Available languages

Taxonomy tags

Info

References in this case

Share

Highlight in text

Go

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY

JULIANE KOKOTT

prednesené 2. júla 2009 1(1)

Vec C-169/08

Presidente del Consiglio dei Ministri

proti

Regione autonoma della Sardegna

[návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Corte costituzionale (Taliansko)]

„Slobodné poskytovanie služieb (Článok 49 ES) – Štátna pomoc (Článok 87 ES) – Daňové právo – Autonómny región Sardínia – Miestna daň z pristátia lietadiel a zakotvenia rekreačných plavidiel na turistické účely – Daň, ktorá zaťažuje výlučne osoby, ktoré majú daňový domicil mimo regiónu – Ochrana životného prostredia – Ochrana zdravia – Koherencia daňového systému – Ostrovné regióny“





I –    Úvod

1.        Táto vec je prvou vecou, v ktorej podal Corte costituzionale (Taliansko)(2) na Súdny dvor návrh na začatie prejudiciálneho konania na základe článku 234 ES.

2.        V konaní vo veci samej, ktorého predmetom je návrh na preskúmanie ústavnosti podaný vo veci samej, sa diskusia týka miestnej dane Regione autonoma della Sardegna(3), ktorá bola vyberaná v tomto Regióne od roku 2006 do roku 2008, každý rok v priebehu obdobia od 1. júna do 30. septembra za pristátie súkromných lietadiel a zakotvenie rekreačných plavidiel. Daňovníkmi tejto dane boli len osoby, ktoré majú daňový domicil mimo Sardínie. Okrem toho sa táto daň nevyberala za zakotvenie plavidiel, ktoré majú počas celého roka svoje kotvište na Sardínii.

3.        Corte costituzionale má pochybnosti o zlučiteľnosti tejto právnej úpravy Autonómneho regiónu Sardínia dotknutej v konaní vo veci samej s právom Spoločenstva, presnejšie so slobodným poskytovaním služieb (článok 49 ES) a zákazom štátnej pomoci (článok 87 ES). Nezlučiteľnosť predmetnej dane s právom Spoločenstva má význam aj v konaní o preskúmaní ústavnosti pred Corte costituzionale, pretože podľa talianskeho ústavného práva je právo Spoločenstva súčasťou kritéria posúdenia, ktoré sa bude v tejto súvislosti uplatňovať.

II – Právny rámec

A –    Právna úprava Spoločenstva

4.        Právny rámec Spoločenstva, ktorého súčasťou je prejednávaná vec, tvoria na jednej strane ustanovenia Zmluvy o slobodnom poskytovaní služieb, a na druhej strane ustanovenia o štátnej pomoci.

5.        Zásada slobodného poskytovania služieb je vyjadrená v článku 49 prvom odseku ES nasledovne:

„V rámci nasledujúcich ustanovení sú zakázané obmedzenia slobody poskytovať služby v spoločenstve vo vzťahu k štátnym príslušníkom členských štátov, ktorí sa usadili v niektorom štáte spoločenstva ako príjemca služieb.“

6.        Okrem toho článok 50 prvý odsek ES dáva nasledujúcu definíciu:

„V zmysle tejto zmluvy sa za služby považujú plnenia, ktoré sa bežne poskytujú za odplatu, pokiaľ ich neupravujú ustanovenia o voľnom pohybe tovaru, kapitálu a osôb.“

7.        Časť zmluvy, ktorá upravuje štátnu pomoc, začína článkom 87 ods. 1 ES, ktorý stanovuje:

„Ak nie je touto zmluvou ustanovené inak, pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná so spoločným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.“

8.        Okrem toho je potrebné spomenúť článok 88 ods. 3 ES, ktorý znie takto:

„Komisia musí byť v dostatočnom čase upovedomená o zámeroch v súvislosti s poskytnutím alebo upravením pomoci, aby mohla podať svoje pripomienky. Ak usúdi, že takýto zámer je nezlučiteľný so spoločným trhom podľa článku 87, začne konanie podľa odseku 2. Členský štát nemôže vykonať navrhované opatrenia, pokiaľ sa vo veci nerozhodlo s konečnou platnosťou.“

B –    Vnútroštátne právo

9.        Pokiaľ ide o vnútroštátne právo, ustanoveniami, ktoré majú význam v prejednávanej veci, sú okrem príslušných ustanovení Talianskej ústavy jednak niektoré ustanovenia vnútroštátnej právnej úpravy, a jednak niektoré ustanovenia vydané autonómnym regiónom Sardínia.

1.      Talianska ústava

10.      Talianska ústava v článku 117 prvom odseku stanovuje:

„Pri výkone zákonodarnej moci štátom a regiónmi sa dodržiava ústava a obmedzenia vyplývajúce z práva Spoločenstva a medzinárodných záväzkov.“

2.      Vnútroštátna právna úprava

11.      Článok 743 prvý odsek zákonníka o námornej a leteckej doprave(4) dáva nasledujúcu definíciu lietadla:

„Lietadlo je akékoľvek zariadenie určené na prepravu osôb alebo vecí vzduchom.“

12.      V článku 1 ods. 2 zákonníka o rekreačnej plavbe(5) zavedeného legislatívnym dekrétom č. 171(6) z 18. júla 2005, je pojem rekreačná plavba definovaný nasledovne:

„Rekreačnou plavbou sa na účely tohto zákona rozumie plavba uskutočnená na mori alebo vo vnútroštátnych vodách na športové alebo rekreačné účely, ktorej cieľom nie je dosiahnutie zisku.“

13.      Článok 2 ods. 1 zákona o vodnom športe sa týka obchodného využitia rekreačných plavidiel, ktoré vymedzuje takto:

„1.      Rekreačné plavidlo sa využíva na obchodné účely v prípade, že:

a)      je predmetom zmluvy o nájme alebo o prenájme;

b)      je použité na odbornú výučbu jachtingu;

c)      je použité centrami podvodných športov a potápania ako pomocné plavidlo pre účastníkov potápania na športové a rekreačné účely.

…“

3.      Právna úprava Autonómneho regiónu Sardínia

14.      Zákon regiónu Sardínia č. 4 z 11. mája 2006(7) (ďalej len „regionálny zákon č. 4/2006“) zmenený a doplnený v roku 2007(8), obsahuje nasledujúci článok 4:

„(Miestna daň z pristátia lietadiel a zakotvenia rekreačných plavidiel na turistické účely)

1.      Počnúc rokom 2006 sa zavádza miestna daň z pristátia lietadiel a zakotvenia rekreačných plavidiel na turistické účely.

2.      Predpoklady dane sú:

a)      pristátie lietadiel všeobecného letectva uvedených v článku 743 a nasledovných Zákona o námornej a leteckej doprave určených na súkromnú prepravu osôb na letiskách nachádzajúcich sa na území regiónu, počas obdobia od 1. júna do 30. septembra;

b)      zakotvenie rekreačných plavidiel uvedených v legislatívnom dekréte č. 171 z 18. júla 2005 (Zákonník o rekreačnej plavbe) alebo akýchkoľvek plavidiel využívaných na účely rekreačnej plavby, ktorých dĺžka meraná podľa európskych harmonizovaných noriem EN/ISO/DIS 8666 v zmysle článku 3 písm. b) uvedeného legislatívneho dekrétu presahuje 14 metrov v prístavoch, prístaviskách a v kotvištiach lodí nachádzajúcich sa na území regiónu a v zónach zariadených na kotvenie lodí nachádzajúcich sa v teritoriálnych vodách pozdĺž pobrežia Sardínie počas obdobia od 1. júna do 30. septembra.

3.      Daňovníkom dane je fyzická a právnická osoba, ktorá nemá daňový domicil na území regiónu, prevádzkujúca lietadlo… alebo rekreačné plavidlo….

4.      Miestna daň podľa odseku 2 písm. a) sa platí za každé pristátie a zakotvenie, miestna daň podľa odseku 2 písm. b) sa platí ročne.

5.      Daň sa stanovuje takto:

a)      150 eur za lietadlá oprávnené na prepravu najviac štyroch cestujúcich;

b)      400 eur za lietadlá oprávnené na prepravu od päť do dvanásť cestujúcich;

c)      1 000 eur za lietadlá oprávnené na prepravu viac ako dvanásť cestujúcich;

d)      1 000 eur za lode dĺžky od 14 do 15,99 m;

e)      2 000 eur za lode dĺžky od 16 do 19,99 m;

f)      3 000 eur za lode dĺžky od 20 do 23,99 m;

g)      5 000 eur za lode dĺžky od 24 do 29,99 m;

g)      10 000 eur za lode dĺžky od 30 do 60 m;

i)      15 000 eur za lode dĺžky viac ako 60 m;

Za plachetnice s pomocným motorom a za plachetnice s motorom je daň znížená o 50 %.

6.      Od dane sú oslobodené:

a)      plavidlá kotviace z dôvodu účasti na jachtárskych pretekoch športového charakteru, na zrazoch historických člnov, monotypov člnov, na pretekoch plachetníc, organizovaných aj na neprofesionálnej úrovni, pokiaľ ich konanie bolo zo strany organizátorov vopred oznámené námornému orgánu…;

b)      rekreačné plavidlá, ktoré kotvia v prístavných zariadeniach regiónu počas celého roka;

c)      technická zastávka výlučne po dobu nevyhnutnú na jej vykonanie.

…

7.      Daň sa platí:

a)      pri pristátí lietadiel podľa odseku 2 písm. a);

b)      do 24 hodín od príchodu rekreačných plavidiel do prístavov, prístavísk, kotvíšť a zón určených na kotvenie lodí pozdĺž pobrežia Sardínie;

spôsobmi stanovenými rozhodnutím, ktoré vydá…

…“

15.      Okrem toho je potrebné upresniť, že po zmene a doplnení citovanej miestnej právnej úpravy v roku 2008 boli osoby, ktoré majú daňový domicil na Sardínii, zaradené medzi daňovníkov tejto dane. Potom bola v roku 2009 sporná daňová právna úprava zrušená v celom rozsahu(9). V prejednávanej veci je však dotknutá len miestna daň vo svojej predchádzajúcej forme v roku 2007.

III – Spor vo veci samej

16.      Corte costituzionale začal konanie o návrhu na preskúmanie ústavnosti, ktorý podal predseda talianskej Rady ministrov(10) proti niektorým ustanoveniam vydaným autonómnym regiónom Sardínia na účely preskúmania ich zlučiteľnosti s talianskou ústavou. Medzi týmito ustanoveniami figuruje aj článok 4 regionálneho zákona č. 4/2006 zmeneného a doplnený v roku 2007.

17.      V konaní vo veci samej sa tvrdí, že toto posledné menované ustanovenie nerešpektuje povinnosti vyplývajúce z práva Spoločenstva, ktorým podlieha zákonodarná moc v Taliansku v súlade s článkom 117 prvým odsekom talianskej ústavy. Prvá výhrada je založená na porušení článku 49 ES, druhá výhrada na porušení článku 81 ES v spojení s článkom 3 ods. 1 písm. g) ES a s článkom 10 ES a tretia výhrada spočíva na porušení článku 87 ES.

18.      Corte costituzionale sa v súčasnom štádiu konania obmedzuje na preskúmanie údajných porušení článku 49 ES a článku 87 ES. Plánuje vyhradiť si na ďalšie štádium konania akékoľvek rozhodnutie týkajúce sa údajného porušenia článku 81 ES v spojení s článkom 3 ods. 1 písm. g) ES a článkom 10 ES. Preto výslovne uviedol, že v súčasnosti tieto posledne menované ustanovenia nie sú predmetom návrhu na začatie tohto prejudiciálneho konania.

IV – Návrh na začatie prejudiciálneho konania a konanie pred Súdnym dvorom

19.      Uznesením č. 103/2008 z 13. februára 2008(11) doručeným Súdnemu dvoru 21. apríla 2008 sa Corte costituzionale rozhodol prerušiť konanie o ústavnosti a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

a)      Má sa článok 49 Zmluvy vykladať v tom zmysle, že vylučuje uplatnenie takého ustanovenia, ako je stanovené v článku 4 zákona č. 4/2006 v znení článku 3 ods. 3 zákona regiónu Sardínia č. 2 z 29. mája 2007, podľa ktorého miestna daň z pristátia lietadiel na turistické účely zaťažuje jedine podniky, ktoré majú daňový domicil mimo územia regiónu Sardínia, prevádzkujúce lietadlá, ktoré sa používajú na prepravu osôb v rámci výkonu činností všeobecných leteckých služieb pre obchodníkov?

b)      Uvedený článok 4 zákona č. 4/2006 v znení článku 3 ods. 3 zákona regiónu Sardínia č. 2 z roku 2007 tým, že stanovuje, že miestna daň z pristátia lietadiel na turistické účely zaťažuje len podniky, ktoré majú daňový domicil mimo územia regiónu Sardínie a prevádzkujú lietadlá používané na prepravu osôb v rámci vykonávania činnosti všeobecného dopravného letectva, predstavuje štátnu pomoc podľa článku 87 Zmluvy podnikom, ktoré vykonávajú rovnakú činnosť a majú daňový domicil na území regiónu Sardínie?

c)      Má sa článok 49 Zmluvy vykladať v tom zmysle, že vylučuje uplatňovanie takého ustanovenia, ako je stanovené v článku 4 zákona č. 4/2006 v znení článku 3 ods. 3 zákona regiónu Sardínia č. 2 z 29. mája 2007, podľa ktorého miestna daň zo zakotvenia rekreačných plavidiel na turistické účely zaťažuje iba podniky s daňovým domicilom mimo územia regiónu Sardínia, ktoré prevádzkujú rekreačné plavidlá, a ich podnikateľská činnosť spočíva v poskytovaní týchto plavidiel tretím osobám?

d)      Uvedený článok 4 zákona č. 4/2006 v znení článku 3 ods. 3 zákona regiónu Sardínia č. 2 z roku 2007 tým, že stanovuje, že miestna daň zo zakotvenia rekreačných plavidiel na turistické účely zaťažuje len podniky s daňovým domicilom mimo územia regiónu Sardínia, ktoré prevádzkujú rekreačné plavidlá, a ich podnikateľská činnosť spočíva v poskytovaní týchto plavidiel tretím osobám, predstavuje štátnu pomoc podľa článku 87 Zmluvy podnikom, ktoré vykonávajú rovnakú činnosť a majú daňový domicil na území regiónu Sardínia?

20.      V konaní na Súdnom dvore autonómny región Sardínia, holandská vláda a Komisia Európskych spoločenstiev podali písomné pripomienky. Súdny dvor upustil od stanovenia pojednávania na účely vypočutia prednesov potom, čo sa Regione autonoma della Sardegna v rozpore so svojím pôvodným návrhom vzdal účasti na pojednávaní a ďalšie dotknuté osoby, ktoré sa zúčastňovali konania, si už neželali, aby došlo k vypočutiu ich ústnych pripomienok.

V –    Posúdenie

A –    Úvodné poznámky

21.      Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania je medzníkom v judikatúre Corte costituzionale. Aj keď Corte až doteraz popieral svoje postavenie súdu v zmysle článku 234 ES(12), od tejto chvíle sa stáva jedným z vnútroštátnych ústavných súdov, ktoré so Súdnym dvorom(13) aktívne spolupracujú.

