Available languages

Taxonomy tags

Info

References in this case

References to this case

Share

Highlight in text

Go

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY

ELEANOR SHARPSTON

prednesené 21. júla 2011 (1)

Vec C-250/08

Európska komisia

proti

Belgickému kráľovstvu

„Poplatok za zápis pri kúpe nehnuteľnosti slúžiacej ako hlavné bydlisko – Právo na voľný pohyb a pobyt – Sloboda usadiť sa – Voľný pohyb kapitálu –Obmedzenia“





1.        V týchto konaniach Komisia tvrdí, že belgické právne predpisy týkajúce sa platenia poplatkov za zápis v rámci Flámskeho regiónu sú diskriminačné najmä voči občanom členských štátov, ktorí sa snažia uplatniť svoje právo na voľný pobyt, slobodu usadiť sa a právo na voľný pohyb kapitálu v rámci Európskej únie. Predmetná právna úprava umožňuje, aby poplatky za zápis(2) platené pri kúpe nehnuteľnosti slúžiacej ako hlavné bydlisko vo Flámskom regióne – nie však inde – boli započítané proti poplatkom splatným pri nadobudnutí nového hlavného bydliska v rámci tohto regiónu.

 Právny rámec

 Relevantné ustanovenia Zmluvy a Dohody o EHP

2.        Článok 18 ods. 1 ES (teraz článok 21 ods. 1 ZFEÚ) stanovuje:

„Každý občan Únie má právo slobodne sa pohybovať a zdržiavať na území členských štátov, pričom podlieha obmedzeniam a podmienkam ustanoveným v tejto zmluve a v opatreniach prijatých na ich vykonanie.“

3.        Článok 43 ES (teraz článok 49 ZFEÚ) stanovuje:

„V rámci nasledujúcich ustanovení sa zakazujú obmedzenia slobody usadiť sa štátnych príslušníkov jedného členského štátu na území iného členského štátu. Zakazujú sa aj obmedzenia, ktoré sa týkajú zakladania obchodných zastúpení, organizačných zložiek a dcérskych spoločností štátnymi príslušníkmi jedného členského štátu na území iného členského štátu.

Sloboda usadiť sa zahŕňa aj právo začať vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, založiť a viesť podniky, najmä spoločnosti v zmysle druhého pododseku článku 48 (teraz článok 54 ZFEÚ), za podmienok stanovených pre vlastných štátnych príslušníkov právom štátu, v ktorom dochádza k usadeniu sa, pokiaľ ustanovenia kapitoly o pohybe kapitálu nestanovujú inak.“

4.        Článok 31 ods. 1 Dohody o EHP rozširuje v skutočnosti tieto ustanovenia na celý Európsky hospodársky priestor.

5.        Článok 56 ods. 1 ES (teraz článok 63 ods. 1 ZFEÚ) stanovuje:

„V rámci ustanovení tejto kapitoly sú zakázané všetky obmedzenia pohybu kapitálu medzi členskými štátmi a tretími krajinami.“

6.        Článok 40 Dohody o EHP rozširuje v skutočnosti toto ustanovenie na celý Európsky hospodársky priestor.

7.        Článok 6 Dohody o EHP stanovuje, že ustanovenia tejto dohody, pokiaľ sú v podstate zhodné so zodpovedajúcimi pravidlami Zmluvy (a aktmi, ktoré sú prijaté na uplatnenie Zmluvy), sa majú vykladať v súlade s judikatúrou Súdneho dvora prijatou pred dátumom podpísania Dohody o EHP.(3) Dohoda o EHP neobsahuje podobné ustanovenie týkajúce sa následnej judikatúry Súdneho dvora.(4) Z článku 105 Dohody o EHP však vyplýva, že ustanovenia tejto dohody, ktoré sú v podstate zhodné s ustanoveniami Zmluvy o ES, sa majú vykladať jednotne.(5) Súdny dvor je oprávnený vykladať Dohodu o EHP so zreteľom na územie Európskej únie a Súdny dvor EZVO má túto právomoc, pokiaľ ide o jeho uplatňovanie v štátoch EZVO. Dohoda v tomto zmysle stanovuje spoluprácu medzi Súdnym dvorom a Súdnym dvorom EZVO.(6)

8.        Pravidlá uvedené v článku 31 Dohody o EHP, ktoré zakazujú obmedzenie slobody usadiť sa, sú totožné s pravidlami stanovenými v článku 49 ZFEÚ.(7) Navyše ustanovenia týkajúce sa voľného pohybu kapitálu (ktorých znenie je podobné, ale nie zhodné so zodpovedajúcimi ustanoveniami Zmluvy o fungovaní Európskej únie) majú byť tiež, v čo najširšom rozsahu, vykladané rovnakým spôsobom.(8)

 Smernica Rady 88/361/EHS

9.        Vysvetlivky prílohy I smernice Rady 88/361/EHS(9) objasňujú, že „pohyb kapitálu” v tomto zmysle zahŕňa nákup budov a pozemkov a stavieb súkromnými osobami na účely zisku alebo pre osobnú potrebu.(10)

 Vnútroštátna právna úprava

10.      Podľa článku 44 Wetboek der registratie-, hypotheek- en griffierechten (zákonník o registračných, hypotekárnych a registrových poplatkoch pre Flámsky región, ďalej len „Wetboek“) je poplatok za zápis vo výške 10 % vymeraný z hodnoty všetkých odplatných prevodov vlastníckych alebo užívateľských práv k nehnuteľnosti.(11) Podľa článku 46a v prípade nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnosti na bývanie jednou alebo viacerými fyzickými osobami s cieľom zriadiť v tejto nehnuteľnosti svoje hlavné bydlisko je vymeriavací základ znížený o 12 500 eur, za podmienky, že táto osoba súčasne nevlastní inú nehnuteľnosť na účely bývania. Toto zníženie vymeriavacieho základu sa poskytuje všetkým fyzickým osobám kupujúcim svoju prvú nehnuteľnosť, nezávisle od toho, či mali predtým bydlisko vo Flámskom regióne, alebo inde.

11.      Článok 61 ods. 3 Wetboek stanovuje:

„Pri zakúpení nehnuteľnosti používanej na bývanie, alebo zamýšľanej na tento účel, v bežnom predaji fyzickou osobu, ktorej cieľom je zriadiť si v nej hlavné bydlisko, zákonná časť poplatku splatného… pri nadobudnutí nehnuteľnosti na bývanie predtým používanej ako hlavné bydlisko tejto osoby, alebo pozemku, na ktorom bola postavená táto nehnuteľnosť, sa započíta proti zákonnej časti poplatku splatnej pri nadobudnutí novej nehnuteľnosti, za podmienky, že toto neskoršie nadobudnutie spadá do obdobia dvoch rokov od dátumu registrácie listiny, ktorý je rozhodný pre výpočet pomerného poplatku z opätovného predaja skoršej nehnuteľnosti na bývanie v bežnom predaji, alebo z rozdelenia podielového spoluvlastníctva k tejto nehnuteľnosti, pri ktorom sa dotknutá fyzická osoba vzdala všetkých práv k tejto naposledy uvedenej nehnuteľnosti.

Podľa tohto článku nie je možné započítať poplatok zaplatený pri nadobudnutí nehnuteľnosti, ktorá sa nenachádza vo Flámskom regióne.

Suma, ktorá sa má započítať…, nesmie v žiadnom prípade prekročiť 12 500 eur…“

12.      Článok 212a Wetboek stanovuje vrátenie (nie započítanie) poplatku za zápis v prípade, ak i) predchádzajúca nehnuteľnosť bola predaná v priebehu dvoch rokov od nadobudnutia nasledujúcej nehnuteľnosti (piatich rokov v prípade nadobudnutia pozemku na účely výstavby obytného dobu) a ii) kupujúci zriadi svoje hlavné bydlisko v novej nehnuteľnosti v priebehu dvoch rokov od jej nadobudnutia (piatich rokov v prípade nadobudnutia pozemku na účely výstavby obytného domu). Predchádzajúca nehnuteľnosť sa aj v tomto prípade musí nachádzať vo Flámskom regióne, a suma, ktorá môže byť vrátená, nesmie presiahnuť 12 500 eur.

