosti typu SICAV založenej podľa luxemburského práva, ktorá je úplne oslobodená od dane z príjmov v Luxembursku, predstavujú zdaniteľné príjmy a podliehajú zrážkovej dani.

21.      Na úvod je potrebné pripomenúť, že síce priame dane podľa judikatúry Súdneho dvora patria do právomoci členských štátov, členské štáty však musia túto právomoc vykonávať v súlade s právom Spoločenstva(8) a musia sa vyhnúť akejkoľvek diskriminácii na základe štátnej príslušnosti(9).

22.      Daňové právne úpravy členských štátov týkajúce sa materských a dcérskych spoločností rôznych členských štátov sú ovplyvnené smernicou 90/435. V dôsledku jej prebratia sa vo Fínsku zrážková daň nevyberá z dividend vyplácaných právnickej osobe so sídlom v členskom štáte Európskej únie, ktorá priamo vlastní minimálne 20 % kapitálu spoločnosti vyplácajúcej dividendy a súčasne je jednou zo spoločností uvedených v článku 2 smernice 90/435.

23.      To zjavne nie je prípad spoločnosti Nordic Fund SICAV, ktorá spĺňa podmienku veľkosti podielu na kapitále spoločnosti vyplácajúcej dividendy, ale nepatrí medzi spoločnosti uvedené v článku 2 smernice 90/435, pretože nie je uvedená v prílohe smernice 90/435 a je úplne oslobodená od dane z príjmov v Luxembursku. Z toho však nemožno vyvodiť záver, že by sa táto spoločnosť nemohla dovolávať základných slobôd zavedených Zmluvou.

24.      Z tohto dôvodu treba v danom prípade skúmať situáciu z hľadiska relevantných ustanovení Zmluvy.

25.      Ktoré ustanovenia sú ale v danom prípade relevantné? Otázka položená vnútroštátnym súdom sa týka súčasne slobody usadiť sa a voľného pohybu kapitálu. Názory Komisie na jednej strane a názory fínskej a cyperskej vlády na strane druhej sa rozchádzajú, pokiaľ ide o základ, z ktorého treba vychádzať pri skúmaní tejto veci.

26.      Vzhľadom na konkrétny prípad je možné vychádzať zo slobody usadiť sa alebo z voľného pohybu kapitálu. Rozhodujúce kritérium v zmysle judikatúry spočíva v podiele na základnom imaní, ktorý priznáva materskej spoločnosti určitý vplyv na rozhodnutia jej dcérskej spoločnosti a umožňuje jej určovať činnosť dcérskej spoločnosti.(10)

27.      Ako vyplýva z rozhodnutia vnútroštátneho súdu, Alpha je 100 % dcérskou spoločnosťou Nordic Fund SICAV. Je teda zjavné, že Nordic Fund SICAV má podstatný vplyv na riadení Alpha. To znamená, že spor vo veci samej spadá pod slobodu usadiť sa a z tohto dôvodu budem hľadať odpoveď na položenú otázku na základe ustanovení Zmluvy týkajúcich sa slobody usadiť sa.

28.      Musím však konštatovať, ako oprávnene zdôrazňuje Komisia, že voľba ustanovení Zmluvy, ktoré sa majú uplatniť, však nemá praktický dôsledok. Výsledok uplatnenia článkov 43 ES a 56 ES musí byť rovnaký. Úvahy týkajúce sa porovnateľnosti situácie akciovej spoločnosti alebo investičného fondu založených podľa fínskeho práva a spoločnosti typu SICAV založenej podľa luxemburského práva sú použiteľné tak pre slobodu usadiť sa, ako aj pre voľný pohyb kapitálu.

B –    Sloboda usadiť sa a porovnateľná situácia

29.      Vzhľadom na judikatúru Súdneho dvora, podľa ktorej sloboda usadiť sa zahŕňa právo spoločností, ktoré sú založené v súlade s právnou úpravou členského štátu a majú svoje registrované sídlo, ústredie riadenia alebo hlavné miesto podnikateľskej činnosti vnútri Spoločenstva, vykonávať svoju činnosť v iných členských štátoch prostredníctvom dcérskej spoločnosti, organizačnej zložky alebo obchodného zastúpenia(11), je nepopierateľné, že Nordic Fund SICAV tým, že vykonáva svoju činnosť vo Fínsku prostredníctvom fínskej spoločnosti Alpha, v ktorej je jediným akcionárom, uskutočňuje slobodu usadiť sa.