22.      Prejednávaná vec dosť konkrétne ilustruje, že v podaniach na vnútroštátne ústavné súdy môžu byť vznesené otázky práva Spoločenstva, ktoré sú pre vyriešenie daného ústavného sporu rozhodujúce. Talianska ústava v článku 117 prvom odseku totiž výslovne ukladá zákonodarnej moci rešpektovať povinnosti vyplývajúce z právnej úpravy Spoločenstva. V dôsledku toho sa právo Spoločenstva stáva, ako to uvádza(14) Corte costituzionale, „konštitutívnym prvkom parametra ústavnosti“ v návrhoch na preskúmanie ústavnosti podaných vo veci samej, a „konkretizuje“ požiadavky, ktoré stanovuje Ústava s ohľadom na právnu úpravu.

23.      Aj v prípade neexistencie takéhoto výslovného začlenenia môže mať právo Spoločenstva význam pri riešení ústavných sporov, napríklad ak je v rámci ústavnej žaloby potrebné zistiť, aké sú účinky, ktoré stanovuje akt Spoločenstva, alebo aká je miera voľnej úvahy, preskúmateľná ústavným súdom, ktorú tento akt ponecháva vnútroštátnemu zákonodarcovi.

24.      V konečnom dôsledku je centrom diskusie v prejednávanej veci práve táto voľná úvaha vnútroštátneho zákonodarcu. Corte costituzionale musí určiť, či zavedením predmetnej miestnej dane autonómny región Sardínia prekročil mieru voľnej úvahy, ktorú mu priznáva právo Spoločenstva. Treba posúdiť, či taká právna úprava, akou je právna úprava dotknutá v konaní vo veci samej, podľa ktorej miestna daň z niektorých pristátí lietadiel a zakotvení rekreačných plavidiel zaťažuje výlučne nerezidentov, rešpektuje slobodné poskytovanie služieb a právo štátnej pomoci.

25.      Ani úplné zrušenie miestnej dane dotknutej vo veci samej v roku 2009 neurobilo tieto otázky nadbytočnými. Pokiaľ ide o obdobia predchádzajúce tomuto zrušeniu, mohlo by byť totiž naďalej užitočné upresniť, či bola právna úprava platná v tom čase zlučiteľná s právom Spoločenstva. Táto otázka môže mať význam najmä pre výsledky prípadných sporov ešte prebiehajúcich medzi daňovníkmi a daňovou správnou autonómneho regiónu Sardínia.

B –    Otázky týkajúce sa slobodného poskytovania služieb (prvá a tretia prejudiciálna otázka)

26.      Svojou prvou a treťou otázkou sa Corte costituzionale v podstate pýta, či slobodné poskytovanie služieb (článok 49 ES) vylučuje takú vnútroštátnu právnu úpravu autonómneho regiónu, podľa ktorej daň z pristátia lietadiel na turistické účely zaťažuje jedine podniky, ktoré majú daňový domicil mimo tohto regiónu, a nie podniky, ktoré majú svoj daňový domicil v rámci tohto regiónu.

1.      Stanovenie dotknutých služieb

27.      Taká daňová právna úprava, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej, sa môže posudzovať podľa ustanovení práva Spoločenstva o slobodnom poskytovaní služieb len v rozsahu, v akom sa dotýka služieb v zmysle Zmluvy.

28.      Pojem služby je vymedzený v článku 50 prvom odseku ES(15). Podľa tohto ustanovenia ide o služby bežne poskytované za odmenu(16) v rozsahu, v akom nie sú upravené ustanoveniami o voľnom pohybe tovaru, kapitálu a osôb.

29.      Na účely stanovenia či a v akom rozsahu sú takéto služby dotknuté v prejednávanej veci je potrebné rozlišovať medzi pristátím lietadiel a zakotvením rekreačných plavidiel, z ktorých sa platí miestna daň.

a)      Pristátie lietadiel a jeho súvislosť so slobodným poskytovaním služieb

30.      Pokiaľ ide o leteckú dopravu, sardínska miestna daň sa platí z pristátia lietadiel všeobecného letectva, určených na súkromnú dopravu osôb [článok 4 ods. 2 písm. a) regionálneho zákona č. 4/2006].

31.      Podľa vnútroštátneho súdu(17) z tohto obmedzenia vzniku daňovej povinnosti na všeobecné letectvo a súkromnú prepravu osôb vyplýva, že daňová právna úprava dotknutá vo veci samej sa uplatňuje najmä na pristátie lietadiel v rámci leteckých služieb pre obchodníkov, využívaných na bezodplatnú prepravu a pre dôvody súvisiace s podnikateľskou činnosťou dotknutého prevádzkovateľa. To sa okrem iného vzťahuje len na lety, ktoré vo všeobecnosti nie sú otvorené verejnosti.(18)

32.      Všeobecnejšie, sardínska miestna daň sa teda týka len pristátia súkromných lietadiel (tzv. „súkromné lietadlá“ a „podnikové lietadlá“). Dopravné služby vykonávané na takýchto lietadlách nie je možné bežne považovať za služby v zmysle práva Spoločenstva, keďže používateľ za ne prevádzkovateľovi lietadla neplatí žiadnu odmenu. Okrem toho vo väčšine prípadov je používateľom a prevádzkovateľom lietadla tá istá osoba.

33.      Tradičná činnosť leteckých spoločností a cestovných kancelárií spočívajúca v zabezpečení odplatnej komerčnej dopravy osôb zo Sardínie a na ňu, a teda v poskytovaní služieb, zjavne nie je predmetom miestnej dane. To vyplýva z obmedzenia vzniku daňovej povinnosti na súkromnú dopravu, ktorá nie je prístupná verejnosti.

34.      Zo samotnej skutočnosti, že skutočné poskytnutie leteckej dopravnej služby v tomto prípade nie je službou v zmysle práva Spoločenstva však nemožno vyvodiť, že taká daňová právna úprava, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej, nemá absolútne žiadnu väzbu na slobodné poskytovanie služieb.

35.      Na jednej strane je totiž potrebné pripomenúť, že články 49 ES a 50 ES nezaručujú len aktívne slobodné poskytovanie služieb. Naopak, z ustálenej judikatúry vyplýva, že slobodné poskytovanie služieb zahŕňa aj slobodu príjemcov služieb ísť do iného členského štátu, aby im tam mohli byť poskytnuté tieto služby.(19) Toto slobodné poskytovanie služieb je však vo všeobecnosti dotknuté, ak prevádzkovateľ lietadla usadený v zahraničí pristane so svojím lietadlom na letisku alebo aerodrome v Sardínii. Tomuto prevádzkovateľovi sa tam totiž budú poskytovať viaceré služby. Okrem použitia dráhy na pristátie a vzlietnutie ide napríklad o služby pilotovania, zásobovania lietadla, ako aj prípadných prác údržby.

36.      Na druhej strane osoby, ktoré sú prepravované na palube súkromných lietadiel alebo podnikových lietadiel zo zahraničia na Sardíniu, sa tam tiež dostavia, aby tam poskytovali služby alebo im boli poskytnuté takéto služby. To platí nielen pre osoby na služobných cestách, ale aj pre turistov.(20) Z oficiálneho názvu daňovej právnej úpravy („miestna daň z pristátia alebo zakotvenia na turistické účely…“) vyplýva že sa vzťahuje najmä na súkromné lietadlá, ktoré prepravujú turistov na Sardíniu.

37.      Aj keď teda preprava osôb na palube súkromných lietadiel prevádzkovateľov nerezidentov podliehajúca miestnej dani ako taká nepredstavuje službu v zmysle článkov 49 ES a 50 ES, nič to nemení na skutočnosti, že pristátie týchto lietadiel je nevyhnutnou podmienkou na poskytnutie služieb alebo použitie služieb na mieste, a to buď prevádzkovateľom lietadla alebo prepravovanými osobami. Z tohto hľadiska teda taká právna úprava, ako je dotknutá vo veci samej, vykazuje nezanedbateľnú súvislosť so slobodným poskytovaním služieb.(21)

b)      Pristátie rekreačných plavidiel a jeho súvislosť so slobodným poskytovaním služieb

38.      Pokiaľ ide o námornú plavbu, sardínska miestna daň zaťažuje pristátie rekreačných plavidiel a plavidiel využívaných na rekreačné účely, pokiaľ sú dlhšie ako 14 m [článok 4 ods. 2 písm. b) regionálneho zákona č. 4/2006]. Ako to vysvetľuje vnútroštátny súd, uvedená daň sa uplatňuje aj na podniky, a najmä na tie, ktorých činnosť spočíva v poskytovaní rekreačných plavidiel alebo plavidiel využívaných na rekreačné účely tretím osobám.

39.      Požičovňa člnov môže teda prenajímať rekreačné plavidlá tretím osobám a škola jazdy na motorových člnoch alebo škola potápania môže na lodiach oznámiť, že poskytuje kurzy za odmenu.(22) Ani netreba hovoriť o tom, že tieto činnosti predstavujú služby v zmysle článkov 49 ES a 50 prvého odseku ES.(23)

40.      Slobodné poskytovanie služieb sa teda uplatňuje len vtedy, ak podnik usadený v zahraničí vykonáva takéto činnosti na Sardínii. Vyžaduje sa teda existencia cezhraničného prvku.(24) Slobodné poskytovanie služieb sa nevzťahuje na čisto vnútorné situácie.(25)

41.      V prejednávanej veci sú v súlade s článkom 4 ods. 3 regionálneho zákona č. 4/2006 daňovníkmi miestnej dane prevádzkovatelia lodí, ktorí majú svoj daňový domicil mimo Autonómneho regiónu Sardínia. Aj keby sa táto právna úprava v prvom rade vzťahovala na prevádzkovateľov usadených v iných talianskych regiónoch, v každom prípade sa týka aj prevádzkovateľov usadených v iných členských štátoch, napríklad prevádzkovateľov, ktorí majú sídlo vo Francúzsku, na susednom ostrove Korzika.(26)

42.      Napríklad, ak by podnik usadený na Korzike požičal jednotlivcom rekreačné plavidlá, s ktorými môžu pristáť v prístavoch Sardínie alebo zakotviť v sardínskych pobrežných vodách, najmenej časť plnenia by sa uskutočnila nie na Korzike, ale na Sardínii. Existuje teda plnenie, ktoré sa vyznačuje cezhraničným prvkom.(27)

43.      Cezhraničný prvok je ešte evidentnejší, ak cestovná kancelária usadená na Korzike vykonáva so svojimi člnmi exkurzie z Korziky na Sardíniu, alebo ak škola podmorského potápania alebo škola jazdy na motorových člnoch poskytuje na svojich člnoch kurzy, počas ktorých sa predpokladá pristátie v prístavoch regiónu Sardínia alebo zakotvenie v pobrežných vodách tohto regiónu.(28)

44.      V tejto súvislosti nie je dôležité, z ktorého členského štátu pochádzajú zákazníci týchto podnikov. Článok 49 ES sa totiž uplatňuje vo všetkých prípadoch, keď poskytovateľ služieb ponúka služby na území iného členského štátu, ako je štát, v ktorom je usadený, bez ohľadu na miesto, na ktorom sú usadení príjemcovia týchto služieb.(29)

45.      Len pre vyčerpanie témy ešte poznamenám, že plavidlá prevádzkované nerezidentmi pri zastavení na Sardínii tiež využívajú prístavné zariadenia na mieste(30) a že osoby prepravované na týchto lodiach môžu v prípade potreby využiť zastavenie na Sardínii na účely turistického pobytu. Aj v tomto prípade, ako som už uviedla, majú dotknuté osoby prospech z týchto služieb.(31)

46.      Všetky tieto príklady svedčia o tom, že taká daňová právna úprava, ako je právna úprava autonómneho regiónu Sardínia dotknutá vo veci samej, vykazuje súvislosť so slobodným poskytovaním služieb, keďže zaťažuje zakotvenie rekreačných plavidiel a plavidiel využívaných na rekreačné účely.(32)

2.      Obmedzenie slobodného poskytovania služieb

47.      Skutočnosť, že taká daňová právna úprava, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej, rozlišuje podľa daňového domicilu daňovníkov, môže na prvý pohľad podnecovať k preskúmaniu jej zlučiteľnosti so slobodným poskytovaním služieb z hľadiska nepriamej diskriminácie založenej na štátnej príslušnosti. Takáto diskriminácia však predpokladá, že daná daňová právna úprava je spôsobilá viac zasahovať príslušníkov iných štátov, ako vlastných štátnych príslušníkov.(33) V prejednávanej veci však vôbec nie je isté, či skupina daňovníkov pozostáva najmä z príslušníkov iných členských štátov. Treba mať totiž na pamäti, že medzi nerezidentmi, ktorí pristávajú so svojimi lietadlami alebo loďami na Sardínii, musí byť aj veľký počet fyzických a právnických osôb, ktoré majú svoj daňový domicil v iných regiónoch Talianska. Vo väčšine prípadov v skutočnosti pôjde o talianskych štátnych príslušníkov. Za týchto podmienok sa existencia nepriamej diskriminácie založenej na štátnej príslušnosti zdá byť skôr nepravdepodobná.(34)

48.      Podľa ustálenej judikatúry však zásada slobodného poskytovania služieb zahŕňa nielen zákaz diskriminácie, ale aj zákaz obmedzení. Preto článok 49 ES vyžaduje nielen odstránenie všetkých foriem diskriminácie voči poskytovateľovi služieb usadenému v inom členskom štáte z dôvodu jeho štátnej príslušnosti, ale takisto odstránenie akéhokoľvek obmedzenia, aj keď sa uplatňuje nerozdielne na vnútroštátnych poskytovateľov a na poskytovateľov z iných členských štátov, ak je takej povahy, že môže zakázať, zabrániť alebo urobiť menej príťažlivými činnosti poskytovateľa usadeného v inom členskom štáte, kde legálne poskytuje obdobné služby.(35)

49.      Vnútroštátne daňové opatrenie prekážajúce výkonu slobody poskytovania služieb môže byť takisto zakázané článkom 49 ES, bez ohľadu na to, či bolo vydané samotným štátom, alebo územným samosprávnym celkom.(36)

50.      Dane a poplatky však nemožno považovať za obmedzenia slobodného poskytovania služieb len preto, lebo vo všeobecnosti predražujú poskytnutie služby.(37) V tomto zmysle však Súdny dvor spresnil, že článok 49 ES sa neuplatní na opatrenia, ktorých jediným účinkom je spôsobenie dodatočných nákladov na predmetnú službu a ktoré rovnakým spôsobom zasahujú poskytovanie služieb medzi členskými štátmi a poskytovanie služieb v rámci jedného členského štátu.(38)

51.      V prejednávanej veci tomu však tak nie je.

52.      Taká miestna daň, ako je sardínska daň, ktorá sa uplatňuje výlučne na nerezidentov, spôsobuje prevádzkovateľom súkromných lietadiel a rekreačných plavidiel, ktorí majú svoj daňový domicil mimo Sardínie, dodatočné náklady, ktorým nie sú vystavení ich konkurenti, ktorí majú svoj daňový domicil v Sardínii. Pre nerezidentov je pristátie na Sardínii s ich súkromnými lietadlami a zakotvenie rekreačných plavidiel drahšie ako pre rezidentov. Z rovnakého dôvodu je požičiavanie rekreačných plavidiel tretím osobám tiež drahšie, a teda ťažšie pre prevádzkovateľov lodí nerezidentov, ako pre rezidentov. V konečnom dôsledku bude teda menej príťažlivým pre turistov zakotviť v sardínskych pobrežných vodách alebo v sardínskom prístave s loďou prenajatou mimo Sardínie.