13.      Na systém uvedený v článku 61 ods. 3 a článku 212a Wetboek budem odkazovať spoločne ako na „sporné opatrenie“. Tieto články spolu s ustanoveniami spomenutými v bode 10 vyššie a niekoľko súvisiacich procesných ustanovení bolo do Wetboek začlenených pozmeňujúcim dekrétom z 1. februára 2002.(12) V odôvodnení návrhu tohto dekrétu sa uvádzalo, že poplatok za zápis často predstavoval prekážku pre osoby, ktoré chceli premiestniť nové bydlisko bližšie k svojmu pracovisku alebo ho prispôsobiť zmeneným rodinným pomerom. Podľa tohto odôvodnenia bolo cieľom novely „podporiť mobilitu všetkých občanov, ktorí chcú z akéhokoľvek dôvodu (profesijného, rodinného alebo iného) získať nové hlavné bydlisko, ktoré by lepšie zodpovedalo ich potrebám ako ich doterajšie bydlisko“. Malo sa to dosiahnuť tým, že sa umožní, aby bol poplatok zaplatený za predchádzajúce hlavné bydlisko (t. j. nehnuteľnosť na bývanie) do maximálnej výšky 12 500 eur odpočítaný od poplatku z nasledujúcej kúpy inej nehnuteľnosti na bývanie.

 Konanie pred podaním žaloby

14.      Komisia, ktorá sporné opatrenie považovala za diskriminačné, a teda zakázané Zmluvou o ES, zaslala 23. decembra 2005 Belgickému kráľovstvu výzvu. Belgická vláda vo svojej odpovedi z 22. marca 2006 toto údajné porušenie ustanovení Zmluvy namietala.

15.      Komisia nepovažovala túto odpoveď za uspokojivú a 13. júla 2006 vydala odôvodnené stanovisko. Belgické orgány listom z 13. septembra 2006 potvrdili, že sporné opatrenie je podľa ich názoru v súlade s právom EÚ a v každom prípade je odôvodnené verejným záujmom.

16.      Komisia trvala na svojom stanovisku a 5. mája 2008 podala túto žalobu. Komisia žiada Súdny dvor, aby rozhodol, že Belgické kráľovstvo si nesplnilo svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článkov 18, 43 a 56 Zmluvy o ES a z článkov 31 a 40 Dohody o EHP v rozsahu, v akom sa vo Flámskom regióne pri výpočte daňového zvýhodnenia pri kúpe nehnuteľnosti na bývanie v novom hlavnom bydlisku poplatky za zápis zaplatené pri kúpe nehnuteľnosti pôvodného hlavného bydliska zohľadňujú iba vtedy, ak sa pôvodné hlavné bydlisko nachádzalo vo Flámskom regióne, a nezohľadňujú sa, ak sa nachádzalo v inom členskom štáte ako v Belgicku alebo v štáte EZVO. Komisia ďalej navrhuje, aby Súdny dvor zaviazal Belgické kráľovstvo na náhradu trov konania.

17.      Maďarská vláda vstúpila do konania ako vedľajší účastník konania na podporu Belgicka.

18.      Prednesy Komisie, belgickej a maďarskej vlády boli vypočuté na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 23. septembra 2010.

 Posúdenie

 Úvodné poznámky

19.      Pred preskúmaním žaloby Komisie je potrebné objasniť si niekoľko úvodných otázok.

20.      Po prvé, Belgické kráľovstvo je zložené z troch spoločenstiev, troch regiónov a štyroch jazykových oblastí.(13) Tieto tri regióny majú určité zákonodarné právomoci; tieto právomoci Flámskeho spoločenstva a Flámskeho regiónu sú však zlúčené a vykonávané spoločne s flámskou vládou, ktorá zaviedla uvedené sporné opatrenie. Podľa ustálenej judikatúry však môže byť členský štát zodpovedný aj v prípade, ak sa preukáže, že právo EÚ porušil miestny alebo regionálny orgán.(14)

21.      Po druhé, poplatok za zápis zavedený v Belgicku bol už skúmaný Súdnym dvorom v súvislosti s povinnosťou platiť takýto poplatok po uznesení vnútroštátneho súdu v spore týkajúcom sa zmluvného práva.(15) V tejto veci sa Súdny dvor rozhodol, že poplatok, ktorý sa má zaplatiť, predstavuje nepriame zdanenie. Tým však v podstate prijal klasifikáciu, ktorú podal vnútroštátny súd.(16) Všeobecne povedané, rozdiel medzi nepriamym a priamym zdanením je takýto: nepriama daň je zahrnutá do sumy zaplatenej jednou osobou druhej osobe, ktorá je povinná túto daň odviesť, ale nenesie jej hospodársku záťaž, zatiaľ čo priama daň sa vyberá od osoby, ktorá túto hospodársku záťaž nesie.(17) Zdá sa mi preto, že je presnejšie považovať daň z prevodu nehnuteľnosti, ktorá zaťažuje kupujúceho a je od neho vyberaná, za daň priamu, a nie nepriamu.

22.      Po tretie, bez ohľadu na to, či poplatok za zápis v prejednávanej veci predstavuje priame alebo nepriame zdanenie, je jasné, že nie je predmetom harmonizácie EÚ, a teda spadá do právomoci členských štátov. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora musia členské štáty vykonávať takúto právomoc v súlade s právom EÚ.(18)

23.      Po štvrté, Komisia tvrdí, že boli porušené články 18, 46 a 56 ES (a ustanovenia Dohody o EHP zodpovedajúce posledným dvom uvedeným článkom). Belgická vláda tvrdí, že článok 56 ods. 1 ES predstavuje jediné relevantné ustanovenie a že prejednávaná vec musí byť posúdená len na tomto základe.

24.      Preskúmanie tejto veci odhaľuje osobitný aspekt prístupu Komisie, ak to porovnáme s dvomi ďalšími žalobami o nesplnenie povinnosti podanými v rovnakom čase: Komisia/Grécko(19), v ktorej bol vyhlásený rozsudok 20. januára 2011, a Komisia/Maďarsko(20). Vec Komisia/Grécko sa týkala oslobodenia od dane z prevodu nehnuteľnosti pre osoby, ktoré kúpili svoju prvú nehnuteľnosť a ktoré mali trvalé bydlisko v Grécku alebo boli gréckymi občanmi. Vec Komisia/Maďarsko sa týkala opatrenia, pri ktorom v prípade predaja jednej nehnuteľnosti, kde má predávajúci svoje bydlisko, a zakúpení novej nehnuteľnosti sa daň z prevodu nehnuteľnosti vyberie len z rozdielu trhovej hodnoty medzi týmito dvomi nehnuteľnosťami, za predpokladu, že sa obidve nachádzajú v Maďarsku.

25.      Medzi spornými opatreniami v uvedených veciach a v prejednávanej veci sú zjavné podobnosti: Komisia totiž vo všetkých troch prípadoch uvádza, že došlo k diskriminácii a obmedzeniu slobôd zaručených Zmluvou o ES. V týchto veciach však Komisia uviedla, že boli porušené články 18, 39 a 43 ES (vo veci Komisia/Grécko bolo uvádzané aj porušenie článku 12 ES)(21), zatiaľ čo v prejednávanej veci uvádza porušenie článkov 18, 43 a 56 ES súčasne s článkami 31 a 40 Dohody o EHP, ale netvrdí, že boli porušené články 12 a 39 ES.(22)

26.      Hoci, pochopiteľne, existujú znaky, ktorými sa opatrenia v každom z týchto prípadov navzájom líšia, skutočnosťou zostáva, že prístup Komisie sa nezdá byť jednotný. Je však na Komisii, aby rozhodla, ako bude formulovať svoju žalobu v konaní o nesplnenie povinnosti, a je vecou Súdneho dvora, aby posúdil, či sú jednotlivé námietky opodstatnené. Námietky belgickej vlády preto nemožno prijať.