30.      Takisto je nepopierateľné, že fínska právna úprava spôsobuje rozdielne zaobchádzanie vo vzťahu k dividendám vyplácaným fínskou spoločnosťou. Dividendy vyplácané v prospech spoločnosti usadenej vo Fínsku bez ohľadu na jej právnu formu nie sú v snahe vyhnúť sa kaskádovitému zdaneniu zdaniteľnými príjmami, zatiaľ čo dividendy vyplácané v prospech spoločnosti usadenej v zahraničí predstavujú zdaniteľné príjmy a podliehajú zrážkovej dani s výnimkou spoločností so sídlom v členskom štáte Únie, ktoré priamo vlastnia minimálne 20 % kapitálu spoločnosti vyplácajúcej dividendy a súčasne sú jednou zo spoločností uvedených v článku 2 smernice 90/435. Rozdielne zaobchádzanie sa tak týka spoločností usadených vo Fínsku a spoločností usadených v zahraničí, ktoré nespadajú do pôsobnosti smernice 90/435, a je založené na mieste sídla spoločnosti.

31.      Ako to už Súdny dvor uviedol pri viacerých príležitostiach, sloboda usadiť sa teda sleduje zabezpečenie výhody vnútroštátneho zaobchádzania v hostiteľskom členskom štáte dcérskej spoločnosti, pričom zakazuje akúkoľvek diskrimináciu, aj keď len minimálnu, na základe miesta sídla spoločností.(12)

32.      Samotné rozdielne zaobchádzanie nepredstavuje diskrimináciu. Z judikatúry jasne vyplýva, že diskriminácia môže spočívať len v uplatnení odlišných pravidiel na porovnateľné situácie alebo v uplatnení rovnakého pravidla na odlišné situácie.(13) Prejudiciálna otázka je tiež položená v tomto zmysle.

33.      Domnievam sa, že odpoveď na otázku, či materská spoločnosť usadená vo Fínsku, alebo presnejšie, materská spoločnosť typu „akciovej spoločnosti“ alebo „investičného fondu“, ktorá bola založená podľa fínskeho práva, sa nachádza v porovnateľnej situácii ako spoločnosť typu SICAV, ktorá bola založená podľa luxemburského práva, vyplýva z rozsudku Súdneho dvora vo veci Denkavit Internationaal a Denkavit France(14).

34.      Na rozdiel od fínskej a talianskej vlády si nemyslím, že by úvahy Súdneho dvora uvedené v tomto rozsudku nemohli byť uplatniteľné v tomto prípade. Tvrdenie, podľa ktorého skutkové okolnosti vo veci samej v už citovanom rozsudku Denkavit Internationaal a Denkavit France nastali pred nadobudnutím účinnosti smernice 90/435, a že v dôsledku toho Súdny dvor nemohol vziať do úvahy túto smernicu v rámci svojho systémového výkladu, sa mi nezdá dôvodné. V uvedenom rozsudku Súdny dvor vysvetlil účinky ustanovení Zmluvy a tieto ustanovenia nemôžu stratiť svoj účinok v dôsledku vplyvu smernice. Výklad smernice nemôže viesť k popretiu výkladu Zmluvy.

35.      Tento záver je potvrdený v bode 24 rozsudku Amurta(15), podľa ktorého, pokiaľ ide o podiely, na ktoré sa nevzťahuje smernica 90/435, je vecou členských štátov, aby určili, či a v akom rozsahu sa musí zamedziť dvojitému hospodárskemu zdaneniu rozdelených ziskov, a na tieto účely zaviedli mechanizmy na zamedzenie alebo obmedzenie dvojitého hospodárskeho zdanenia. Uvedená skutočnosť im však sama osebe neumožňuje uplatniť opatrenia, ktoré sú v rozpore so slobodami pohybu zaručenými Zmluvou.

36.      Ak pripustím, že úvahy Súdneho dvora uvedené v tomto rozsudku by mohli byť v tomto prípade uplatniteľné, odpoveď na našu otázku potom možno nájsť v bode 38 tohto rozsudku, podľa ktorého akonáhle členský štát podrobí dani z príjmov nielen akcionárov rezidentov, ale aj akcionárov nerezidentov, pokiaľ ide o dividendy, ktoré im vyplatí spoločnosť rezident, situácia uvedených akcionárov nerezidentov sa začne podobať situácii akcionárov rezidentov.