53.      Taká daňová právna úprava, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej, má teda odlišný dopad na poskytovanie a využívanie služieb súvisiacich s takýmito letmi alebo výletmi na more podľa toho, či má prevádzkovateľ lietadla alebo rekreačného plavidla svoj daňový domicil v autonómnom regióne Sardínia alebo mimo neho.(39)

54.      Z hľadiska práva Spoločenstva nemožno tejto právnej úprave nič vyčítať, čo sa týka len vnútroštátneho poskytovania služieb medzi regiónom Sardínie a inými regiónmi Talianska, pretože ako sme už videli, právo Spoločenstva sa nevzťahuje na čisto vnútorné situácie.(40)

55.      Ak má však taká daňová právna úprava, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej, dôsledky pre cezhraničné poskytovanie služieb, napríklad pre poskytovanie služieb medzi Sardíniou a Korzikou, tak sa poskytovanie služieb medzi členskými štátmi stáva ťažším ako poskytovanie služieb v rámci jedného členského štátu alebo v časti tohto štátu, a v prejednávanej veci konkrétne v regióne Sardínia.(41)

56.      Aj keď takéto rozdielne zaobchádzanie nevedie k diskriminácii na základe štátnej príslušnosti,(42) vytvára však prekážku slobodného poskytovania služieb zaručeného článkom 49 ES(43) a musí sa teda považovať za obmedzenie slobodného poskytovania služieb.

3.      O odôvodnení takej daňovej právnej úpravy, ako je právna úprava autonómneho regiónu Sardínia

57.      Zostáva ešte preskúmať, či možno odôvodniť obmedzenia slobodného poskytovania služieb, ktoré boli zistené tak, ako na tom nalieha Regione autonoma della Sardegna.

58.      V prípade neexistencie harmonizačných opatrení Spoločenstva možno obmedzenie slobodného poskytovania služieb vnútroštátnymi právnymi úpravami odôvodniť na základe dôvodov uvedených v článku 55 ES alebo na základe naliehavých dôvodov všeobecného záujmu.(44)

59.      V prejednávanej veci Regione autonoma della Sardegna v podstate predkladá dve odôvodnenia, a to ochranu životného prostredia a ochranu verejného zdravia.

60.      Nie Súdny dvor, ale vnútroštátny súd by mal posúdiť, či boli pri prijímaní predmetnej daňovej právnej úpravy sledované práve tieto, a nie iné ciele.(45) V nasledujúcich úvahách predpokladám, že ochrana životného prostredia a ochrana verejného zdravia skutočne boli pre vnútroštátneho zákonodarcu rozhodujúcimi dôvodmi.

a)      Ochrana životného prostredia

61.      Hoci je Spoločenstvo povinné začleniť požiadavky ochrany životného prostredia do definície a vykonávania svojich politík a postupov (pozri konkrétne články 2 ES a 6 ES),(46) umožňuje tiež členským štátom sledovať environmentálne ciele. V ustálenej judikatúre bola preto ochrana životného prostredia prijatá ako naliehavý dôvod všeobecného záujmu, na základe ktorého možno odôvodniť členskými štátmi stanovené obmedzenia základných slobôd zaručených Zmluvou.(47)

i)      Účel daňovej právnej úpravy – ochrana životného prostredia

62.      Regione autonoma della Sardegna uvádza, že daňová právna úprava dotknutá v prejednávanej veci je odôvodnená environmentálnymi dôvodmi a musí sa skúmať v rámci spoločných snáh tohto územného samosprávneho celku v oblasti ochrany životného prostredia a krajiny, ako aj v rámci ochrany svojho kultúrneho dedičstva.

63.      Mnohé rekreačné lode a lietadlá, ktoré každý rok pristávajú a zakotvujú na Sardínii na turistické účely spôsobujú podľa Regione autonoma della Sardegna znečistenie, ktoré nie je zanedbateľné. Tomuto znečisteniu je vystavené predovšetkým sardínske pobrežie, na ktorom sa sústreďuje prevažná časť miestneho cestovného ruchu.

64.      Predmetná daň, ktorá zaťažuje turistické pristátie súkromných lietadiel a zakotvenie rekreačných plavidiel, má podľa tohto regiónu za cieľ vytvoriť príjmy, ktoré majú umožniť posilnenie jeho činností na ochranu a obnovenie prírodných zdrojov zasiahnutých cestovným ruchom, hlavne v dotknutých pobrežných zónach.

65.      Regione autonoma della Sardegna ostatne vysvetľuje, že uvedená daň má mať regulačný účinok. Na jednej strane sa má dosiahnuť to, aby boli tieto pobrežné zóny menej zaťažené. Na druhej strane by sa mal prílev turistov viac rozložiť počas roka, a to je dôvod, pre ktorý sa daň uplatňuje len počas obdobia najväčšieho návalu turistov, teda od 1. júna do 30. septembra, a nie v priebehu období menšieho návalu. Tým by sa malo prispieť k trvalo udržateľnému rozvoju cestovného ruchu na Sardínii.

66.      Okrem toho tento región zdôrazňuje, že predmetná daňová právna úprava je založená na zásade „znečisťovateľ platí“.

67.      Keďže daňová právna úprava vychádza z takýchto úvah, niet pochýb, že sleduje oprávnený environmentálny cieľ.

ii)    Skúmanie konkrétnych podmienok daňovej právnej úpravy

68.      Otázka, či je taká daňová právna úprava, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej, v konečnom dôsledku zlučiteľná s požiadavkami slobodného poskytovania služieb (článok 49 ES) závisí od konkrétnych podmienok tejto právnej úpravy. Bez ohľadu na existenciu oprávneného cieľa, ktorý zodpovedá naliehavým dôvodom všeobecného záujmu, totiž odôvodnenie obmedzenia základných slobôd zaručených Zmluvou predpokladá, že predmetné opatrenie je spôsobilé zaručiť naplnenie cieľa, ktorý sleduje, a že nepresahuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného cieľa.(48)

69.      Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora je vnútroštátna právna úprava spôsobilá zaručiť dosiahnutie uvedeného cieľa len vtedy, ak skutočne zodpovedá úsiliu dosiahnuť ho koherentne a systematicky.(49)

70.      Problém, ktorý sa týka takej právnej úpravy, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej, spočíva v tom, že rozlišuje podľa daňového domicilu a miestnou daňou zdaňuje len nerezidentov, nie rezidentov.

71.      Regione autonoma della Sardegna sa domnieva, že takáto právna úprava zodpovedá zásade „znečisťovateľ platí“. Nerezidenti môžu využívať prírodné zdroje tohto regiónu bez toho, aby finančne prispievali na ochranu a zachovanie týchto zdrojov, a správať sa teda ako príživníci („free rider“).

72.      Toto tvrdenie je relevantné len v rozsahu, v akom je podľa zásady „znečisťovateľ platí“ vyjadrenej v článku 174 ods. 2 ES ten, kto zodpovedá za znečistenie, povinný znášať náklady na jeho odstránenie(50). Obdobne je ten, kto je zodpovedný za spotrebovanie prírodných zdrojov, povinný poskytnúť príspevok na ich ochranu a obnovenie. Z hľadiska zásady „znečisťovateľ platí“ teda nie je možné kritizovať to, že taká právna úprava, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej, zaťažuje daňou odôvodnenou environmentálnymi dôvodmi prevádzkovateľov súkromných lietadiel a rekreačných plavidiel pri ich pristátí či zakotvení v tomto regióne.

73.      Právna úprava založená na zásade „znečisťovateľ platí“ však nemôže environmentálnou daňou zaťažiť len prevádzkovateľov súkromných lietadiel a rekreačných plavidiel nerezidentov, ak jej nepodliehajú rezidenti. Pokiaľ sú súkromné lietadlá a rekreačné plavidlá pristávajúce či kotviace na Sardínii zdrojom znečistenia, dochádza k nemu bez ohľadu na pôvod týchto lietadiel a lodí a nesúvisí to s daňovým domicilom týchto prevádzkovateľov. K degradácii prírodných zdrojov prispievajú lietadlá a lode nerezidentov rovnako, ako lietadlá a lode rezidentov.

74.      V dôsledku toho je v súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“ zdaniť každého prevádzkovateľa lietadiel alebo rekreačných plavidiel podľa miery jeho podielu na znečistení na účely náhrady škody spôsobenej na životnom prostredí, a to bez ohľadu na jeho daňový domicil a ďalšie daňové zaťaženie(51). Taká právna úprava, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej, naproti tomu ponecháva znečistenie spôsobené lietadlami a loďami rezidentov na ťarchu obci, a to je v rozpore so zásadou „znečisťovateľ platí“.(52)

75.      Odchýlka medzi požiadavkami zásady „znečisťovateľ platí“, ktorej sa dovoláva Regione autonoma della Sardegna, a skutočnými podmienkami regionálneho zákona dotknutého vo veci samej, je zvlášť zrejmá, ak sa vezme do úvahy daňové zaobchádzanie vyhradené rekreačným plavidlám, ktoré po celý rok kotvia v prístavných štruktúrach tohto regiónu. Tieto plavidlá sú oslobodené od miestnej dane,(53) aj keď ich podiel na znečistení by bežne mal byť vyšší ako podiel porovnateľných plavidiel, ktoré majú svoje miesto zakotvenia mimo Sardínie, a ktoré len občas zakotvia v pobrežných vodách a prístavoch uvedeného regiónu.

76.      Celkovo právna úprava dotknutá vo veci samej svojvoľne apeluje na niektorých znečisťovateľov životného prostredia, a to nerezidentov, aby zaistila financovanie opatrení smerujúcich k ochrane a obnoveniu prírodných zdrojov, pričom od iných znečisťovateľov, a to rezidentov, takýto príspevok nepovažuje. Environmentálny ciel, ktorý sleduje samotný Regione autonoma della Sardegna, nie je teda uplatňovaný koherentne a systematicky.

77.      Za takýchto podmienok nemožno takú daňovú právnu úpravu, ako je sardínska právna úprava, považovať za spôsobilú na naplnenie jej environmentálneho účelu. Práve pre tento dôvod nie je zlučiteľná s požiadavkami na slobodné poskytovanie služieb.

78.      V tomto kontexte nie je presvedčivé tvrdenie Regione autonoma della Sardegna, podľa ktorého sú rezidenti a nerezidenti v odlišnej situácii, takže by odlišné zaobchádzanie s nimi z hľadiska miestnej dane bolo objektívne dané.

79.      Súdny dvor istotne viackrát uznal, že odlišné zaobchádzanie s nerezidentmi ako s rezidentmi v oblasti priamych daní môže byť oprávnené.(54) Na základe toho však nemožno zovšeobecňovaním vyvodiť, že nerezidenti a rezidenti sú stále v odlišnej situácii. Naopak, rozlišovanie medzi týmito dvoma skupinami osôb je odôvodnené len vtedy, keď odráža objektívne rozdiely.(55) Ak takéto rozdiely neexistujú nemôže, ani daňové právo členských štátov rozlišovať medzi rezidentmi a nerezidentmi.(56)

80.      V dôsledku toho je vždy potrebné konkrétne overiť, či je situácia nerezidentov a rezidentov objektívne odlišná. To musí byť posúdené vo svetle predmetu a účelu predmetnej daňovej právnej úpravy.(57)

81.      Ako bolo uvedené na Súdnom dvore, taká daňová právna úprava, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej, sleduje environmentálny účel spočívajúci v zachovaní a obnovení prírodných zdrojov predmetného regiónu, najmä v pobrežných zónach, ktoré sú zasiahnuté cestovným ruchom. Vo vzťahu k tomuto špecifickému cieľu sa prevádzkovatelia rezidenti a prevádzkovatelia nerezidenti súkromných lietadiel a rekreačných plavidiel nachádzajú v rovnakej situácii. Ako som už totiž pripomenula, súkromné lietadlá a rekreačné plavidlá, ktoré pristávajú na Sardínii, znečisťujú životné prostredie bez ohľadu na ich pôvod alebo daňový domicil ich prevádzkovateľov.(58)

82.      Rezidenti a nerezidenti sa v tomto prípade nachádzajú v rovnakej situácii s ohľadom na environmentálny účel daňovej právnej úpravy dotknutej vo veci samej, ich pristávanie so súkromnými lietadlami a kotvenie rekreačných plavidiel na Sardínii musí byť teda zdanené rovnakým spôsobom.(59)

83.      Regione autonoma della Sardegna namieta, že osoby, ktoré majú svoj daňový domicil na Sardínii, už prispievajú do všeobecných daňových príjmov v tomto regióne najmä prostredníctvom dane z príjmu, ktorú odvádzajú, a prostredníctvom dane z pridanej hodnoty, ktorá zaťažuje ich spotrebu na mieste.(60) Takýmto spôsobom musia rezidenti prispievať na financovanie operácií na ochranu a obnovenie prírodných zdrojov. Naproti tomu, nerezidenti do rozpočtu tohto regiónu takýto príspevok neodvádzajú.

84.      Toto tvrdenie nie je presvedčivé.

85.      Taká miestna daň, ako je daň dotknutá vo veci samej, ktorou sú zdaňovaní len nerezidenti, nemôže byť vyvážená predpokladanými výhodami, z ktorých by mohli mať prospech nerezidenti, pokiaľ ide o iné druhy daní. Ešte pripomeniem, že podľa ustálenej judikatúry znevýhodňujúce daňové zaobchádzanie v rozpore so základnou slobodou nemôže byť odôvodnené existenciou iných daňových výhod, dokonca ani za predpokladu, že takéto výhody aj skutočne existujú.(61)

86.      Mohlo by to byť inak, keby sa preukázalo, že rezidenti musia platiť za svoje súkromné lietadlá a rekreačné plavidlá porovnateľnú daň alebo poplatok so špecifickým environmentálnym účelom, napríklad, pokiaľ ide o poplatky za zakotvenie svojich lodí v prístavoch Sardínie. V prejednávanej veci však v tomto ohľade nebola Súdnemu dvoru predložená žiadna informácia. Naopak, miestna daň Sardínie dotknutá vo veci samej bola jednoducho konfrontovaná s celkovým daňovým zaťažením, ktoré znášajú rezidenti na Sardínii.

87.      V tomto bode je potrebné uviesť, že miestna daň dotknutá vo veci samej, ktorá zaťažuje pristátie súkromných lietadiel a zakotvenie rekreačných plavidiel, nesleduje rovnaký cieľ ako ostatné dane, ktoré platia sardínski daňovníci, a to daň z príjmu a daň z pridanej hodnoty. Zakiaľ čo prvá menovaná daň podľa vlastného vyhlásenia Regione autonoma della Sardegna špecificky sleduje environmentálne ciele svojím regulačným účinkom, dve posledne menované dane slúžia vo všeobecnosti na naplnenie verejných rozpočtov a nemajú porovnateľný regulačný účinok.