 Postup preskúmania

27.      Je pravda, že článok 18 ES, ktorý všeobecne stanovuje právo všetkých občanov EÚ voľne sa pohybovať a usadiť sa na území členských štátov, nachádza svoje konkrétne vyjadrenie v článku 43 ES, pokiaľ ide o usadenie sa na účely hospodárskej činnosti.(23) Súdny dvor vo veci Konle(24) navyše uviedol, že právo nadobúdať a užívať nehnuteľnosti na území iného členského štátu alebo s nimi nakladať je nevyhnutným doplnkom slobody usadiť sa a pohyb kapitálu zahŕňa investície do nehnuteľného majetku na území členského štátu realizované nerezidentmi.(25) Súdny dvor preto obvykle skúma najskôr konkrétnejšie ustanovenia a až neskôr pristúpi k preskúmaniu všeobecnejších ustanovení.(26)

28.      Zastávam však názor, že v tomto konaní o nesplnenie povinnosti sa tvrdenie Komisie založené na právnych predpisoch týkajúcich sa zakúpenia súkromnej nehnuteľnosti na bývanie musí týkať predovšetkým práva na voľný pohyb a pobyt na území členských štátov, ktoré je zaručené článkom 18 ES. Ak je takáto nehnuteľnosť kúpená za prostriedky prevedené z iného štátu, takýto prevod vyžaduje voľný pohyb potrebného kapitálu, ktorý je zaručený článkom 56 ES. Nakoniec v rozsahu, v akom občania môžu (alebo majú v úmysle) vykonávať hospodársku činnosť zo svojho bydliska alebo jeho blízkosti, môže tiež vzniknúť otázka výkonu práva usadiť sa, ktoré je zaručené článkom 43 ES.

29.      Zdá sa byť preto rozumné skúmať žalobu Komisie najskôr z hľadiska článku 18 ES (ktoré nemá zodpovedajúce ustanovenie v Dohode o EHP) a až potom zvážiť argumenty týkajúce sa slobody usadiť sa (článok 43 ES; článok 31 ods. 1 Dohody o EHP) a voľného pohybu kapitálu (článok 56 ods. 1 ES; článok 40 Dohody o EHP).

 Článok 18 ES

30.      S občanom Únie, ktorý využíva svoje právo na voľný pohyb a pobyt na území členských štátov, ktoré je zaručené článkom 18 ES, sa musí vo všetkých členských štátoch zaobchádzať z právneho hľadiska rovnako ako s občanmi týchto členských štátov nachádzajúcich sa v rovnakom postavení. Súdny dvor rozhodol, že vnútroštátna právna úprava takéhoto typu, ktorá niektorých príslušníkov členského štátu znevýhodňuje len preto, lebo uplatnili svoju slobodu pohybu v inom členskom štáte, predstavuje obmedzenie slobôd, ktoré sú v článku 18 ods. 1 ES priznané každému občanovi Únie.(27)

31.      Diskriminácia na základe bydliska bola opakovanou témou Súdneho dvora týkajúcou sa voľného pohybu pracovníkov a slobody usadiť sa(28) ako forma nepriamej diskriminácie na základe štátnej príslušnosti. Na rozdiel od týchto príkladov však nie je na účely článku 18 ES nutné preukázať, že opatrenie má nepriaznivejší účinok na občanov iných členských štátov než na ten štát, ktorý ho zaviedol – ale len to, že má na nich nepriaznivý účinok.(29)

32.      Zaobchádza sa s občanmi EÚ, ktorí sa presťahujú do Flámskeho regiónu z iného členského štátu, rovnako ako s belgickými štátnymi príslušníkmi, ktorí majú bydlisko v tomto regióne, pokiaľ ide o nárok na odpustenie poplatku za zápis?

33.      Po prvé, je potrebné stanoviť správnu referenčnú skupinu. Má sa porovnávať medzi belgickými štátnymi príslušníkmi, ktorí majú bydlisko vo Flámskom regióne, a všetkými občanmi EÚ, ktorí si možno chcú kúpiť nehnuteľnosť na bývanie v tomto regióne (t. j. porovnanie na širokom základe)?

34.      Prvá z týchto kategórií (Belgičania, ktorí majú bydlisko vo Flámskom regióne) by zahrnovala belgických štátnych príslušníkov, ktorí sú rezidentmi vo Flámskom regióne a ktorí následne a) predajú svoju nehnuteľnosť na bývanie a kúpia si inú v tom istom regióne; alebo b) nevlastnia nehnuteľnosť a po prvýkrát si ju kúpia vo Flámskom regióne; alebo c) predajú svoju nehnuteľnosť na bývanie a kúpia si inú mimo Flámskeho regiónu (v inej časti Belgicka alebo v inom členskom štáte).

35.      Neskôr uvedená kategória (všetci občania EÚ) by zahrnovala nasledujúce podskupiny: osoby, ktoré predajú svoju nehnuteľnosť na bývanie v inom členskom štáte a kúpia si inú vo Flámskom regióne; osoby, ktoré nevlastnia nehnuteľnosť v inom členskom štáte, ale po prvýkrát v EÚ si ju kúpia vo Flámskom regióne; a osoby, ktoré opustili Flámsky región, kde vlastnili nehnuteľnosť, aby sa presťahovali do iného členského štátu, ale následne sa rozhodnú vrátiť sa do tohto regiónu a kúpiť si tam nehnuteľnosť. Na túto poslednú skupinu sa uplatňujú osobitné pravidlá podľa sporného vnútroštátneho opatrenia, preto sa jej budem podrobnejšie venovať v bodoch 75 až 79 nižšie.

36.      Nachádzajú sa obidve široké kategórie osôb, ktoré si kupujú nehnuteľnosť na bývanie, v rovnakom postavení, a je teda vhodné ich navzájom porovnávať?

37.      Vzhľadom na to, že do obidvoch kategórií spadajú osoby, ktoré si kupujú nehnuteľnosť na bývanie v EÚ, je odpoveď na túto otázku „kladná“.

38.      Ak sa toto porovnávanie uskutoční na širokom základe, zaobchádza sa so všetkými osobami, ktoré si kupujú nehnuteľnosť po prvýkrát, a to vo Flámskom regióne, rovnako bez ohľadu na to, či sa do tohto regiónu sťahujú z iného členského štátu, alebo sa sťahujú v rámci tohto regiónu. Ani jedna z týchto dvoch kategórií kupujúcich, ktorí nadobúdajú nehnuteľnosť po prvýkrát, nemá nárok na započítanie poplatkov na túto prvú kúpu, ale obidve majú nárok na zníženie vymeriavacieho základu poplatku za zápis.(30)

39.      Je zrejmé, že osoby, ktoré následne predajú svoju nehnuteľnosť vo Flámskom regióne, aby sa presťahovali do iného členského štátu, nemajú nárok na započítanie poplatkov. To je však len dôsledok zásady daňovej teritoriality. Na jednej strane nemôže byť poplatok za zápis vyberaný Flámskym regiónom z nehnuteľnosti kúpenej v inom členskom štáte, a preto za takýchto okolností neexistuje možnosť započítania. Na druhej strane členské štáty nič nezaväzuje k tomu, aby takýmto osobám ponúkli zvýhodnenie zodpovedajúce započítaniu, na ktoré by mali nárok, ak by si ďalšiu nehnuteľnosť kúpili vo Flámskom regióne.

40.      Napokon s fyzickými osobami, ktoré následne predajú svoju nehnuteľnosť vo Flámskom regióne, aby sa presťahovali do inej časti Belgicka, sa zaobchádza rovnako – ani ony nemajú nárok na započítanie.