37.      Materské spoločnosti usadené vo Fínsku a materské spoločnosti usadené v zahraničí sa teda nachádzajú v porovnateľnej situácii, pretože v oboch prípadoch podliehajú dani z príjmov vo Fínsku. V tejto súvislosti treba upriamiť pozornosť na skutočnosť, že materské spoločnosti usadené v zahraničí podliehajú dani z príjmov bez ohľadu na ich právnu formu. Fínska právna úprava však stanovuje oslobodenie od dane dividend vyplácaných v prospech materských spoločnosti usadených vo Fínsku a v súlade so smernicou 90/435 v prospech len časti materských spoločností usadených v zahraničí, teda v prospech materských spoločností usadených v zahraničí, ktoré spadajú do pôsobnosti smernice 90/435. Druhá časť materských spoločností usadených v zahraničí, teda spoločnosti, ktoré nespadajú do pôsobnosti smernice 90/435, podliehajú zrážkovej dani.

38.      Z judikatúry Súdneho dvora tiež vyplýva, že na účely preukázania existencie diskriminácie sa porovnateľnosť situácie Spoločenstva s čisto vnútroštátnou situáciou musí skúmať so zreteľom na cieľ, ktorý sledujú predmetné vnútroštátne ustanovenia.(16)

39.      Podľa písomných pripomienok fínskej vlády má oslobodenie dividend od dane za cieľ vyhnúť sa ich kaskádovitému zdaneniu.

40.      V tomto štádiu musím zdôrazniť, že podľa článku 6a zákona o zdanení príjmov zo živnostenského podnikania sa oslobodenie od dane týka nielen akciových spoločností, ale akejkoľvek právnickej osoby usadenej vo Fínsku. To znamená, že oslobodením sa vo všeobecnosti sleduje zamedzenie reťazového zdanenia ziskov dcérskych spoločností, ktoré sa ich materským spoločnostiam vyplácajú vo forme dividend.

41.      Z judikatúry Súdneho dvora jasne vyplýva, že ak sa členský štát rozhodne svojich rezidentov ochrániť od takéhoto reťazového zdanenia, musí tieto opatrenia uplatniť aj na nerezidentov, a to v rozsahu, v akom obdobné zdanenie týchto nerezidentov vyplýva z výkonu jeho daňovej právomoci nad nimi.(17)

42.      Z vyššie uvedeného vyplýva, že predmetná fínska právna úprava spôsobuje rozdielne zaobchádzanie s materskými spoločnosťami, ktoré sa nachádzajú v porovnateľnej situácií vo vzťahu k dividendám vyplácaným dcérskymi spoločnosťami usadenými vo Fínsku. To znamená, že táto právna úprava vytvára diskrimináciu materských spoločností založenú na ich sídle, a to bez ohľadu na ich právnu formu.

43.      Tento záver nie je spochybnený skutočnosťou, že spoločnosť typu SICAV je oslobodená od dane z príjmov na základe vnútroštátnej daňovej právnej úpravy Luxemburska. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry znevýhodňujúce daňové zaobchádzanie v rozpore so základnou slobodou nemôže byť zdôvodnené existenciou iných daňových výhod, ani keby takéto výhody existovali.(18)

V –    Návrh

44.      Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem teda Súdnemu dvoru, aby na prejudiciálnu otázku položenú vnútroštátnym súdom odpovedal takto:

Článkom 43 ES a 48 ES odporuje právna úprava členského štátu, podľa ktorej dividendy vyplatené dcérskou spoločnosťou rezidentom v prospech materskej spoločnosti rezidenta nie sú zdaniteľnými príjmami bez ohľadu na právnu formu materskej spoločnosti, zatiaľ čo dividendy vyplatené v prospech materskej spoločnosti nerezidenta, ktorej právnu formu právny poriadok štátu dcérskej spoločnosti nepozná a ktorá nespadá do pôsobnosti smernice Rady 90/435/EHS z 23. júla 1990 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch, predstavujú zdaniteľné príjmy a podliehajú zrážkovej dani, aj keď materská spoločnosť nerezident je oslobodená od dane z príjmov v štáte, kde je rezidentom.