88.      Okrem toho rezidenti využívajú infraštruktúru vo svojom regióne pôvodu a majú prospech zo svojich plnení v podstatne vyššej miere ako nerezidenti. Je teda spravodlivé, ak rezidenti prispievajú do všeobecných daňových príjmov tohto regiónu viac ako nerezidenti.(62) Napríklad zdravotnícke a vzdelávacie zariadenia, ktoré sú v danom členskom štáte alebo regióne k dispozícii, využívajú hlavne rezidenti, zakiaľ čo nerezidenti sa v nich ocitnú len výnimočne.

89.      Za týchto podmienok nemôže byť rozdielne zaobchádzanie s rezidentmi a nerezidentmi pri zdanení ich pristátí so súkromnými lietadlami a ich zakotvení rekreačných plavidiel odôvodnené len samotným odvolaním sa na príspevky rezidentov do všeobecných daňových príjmov regiónu.

90.      Také obmedzenia slobodného poskytovania služieb, aké vyplývajú z daňovej právnej úpravy dotknutej vo veci samej, v konečnom dôsledku teda nemožno odôvodniť na základe dôvodov súvisiacich s ochranou životného prostredia.

b)      Ochrana verejného zdravia

91.      Regione autonoma della Sardegna sa okrem ochrany životného prostredia dovoláva ochrany verejného zdravia ako odôvodnenia svojej daňovej právnej úpravy.

92.      Ochrana verejného zdravia je jedným z naliehavých dôvodov všeobecného záujmu, ktoré môžu podľa článku 46 ods. 1 ES v spojení s článkom 55 ES odôvodniť obmedzenia slobodného poskytovania služieb.(63)

93.      Taká právna úprava, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej, však podľa Regione autonoma della Sardegna sleduje v prvom rade environmentálny účel. Istotne môže nepriamo obmedziť aj zdravotné riziká súvisiace s degradáciou životného prostredia. Napriek tomu odôvodnenie založené na ochrane verejného zdravia v tomto prípade nemá samostatný význam, ktorý by presahoval cieľ súvisiaci s ochranou životného prostredia. Dôvody súvisiace s ochranou verejného zdravia preto v prejednávanej veci nemôžu viesť k inému výsledku, ako dôvody súvisiace s ochranou životného prostredia,(64) ktoré som už preskúmala vyššie.(65)

94.      Konkrétne odkazom na ochranu verejného zdravia nie je možné odôvodniť, že jedine nerezidenti sú zaťažení predmetnou daňou týkajúcou sa pristátia súkromných lietadiel a zakotvenia rekreačných plavidiel, kým rezidenti tejto dani nepodliehajú.

95.      Je pravda, že podľa článku 46 ods. 1 ES v spojení s článkom 55 ES sú v oblasti ochrany verejného zdravia na rozdiel od ochrany životného prostredia výslovne povolené opatrenia, ktoré sú špecificky namierené proti cudzincom. To však predpokladá, že pôvodcom ohrozenia verejného zdravia je práve cudzinec.(66) V prejednávanej veci sú predmetné znečistenie, ako aj prípadné s ním súvisiace zdravotné riziká, nezávislé od súkromných lietadiel alebo rekreačných plavidiel, ako aj od daňového domicilu ich prevádzkovateľa. Sú spôsobené lietadlami a loďami prevádzkovateľov nerezidentov práve tak ako rezidentov. Dôvod založený na ochrane verejného zdravia teda neodôvodňuje opatrenia, ktoré sú špecificky namierené proti prevádzkovateľom lietadiel a lodí s daňovým domicilom mimo Sardínie. To platí tým skôr, že článok 46 ods. 1 ES predstavuje odchylné ustanovenie, ktoré musí byť vykladané striktne.(67)

96.      Také obmedzenia slobodného poskytovania služieb, aké vyplývajú z daňovej právnej úpravy dotknutej vo veci samej, nemôžu byť teda odôvodnené dôvodmi súvisiacimi s ochranou životného prostredia.

c)      Ďalšie pripomienky

97.      Pre vyčerpanie témy sa budem venovať aj niektorým ďalším aspektom, ktoré môžu mať význam, pokiaľ ide o otázku odôvodnenia sardínskej daňovej právnej úpravy.

i)      Koherencia daňového systému

98.      Regione autonoma della Sardegna na účely odôvodnenia daňovej právnej úpravy dotknutej vo veci samej niekoľkokrát odkazuje na koherenciu daňového systému, do ktorého táto právna úprava patrí. Neexistencia zdanenia rezidentov pri pristátí so súkromnými lietadlami a zakotvení rekreačných plavidiel je odôvodnená skutočnosťou, že rezidenti už platia ďalšie dane, najmä daň z príjmu a daň z pridanej hodnoty, a prispievajú tak do rozpočtu regiónu.

99.      Podľa ustálenej judikatúry môže potreba zachovať koherenciu daňového systému odôvodniť obmedzenie výkonu základných slobôd zaručených v Zmluve.(68) To však vyžaduje preukázanie existencie priamej súvislosti medzi dotknutou daňovou výhodou a kompenzáciou tejto výhody vo forme stanoveného daňového odvodu,(69) ktorá sa musí posudzovať vzhľadom na cieľ sledovaný právnou úpravou dotknutou vo veci samej.(70)

100. Sporná miestna daň týkajúca sa pristátia súkromných lietadiel a rekreačných plavidiel, ako som už uviedla,(71) nesleduje rovnaké ciele ako všeobecné dane, ktoré platia rezidenti. Preto nemožno výhody a nevýhody vyplývajúce pre daňovníkov z daňových právnych úprav považovať za dve stránky tej istej mince. Výhoda, ktorú rezidenti vyvodzujú z toho, že nemusia platiť miestnu daň z pristátia súkromných lietadiel a zakotvenia rekreačných plavidiel, priamo nesúvisí s odvodmi na iné dane, ako je daň z príjmu a daň z pridanej hodnoty.

101. Istotne, konečným cieľom akejkoľvek dane je vytvoriť príjmy, ktoré naplnia verejné rozpočty. Táto súvislosť je však sama osebe príliš všeobecná a nepriama, aby mohla odôvodniť vyrovnanie daňových výhod rezidentov v súvislosti s predmetnou miestnou daňou, odvodmi, ktorým podliehajú v rámci iných druhov daní.(72)

102. Taká daňová právna úprava, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej, preto nemôže byť odôvodnená dovolávaním sa koherencie daňového systému.

ii)    Ostrovná povaha Sardínie

103. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že Regione autonoma della Sardegna sa pred Corte costituzionale dovolával aj svojej ostrovnej povahy. Podľa tohto regiónu, je nevyhnutné, aby zdanenie podnikov, ktoré nemajú daňový domicil na Sardínii, vyrovnalo dodatočné náklady, ktoré znášajú podniky s domicilom na Sardínii z dôvodu zemepisných a hospodárskych osobitostí súvisiacich s ostrovnou povahou uvedeného regiónu.

104. Pripomínam, že na medzivládnej konferencii o Amsterdamskej zmluve, ktorej záverečný akt obsahuje vyhlásenie o ostrovných regiónoch, bolo uznané, že na úrovni Spoločenstva „ostrovné regióny trpia štrukturálnymi nevýhodami, ktorých trvalá povaha vážne poškodzuje ich hospodársky a sociálny rozvoj“; právna úprava Spoločenstva musí prihliadať na tieto nevýhody.(73)

105. K takémuto zohľadneniu môže dochádzať v rámci viacerých politík Spoločenstva, ako je regionálna politika, štrukturálna politika, politika hospodárskej a sociálnej súdržnosti (k tomuto bodu pozri tiež článok 158 ods. 2 ES) alebo dopravná politika. Na účely vyrovnania nevýhod, ktorými trpia ostrovné regióny, je možné prijímať konkrétne podporné opatrenia. V týchto regiónoch sa môže ukázať ako nevyhnutné prijatie osobitných opatrení na účely ochrany miestnej ekologickej rovnováhy proti neofytom a neozoa.(74)

106. Naproti tomu ostrovná povaha členského štátu alebo regiónu nemôže slúžiť ako zámienka na (znovu)zavedenie prekážok obchodu alebo ochranných opatrení, ktoré sa priečia zásade vnútorného trhu. Samotné vyhlásenie o ostrovných regiónoch je okrem toho založené najmä na tejto zásade, keďže stanovuje cieľ spočívajúci v lepšej integrácii ostrovných regiónov do vnútorného trhu.

107. Táto integrácia ostrovných regiónov do vnútorného trhu sa podľa tohto vyhlásenia musí uskutočniť „za spravodlivých podmienok.“ Existuje teda možnosť prijať opatrenia, ktoré majú vyrovnať znevýhodnenia alebo napraviť problémy, ktoré sú priamo spojené s ostrovnou povahou regiónu alebo členského štátu. Tieto opatrenia sú však spravodlivé len vtedy, ak sú spôsobilé napraviť dané znevýhodnenie alebo problém, a ak nepresahujú rámec toho, čo je na tento účel nevyhnutné. Výsledkom týchto opatrení nesmie byť narušenie samotnej podstaty zásady vnútorného trhu alebo zásady otvoreného trhového hospodárstva.(75)

108. V prejednávanej veci nie je zrejmé, že by prevádzkovatelia súkromných lietadiel a rekreačných plavidiel, ktorí sú rezidentmi regiónu Sardínia, trpeli práve znevýhodneniami alebo špecifickými problémami, ktoré by priamo súviseli s ostrovnou povahou regiónu. V každom prípade Súdnemu dvoru nebol predložený žiadny dôkaz v tomto zmysle. Čisto hospodárske ciele, ktoré priamo nesúvisia s ostrovnou povahou regiónu, však nemôžu odôvodniť obmedzenie základnej slobody zaručenej Zmluvou.(76)

109. V konečnom dôsledku teda nie je možné z ostrovnej povahy regiónu Sardínia vyvodiť, že také obmedzenia slobodného poskytovania služieb, aké vyplývajú z predmetnej daňovej právnej úpravy, sú odôvodnené.

iii) Dôvody sociálnej politiky

110. Na záver by som chcela zdôrazniť, že sa zdá, že neexistujú ani dôvody sociálnej politiky, ktoré by mohli odôvodniť takú právnu úpravu, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej.

111. Rozlišovanie medzi nerezidentmi a rezidentmi určite môže byť odôvodnené v prípade, ak členské štáty alebo územné samosprávne celky poskytujú sociálne výhody. V zásade je oprávneným cieľom, ak sú takéto výhody, ktoré nie sú predmetom koordinácie alebo harmonizácie na úrovni Spoločenstva, vyhradené len osobám, ktoré preukázali dostatočnú mieru integrácie v dotknutom členskom štáte alebo územnom samosprávnom celku, pričom trvalý pobyt môže v tomto smere poslúžiť ako významný dôkaz.(77)

112. Len s ťažkosťami si možno predstaviť sociálne dôvody pre oslobodenie prevádzkovateľov súkromných lietadiel a rekreačných plavidiel dlhších ako 14 m, a najmä vlastníkov veľkých luxusných jácht, ktorí sídlia na Sardínii, od takej miestnej dane, ako je predmetná daň.

4.      Zhrnutie týkajúce sa prvej a tretej prejudiciálnej otázky

113. V zhrnutí konštatujem, že pre také obmedzenia slobodného poskytovania služieb, aké vyplývajú z daňovej právnej úpravy dotknutej vo veci samej, nemožno nájsť žiadne odôvodnenie.

114. Nemalo by sa však z toho unáhlene vyvodiť, že právo Spoločenstva vylučuje akúkoľvek právnu úpravu, ktorá osobitne zaťažuje turistov alebo podniky v odvetví cestového ruchu, ako sú opatrenia súvisiace s rekreačnými objektmi a sekundárnymi bydliskami,(78) dane z pobytu alebo dane z cestovného ruchu. Naopak, dôležité sú vždy konkrétne podmienky opatrenia, dane alebo poplatku. Rozlišovanie medzi rezidentmi a nerezidentmi môže byť odôvodnené v prípade a v rozsahu, v akom je vhodné a nevyhnutné vzhľadom na oprávnený cieľ.

115. Pokiaľ ide o prejednávanú vec stále platí, že:

Článok 49 ES vylučuje právnu úpravu autonómneho regiónu, na základe ktorej daň z pristátia lietadiel a zakotvenia rekreačných plavidiel na turistické účely odôvodnená v zásade environmentálnymi dôvodmi zaťažuje len podniky, ktoré majú svoj daňový domicil mimo tohto regiónu, a nie podniky, ktoré majú svoj daňový domicil na jeho území.

C –    Otázky týkajúce sa pojmu pomoc (druhá a štvrtá prejudiciálna otázka)

116. Svojou druhou a štvrtou otázkou Corte costituzionale žiada o objasnenie pojmu „štátna pomoc“ uvedeného v článku 87 ods. 1 ES. Vnútroštátny súd by chcel v podstate zistiť, či regionálna právna úprava autonómneho regiónu, na základe ktorej daň z pristátia lietadiel a zakotvenia rekreačných plavidiel na turistické účely zaťažuje len podniky, ktoré majú svoj daňový domicil mimo tohto regiónu, predstavuje štátnu pomoc podnikom vykonávajúcim rovnakú činnosť a majúcim svoj daňový domicil na území uvedeného regiónu.

117. Na námornú a leteckú dopravu sa uplatňujú všeobecné pravidlá Zmluvy, vrátane pravidiel hospodárskej súťaže.(79) V dôsledku toho je potrebné takú daňovú právnu úprava, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá sa špecificky týka pristátia lietadiel a zakotvenia rekreačných plavidiel, ktorých prevádzkovatelia majú svoj daňový domicil mimo Sardínie, posúdiť v duchu článku 87 ES.

1.      Úvodné poznámky k vymedzeniu právomocí medzi Komisiou a vnútroštátnymi súdmi v oblasti štátnej pomoci

118. Pred rozhodnutím o výklade článku 87 ES vo veci samej je potrebné upresniť, ako sa rozdeľujú právomoci medzi Komisiou a vnútroštátnymi súdmi s ohľadom na toto ustanovenie.

119. Podľa ustálenej judikatúry patrí posúdenie zlučiteľnosti systému pomoci so spoločným trhom do výlučnej právomoci Komisie, pričom jej výkon podlieha preskúmaniu súdmi Spoločenstva.(80) Na vnútroštátne súdy však môžu byť podané návrhy na začatie konania vo veci štátnej pomoci, v rámci ktorých sú nútené vykladať a uplatňovať pojem pomoc uvedený v článku 87 ods. 1 ES.(81)

120. Takéto sporové konania sú vo všeobecnosti začínané jednotlivcami, ktorí sa dovolávajú zákazu poskytnutia štátnej pomoci skôr, než bola schválená Komisiou (článok 88 ods. 3 posledná veta, ES). Z toho však nemožno vyvodiť, že právomoc vnútroštátnych súdov na výklad a uplatňovanie článku 87 ods. 1 ES sa obmedzuje výlučne na konania, ktorých cieľom je zaručiť ochranu práv jednotlivcov.(82)

121. Opatrenia pomoci v zmysle článku 87 ods. 1 ES vykonané v rozpore s povinnosťami vyplývajúcimi z článku 88 ods. 3 ES sa totiž vo všeobecnosti musia považovať za protiprávne.(83) Každý vnútroštátny súd vrátane ústavného súdu je teda podľa článku 10 ES povinný urobiť všetko pre to, aby v rámci svojich právomocí účinne prispel k uplatňovaniu zákazu pomoci stanovenému v článku 87 ES, a zároveň oznamovacej povinnosti a zákazu vykonania pomoci podľa článku 88 ods. 3 ES. Vnútroštátne súdy sa musia zároveň zdržať všetkého, čo by mohlo ohroziť naplnenie cieľov Zmluvy.