41.      Komisia však tvrdí, že porovnávanie je nutné uskutočniť na užšom základe: medzi fyzickými osobami, ktoré sa do Flámskeho regiónu presťahujú z iného členského štátu a predajú svoju nehnuteľnosť na bývanie, aby si kúpili inú (prvú) nehnuteľnosť slúžiacu ako trvalé bydlisko v tomto regióne, a fyzické osoby, ktoré zostanú vo Flámskom regióne, predajú svoju nehnuteľnosť na bývanie a kúpia si inú. Komisia tvrdí, že medzi takýmito osobami nie je z objektívneho hľadiska rozdiel. Obidve skupiny osôb sa sťahujú v rámci Únie, v obidvoch prípadoch je pri kúpe novej nehnuteľnosti potrebné zaplatiť poplatok za zápis a v obidvoch prípadoch je skoršia nehnuteľnosť predaná, aby bolo možné kúpiť novú vo Flámskom regióne. Osoby, ktorých predchádzajúca nehnuteľnosť sa nachádzala vo Flámskom regióne, zaplatili poplatok za zápis z predchádzajúcej nehnuteľnosti. Osoby, ktoré sa do tohto regiónu sťahujú z iného členského štátu, zaplatili poplatok za zápis alebo porovnateľnú daň v štáte svojho predchádzajúceho pobytu. Obidve situácie sú teda objektívne porovnateľné. Komisia v podstate namieta skutočnosť, že osoby, ktoré sa (na rozdiel od tých osôb, ktoré sa sťahujú v rámci Flámskeho regiónu) sťahujú do Flámskeho regiónu z iného členského štátu, nezískajú nijaké zvýhodnenie (t. j. započítanie) v tomto regióne za (porovnateľnú) daň zaplatenú v členskom štáte, z ktorého sa prisťahovali. V dôsledku toho sú daňovo znevýhodnené.

42.      Zastávam však názor, že ani skúmanie takto úzko vymedzených kategórií nevedie k záveru, že fyzické osoby, ktoré sa presťahujú do Flámskeho regiónu z iného členského štátu, sa nachádzajú v rovnakom postavení ako osoby, ktoré sa presťahujú v rámci tohto regiónu.

43.      Ak máme dospieť k záveru, že dotknutá osoba sa nachádza v rovnakej situácii, musí táto osoba spĺňať podmienky sporného opatrenia, a teda mať nárok na započítanie. Ide o tieto podmienky: a) predchádzajúca nehnuteľnosť, v ktorej mala táto osoba svoje bydlisko, musela byť vo vlastníctve tejto osoby a touto osobou predaná; b) táto osoba musela kúpiť ďalšiu nehnuteľnosť, ktorá sa nachádza vo Flámskom regióne; a c) poplatok za zápis alebo podobná daň museli byť touto osobou zaplatené pri nadobudnutí predchádzajúcej nehnuteľnosti na bývanie.

44.      Prvé dve kritériá si možno ľahko overiť. Tretia podmienka – to, že dotknutá osoba zaplatila tú istú alebo rovnocennú daň (zodpovedajúcu dani odvádzanej vo Flámskom regióne) zo svojej predchádzajúcej nehnuteľnosti na bývanie v členskom štáte, z ktoré sa sťahuje – sa nedá tak ľahko považovať za splnenú.

45.      Všetky členské štáty majú systémy daní, ktoré sa bežne označujú ako dane z prevodu nehnuteľnosti. Sporné opatrenie je príkladom takejto dane. Základ na zdanenie, sadzby, prípadné oslobodenia a daňové úľavy sa však v jednotlivých členských štátoch navzájom líšia, lebo takéto dane nie sú predmetom harmonizácie v Európskej únii.(31) Preto ani v prípade, keď osoba, ktorá sa presťahuje do Flámskeho regiónu z iného členského štátu, vlastnila svoju predchádzajúcu nehnuteľnosť na bývanie v tomto členskom štáte, nutne nevyplýva, že zaplatila rovnaký alebo zodpovedajúci poplatok. Napríklad jej predchádzajúce bydlisko mohlo byť v tomto štáte úplne oslobodené od dane z prevodu nehnuteľnosti: ak to tak bolo, nebol zaplatený žiadny zodpovedajúci poplatok.(32)

46.      Navyše otázka vzájomného uznávania takýchto daní je vecou spadajúcou do oblasti právomoci členských štátov. Nie je preto možné tvrdiť, že zaplatenie poplatku za zápis v inom členskom štáte je alebo musí byť uznané ako zaplatenie poplatku za zápis na účely Flámskeho regiónu. Táto situácia bola označená za zlučiteľnú so súčasným stavom práva EÚ.(33)

47.      Aj v prípade, ak sa porovnávanie uskutoční na úzkom základe, ako si to praje Komisia, nie je možné tvrdiť, že všetky fyzické osoby, ktoré sa presťahujú do Flámskeho regiónu z iného členského štátu, sa nachádzajú v rovnakom postavení ako osoby, ktoré sa presťahujú v rámci tohto regiónu.

 Diskriminácia obyvateľov vracajúcich sa do Flámskeho regiónu?

48.      V mnohých rozhodnutiach, počínajúc rozsudkom vo veci D’Hoop(34), Súdny dvor odsúdil prípady, keď bolo občanom Únie priznané menej výhodné zaobchádzanie v členskom štáte, ktorého sú občanmi, než ako by im bolo priznané, keby neboli uplatnili svoje právo na voľný pohyb, a uviedol, že „by bolo nezlučiteľné s právom voľného pohybu, ak by sa s občanom Európskej únie v členskom štáte, ktorého je štátnym príslušníkom, zaobchádzalo menej priaznivo ako v prípade, ak by nevyužil slobody v oblasti voľného pohybu zaručené Zmluvou“(35).

49.      Stavia sporné opatrenie rezidentov Flámskeho regiónu, ktorí sa presťahujú do iného členského štátu a po uplynutí určitej doby sa vrátia do Flámskeho regiónu, do nevýhodnejšieho postavenia ako rezidentov Flámskeho regiónu, ktorí tam naďalej bývajú, len preto, lebo skôr menovaní rezidenti využili svoje právo na voľný pohyb v rámci Európskej únie?(36)

50.      Podľa môjho názoru nie.

51.      Podľa sporného opatrenia nebude mať rezident Flámskeho regiónu, ktorý predá nehnuteľnosť, v ktorej má trvalé bydlisko, presťahuje sa (napríklad) do Francúzska a po uplynutí štyroch rokov sa vráti do Flámskeho regiónu, nárok na započítanie týkajúce sa akejkoľvek nehnuteľnosti nachádzajúcej sa vo Flámskom regióne, kde bude mať hlavné bydlisko, ktorú kúpi po svojom návrate. Rezident Flámskeho regiónu, ktorý predá nehnuteľnosť, kde má svoje hlavné bydlisko, zostane vo Flámskom regióne, ale presťahuje sa do nájomného bytu či domu a po štyroch rokoch sa rozhodne kúpiť novú nehnuteľnosť, kde bude mať hlavné bydlisko, však tiež nebude mať nárok na započítanie. Fyzická osoba, ktorá využila svoje právo na voľný pohyb, je presne v rovnakom postavení ako osoba, ktorá tak neurobila. Žiadna z nich nemá nárok na započítanie, pretože ďalšiu nehnuteľnosť nekúpili v lehote dvoch rokov stanovenej sporným opatrením.(37)

52.      Akékoľvek znevýhodnenie vyplýva teda zo skutočnosti, že fyzická osoba nekúpila ďalšiu nehnuteľnosť v lehote dvoch rokov od predaja svojej predchádzajúcej nehnuteľnosti slúžiacej ako jej hlavné bydlisko, a nie z uplatnenia práva na voľný pohyb.

53.      Prvý žalobný dôvod Komisie preto nemožno prijať.

 Sloboda usadiť sa (článok 43 ES; článok 31 ods. 1 Dohody o EHP) a voľný pohyb kapitálu (článok 56 ods. 1 ES; článok 40 Dohody o EHP)

 Prehľad argumentov

54.      Komisia v podstate tvrdí, že osoby predávajúce svoju doterajšiu nehnuteľnosť na bývanie, aby kúpili novú vo Flámskom regióne, sú vystavené menej priaznivému zaobchádzaniu, ak sa ich doterajšia nehnuteľnosť nachádza v tomto regióne, než akému by boli vystavené v inom členskom štáte alebo v štáte EZVO; že tieto dve skupiny kupujúcich sú objektívne porovnateľné, takže rozdiel v zaobchádzaní je zakázaný – implicitne, ako nepriama diskriminácia na základe štátnej príslušnosti, a v každom prípade ako odporujúca zásade rovného zaobchádzania; a že osoby, ktoré za takýchto okolností uvažujú o presťahovaní do Flámskeho regiónu, môžu byť od tohto kroku odrádzané z dôvodu tejto diskriminácie, ktorá preto predstavuje prekážku uplatnenia ich práv na slobodu usadiť sa a voľný pohyb kapitálu.