1 – Jazyk prednesu: francúzština.

2 – Ú. v. ES L 225, s. 6; Mim. vyd. 09/001, s. 147, ďalej len „smernica 90/435“.

3 – Cieľ smernice 90/435 podrobne opísala generálna advokátka Sharpston v bodoch 46 a 47 jej nedávnych návrhov vo veci Les Vergers du Vieux Tauves, C-48/07.

4 – Pokiaľ ide o Luxembursko, aktuálne znenie uvedenej prílohy vyplýva z pozmeňujúcej smernice Rady 2003/123/ES z 22. decembra 2003 (Ú. v. EÚ L 7, s. 41; Mim. vyd. 09/002, s. 3).

5 – Tuloverolaki (1535/1992).

6 – Laki rajoitetusti verovelvollisen tulon verottamisesta (627/1978).

7 – Laki elinkeinotulon verottamisesta (360/1968).

8 – Pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. novembra 2007, Amurta, C-379/05, Zb. s. I-9569, bod 16 a citovanú judikatúru.

9 – Pozri rozsudky z 11. augusta 1995, Wielockx, C-80/94, Zb. s. I-2493, bod 16; z 29. apríla 1999, Royal Bank of Scotland, C-311/97, Zb. s. I-2651, bod 19; z 8. marca 2001, Metallgesellschaft a i., C-397/98 a C-410/98, Zb. s. I-1727, bod 37; zo 14. decembra 2006, Denkavit Internationaal a Denkavit France, C-170/05, Zb. s. I-11949, bod 19, ako aj z 2. októbra 2008, Heinrich Bauer Verlag, C-360/06, Zb. s. I-7333, bod 17.

10 – Pozri rozsudok z 13. apríla 2000, Baars, C-251/98, Zb. s. I-2787, body 21 a 22; z 12. decembra 2006, Test Claimants in the FII Group Litigation, C-446/04, Zb. s. I-11753, bod 37; z 18. júla 2007, Oy AA, C-231/05, Zb. s. I-6373, bod 20, ako aj z 26. júna 2008, Burda, C-284/06, Zb. s. I-4571, bod 69.

11 – Pozri rozsudky z 21. septembra 1999, Saint Gobain ZN, C-307/97, Zb. s. I-6161, bod 35; zo 14. decembra 2000, AMID, C-141/99, Zb. s. I-11619, bod 20; z 23. februára 2006, Keller Holding, C-471/04, Zb. s. I-2107, bod 29, Denkavit Internationaal a Denkavit France, už citovaný v poznámke pod čiarou 9, bod 20; z 15. mája 2008, Lidl Belgium, C-414/06, Zb. s. I-3601, bod 18, ako aj z 27. novembra 2008, Papillon, C-418/07, Zb. s. I-8947, bod 15.

12 – Pozri v tomto zmysle rozsudky z 28. januára 1986, Komisia/Francúzsko, 270/83, Zb. s. 273, bod 14; Saint-Gobain, už citovaný v poznámke pod čiarou 11, bod 35, ako aj Denkavit Internationaal a Denkavit France, už citovaný v poznámke pod čiarou 9, bod 22.

13 – Pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. februára 1995, Schumacker, C-279/93, Zb. s. I-225, bod 30; z 22. marca 2007, Talotta, C-383/05, Zb. s. I-2555, bod 18; z 18. júla 2007, Lakebrink a Peters-Lakebrink, C-182/06, Zb. s. I-6705, bod 27, ako aj z 18. decembra 2007, Laval un Partneri Ltd, C-341/05, Zb. s. I-11767, bod 115.

14 – Už citovaný v poznámke pod čiarou 9.

15 – Už citovaný v poznámke pod čiarou 8.

16 – Pozri v tomto zmysle rozsudky Metallgesellschaft a i., už citovaný v poznámke pod čiarou 9, bod 60; Oy AA, už citovaný v poznámke pod čiarou 10, bod 38, a Papillon, už citovaný v poznámke pod čiarou 11, bod 27.

17 – Pozri rozsudok Denkavit Internationaal a Denkavit France, už citovaný v poznámke pod čiarou 9, bod 37.

18 – Pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. júna 2000, Verkooijen, C-35/98, Zb. s. I-4071, bod 61, a Amurta, už citovaný v poznámke pod čiarou 8, bod 75.