122. Všetky vnútroštátne súdy musia preto zaručiť, že všetky dôsledky porušenia zákazu vykonania pomoci (podľa článku 88 ods. 3 ES) budú vyvodené v súlade s ich vnútroštátnym právom vrátane dôsledkov spočívajúcich v určení neplatnosti aktov na vykonanie opatrení pomoci.(84) V rámci konaní o preskúmaní ústavnosti vo veci samej možno tiež zabezpečiť, aby boli takéto dôsledky vyvodené predovšetkým vtedy, ak bol protiprávny systém pomoci ustanovený zákonom.

2.      Pojem pomoc

123. Kvalifikácia opatrenia ako pomoci v zmysle zmluvy predpokladá splnenie všetkých štyroch kumulatívnych kritérií uvedených v článku 87 ods. 1 ES.(85) Po prvé musí ísť o štátne opatrenie alebo o opatrenie financované zo štátnych prostriedkov, po druhé toto opatrenie musí byť spôsobilé ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, po tretie musí svojmu príjemcovi poskytovať výhodu, a po štvrté musí narušiť hospodársku súťaž alebo hroziť narušením hospodárskej súťaže.(86)

124. Daňové právne úpravy takisto spadajú pod pojem pomoc, ak spĺňajú tieto štyri kritériá.(87) Preto v nasledujúcich úvahách budem skúmať, či je potrebné považovať takú daňovú právnu úpravu, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej, za pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES.

a)      Kritérium výhody vrátane selektívnosti

125. Práve tretie kritérium si v tomto prípade zaslúži osobitnú pozornosť. Je potrebné rozhodnúť, či výhoda vyplýva pre podnikateľov rezidentov zo skutočnosti, že jedine nerezidenti platia miestnu daň pri ich pristátí na Sardínii.

126. Pojem pomoci môže pokrývať nielen pozitívne plnenia, ako sú dotácie, pôžičky alebo podiely na kapitále podnikov, ale aj rôzne formy zásahov, ktoré znižujú náklady, ktoré obvykle zaťažujú rozpočet podniku a ktoré teda bez toho, aby boli dotáciami v užšom zmysle slova, majú rovnakú povahu a rovnaké účinky.(88)

127. Z toho vyplýva, že opatrenie, ktorým orgány verejnej moci priznávajú niektorým podnikom oslobodenie od dane, v dôsledku ktorého, aj keď nezahŕňa prevod prostriedkov štátu, sú príjemcovia v priaznivejšej finančnej situácii ako iní daňovníci, môže predstavovať štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES.(89)

128. V tomto ohľade nezáleží na použitej legislatívnej technike.(90) Daňová výhoda tak môže spočívať v skutočnosti, že zákonodarca výslovne oslobodil od dane hospodárske subjekty, ktoré by jej inak podliehali.(91) Napriek tomu môže daňová výhoda vyplývať aj zo skutočnosti, že daňový systém je organizovaný asymetrickým spôsobom, pokiaľ ide o vznik daňovej povinnosti alebo jeho pôsobnosť,(92) takže niektoré podniky spadajú do tohto systému ako daňovníci, kým iné podniky nie. Presne tak je to v prejednávanej veci. Právna úprava dotknutá vo veci samej je koncipovaná takým spôsobom, že nerezidenti sú zdanení daňou za pristátie súkromných lietadiel a rekreačných plavidiel, kým rezidenti nie.

129. Keďže podniky nerezidenti neplatia predmetnú miestnu daň, majú výhodu v nákladoch v porovnaní s ich konkurentmi usadenými mimo Sardínie, ako to okrem iného uviedol Corte costituzionale.

130. Na takúto výhodu sa však článok 87 ods. 1 ES vzťahuje len vtedy, ak „zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru“. Inými slovami, musí ísť o selektívnu výhodu.(93)

131. Táto selektívnosť však môže byť aj regionálnej povahy.

132. Istotne samotná skutočnosť, že dotknuté opatrenie bolo prijaté územným samosprávnym celkom, ako je autonómny región Sardínia, a vzťahuje sa teda len na časť vnútroštátneho územia členského štátu, neumožňuje potvrdiť existenciu regionálnej selektívnosti. Ak má totiž územný samosprávny celok dostatočnú mieru autonómie vo vzťahu k štátu, ktorého je súčasťou, referenčným rámcom pre posúdenie prípadnej selektívnosti pomoci je výlučne územie, ktoré patrí do jeho právomoci.(94) Naopak, nemožno sa však domnievať, že výhody, ktoré poskytuje územný samosprávny celok niektorým podnikom na území patriacom do jeho právomoci, budú odrazu neselektívne, a teda nebudú pomocou.(95)

133. Naopak, na účely posúdenia selektívnosti opatrenia je vždy potrebné konkrétne preskúmať, či sú niektoré podniky zvýhodňované v porovnaní s inými podnikmi, ktoré sa s ohľadom na cieľ sledovaný daným systémom nachádzajú v porovnateľnej faktickej a právnej situácii.(96) Prípadná diferenciácia medzi podnikmi v rámci daňového systému môže byť takisto odôvodnená najmä povahou alebo štruktúrou tohto systému.(97)

134. Sú to nakoniec tie isté otázky, ktoré vznikajú vo vzťahu k právu štátnej pomoci, ako vo vzťahu k základným slobodám, a nie je žiadny dôvod, aby sa na ne v rámci práva pomoci odpovedalo inak ako v rámci základných slobôd. Naopak, v oboch prípadoch je potrebné uplatňovať rovnaké kritériá, aby sa predišlo protichodným posúdeniam medzi právom základných slobôd a právom štátnej pomoci.

135. V dôsledku toho sa v nasledujúcich úvahách opieram o odôvodnenie týkajúce sa slobodného poskytovania služieb v rámci prvej a tretej prejudiciálnej otázky.

136. Ako sme už videli, daňová právna úprava dotknutá vo veci samej podľa vlastného vyhlásenia Regione autonoma della Sardegna sleduje environmentálny cieľ, teda zameriava sa na ochranu a obnovenie prírodných zdrojov zasiahnutých cestovným ruchom, najmä v pobrežných oblastiach.(98)

137. Vo vzťahu k tomuto špecifickému cieľu sa prevádzkovatelia rezidenti a prevádzkovatelia nerezidenti súkromných lietadiel a rekreačných plavidiel nachádzajú v rovnakej situácii. Súkromné lietadlá a rekreačné plavidlá, ktoré pristávajú na Sardínii, totiž znečisťujú životné prostredie bez ohľadu na ich pôvod alebo daňový domicil ich prevádzkovateľov.(99)

138. Diferenciácia medzi podnikmi rezidentmi a podnikmi nerezidentmi, ktorá bola ustanovená sardínskym regionálnym zákonodarcom, pokiaľ ide o zdanenie daňou pri pristátí súkromných lietadiel a rekreačných plavidiel, sa teda nemôže odôvodniť dôvodmi environmentálnej povahy.(100) Obdobne ako už bolo predtým uvedené, nemôže byť odôvodnená ani povahou alebo štruktúrou daňového systému.(101)

139. Taká daňová právna úprava, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej, spĺňa teda kritérium selektívnej výhody uvedenej v článku 87 ods. 1 ES.

140. Skutočnosť, že táto daňová právna úprava sleduje ciele environmentálnej alebo regionálnej politiky, nebráni tomu, aby mohla byť kvalifikovaná ako pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES a nevyníma ju z rozsahu pôsobnosti skúmania pomoci stanoveného Zmluvou.(102) Článok 87 ods. 1 ES totiž nerozlišuje štátne zásahy podľa ich dôvodov alebo cieľov, ale ich definuje podľa ich účinkov.(103)

141. Hľadiská súvisiace s environmentálnou alebo regionálnou politikou môžu prípadne byť zohľadnené v rámci článku 87 ods. 3 ES pri posúdení zlučiteľnosti takej daňovej právnej úpravy, ako je sardínska právna úprava, so spoločným trhom,(104) pričom sa dohliadne na ich vzájomný súlad s inými právnymi oblasťami, najmä so základnými zásadami Zmluvy ES, ako je slobodné poskytovanie služieb.(105) Toto posúdenie však patrí do výlučnej právomoci Komisie, pričom jej výkon podlieha preskúmaniu súdmi Spoločenstva.(106)

b)      Ďalšie kritériá pojmu „pomoc“ v zmysle článku 87 ods. 1 ES

142. V súčasnosti sa budem ešte v krátkosti venovať ďalším kritériám pojmu „pomoc“ v zmysle článku 87 ods. 1 ES.

i)      Zásah štátu alebo zo štátnych prostriedkov

143. Zásah štátu alebo zo štátnych prostriedkov nemusí spočívať v opatrení vydanom ústrednými orgánmi štátnej správy dotknutého štátu. Môže byť vydané aj miestnym orgánom štátnej správy alebo orgánom miestnej samosprávy. Podľa ustálenej judikatúry môžu opatrenia prijaté územnými samosprávnymi celkami takisto predstavovať pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES.(107)

144. Ako som už pripomenula, adresáti zásahu – v tomto prípade podnikatelia majúci svoj daňový domicil na Sardínii – nemusia nutne dosiahnuť prevod prostriedkov zo štátneho rozpočtu alebo z rozpočtu územného samosprávneho celku.(108) Akýkoľvek finančný odvod štátu alebo územnému samosprávnemu celku, ktorého sa opatrenie týka, stačí teda na potvrdenie toho, že ide o financovanie štátom alebo z prostriedkov štátu.(109)

145. Pritom výlučným zdanením predmetnou daňou nerezidentov, nie však rezidentov, sa Regione autonoma della Sardegna týchto príjmov nepriamo vzdáva. Príjmy, ktoré tento región z tejto dane získava, by určite boli významnejšie, ak by región zdanil touto daňou pristátie súkromných lietadiel a rekreačných plavidiel bez výnimky. Vzdanie sa daňových príjmov súvisiacich s obmedzením zdanenia na nerezidentov dostatočne preukazuje financovanie štátom alebo zo štátnych prostriedkov v zmysle článku 87 ods. 1 ES.(110)

ii)    Zásah spôsobilý ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi

146. Okrem toho opatrenie spadá do pôsobnosti článku 87 ods. 1 ES len vtedy, ak je spôsobilé ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. V tejto súvislosti nie je potrebné preukázať skutočný vplyv na obchod medzi členskými štátmi, ale len preskúmať, či je opatrenie spôsobilé ovplyvniť obchod.(111) Aj pomoc relatívne malého významu, ktorá sa poskytuje v prospech podnikov relatívne skromnej veľkosti, môže takýmto spôsobom ovplyvniť obchod(112).

147. Pokiaľ ide o daňovú právnu úpravu, je potrebné pripustiť, že obchod medzi členskými štátmi je ovplyvnený, ak subjekty majúce prospech z daňového systému vykonávajú hospodársku činnosť, ktorá je predmetom cezhraničného obchodu, alebo ak nie je možné vylúčiť, že súťažia s operátormi usadenými v iných členských štátoch.(113)

148. Pri skúmaní prvej a tretej prejudiciálnej otázky som už poukázala na to, že taká daňová právna úprava, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej, predstavuje obmedzenie slobodného poskytovania služieb (článok 49 ES), najmä pokiaľ ide o podniky usadené vo Francúzsku, na susednom ostrove Korzika.(114) Takáto právna úprava je preto takisto spôsobilá ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi v zmysle článku 87 ods. 1 ES.

iii) Riziko narušenia hospodárskej súťaže

149. Opatrenie napokon spadá do pôsobnosti článku 87 ods. 1 ES len vtedy, ak narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže. V tejto súvislosti nie je potrebné preukázať skutočné narušenie hospodárskej súťaže, ale len preskúmať, či je opatrenie spôsobilé narušiť hospodársku súťaž.(115)

150. Opatrenia, ktorých cieľom je odbremeniť podnik od nákladov, ktoré by musel bežne znášať v rámci svojej bežnej prevádzky alebo bežných činností, sú v zásade spôsobilé narušiť podmienky hospodárskej súťaže.(116) V tejto súvislosti nie je nevyhnutná hospodárska analýza skutočnej situácie na dotknutom trhu a účinky sporného opatrenia na ceny.(117)

151. Taká daňová právna úprava, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej, oslobodzuje podniky rezidentov od povinnosti zaplatiť daň z pristátia so súkromnými lietadlami a zakotvenia rekreačnými plavidlami na turistické účely. Podniky usadené na Sardínii teda nemusia znášať v rámci ich bežnej činnosti náklady, ktoré musia naproti tomu znášať všetky ďalšie podniky, ktoré majú svoj daňový domicil mimo Sardínie pri pristátiach so súkromnými lietadlami a zakotveniach rekreačnými plavidlami na Sardínii.

152. S prihliadnutím na výšku miestnej dane, ktorá sa môže vyšplhať až na 1 000 eur za pristátie, čo sa týka lietadiel, a až na 15 000 eur ročne, čo sa týka lodí,(118) sa nákladová výhoda, ktorú využívajú podniky rezidenti v porovnaní s podnikmi nerezidentmi nejaví ako zanedbateľná. Preto je pre nerezidentov ťažšie ako pre rezidentov využívať svoje súkromné lietadlá a rekreačné plavidlá na poskytovanie alebo prijímanie služieb na Sardínii.(119)

153. Ako som už uviedla s ohľadom na prvú a tretiu otázku, túto výhodu v nákladoch, ktorú využívajú podniky rezidenti, už nemožno považovať za zanedbateľnú s ohľadom na všeobecné daňové zaťaženie spočívajúce na týchto podnikoch.(120)

154. V konečnom dôsledku je taká daňová právna úprava, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej, spôsobilá narušiť hospodársku súťaž v zmysle článku 87 ods. 1 ES.

3.      Zhrnutie týkajúce sa druhej a štvrtej prejudiciálnej otázky

155. V zhrnutí je teda potrebné uviesť, že:

Taká právna úprava, ako je právna úprava autonómneho regiónu Sardínia, podľa ktorej daň z pristátia lietadiel a zakotvenia rekreačných plavidiel na turistické účely zaťažuje jedine podniky, ktoré majú daňový domicil mimo tohto regiónu, predstavuje pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES v prospech podnikov vykonávajúcich rovnakú činnosť a majúcich svoj daňový domicil na území tohto regiónu.

VI – Návrh

156. S ohľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem Súdnemu dvoru, aby na prejudiciálne otázky, ktoré predložil Corte costituzionale, odpovedal takto:

1.      Článok 49 ES vylučuje právnu úpravu autonómneho regiónu, podľa ktorej daň z pristátia lietadiel a zakotvenia rekreačných plavidiel na turistické účely odôvodnená v zásade environmentálnymi dôvodmi zaťažuje jedine podniky, ktoré majú svoj daňový domicil mimo tohto regiónu, a nie podniky, ktoré majú svoj daňový domicil na území uvedeného regiónu.