55.      Belgická vláda síce pripúšťa existenciu nerovného zaobchádzania, ale tvrdí, že nie je diskriminačné, pretože obidve skupiny nie sú porovnateľné: tých, ktorí predtým zaplatili poplatok za zápis vo Flámskom regióne, možno objektívne odlíšiť od tých, ktorí predtým zaplatili poplatok v inom štáte. Ďalej uvádza, že na základe zásady teritoriality dane (suverenity) môžu byť prevody nehnuteľností zdanené len tým daňovým orgánom, v ktorého oblasti pôsobnosti sa daná nehnuteľnosť nachádza. Navyše potreba zachovať previazanosť daňového systému znamená, že len poplatok, ktorý bol vybratý v tejto oblasti pôsobnosti, môže byť započítaný voči poplatku, ktorý tam má byť následne uložený.

56.      Maďarsko, podobne ako belgická vláda, tvrdí, že sporné opatrenie nediskriminuje príslušníkov iných členských štátov, ktorí sa chcú presťahovať do Flámskeho regiónu. Maďarská vláda ďalej tvrdí, že ak vnútroštátne právne predpisy predstavujú obmedzenie, je to odôvodnené zásadou teritoriality dane a dôvodmi vyššieho verejného záujmu týkajúceho sa koherencie daňového systému.

57.      V odpovedi na neskôr uvedené tvrdenie Komisia uvádza, že obmedzenie môže byť odôvodnené potrebou zachovania previazanosti daňového systému len vtedy, ak existuje priama súvislosť medzi dotknutým daňovým zvýhodnením a vyrovnaním tohto zvýhodnenia zložením osobitného poplatku. Takáto súvislosť medzi poplatkom plateným pri zakúpení nasledujúcej nehnuteľnosti však neexistuje. Predmetom sporného opatrenia je len to, že flámske orgány sa vzdajú časti daňového príjmu, ktorý by inak získali pri druhom prevode.

 Posúdenie

58.      Niekoľko bodov nie je medzi účastníkmi konania sporných.

59.      V prvom rade sa zhodujú v tom, že právomoc členského štátu (alebo súčasti tohto členského štátu, ktorá vyberá dane, ako napríklad Flámsky región) zdaniť nehnuteľnosti je v zásade obmedzená na prevody týkajúce sa nehnuteľností nachádzajúcich sa na jeho území. Rozhodnutia, či je vyberaný poplatok za zápis z prevodu nehnuteľnosti vo Flámskom regióne, a ak áno, v akej výške, sú teda úplne vyhradené orgánom tohto regiónu, v rovnakej miere, v akej je orgánom ostatných členských štátov vyhradené rozhodnúť, či vyberať poplatok z prevodov na ich vlastnom území, a ak áno, v akej výške.

60.      Ďalej je nesporné, že s osobami kupujúcimi nehnuteľnosti, v ktorých budú mať svoje trvalé bydlisko, vo Flámskom regióne po tom, čo predtým vlastnili takúto nehnuteľnosť, sa zaobchádza rozdielne podľa toho, či pri kúpe predchádzajúcej nehnuteľnosti v tomto regióne bol alebo nebol vyberaný poplatok za zápis.

61.      Hoci by takýto rozdiel v zaobchádzaní neexistoval, určite by mohla nastať situácia, že by 10 %-ný poplatok vyberaný vo Flámskom regióne mohol objektívne odrádzať potenciálneho kupujúceho od presťahovania sa v prípade, ak iné štáty vyberajú nižšie poplatky (alebo nevyberajú nijaký poplatok). Rozdiely v daňových sadzbách, ako sú tie, ktoré existujú medzi členskými štátmi v dôsledku nezávislého výkonu daňovej právomoci v oblasti, v ktorej neexistuje harmonizácia EÚ, však nespadajú do rozsahu pôsobnosti ustanovení Zmluvy o ES týkajúcich sa slobody pohybu, ktoré neposkytujú žiadne záruky, že výkon takýchto slobôd bude daňovo neutrálny.(38)

62.      Predstavuje rozdiel v zaobchádzaní diskrimináciu?

63.      Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora pravidlá týkajúce sa rovnosti zaobchádzania zakazujú nielen zjavnú diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti, ale aj akúkoľvek skrytú formu diskriminácie, ktorá v dôsledku uplatnenia iných kritérií rozlišovania v skutočnosti vedie k rovnakému výsledku.(39) Súdny dvor v tomto zmysle uviedol, že „ustanovenie vnútroštátneho práva musí byť považované za nepriamo diskriminačné, ak je v skutočnosti spôsobilé ovplyvniť migrujúcich pracovníkov viac ako vnútroštátnych pracovníkov a existuje s tým spojené riziko, že toto ustanovenie osobitne znevýhodní migrujúcich pracovníkov“(40).

64.      Súdny dvor tiež výslovne rozhodol o zákone, ktorý, hoci sa uplatňoval bez rozdielu, viazal priznanie práva na splnenie podmienky bydliska v regióne členského štátu a uprednostňoval tak príslušníkov tohto členského štátu na úkor štátnych príslušníkov iných členských štátov, že tento zákon porušuje zásadu zákazu diskriminácie.(41)

65.      Je zrejmé, že sporné opatrenie nediskriminuje priamo na základe štátnej príslušnosti.

66.      Sú tri podmienky obsiahnuté v spornom opatrení, ktoré musia byť splnené, ak má dôjsť k započítaniu,(42) vo svojej podstate schopné ovplyvniť štátnych príslušníkov iných členských štátov viac než belgických štátnych príslušníkov s bydliskom vo Flámskom regióne tak, že skôr uvedených štátnych príslušníkov osobitne znevýhodnia, a budú teda predstavovať nepriamu diskrimináciu?

67.      Z analýzy, ktorú som uviedla vo vzťahu k článku 18 ES(43), vyplýva, že podľa môjho názoru treba na túto otázku potrebné odpovedať „záporne“.

68.      Pomerne ľahko sa dá zistiť, či fyzická osoba vo Flámskom regióne, ktorá si namiesto skoršej nehnuteľnosti na bývanie kupuje novú, zaplatila pri kúpe tejto skoršej nehnuteľnosti poplatok za zápis. Pokiaľ však neexistuje dôkaz, že bol zaplatený obdobný poplatok (alebo zatiaľ neexistuje ani vzájomné uznávanie poplatkov za zápis medzi členskými štátmi), nie je možné sa domnievať, že sa všetky fyzické osoby, ktoré sa do tohto regiónu presťahujú z iného členského štátu, nachádzajú v rovnakom postavení ako tie osoby, ktoré sa presťahujú v rámci Flámskeho regiónu. Nie je preto možné položiť si otázku, či „existuje neodôvodnená diskriminácia medzi tými, ktorí zaplatili poplatok za zápis vo Flámskom regióne, a tými, ktorí zaplatili zodpovedajúci poplatok v členskom štáte“, pretože nemožno vychádzať z predpokladu, že sa porovnávajú dve rovnocenné skutočnosti.

69.      Všetci kupujúci majú rovnakú povinnosť zaplatiť poplatok za zápis vo Flámskom regióne. V tomto zmysle nie je možné nájsť medzi nimi objektívny rozdiel.

70.      Otázkou potom zostáva, ako sa s týmito kupujúcimi následne zaobchádza. Dochádza v tomto štádiu k neodôvodnenej diskriminácii medzi rôznymi kategóriami osôb kupujúcimi nehnuteľnosti na bývanie vo Flámskom regióne?

