30.8.2008 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 223/25 |
Žaloba podaná 10. júna 2008 – Komisia Európskych spoločenstiev/Belgické kráľovstvo
(Vec C-250/08)
(2008/C 223/38)
Jazyk konania: holandčina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: R. Lyal a P. van Nuffel, splnomocnení zástupcovia)
Žalovaný: Belgické kráľovstvo
Návrhy žalobkyne
— |
určiť, že Belgické kráľovstvo si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článkov 18 ES, 43 ES a 56 ES, ako aj z článkov 31 a 40 Dohody o EHP tým, že v regióne Flámsko (Vlaams Gewest) pri výpočte daňového zvýhodnenia pri kúpe nehnuteľnosti slúžiacej na bývanie v novom hlavnom bydlisku sa poplatky za zápis zaplatené pri kúpe nehnuteľnosti pôvodného hlavného bydliska zohľadňujú iba vtedy, ak sa pôvodné hlavné bydlisko nachádzalo v regióne Flámsko, a nezohľadňujú sa, ak sa nachádzalo v inom členskom štáte ako v Belgicku alebo v štáte ESVO, |
— |
zaviazať Belgické kráľovstvo na náhradu trov konania. |
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Belgické právne predpisy o poplatkoch za zápis, platné v regióne Flámsko, stanovujú zníženie poplatkov za zápis pri kúpe nehnuteľnosti hlavného bydliska v regióne Flámsko, a to na výšku zodpovedajúcu výške poplatku za zápis, ktorý bol zaplatený pri kúpe nehnuteľnosti predchádzajúceho hlavného bydliska v regióne Flámsko, pokiaľ táto nehnuteľnosť predchádzajúceho hlavného bydliska bola súčasne predaná. Komisia sa domnieva, že tieto predpisy za rovnakých podmienok priznávajú osobám, ktoré sa presťahujú v rámci regiónu Flámsko, daňové zvýhodnenie, ktoré nie je priznané osobám, ktoré sa presťahujú do regiónu Flámsko z iného členského štátu ako z Belgicka. Tieto právne predpisy diskriminujú občanov Únie, ktorí využijú svoje právo na voľný pohyb osôb, diskriminujú občanov Únie, ktorí využijú slobodu usadiť sa, a predstavujú obmedzenie investovania kapitálu z iných členských štátov ako Belgicka do nehnuteľností v regióne Flámsko, a teda tieto predpisy v zásade porušujú články 18 ES, 43 ES a články 31 Dohody o EHP ako aj článok 56 ES a článok 40 Dohody o EHP. Komisia sa domnieva, že v tomto prípade neexistujú žiadne naliehavé dôvody verejného záujmu, ktoré by mohli toto porušenie Zmluvy odôvodňovať. Žalovaný sa nemôže odvolávať ani na to, že je povinný zabezpečiť koherenciu daňového systému, keďže v tomto prípade ide o dve navzájom nezávislé daňové situácie, z ktorých každá podlieha iba vlastným predpisom uplatniteľným na dotknutý prípad.