2.      Taká právna úprava, ako je právna úprava autonómneho regiónu Sardínia, podľa ktorej z pristátia lietadiel a zakotvenia rekreačných plavidiel na turistické účely zaťažuje jedine podniky, ktoré majú svoj daňový domicil mimo tohto regiónu, predstavuje pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES v prospech podnikov vykonávajúcich rovnakú činnosť a majúcich svoj daňový domicil na území uvedeného regiónu.

1 – Jazyk prednesu: nemčina.

2 – Ďalej len „vnútroštátny súd“.

3 – Autonómny región Sardínia, ďalej len „región“.

4 – Codice della navigazione.

5 – Codice della nautica da diporto.

6 – Decreto legislativo n° 171.

7 – Zákon o rôznych ustanoveniach o príjmoch, rekvalifikácii výdavkov, sociálnych politikách a o rozvoji (Disposizioni varie in materia di entrate, riqualificazione della spesa, politiche sociali e di sviluppo).

8 – Zmeny a doplnenia vyplývajú z článku 3 ods. 3 zákona regiónu Sardínia č. 2 z 29. mája 2007 o ustanoveniach o vytvorení ročného a viacročného rozpočtu regiónu – Finančný zákon 2007 (Disposizioni per la formazione del bilancio annuale e pluriennale della Regione – Legge finanziaria 2007). Podľa návrhu na začatie prejudiciálneho konania boli tieto zmeny a doplnenia vykonané s „účinnosťou od 31. mája 2007“ (článok 37 tohto posledného menovaného zákona).

9 – Zmeny a doplnenia vyplývajú z článku 2 ods. 15 zákona regiónu Sardínia č. 3 z 5.marca 2008 o ustanoveniach o vytvorení ročného a viacročného rozpočtu regiónu – Finančný zákon 2008 (Disposizioni per la formazione del bilancio annuale e pluriennale della Regione – Legge finanziaria 2008). Úplné zrušenie bolo vykonané článkom 2 ods. 15 zákona regiónu Sardínia č. 1 zo 14. mája 2009 o ustanoveniach o vytvorení ročného a viacročného rozpočtu regiónu – Finančný zákon 2009 (Disposizioni per la formazione del bilancio annuale e pluriennale della Regione – Legge finanziaria 2008).

10 – Toto konanie pozostáva z dvoch návrhov na preskúmanie ústavnosti č. 91/2006 a 36/2007, ktoré boli spojené Corte costituzionale. Medzi časom tento súd vydal rozsudok č. 102/2008 z 13. apríla 2008, ktorým rozhodol o žalobe č. 91/2006 a o časti žaloby č. 36/2007. Týmto istým rozsudkom rozhodol o opätovnom vylúčení časti žaloby č. 36/2007, ktorou sa zaoberám v prejednávanej veci, na samostatné konanie.

11 – Do úplného znenia tohto rozhodnutia možno nahliadnuť v talianskom jazyku na internetovej stránke Corte costituzionale na adrese www.cortecostituzionale.it (stránka navštívená naposledy 28. apríla 2009).

12 – Pozri Corte costituzionale, uznesenie č.536, z 15. – 29. decembra 1995, (in: Il Foro Italiano, 1996 I, s. 783). Táto prax Corte costituzionale bola kritizovaná. V tejto súvislosti pozri najmä TIZZANO, A.: Ancora sui rapporti tra Corti europee: principi comunitari e c.d. controlimiti costituzionali. In: Il Diritto dell’Unione Europea, 3/2007, s. 734 (osobitne s. 742 a nasl.); TIZZANO, A.: Corte e Corte di giustizia. In: Il Foro Italiano, 2006, s. 348 (osobitne s. 352).

13 – Už predtým vnútroštátne ústavné súdy Súdny dvor žiadali v rámci rady konaní, aby v prejudiciálnom konaní rozhodol o otázkach práva Spoločenstva. Prejudiciálne návrhy podané Verfassungsgerichtshof (Rakúsko) dali podnet k rozsudkom z 8. novembra 2001, Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke (C-143/99, Zb. s. I-8365, ďalej len „rozsudok Adria-Wien Pipeline“); z 8. mája 2003, Wählergruppe Gemeinsam (C-171/01, Zb. s. I-4301), a z 20. mája 2003, Österreichischer Rundfunk a i. (C-465/00, C-138/01 a C-139/01, Zb. s. I-4989). Návrhy pochádzajúce z Ústavného súdu (predtým Arbitrážny súd) (Belgicko) viedli k vydaniu rozsudku zo 16. júla 1998, Fédération belge des chambres syndicales de médecins (C-93/97, Zb. s. I-4837); k uzneseniu z 1. októbra 2004, Clerens (C-480/03), ako aj k rozsudkom z 26. júna 2007, Ordre des barreaux francophones et germanophone a i. (C-305/05, Zb. s. I-5305), a z 1. apríla 2008, Gouvernement de la Communauté française a Gouvernement wallon (C-212/06, Zb. s. I-1683). V konaní pred Súdnym dvorom sú ešte veci Bressol a i. (C-73/08) a Base a i. (C-389/08). V poslednom rade Súdny dvor, na ktorý podal návrh Konstitucinis teismas (Ústavný súd, Litva), vydal rozsudok z 9. októbra 2008, Sabatauskas a i. (C-239/07, Zb. s. I-7523).

14 – Corte costituzionale sa v tejto súvislosti odvoláva na svoju judikatúru, ako vyplýva z rozsudkov č. 7/2004, 166/2004, 406/2005, 129/2006 a 348/2007.

15 – Na účely poskytnutia užitočnej odpovede na návrh na začatie prejudiciálneho konania môže byť Súdny dvor nabádaný k tomu, aby prihliadal na normy práva Spoločenstva, ktoré sa v tomto návrhu nespomínajú (rozsudky z 12. decembra 1990, SARPP, C-241/89, Zb. s. I-4695, bod 8, a z 29. januára 2008, Promusicae, C-275/06, Zb. s. I-271, bod 42). Súdny dvor neskúma uvedené ustanovenie len vtedy, ak by zo spisu vyplývalo, že vnútroštátny súd úmyselne odmieta položiť otázku Súdnemu dvoru s ohľadom na výklad ustanovenia Spoločenstva (rozsudok z 5. októbra 1988, Alsatel, 247/86, Zb. s. 5987, body 7 a 8). V prejednávanej veci sa však nezdá, že by zámerom Corte costituzionale bolo úmyselne vylúčiť článok 50 ES z predmetu svojho návrhu na začatie prejudiciálneho konania. Naopak vnútroštátny súd – tak ako navrhovateľ vo veci samej – smeruje k úplnému preskúmaniu daňovej právnej úpravy autonómneho regiónu Sardínia s ohľadom na slobodné poskytovanie služieb. Preto je potrebné prihliadať nielen na článok 49 ES, ale aj na článok 50 ES, ktorý dopĺňa a objasňuje prvý článok.

16 – Pozri tiež rozsudky z 22. mája 2003, Freskot, C-355/00, Zb. s. I–5263, bod 54, a z 18.decembra 2007, Jundt, C-281/06, Zb. s. I-12231, bod 28.

17 – Pripomína, že je povinnosťou Súdneho dvora prihliadať na skutkový a regulačný kontext, do ktorého patria prejudiciálne otázky, ako je vymedzený v návrhu na začatie prejudiciálneho konania. Súdny dvor nie je oprávnený v rámci prejudiciálneho konania vyjadrovať sa k výkladu vnútroštátnych ustanovení a rozhodovať, či je výklad podaný vnútroštátnym súdom správny (ustálená judikatúra; pozri rozsudky z 29. apríla 2004, Orfanopoulos a Oliveri, C-482/01 a C-493/01, Zb. s. I-5257, bod 42, ako aj zo 14. februára 2008, Dynamic Medien, C-244/06, Zb. s. I-505, bod 19).

18 – Vnútroštátny súd to zdôrazňuje s odkazom na definíciu Spoločenstva „leteckých služieb pre obchodníkov“ v článku 2, písm. l) nariadenia Rady (EHS) č. 95/93 z 18. januára 1993 o spoločných pravidlách prideľovania prevádzkových intervalov na letiskách spoločenstva (Ú. v. ES L 14, s. 1, Mim. vyd. 07/002, s. 3), v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 793/2004 z 21. apríla 2004 (Ú. v. EÚ L 138, s. 50, Mim. vyd. 07/008, s. 171). Podľa tohto ustanovenia sa za letecké služby pre obchodníkov považuje „sektor všeobecného letectva, ktorý sa týka prevádzky alebo použitia lietadla spoločnosťami na prepravu cestujúcich alebo tovaru na účely realizácie ich podnikania, pričom tieto lietadlá nie sú vo všeobecnosti prevádzkované ako služby verejnosti…“ (kurzívou zvýraznila generálna advokátka).

19 – Rozsudky z 31. januára 1984, Luisi a Carbone, 286/82 a 26/83, Zb. s. 377, body 10 a 16; z 13. júla 2004, Komisia/Francúzsko, C-262/02, Zb. s. I-6569, bod 22; Bacardi France, C-429/02, Zb. s. I-6613, bod 31, ako aj z 11. septembra 2007, Schwarz a Gootjes-Schwarz, C-76/05, Zb. s. I-6849, bod 36.

20 – Podľa ustálenej judikatúry turisti patria do pôsobnosti (pasívneho) slobodného poskytovania služieb. Pozri rozsudky Luisi a Carbone, už citovaný v poznámke pod čiarou 19, bod 16; z 2. februára 1989, Cowan, 186/87, Zb. s. 195, bod 15; z 24. novembra 1998, Bickel a Franz, C-274/96, Zb. s. I-7637, bod 15 v spojení s bodom 4, ako aj zo 16. januára 2003, Komisia/Taliansko, C-388/01, Zb. s. I-721, bod 12.

21 – Vzhľadom na to, že predmetné služby nie sú dopravnými službami, článok 51 ods. 1 ES nevylučuje uplatňovanie článkov 49 ES a 50 ES. V každom prípade sa zásada slobodného poskytovania služieb uplatňuje aj v odvetví leteckej dopravy [rozsudky z 26. júna 2001, Komisia/Portugalsko, C-70/99, Zb. s. I-4845, body 21 a 22, ako aj zo 6. februára 2003, Stylianakis, C-92/01, Zb. s. I-1291, body 23 až 25, v každom z týchto prípadov s odkazom na nariadenie Rady (EHS) č. 2408/92 z 23. júla 1992 o prístupe leteckých dopravcov spoločenstva k letovým trasám v rámci Spoločenstva (Ú. v. ES L 240, s. 8; Mim. vyd. 07/001, s. 420)].

22 – Pozri príklady obchodného využívania rekreačných plavidiel, ktoré sú spomenuté v článku 2 ods. 1 zákonníka o rekreačnej plavbe (v bode 13 týchto návrhov).

23 – O kvalifikácii zmluvy o ekonomickom prenájme veci („leasing“) ako služby pozri rozsudok z 26. októbra 1999, Eurowings Luftverkehr (C-294/97, Zb. s. I-7447, bod 33); o kvalifikácii zmluvy o ekonomickom prenájme veci súvisiacej s dopravným prostriedkom ako služby pozri rozsudok z 21. marca 2002, Cura Anlagen (C-451/99, Zb. s. I-3193, bod 18); o porovnaní jachty využívanej na športové účely s dopravným prostriedkom, pozri rozsudok z 15. marca 1989, Hamann (51/88, Zb. s. 767, body 16 a 17).

24 – Rozsudky z 26. apríla 1988, Bond van Adverteerders a i., 352/85, Zb. s. 2085, body 13 a 15; z 11. januára 2007, ITC, C-208/05, Zb. s. I-181, bod 56, ako aj z 31. januára 2008, Centro Europa 7, C-380/05, Zb. s. I-349, bod 65.

25 – Rozsudky z 18. marca 1980, Debauve a i., 52/79, Zb. s. 833, bod 9, ako aj z 23. apríla 1991, Höfner a Elser, C-41/90, Zb. s. I-1979, bod 37; v rovnakom zmysle, o voľnom pohybe osôb, rozsudok Gouvernement de la Communauté française a Gouvernement wallon, už citovaný v poznámke pod čiarou 13, osobitne bod 33.

26 – Situácia bola analogická vo veci Gouvernement de la Communauté française a Gouvernement wallon (rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 13, osobitne body 41 a 42), v ktorej belgický územný samosprávny celok vo svojej právnej úprave zdravotného poistenia rozlišoval medzi rezidentmi a nerezidentmi.

27 – To platí aj vo veci ITC (rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 24, bod 56 a nasl.), v ktorej išlo o vysielanie zamestnancov do zahraničia vykonávané nemeckými podnikmi u nemeckých zákazníkov.

28 – Pozri v tejto súvislosti tiež rozsudok z 5. októbra 1994, Komisia/Francúzsko (C-381/93, Zb. s. I-5145, bod 15), ktorý spresňuje, že „služby námornej dopravy medzi členskými štátmi sú nielenže často poskytované príjemcom usadeným v inom členskom štáte, ako je poskytovateľ, ale dokonca ponúkané aspoň sčasti na území iného členského štátu ako je štát, v ktorom je usadený poskytovateľ“.

29 – Rozsudok z 5. júna 1997, SETTG, C-398/95, Zb. s. I-3091, bod 8.

30 – To platí pre prístavy, prístaviská alebo kotvištia uvedené v článku 4 ods. 2 písm. b) regionálneho zákona č. 4/2006.

31 – Pozri čo bolo uvedené vyššie, v bodoch 35 a 36 týchto návrhoch, s ohľadom na lietadlá.

32 – Keby boli predmetné služby dopravnými službami v odvetví námornej dopravy, vzťahovala by sa na ne zásada slobodného poskytovania služieb [pozri článok 51 ods. 1 ES a článok 80 ods. 2 ES v spojení s článkom 1 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 4055/86 z 22. decembra 1986, ktorým sa uplatňuje zásada slobody poskytovať služby na námornú dopravu medzi členskými štátmi a medzi členskými štátmi a tretími krajinami (Ú. v. ES L 378, s. 1; Mim. vyd. 06/001, s. 173)]. Pozri tiež rozsudky z 5. októbra 1994, Komisia/Francúzsko, už citovaný v poznámke pod čiarou 28, bod 13; z 13. júna 2002, Sea-Land Service a Nedlloyd Lijnen, C-430/99 a C-431/99, Zb. s. I-5235, body 30 až 32; zo 14. novembra 2002, Geha Naftiliaki a i., C-435/00, Zb. s. I-10615, bod 20, ako aj z 11. januára 2007, Komisia/Grécko, C-269/05, body 19 až 21.

33 – Pozri v tomto zmysle najmä rozsudok z 12. júna 2003, Gerritse, C-234/01, Zb. s. I-5933, bod 28. Pozri tiež rozsudky zo 14. februára 1995, Schumacker, C-279/93, Zb. s. I-225, body 28 a 29; z 23. januára 1997, Pastoors a Trans-Cap, C-29/95, Zb. s. I-285, body 17 a 18; z 29. apríla 1999, Ciola, C-224/97, Zb. s. I-2517, bod 14, ako aj z 18. januára 2007, Celozzi, C-332/05, Zb. s. I-563, bod 26.

34 – V podobnom znení pozri rozsudok Komisia/Portugalsko, už citovaný v poznámke pod čiarou 21, body 26 a 27. Obdobne, vo veci Gouvernement de la Communauté française a Gouvernement wallon (rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 13, body 45 až 54) právna úprava belgického územného samosprávneho celku, ktorý rozlišoval na základe bydliska, nebola chápaná ako nepriama diskriminácia založená na štátnej príslušnosti, ale bola skúmaná z hľadiska obmedzenia viacerých základných slobôd.