71.      Ak sa na vec pozeráme v tomto zmysle, zdá sa, že so všetkými, ktorí si kupujú nehnuteľnosť slúžiacu ako hlavné bydlisko vo Flámskom regióne, sa zaobchádza rovnako: po tom, ako zaplatili poplatok za zápis, bude dobropis do výšky 12 500 eur započítaný do sumy splatnej pri každej nasledujúcej kúpe nehnuteľnosti slúžiacej ako hlavné bydlisko v tomto regióne.(44) Vzhľadom na to, že neexistuje systém vzájomného uznávania, je z právneho hľadiska možné, aby dane z prevodu nehnuteľnosti, ktoré boli zaplatené mimo uvedeného regiónu, zostali nezohľadnené. Existuje síce rozdiel v zaobchádzaní medzi tými, ktorí si kúpia svoju prvú nehnuteľnosť ako hlavné bydlisko vo Flámskom regióne, a tými, ktorí si tam následne kúpia nehnuteľnosť na ten istý účel. Ak sú všetky ostatné podmienky rovnaké, možno zastávať názor, že menej priaznivé zaobchádzanie s osobami, ktoré si kupujú svoju prvú nehnuteľnosť, bude s väčšou pravdepodobnosťou zaťažovať viac tých, ktorí sú rezidentmi v tomto regióne, ako tých, ktorí predtým mali bydlisko inde – a budú teda viac zaťažovať belgických štátnych príslušníkov než príslušníkov iných členských štátov alebo štátov EZVO, pretože vo všeobecnosti si ľudia spravidla kupujú svoju prvú nehnuteľnosť na bývanie v krajine alebo regióne, kde už majú bydlisko.

72.      Na rozdiel od veci Komisia/Grécko(45) preto nie je možné jasne rozlišovať medzi vlastnými a cudzími štátnymi príslušníkmi a obidve tieto skupiny porovnávať. Takisto nie je možné dospieť k záveru, že sporné opatrenie sa dotýka príslušníkov iných členských štátov viac než belgických štátnych príslušníkov a že skôr menovaní sú znevýhodnení.

73.      Pokiaľ sa fyzická osoba presťahuje do Flámskeho regiónu ako hlavného bydliska z členského štátu, ktorý má nižšie sadzby poplatku (dane) z kúpy nehnuteľnosti než 10 %-ná sadzba stanovená vo Flámskom regióne, môže skutočne dôjsť k situácii, že táto sadzba (ktorá je vysoká) sa bude považovať za nevýhodu. Je to však nevýhoda, ktorá sa týka všetkých fyzických osôb kupujúcich si nehnuteľnosť vo Flámskom regióne.

74.      Zastávam preto názor, že sporné opatrenie nepredstavuje nepriamu diskrimináciu.

75.      Chcela by som však upozorniť na iné potenciálne obmedzenie slobody pohybu vyplývajúce zo sporného ustanovenia.

76.      Osoba, ktorá predtým vlastnila nehnuteľnosť ako hlavné bydlisko vo Flámskom regióne, si môže započítať (až) 12 500 eur z poplatku za zápis, ktorý zaplatila pri kúpe tejto skoršej nehnuteľnosti voči poplatku za zápis splatnému pri kúpe nasledujúcej nehnuteľnosti ako hlavného bydliska v tomto regióne – ale len vtedy, ak sa druhá kúpa uskutoční v určitej lehote (dvoch alebo piatich rokov) od predaja predchádzajúcej nehnuteľnosti. Rezident, ktorý predáva svoju nehnuteľnosť, ktorá je jeho hlavným bydliskom, z toho dôvodu, že sa sťahuje do iného členského štátu alebo štátu EZVO na dobu dlhšiu, než je uvedená lehota, a ktorý sa následne vráti do Flámskeho regiónu, stratí dosť významné zvýhodnenie, na ktoré by mal inak nárok.

77.      Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že toto časové obmedzenie možnosti započítania môže mať odstrašujúci účinok na výkon slobody pohybu a pobytu, pretože dotknutá osoba nebude mať pri návrate do Flámskeho regiónu možnosť započítanie využiť.

78.      Komisia sa však vo svojej žalobe nesústredila na tento aspekt sporného opatrenia pri jeho uplatňovaní a belgická vláda nemala príležitosť skúmať konkrétnu námietku založenú na tomto základe a zaujať k nej stanovisko. Zastávam preto názor, že na tomto základe nemôže Súdny dvor rozhodnúť v prospech Komisie.

 Odôvodnenie

79.      V prípade, že Súdny dvor nebude mať taký istý názor ako ja, ale rozhodne, že sporné opatrenie predstavuje zakázané obmedzovanie práva voľného pohybu, ako tvrdí Komisia, bude nutné zohľadniť ospravedlňujúce argumenty predložené belgickou vládou, a to koherenciu daňového systému a naliehavé dôvody verejného záujmu.

 Koherencia daňového systému

80.      Súdny dvor síce uznáva, že potreba zachovať koherenciu vnútroštátneho daňového systému môže odôvodniť obmedzenie základných slobôd v podobe rozdielneho zaobchádzania podľa toho, či je, alebo nie je naplnená určitá skutková podstata daňových predpisov, ale v ustálenej judikatúre uvádza, že takéto odôvodnenie závisí od toho, či existuje priama súvislosť medzi dotknutou daňovou výhodou a jej kompenzáciou prostredníctvom určitého daňového odvodu.(46) V prejednávanej veci Komisia uvádza, že takáto súvislosť neexistuje, zatiaľ čo belgická vláda tvrdí, že existuje súvislosť medzi platbou poplatku za zápis vo vzťahu k prvej nehnuteľnosti a platbou takéhoto poplatku pri nasledujúcej kúpe.

81.      Zastávam názor, že v zmysle judikatúry neexistuje priama súvislosť medzi výberom poplatku za zápis (alebo rovnocennej dane) z kúpy jednej nehnuteľnosti slúžiacej ako hlavné bydlisko a znížením sumy stanovenej pri nadobudnutí následnej nehnuteľnosti na ten istý účel, ktorá nahradí predchádzajúcu nehnuteľnosť (v prípade, že sa obidve nehnuteľnosti nachádzajú v tom istom členskom štáte). Obidva prevody sú podľa kupujúceho jednoznačne spojené v tom zmysle, že preňho, prípadne pre jeho rodinu, zabezpečujú koherentné a nepretržité bývanie. Ako zdaniteľné udalosti sú však dosť nezávislé.

82.      Belgická vláda tvrdí, že táto situácia je porovnateľná so situáciou vo veci Bachmann(47).

83.      V tejto veci uzavrel pán Bachmann zmluvy o zdravotnom a invalidnom poistení spoločne so zmluvou o životnom poistení v Nemecku, kde vtedy pracoval, skôr než sa presťahoval do Belgicka, aby tam žil a pracoval, a kde pokračoval v platení potrebného poistenia podľa týchto zmlúv. Podľa belgického práva si nemohol sumy tohto poistného odpočítať zo svojho zdaniteľného príjmu, čo by bolo možné, ak by bolo toto poistenie platené v Belgicku. Belgická vláda však úspešne tvrdila, že oslobodenie poistného od dane bolo kompenzované zdaňovaním dôchodkov, anuitných platieb alebo istín vyplácaných poisťovateľmi. Súdny dvor zastával názor, že koherencia daňového systému predpokladala, že ak by bol štát povinný odpočítať sumy poistného platené v inom členskom štáte, musel by mať možnosť prípadne zdaňovať sumy vyplácané poisťovateľmi. To však nebolo možné zaručiť. V dôsledku toho nemohla byť koherencia daňového systému zaručená.