35 – Rozsudky z 19. januára 2006, Komisia/Nemecko, C-244/04, Zb. s. I-885, bod 31; z 18. júla 2007, Komisia/Nemecko, C-490/04, Zb. s. I-6095, bod 63, a z 28. apríla 2009, Komisia/Taliansko, C-518/06, Zb. s. I-3491, bod 62. Pozri okrem toho rozsudky z 25. júla 1991, Säger, C-76/90, Zb. s. I-4221, bod 12; z 13. júla 2004, Komisia/Francúzsko, už citovaný v poznámke pod čiarou 19, bod 22, a Bacardi France, už citovaný v poznámke pod čiarou 19, bod 31.

36 – Rozsudky z 29. novembra 2001, De Coster, C-17/00, Zb. s. I-9445, body 26 a 27, ako aj zo 17. februára 2005, Viacom Outdoor, C-134/03, Zb. s. I-1167, bod 36. V obdobnom znení rozsudok z 3. októbra 2006, FKP Scorpio Konzertproduktionen, C-290/04, Zb. s. I-9461, body 46 a 47.

37 – Môže to však byť inak, ak sú daň alebo poplatok také vysoké, že toto opatrenie sa v skutočnosti rovná zákazu činnosti. K tomuto bodu pozri moje návrhy prednesené 28. októbra 2004 vo veci Viacom Outdoor (rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 36, bod 63).

38 – Rozsudok z 8. septembra 2005, Mobistar a Belgacom Mobile, C-544/03 a C-545/03, Zb. s. I-7723, bod 31. Pozri tiež moje návrhy prednesené 28. októbra 2004 vo veci Viacom Outdoor (rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 36, body 58 až 67).

39 – Práve tento prvok rozdielneho prístupu k cezhraničným a vnútorným situáciám odlišuje prejednávanú vec napríklad od veci Viacom Outdoor (rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 36, osobitne bod 37), ako aj Mobistar a Belgacom Mobile (rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 38, osobitne body 32 a 33).

40 – Pozri bod 40 týchto návrhov, ako aj judikatúru citovanú v poznámkach pod čiarou 24 a 25.

41 – O analogických situáciách týkajúcich sa základných slobôd pozri rozsudky Gouvernement de la Communauté française a Gouvernement wallon, už citovaný v poznámke pod čiarou 13, osobitne body 41 a 42, ako aj z 9. septembra 2004, Carbonati Apuani, C-72/03, Zb. s. I-8027, osobitne bod 26; v týchto prípadoch takisto Súdny dvor s ohľadom na slobody vnútorného trhu preskúmal vnútroštátne právne úpravy, ktorých pôsobnosť sa obmedzovala na časť územia dotknutého členského štátu.

42 – Pozri bod 47 týchto návrhov.

43 – Rozsudky Mobistar a Belgacom Mobile, už citovaný v poznámke pod čiarou 38, bod 30, ako aj Schwarz a Gootjes-Schwarz, už citovaný v poznámke pod čiarou 19, bod 67. V rovnakom zmysle pozri rozsudky z 5. októbra 1994 Komisia/Francúzsko, už citovaný v poznámke pod čiarou 28, bod 17; z 28. apríla 1998, Kohll, C-158/96, Zb. s. I-1931, bod 33; De Coster, už citovaný v poznámke pod čiarou 36, bod 30; zo 16. mája 2006, Watts, C-372/04, Zb. s. I-4325, bod 94; Centro Europa 7, už citovaný v poznámke pod čiarou 24, bod 65, ako aj z 11. júna 2009, X a Passenheim-van Schoot, C-155/08 a C-157/08, Zb. s. I-5093, bod 32.

44 – Rozsudky z 13. júla 2004 Komisia/Francúzsko, už citovaný v poznámke pod čiarou 19, bod 23, a Bacardi France, už citovaný v poznámke pod čiarou 19, bod 32. O odôvodnení naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu pozri okrem toho rozsudky Säger, už citovaný v poznámke pod čiarou 35, bod 15; SETTG, už citovaný v poznámke pod čiarou 29, bod 21, a z 18. decembra 2007, Laval un Partneri, C-341/05, Zb. s. I-11767, bod 114. V rovnakom zmysle pozri rozsudok z 3. decembra 1974, van Binsbergen, 33/74, Zb. s. 1299, bod 12.

45 – V každom prípade až po novele v roku 2008 – ktorá nie je predmetom tejto veci – obsahuje znenie zákona výslovný odkaz na životné prostredie. V tom čase bol oficiálny názov článku 4 regionálneho zákona č. 4/2006 zmenený a doplnený takto: „Tassa regionale per la tutela e la sostenibilità ambientale“ [miestna daň na ochranu a trvalo udržateľný rozvoj životného prostredia; v tejto súvislosti, pozri článok 2 ods. 15 písm. a) zákona č. 3/2008 Autonómneho regiónu Sardínia]. V médiách sa naopak na označenie spornej daňovej právnej úpravy presadil pojem daň za prepych (pozri najmä PINNA, A.: Sardegna, tassa del lusso. Gates non prenota. In: Corriere della Sera z 2. júna 2006).

46 – Obdobnú formuláciu možno nájsť v článku 37 Charty základných práv Európskej únie vyhlásenej v Nice 7. decembra 2000 (Ú. v. ES C 364, s. 1).

47 – Pozri najmä rozsudky z 20. septembra 1988, Komisia/Dánsko, 302/86, Zb. s. 4607, bod 9; z 9. júla 1992, Komisia/Belgicko, C-2/90, Zb. s. I-4431, body 32 až 36; zo 14. decembra 2004, Komisia/Nemecko, C-463/01, Zb. s. I-11705, bod 75; Radlberger Getränkegesellschaft a S. Spitz, C-309/02, Zb. s. I-11763, bod 75; z 15. novembra 2005, Komisia/Rakúsko, C-320/03, Zb. s. I-9871, bod 70, a z 11. decembra 2008, Komisia/Rakúsko, C-524/07, bod 57.

48 – Ustálená judikatúra; pozri rozsudky z 30. januára 2007, Komisia/Dánsko, C-150/04, Zb. s. I-1163, bod 46; Gouvernement de la Communauté française a Gouvernement wallon, už citovaný v poznámke pod čiarou 13, bod 55, ako aj z 5. marca 2009, UTECA, C-222/05, Zb. s. I-4233, bod 25; osobitne o slobodnom poskytovaní služieb pozri tiež rozsudky Säger, už citovaný v poznámke pod čiarou 35, bod 15; z 13. júla 2004, Komisia/Francúzsko, už citovaný v poznámke pod čiarou 19, bod 24; Bacardi France, už citovaný v poznámke pod čiarou 19, bod 33, a Laval un Partneri, už citovaný v poznámke pod čiarou 44, bod 101.

49 – Rozsudky zo 17. júla 2008, Corporación Dermoestética, -500/06, Zb. s. I-5785, body 39 a 40; z 10. marca 2009, Hartlauer, C-169/07, Zb. s. I-1721, bod 55; z 19. mája 2009, Komisia/Taliansko, C-531/06, Zb. s. I-4103, bod 66, ako aj Apothekerkammer des Saarlandes a i., C-171/07 a C-172/07, Zb. s. I-4171, bod 42.

50 – Pozri v tejto súvislosti moje návrhy prednesené 23. apríla 2009 vo veci Futura Immobiliare a i. (rozsudok zo 16. júla 2009, C-254/08, Zb. s. I-6995), bod 30.

51 – Pozri v tomto istom zmysle moje návrhy prednesené vo veci Futura Immobiliare a i. (už citované v poznámke pod čiarou 50, bod 66), v ktorých som pripomenula, že by nebolo v súlade so zásadou „znečisťovateľ platí”, keby sa určité skupiny na základe väčšej sociálnej potreby alebo menšej schopnosti podávať výkony priamo oslobodili od nákladov spojených s negatívnym dopadom na životné prostredie, ktoré spôsobili.

52 – Pozri v tejto súvislosti tamže (bod 32), ako aj bod 66 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs 30. apríla 2002 vo veci GEMO (rozsudok z 20. novembra 2003, C-126/01, Zb. s. I-13769).

53 – Článok 4 ods. 6 písm. b) regionálneho zákona č. 4/2006.

54 – Rozsudky Schumacker, už citovaný v poznámke pod čiarou 33, body 30 až 34; Gerritse, už citovaný v poznámke pod čiarou 33, body 43 a 44; z 1. júla 2004, Wallentin, C-169/03, Zb. s. I-6443, body 15 a 16; zo 6. júla 2006, Conijn, C-346/04, Zb. s. I-6137, bod 16; zo 14. decembra 2006, Denkavit Internationaal a Denkavit France, C-170/05, Zb. s. I-11949, body 23 a 24; z 18. júla 2007, Lakebrink a Peters-Lakebrink, C-182/06, Zb. s. I-6705, body 28 a 29, ako aj z 22. decembra 2008, Truck Center, C-282/07, Zb. s. I-10767, body 38 a 39.

55 – Súdny dvor jasne naznačil takéto rozdiely najmä v rozsudkoch Schumacker (už citovaný v poznámke pod čiarou 33, body 32 a 33), ako aj Truck Center (už citovaný v poznámke pod čiarou 54, body 40 až 50). Pozri okrem toho rozsudok zo 19. januára 2006, Bouanich, C-265/04, Zb. s. I-923, bod 39.

56 – Rozsudky Gerritse, už citovaný v poznámke pod čiarou 33, body 27 a 53; Wallentin, už citovaný v poznámke pod čiarou 54, body 17 až 20; Bouanich, už citovaný v poznámke pod čiarou 55, body 40 a 41; Conijn, už citovaný v poznámke pod čiarou 54, body 20 a 24; Denkavit Internationaal a Denkavit France, už citovaný v poznámke pod čiarou 54, bod 25, ako aj Lakebrink a Peters-Lakebrink, už citovaný v poznámke pod čiarou 54, body 30 až 35.

57 – Pozri v tomto zmysle rozsudky z 27. októbra 1971, Rheinmühlen Düsseldorf, 6/71, Zb. s. 823, bod 14, ako aj zo 16. decembra 2008, Arcelor Atlantique a Lorraine a i., C-127/07, Zb. s. I-9895, bod 26.

58 – V tejto súvislosti pozri bod 73 týchto návrhov.

59 – V tomto sa prípad prejednávanej veci odlišuje napríklad od veci Komisia/Belgicko (rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 47, body 34 až 36), v ktorom sa vnútroštátne tovary a iné ako vnútroštátne tovary objektívne líšili s ohľadom na niektoré environmentálne zásady takisto uznané na úrovni Spoločenstva.

60 – Zo spisu vyplýva, že podstatná časť výnosu dane z príjmu a dane z pridanej hodnoty pre región Sardínia sa vracia tomuto regiónu. Špeciálny štatút regiónu Sardínia (Statuto speciale della Regione Sardegna) v súlade s článkom 8 ústavného zákona z 26. februára 1948 v znení zákona č. 296 z 27. decembra 2006, totiž medzi iným stanovuje, že 7/10 dane z príjmu zaplatenej sardínskymi daňovníkmi a 9/10 dane z pridanej hodnoty uplatniteľnej na spotrebu na regionálnom území, sa platí do rozpočtu regiónu.

61 – Rozsudky z 28. januára 1986, Komisia/Francúzsko, 270/83, Zb. s. 273, bod 21; z 12. decembra 2002, de Groot, C-385/00, Zb. s. I-11819, bod 97, ako aj Lakebrink a Peters-Lakebrink, už citovaný v poznámke pod čiarou 54, bod 24. Podobné úvahy sa nachádzajú aj v rozsudku Carbonati Apuani, už citovaný v poznámke pod čiarou 41, bod 34.

62 – Nakoniec aj nerezidenti do určitej miery prispievajú do celkových daňových výnosov autonómneho regiónu Sardínia, a to prostredníctvom dane z pridanej hodnoty zaťažujúcej ich spotrebu na mieste. Túto skutočnosť pripustil aj región počas konania na Súdnom dvore.

63 – Rozsudok Corporación Dermoestética, už citovaný v poznámke pod čiarou 49, bod 37. Pozri tiež rozsudok Hartlauer, už citovaný v poznámke pod čiarou 49, bod 46.

64 – Pozri rozsudok z 11. decembra 2008 Komisia/Rakúsko, už citovaný v poznámke pod čiarou 47, bod 56.

65 – Pozri body 61 až 90 týchto návrhov.

66 – Takéto ohrozenie sa musí posudzovať podľa kritérií analogických ku kritériám ohrozenia verejnej bezpečnosti alebo verejného poriadku (pozri v tejto súvislosti ustálenú judikatúru, tak ako vyplýva medzi iným z rozsudku Orfanopoulos a Oliveri, už citovaného v poznámke pod čiarou 17, bod 66).

67 – Rozsudky z 18. júla 2007 Komisia/Nemecko, už citovaný v poznámke pod čiarou 35, bod 86, a Laval un Partneri, už citovaný v poznámke pod čiarou 44, bod 117.

68 – Ustálená judikatúra počnúc rozsudkami z 28. januára 1992, Komisia/Belgicko, C-300/90, Zb. s. I-305, body 14 až 21, a Bachmann, C-204/90, Zb. s. I-249, body 21 až 28. Pozri aktuálnejšie rozsudky z 13. marca 2007, Test Claimants in the Thin Cap Group Litigation, C-524/04, Zb. s. I-2107, bod 68; Jundt, už citovaný v poznámke pod čiarou 16, bod 67; z 23. októbra 2008, Krankenheim Ruhesitz am Wannsee-Seniorenheimstatt, C-157/07, Zb. s. I-8061, bod 43, a z 27. novembra 2008, Papillon, C-418/07, Zb. s. I-8947, bod 43.

69 – Rozsudky z 28. októbra 1999, Vestergaard, C-55/98, Zb. s. I-7641, bod 24; zo 16. januára 2003, Komisia/Taliansko, už citovaný v poznámke pod čiarou 20, body 23 a 24; zo 7. septembra 2004, Manninen, C-319/02, Zb. s. I-7477, bod 42; z 30. januára 2007, Komisia/Dánsko, už citovaný v poznámke pod čiarou 48, bod 70; Test Claimants in the Thin Cap Group Litigation, už citovaný v poznámke pod čiarou 68, bod 68, a Jundt, už citovaný v poznámke pod čiarou 16, bod 68.

70 – Rozsudky Manninen, už citovaný v poznámke pod čiarou 69, bod 43, a z 18. júna 2009, Aberdeen Property Fininvest Alpha, C-303/07, Zb. s. I-5145, bod 72; v tomto zmysle už predtým rozsudok z 11. marca 2004, de Lasteyrie du Saillant, C-9/02, Zb. s. I-2409, bod 67.

71 – Pozri k tomuto bodu bod 88 týchto návrhov.

72 – O príliš všeobecnom a nepriamom kritériu pozri rozsudky Jundt (už citovaný v poznámke pod čiarou 16, bod 70), a Eurowings Luftverkehr (už citovaný v poznámke pod čiarou 23, bod 42); v podobnom znení rozsudok zo 16. januára 2003, Komisia/Taliansko (už citovaný v poznámke pod čiarou 20, bod 24).

73 – Vyhlásenie č. 30 pripojené k záverečnému aktu Amsterdamskej zmluvy [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 340, 1997, s. 136).

74 – Neofyty a neozoa sú rastlinné a živočíšne druhy, ktoré sú úmyselne alebo náhodným spôsobom, priamo alebo nepriamo uvedené človekom na územia, ktoré nepatria do oblasti ich prirodzeného výskytu.

75 – Podľa článkov 4 ods. 1 ES a 98 ES sa hospodárska politika členských štátov a Spoločenstva musí orientovať na zásadu otvoreného trhového hospodárstva. K tomuto bodu pozri tiež rozsudok z 9. septembra 2003, CIF, C-198/01, Zb. s. I-8055, bod 47.

76 – Pozri rozsudky zo 6. júna 2000, Verkooijen, C-35/98, Zb. s. I-4071, bod 48, a zo 16. januára 2003, Komisia/Taliansko, už citovaný v poznámke pod čiarou 20, bod 22. Osobitne pokiaľ ide o slobodné poskytovanie služieb rozsudky SETTG, už citovaný v poznámke pod čiarou 29, bod 23, a Kohll, už citovaný v poznámke pod čiarou 43, bod 41.

77 – Pozri k tejto téme najmä rozsudky z 15. marca 2005, Bidar, C-209/03, Zb. s. I-2119, body 56, 57, 59 a 60; z 18. júla 2007, Geven, C-213/05, Zb. s. I-6347, body 29 a 30; z 23. októbra 2007, Morgan a Bucher, C-11/06 a C-12/06, Zb. s. I-9161, bod 43, ako aj z 22. mája 2008, Nerkowska, C-499/06, Zb. s. I-3993, body 37 až 39. Pozri okrem toho moje návrhy prednesené 30. marca 2006 vo veci Tas-Hagen a Tas (rozsudok z 26. októbra 2006, C-192/05, Zb. s. I-10451), body 60 až 63, a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mazák 30. apríla 2009 vo veci Gottwald (vec prejednávaná pred Súdnym dvorom, C-103/08), body 58 až 72.

78 – O obmedzeniach zriaďovania sekundárnych bydlísk pozri rozsudok z 1. decembra 2005, Burtscher, C-213/04, Zb. s. I-10309, osobitne bod 46.

79 – Rozsudky zo 4. apríla 1974, Komisia/Francúzsko, 167/73, Zb. s. 359, body 24 až 32, ako aj z 30. apríla 1986, Asjes a i., 209/84 až 213/84, Zb. s. 1425, body 44 a 45.

80 – Rozsudky z 22. marca 1977, Steinike & Weinlig, 78/76, Zb. s. 595, bod 9; z 21. novembra 1991, Fédération nationale du commerce extérieur des produits alimentaires a Syndicat national des négociants et transformateurs de saumon, C-354/90, Zb. s. I-5505, bod 14; ďalej len „rozsudok Saumon“; z 5. októbra 2005, Transalpine Ölleitung in Österreich, C-368/04, Zb. s. I-9957, bod 38; z 18. júla 2007, Lucchini, C-119/05, Zb. s. I-6199, body 51, 52 a 62, ako aj z 22. decembra 2008, Régie Networks, C-333/07, Zb. s. I-10807, body 94 in fine a 125.

81 – Pozri v tejto súvislosti rozsudky, Steinike & Weinlig, už citovaný v poznámke pod čiarou 80, bod 14, Saumon už citovaný v poznámke pod čiarou 81, bod 10, a Lucchini, už citovaný v poznámke pod čiarou 80, bod 50.

82 – Súdny dvor preto podáva širokú definíciu právomoci vnútroštátnych súdov, a napríklad v rozsudku Lucchini (už citovanom v poznámke pod čiarou 80, bod 50 prvá veta) používa výraz „najmä“.

83 – Rozsudky Saumon, už citovaný v poznámke pod čiarou 80, bod 17; z 27. októbra 2005, Distribution Casino France a i., C-266/04 až C-270/04, C-276/04 a C-321/04 až C-325/04, Zb. s. I-9481, bod 30; zo 7. septembra 2006, Laboratoires Boiron, C-526/04, Zb. s. I-7529, bod 29, a Transalpine Ölleitung in Österreich, už citovaný v poznámke pod čiarou 80, bod 40. Pozri tiež definíciu protiprávnej pomoci v článku 1 písm. f) nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999, ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339).

84 – Rozsudok z 12. februára 2008, CELF a ministre de la Culture et de la Communication, C-199/06, Zb. s. I-469, body 40 a 41.

85 – Rozsudky z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, C-280/00, Zb. s. I-7747, bod 74, ďalej len „rozsudok Altmark Trans“; z 23. marca 2006, Enirisorse, C-237/04, Zb. s. I-2843, bod 38; UTECA, už citovaný v poznámke pod čiarou 48, bod 42, a z 2. apríla 2009, Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia, C-431/07 S, Zb. s. I-2665, bod 101. V rovnakom zmysle pozri rozsudok z 21. marca 1990, Belgicko/Komisia, nazývaný „Tubemeuse“, C-142/87, Zb. s. I-959, bod 25.

86 – Rozsudky Altmark Trans, už citovaný v poznámke pod čiarou 85, bod 75; Enirisorse, už citovaný v poznámke pod čiarou 85, bod 39; UTECA, už citovaný v poznámke pod čiarou 48, bod 42, ako aj Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia, už citovaný v poznámke pod čiarou 85, bod 102. V rovnakom zmysle, s výhradou niektorých odtieňov v štylizácii, pozri rozsudok z 15. júna 2006, Air Liquide Industries Belgium, C-393/04 a C-41/05, Zb. s. I-5293, bod 28.

87 – Už v rozsudku z 2. júla 1974, Taliansko/Komisia (173/73, Zb. s. 709, bod 28), je upresnené, že opatrenie sa nevymyká z pôsobnosti článku 92 Zmluvy EHS (zmenený, teraz článok 87 ES) len pre to, že by mohlo ísť o daň. Pozri okrem toho ako príklad rozsudky z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia, C-156/98, Zb. s. I-6857, bod 26; z 3. marca 2005, Heiser, C-172/03, Zb. s. I-1627, body 27 až 58; z 22. júna 2006, Belgicko a Forum 187/Komisia, C-182/03 a C-217/03, Zb. s. I-5479, bod 86, ako aj z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, C-487/06 S, Zb. s. I-10505, osobitne bod 92.

88 – Rozsudky z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia, už citovaný v poznámke pod čiarou 87, bod 25; Belgicko a Forum 187/Komisia, už citovaný v poznámke pod čiarou 87, bod 86, ako aj Laboratoires Boiron, už citovaný v poznámke pod čiarou 83, body 33 až 35. V tomto zmysle pozri rozsudok z 15. marca 1994, Banco Exterior de España, C-387/92, Zb. s. I-877, bod 13.

89 – Rozsudky Banco Exterior de España, už citovaný v poznámke pod čiarou 88, bod 14, ako aj Belgicko a Forum 187/Komisia, už citovaný v poznámke pod čiarou 87, bod 87. V rovnakom zmysle pozri rozsudok z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia, už citovaný v poznámke pod čiarou 87, bod 26.

90 – Rozsudok British Aggregates/Komisia, už citovaný v poznámke pod čiarou 87, bod 89 posledná veta.

91 – Rozsudky Banco Exterior de España, už citovaný v poznámke pod čiarou 88, bod 14; z 19. mája 1999, Taliansko/Komisia, C-6/97, Zb. s. I-2981, bod 16; zo 17. júna 1999, Belgicko/Komisia, nazývaný „Maribel“, C-75/97, Zb. s. I-3671, body 23 a 24, ako aj Belgicko a Forum 187/Komisia, už citovaný v poznámke pod čiarou 87, bod 87.

92 – Pozri okrem toho rozsudky z 25. júla 1991, Säger, C-53/90, Zb. s. I-9067, bod 20; z 13. júla 2004, Komisia/Francúzsko, už citovaný v poznámke pod čiarou 83, bod 34, a Bacardi France, už citovaný v poznámke pod čiarou 87, bod 89.

93 – Rozsudky z 15. decembra 2005, Taliansko/Komisia, C-66/02, Zb. s. I-10901, bod 94; zo 6. septembra 2006, Portugalsko/Komisia, C-88/03, Zb. s. I-7715, bod 52, a British Aggregates/Komisia, už citovaný v poznámke pod čiarou 87, bod 82.

94 – Rozsudky Portugalsko/Komisia (už citovaný v poznámke pod čiarou 93, body 57, 58, 60 a 61), ako aj z 11. septembra 2008, UGT-Rioja a i. (C-428/06 až C-434/06, Zb. s. I-6747, osobitne body 47 a 48).

95 – Rozsudok Portugalsko/Komisia, už citovaný v poznámke pod čiarou 93, body 55, 60 a 62. V rovnakom zmysle pozri rozsudok zo 14. októbra 1987, Nemecko/Komisia, 248/84, Zb. s. 4013, bod 17.

96 – Rozsudky Adria-Wien Pipeline, už citovaný v poznámke pod čiarou 13, bod 41; Portugalsko/Komisia, už citovaný v poznámke pod čiarou 93, bod 54; UGT-Rioja a i., už citovaný v poznámke pod čiarou 94, bod 46, a British Aggregates/Komisia, už citovaný v poznámke pod čiarou 87, bod 82.

97 – Rozsudok Portugalsko/Komisia, už citovaný v poznámke pod čiarou 93, bod 52; v rovnakom zmysle, pozri ustálenú judikatúru, počnúc rozsudkom z 2. júla 1974, Taliansko/Komisia, už citovaný v poznámke pod čiarou 87, bod 33, najmä rozsudky Adria-Wien Pipeline, už citovaný v poznámke pod čiarou 13, bod 42; Ferring, už citovaný v poznámke pod čiarou 92, bod 17; zo 14. apríla 2005, AEM a AEM Torino, C-128/03 a C-129/03, Zb. s. I-2861, bod 39; z 15. decembra 2005, Unicredito Italiano, C-148/04, Zb. s. I-11137, bod 51, ako aj z 10. januára 2006, Cassa di Risparmio di Firenze a i., C-222/04, Zb. s. I-289, body 137 a 138.

98 – Pozri body 62 až 67 týchto návrhov.

99 – Pozri body 73 a 81 týchto návrhov.

100 – Pozri body 71 až 77 týchto návrhov. V rovnakom zmysle pozri rozsudok Adria-Wien Pipeline, už citovaný v poznámke pod čiarou 13, bod 52.

101 – Pozri konkrétnejšie body 78 až 90 a 98 až 102 týchto návrhov.

102 – Rozsudok British Aggregates/Komisia, už citovaný v poznámke pod čiarou 87, body 84 a 86; v rovnakom zmysle, pokiaľ ide o opatrenia sociálnej povahy, rozsudky z 26. septembra 1996, Francúzsko/Komisia, C-241/94, Zb. s. I-4551, bod 21; z 29. apríla 1999, Španielsko/Komisia, C-342/96, Zb. s. I-2459, bod 23, a Maribel, už citovaný v poznámke pod čiarou 91, bod 25.

103 – Rozsudky z 29. februára 1996, Belgicko/Komisia, C-56/93, Zb. s. I-723, bod 79; z 26. septembra 1996, Francúzsko/Komisia, už citovaný v poznámke pod čiarou 102, bod 20; Maribel, už citovaný v poznámke pod čiarou 91, bod 25, ako aj British Aggregates/Komisia, už citovaný v poznámke pod čiarou 87, body 85, 87 a 89.

104 – Rozsudok British Aggregates/Komisia, už citovaný v poznámke pod čiarou 87, bod 92.

105 – Pozri v tejto súvislosti moje návrhy z 26. júna 2008 vo veci Régie Networks (rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 80), body 97 a 117.

106 – Pozri v tejto súvislosti judikatúru spomenutú v poznámke pod čiarou 80.

107 – Rozsudky zo 14. októbra 1987, Nemecko/Komisia, už citovaný v poznámke pod čiarou 95, bod 17, a Portugalsko/Komisia, už citovaný v poznámke pod čiarou 93, bod 55.

108 – V tejto súvislosti pozri bod 126 týchto návrhov a judikatúru citovanú v poznámke pod čiarou 88.

109 – Pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. marca 1993, Sloman Neptun, C-72/91 a C-73/91, Zb. s. I-887, bod 21; z 1. decembra 1998, Ecotrade, C-200/97, Zb. s. I-7907, bod 35; zo 17. júna 1999, Piaggio, C-295/97, Zb. s. I-3735, bod 35, a z 15. júla 2004, Pearle a i., C-345/02, Zb. s. I-7139, bod 36.

110 – O zrieknutí sa daňových príjmov, ako aj o financovaní zo štátnych prostriedkov pozri rozsudok z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia (už citovaný v poznámke pod čiarou 87, body 26 a 28). V rovnakom zmysle pozri rozsudky Banco Exterior de España, už citovaný v poznámke pod čiarou 88, bod 14; z 19. mája 1999, Taliansko/Komisia, už citovaný v poznámke pod čiarou 91, bod 16, ako aj Belgicko a Forum 187/Komisia, už citovaný v poznámke pod čiarou 87, bod 87.

111 – Rozsudky z 15. decembra 2005, Taliansko/Komisia, už citovaný v poznámke pod čiarou 93, bod 111; Cassa di Risparmio di Firenze a i., už citovaný v poznámke pod čiarou 97, bod 140, a z 30. apríla 2009, Komisia/Taliansko a Wam, C-494/06 S, Zb. s. I-3639, bod 50.

112 – Rozsudky Tubemeuse, už citovaný v poznámke pod čiarou 85, bod 43; Altmark Trans, už citovaný v poznámke pod čiarou 85, bod 81; Heiser, už citovaný v poznámke pod čiarou 87, body 32 a 33, ako aj Air Liquide Industries Belgium, už citovaný v poznámke pod čiarou 86, bod 36.

113 – Rozsudok Komisia/Taliansko a Wam, už citovaný v poznámke pod čiarou 111, bod 51; v rovnakom zmysle pozri rozsudky Heiser, už citovaný v poznámke pod čiarou 87, bod 35, a Portugalsko/Komisia, už citovaný v poznámke pod čiarou 93, bod 91.

114 – Pozri body 48 až 53 a osobitne o cezhraničnom prvku body 40 až 45 týchto návrhov.

115 – K tomuto bodu pozri judikatúru uvedenú v poznámke pod čiarou 111.

116 – Rozsudky z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia, už citovaný v poznámke pod čiarou 87, bod 30; Heiser, už citovaný v poznámke pod čiarou 87, bod 55, ako aj Komisia/Taliansko a Wam, už citovaný v poznámke pod čiarou 111, bod 54.

117 – Rozsudok Komisia/Taliansko a Wam, už citovaný v poznámke pod čiarou 111, bod 58.

118 – Pre viac podrobností pozri článok 4 ods. 5 regionálneho zákona č. 4/2006 v spojení s odsekom 4 tohto článku figurujúcom v bode 14 týchto návrhov.

119 – Pre doplnenie pozri body 52 a 53 týchto návrhov.

120 – Pozri body 83 až 88 a 98 až 102 týchto návrhov.