84.      Nemyslím si, že tieto dve situácie sú porovnateľné.

85.      Vo veci Bachmann existoval jasný a priamy vzájomný vzťah medzi zdanením poistného plnenia a nezdanením poistného. Hoci, ako tvrdí belgická vláda, vyplácanie poistného plnenia na základe poistnej zmluvy nie je automatickým výsledkom platieb poistného (poistenec by dal určite prednosť tomu, aby poistná udalosť nenastala), ak je však poistné plnenie vyplatené, predpokladá sa, že sa skoršie poistné platilo. Pri kúpe domu nutne neexistuje takýto vzťah medzi jednotlivými kúpami. Osoba (alebo rodina) môže bývať len v nájme, môže si kúpiť dom a už sa nikdy odtiaľ neodsťahovať, alebo môže žiť striedavo vo vlastnom a v nájomnom byte, v závislosti od okolností. Každá kúpa nehnuteľnosti na bývanie ako hlavné bydlisko je novou a samostatnou udalosťou. Ak sa táto udalosť zdaňuje, je zdanená ako samostatná udalosť, nie ako súčasť reťazca udalostí. Flámsky región má pri výkone svojich teritoriálnych daňových právomoci voľnosť zmeniť z času na čas sadzbu poplatku za zápis, alebo dokonca tento poplatok zrušiť. Výkon takýchto právomocí by však neviedol k nekoherencii systému – alebo k nutnosti vrátiť platby, alebo k spätnému výberu poplatkov –, pretože každá zdaniteľná udalosť je nezávislá od všetkých ostatných zdaniteľných udalostí.

86.      Samotná skutočnosť, že podľa sporného opatrenia je suma, ktorú možno započítať voči poplatku za zápis splatnom pri nasledujúcej kúpe, (čiastočne) závislá od zaplatenia alebo splatnej výšky poplatku z predchádzajúcej kúpy, nepostačuje na to, aby sa medzi týmito dvomi zdaniteľnými udalosťami vytvorila súvislosť. Flámska vláda by mohla úplne rovnako dosiahnuť zamýšľaný cieľ paušálnym odpočítaním vo výške 12 500 eur alebo inej primeranej sumy. Jedinou skutočnou otázkou, ktorú treba zodpovedať, je otázka, akých príjmov je ochotná sa vzdať na účely dosiahnutia tohto cieľa.

87.      Neexistencia potrebnej priamej súvislosti medzi dotknutými prevodmi je totiž potvrdená samotným sporným opatrením, pretože po uplynutí určitej doby medzi predajom predchádzajúcej nehnuteľnosti a kúpou nasledujúcej nehnuteľnosti nie je započítanie možné. Ak by existovala akákoľvek priama súvislosť tohto druhu, ktorú požaduje judikatúra na účely odôvodnenia úspešného uplatnenia koherencie daňového systému, takáto súvislosť by týmto spôsobom nezmizla.(48)

88.      Dospela som k záveru, že toto odôvodnenie nie je preukázané.

 Naliehavé dôvody verejného záujmu

89.      Belgická vláda tvrdí, že sporné opatrenie je odôvodnené naliehavými dôvodmi verejného záujmu, že je vhodné na to, aby zabezpečilo dosiahnutie sledovaných cieľov, a že nepresahuje hranice nutné na ich dosiahnutie. Okrem cieľa podpory mobility, ktorý je výslovne uvedený v odôvodnení návrhu dekrétu vykonávajúceho sporné opatrenie (ktorý zahŕňa cieľ skrátiť vzdialenosť medzi bydliskom a pracoviskom s účinkom prospešným pre ľudské zdravie a životné prostredie), belgická vláda tvrdí, že toto opatrenie podporuje renováciu existujúcich stavieb namiesto výstavby nových a má zmierňujúci účinok na výšku nájomného.

90.      Priznám sa, že nie je pre mňa ľahké pochopiť, akým spôsobom zníženie poplatku za zápis, ktorý sa uplatní pri kúpe existujúcich obydlí, ako aj pri pozemkoch na ich stavbu, nutne podporí renováciu namiesto výstavby. Jasné nie je ani tvrdenie, že zníženie nákladov na zakúpenie nehnuteľnosti slúžiacej ako hlavné bydlisko môže mať priamy vplyv na nájomné (pretože kúpa na účely prenajímania sa zdá byť vylúčená zo systému započítania). Je možné, že ak mechanizmus započítania znižuje celkové náklady na zakúpenie nasledujúcej nehnuteľnosti slúžiacej ako hlavné bydlisko (po prvej kúpe), ľudia budú nehnuteľnosti na bývanie skôr kupovať, ako ich prenajímať, čím sa (v neurčitom rozsahu) znižuje celkový dopyt po nájomných bytoch vo Flámskom regióne. Belgická vláda neposkytla nijaké ďalšie vysvetlenie, pretože podľa jej názoru sporné opatrenie je vhodné na dosiahnutie týchto cieľov.

91.      Môžem pripustiť, že opatrenie, ktoré znižuje výšku poplatku splatného pri kúpe novej nehnuteľnosti slúžiacej ako hlavné bydlisko, môže vo všeobecnosti uľahčiť sťahovanie, čo môže zahrnovať presťahovanie bližšie k pracovisku, čo môže mať priaznivé účinky na ľudské zdravie a životné prostredie. Vynára sa tu však otázka, prečo rovnakým spôsobom neuľahčiť sťahovanie do Flámskeho regiónu alebo z neho (čo by malo zjavne priaznivé účinky na obmedzenie cezhraničného dochádzania do práce). Sporné opatrenie však spája možnosť započítania s nasledujúcou kúpou vo Flámskom regióne.

92.      Dospela som preto k záveru, že belgická vláda nepreukázala, že existujú naliehavé dôvody verejného záujmu, ktoré by odôvodňovali sporné opatrenie.

 Časové obmedzenie

93.      Nakoniec a kvôli úplnosti dodávam, že ak by Súdny dvor žalobe Komisie vyhovel, nevidím dôvod, prečo by mala byť obmedzená časová účinnosť rozsudku.(49) Súhlasím s Komisiou, že nejde o nový výklad práva EÚ a že belgická vláda neposkytla žiadne údaje týkajúce sa finančných dôsledkov, ktoré by mohlo mať rozhodnutie Súdneho dvora.

94.      Chcela by som dodať, že Súdny dvor podľa mojich vedomostí nikdy neobmedzoval časové účinky svojho rozsudku pri rozhodovaní, či si členský štát nesplnil svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo Zmluvy o ES. Vzhľadom na povahu takéhoto rozhodnutia, ktoré sa týka konkrétneho časového okamihu, teda okamihu, keď uplynie lehota stanovená Komisiou na dodržanie jej odôvodneného stanoviska, by sa totiž akékoľvek obmedzenie časového účinku zdalo byť nevhodným.

 Návrh

95.      Z vyššie uvedených dôvodov zastávam názor, že sporné opatrenie neporušuje články 18, 45 a 56 ES ani články 31 a 40 Dohody o EHP. Navrhujem preto, aby Súdny dvor žalobu zamietol a v súlade s článkom 69 ods. 2 rokovacieho poriadku zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

1 – Jazyk prednesu: angličtina.

2 – „Registratierechten“ alebo „droits d’enregistrement“; dotknutý poplatok predstavuje v podstate daň vyberanú pri kúpe nehnuteľnosti.

3 – Rozsudky z 23. februára 2006, Keller Holding, C-471/04, Zb. s. I-2107, bod 48 a citovaná judikatúra, a z 26. októbra 2006, Komisia/Portugalsko, C-345/05, Zb. s. I-10633, bod 39.

4 – Tamže, návrhy 1/92 z 10. apríla 1992, Zb. s. I-2821; pozri tiež návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Geelhoed vo veci Ospelt a Schlössle Weissenberg, C-452/01, Zb. s. I-9743, bod 65 (rozsudok z 23. septembra 2003).

5 – Rozsudok Komisia/Portugalsko, už citovaný v poznámke pod čiarou 3, bod 40.

6 – Rozsudok z 15. júna 1999, Andersson a Wåkerås-Andersson, C-321/97, Zb. s. I-3551, bod 28, ako aj návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Geelhoed vo veci Ospelt a Schlössle Weissenberg, bod 65 (rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 4).

7 – Rozsudok Komisia/Portugalsko, už citovaný v poznámke pod čiarou 3, bod 41.

8 – Rozsudok Ospelt a Schlössle Weissenberg, už citovaný v poznámke pod čiarou 4, bod 69.

9 –      Smernica z 24. júna 1988, ktorou sa vykonáva článok 67 Zmluvy (Ú. v. ES L 178, s. 5, Mim. vyd. 10/001, s. 1). V čase prijatia tejto smernice bolo ustanovenie článku 63 ods. 1 ZFEÚ v podstate totožné s ustanovením článku 67 Zmluvy o EHS.

10 – Rozsudok z 5. mája 2001, Komisia/Portugalsko, C-267/09, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 34.

11 – V rôznych členských štátoch sa uplatňujú rôzne sadzby poplatku za zápis alebo rovnocenné dane splatné pri kúpe nehnuteľnosti prinajmenšom v rozmedzí od 1 % do 10 %. Sadzba vo výške 10 % sa vo Flámskom regióne v prípade nehnuteľností, ktoré nedosahujú určité hodnoty nájomného, znižuje o 5 %.

12 – Decreet van het Vlaams Parlement van 1 februari 2002 houdende wijziging van het Wetboek der registratie-, hypotheek- en griffierechten. Hoci vnútroštátne právne predpisy boli následne ďalej novelizované, ide o relevantné ustanovenie na účely tohto konania o nesplnenie povinnosti.

13 – Pozri moje návrhy vo veci C-212/06, Vláda Francúzskeho spoločenstva a valónska vláda, Zb. s. I-1683, body 4 až 6 (rozsudok z 1. apríla 2008). Dotknutými subjektmi sú Flámske spoločenstvo, Francúzske spoločenstvo a Nemecké spoločenstvo, Valónsky región, Flámsky región a Bruselský región, holandský jazykový región, francúzsky jazykový región, dvojjazyčný región Brusel-hlavné mesto a nemecký jazykový región.

14 – Pozri napríklad rozsudok zo 17. januára 2002, Komisia/Belgicko, C-423/00, Zb. s. I-593, bod 16.

15 – Pozri rozsudok z 26. októbra 2006, Európske spoločenstvo/Belgický štát, C-199/05, Zb. s. I-10485.

16 – Tamže, pozri bod 17.

17 – Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Stix-Hackl vo veci Banco Populare di Cremona, C-475/03, Zb. s. I-9373, bod 54 (rozsudok z 3. októbra 2006). DPH je, samozrejme, jedným z najznámejších príkladov nepriamej dane.

18 – Všeobecná povinnosť členských štátov vykonávať svoju suverenitu v súlade s právom EÚ v oblasti priameho zdanenia je stanovená v rozsudku z 8. novembra 2007, Amurta (C-379/05, Zb. s. I-9569, bod 16). Pozri tiež rozsudok zo 17. januára 2008, Lammers & Van Cleeff, C-105/07, Zb. s. I-173, bod 12, a nedávny rozsudok zo 16. júna 2011, Komisia/Rakúsko, C-10/10, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 23.

19 – Vec C-155/09, zatiaľ neuverejnená v Zbierke.

20 – Vec C-253/09, o ktorej v súčasnosti rozhoduje Súdny dvor. Generálny advokát Mazák predložil svoje návrhy 9. decembra 2010.

21 – Spolu so zodpovedajúcimi ustanoveniami Dohody o EHP.

22 – Skoršie prípady zahrňujú rozsudky z 26. októbra 2006, Komisia/Portugalsko (už citovaný v poznámke pod čiarou 3), a z 18. januára 2007, Komisia/Švédsko (C-104/06, Zb. s. I-671) (v obidvoch prípadoch išlo o údajné porušenie článkov 18, 39 a 43 ES a článkov 28 a 31 Dohody o EHP), a rozsudok zo 17. januára 2008, Komisia/Nemecko (C-152/05, Zb. s. I-39) (údajné porušenie článkov 18, 39 a 43 ES).

23 – Rozsudok Komisia/Švédsko, už citovaný v poznámke pod čiarou 22, bod 15.

24 – Rozsudok z 1. júna 1999, C-302/97, Zb. s. I-3099, bod 22 a citovaná judikatúra. Pozri tiež nedávny rozsudok z 8. septembra 2005, Blanckaert, C-512/03, Zb. s. I-7685, bod 35.

25 – Pozri tiež rozsudok z 11. novembra 1981, Casati (203/80, Zb. s. 2595, bod 8), v ktorom Súdny dvor rozhodol, že sloboda pohybu určitých druhov kapitálu (napríklad na účely kúpy nehnuteľnosti) je v praxi predpokladom na účinný výkon ostatných slobôd zaručených Zmluvou, najmä práva na pobyt.

26 – Pozri napríklad rozsudok Komisia/Grécko, už citovaný v poznámke pod čiarou 19, body 41 a 42, a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mazák vo veci Komisia/Maďarsko, už citované v poznámke pod čiarou 20, bod 29.

27 – Pozri nedávny rozsudok z 20. mája 2010, Zanotti, C-56/09, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 70. Pozri tiež rozsudky zo 4. decembra 2008, Zablocka-Weyhermüller, C-221/07, Zb. s. I-9029, bod 35, a z 23. apríla 2009, Rüffler, C-544/07, Zb. s. I-3389, bod 66.

28 – Pozri napríklad rozsudok z 11. septembra 2007, Komisia/Nemecko, C-318/05, Zb. s. I-6957, body 116 a 117.

29 – Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs vo veci Pusa, C-224/02, Zb. s. I-5763, body 17 a 18 (rozsudok z 29. apríla 2004).

30 – Pozri bod 10 vyššie.

31 – Generálny advokát Mazák vo svojich návrhoch vo veci Komisia/Maďarsko, bod 42 (rozsudok už citovaný v bode 20 vyššie), výstižne opisuje Úniu ako „mozaiku spoločne existujúcich vnútroštátnych daňových systémov“.

32 – Na ilustráciu: V Spojenom kráľovstve predstavuje tzv. „stamp duty land tax“ (SDLT) daň splatnú pri kúpe pozemkov, ktorá sa vypočíta z ceny dotknutých nehnuteľností. SDLT sa v podstate ukladá vtedy, keď je kúpna cena vyššia ako 125 000 GBP. Prahová hodnota, pri ktorej prekročení sa táto daň uloží, je vyššia pre tých, ktorí kúpili svoju prvú nehnuteľnosť (čiže fyzické osoby, ktoré doteraz nikdy nevlastnili žiadnu nehnuteľnosť v Spojenom kráľovstve ani nikde inde vo svete). Osoba, ktorá nikdy predtým nevlastnila nehnuteľnosť, neplatí SDLT, ak cena nehnuteľnosti je 250 000 GBP alebo menej. Navyše fyzické osoby, ktoré si kupujú nehnuteľnosti v oblasti označenej za znevýhodnenú, môžu mať nárok na tzv. „Disadvantaged Areas Relief“ (úľava pre znevýhodnené oblasti). V takomto prípade je prahová hodnota tejto dane 150 000 GBP. Nakoniec v októbri 2007 bola zavedená úľava zo SDLT pre domy negenerujúce nijaký oxid uhličitý. Všetky domy, pri ktorých možno žiadať o túto úľavu, ktorých cena je nižšia ako 500 000 GBP, sú celkom oslobodené od tejto dane, a na domy v cene rovnajúcej sa alebo prevyšujúcej 500 000 GBP je možné žiadať o zníženie splatnej dane o 15 000 GBP. Vzhľadom na túto okolnosť je jasné, že nie je možné sa domnievať, že osoba, ktorá predá svoju skoršiu nehnuteľnosť, v ktorej mala trvalé bydlisko v Spojenom kráľovstve, presťahuje sa do Flámskeho regiónu a tam si kúpi nehnuteľnosť, nutne zaplatila rovnaký alebo zodpovedajúci poplatok v predchádzajúcom štáte bydliska.

33 – Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Geelhoed vo veci Test Claimants in Class IV of the ACT Group Litigation, C-374/04, Zb. s. I-11673, body 43 až 47 (rozsudok z 12. decembra 2006).

34 – Rozsudok z 11. júla 2002, C-224/98, Zb. s. I-6191.

35 – Bod 30. Pozri tiež rozsudky Pusa, už citovaný v poznámke pod čiarou 29, bod 20; zo 6. decembra 2007, Komisia/Nemecko, C-456/05, Zb. s. I-10517, bod 58, a Zanotti, už citovaný v poznámke pod čiarou 27, bod 70.

36 – Pozri rozsudok Pusa, už citovaný v poznámke pod čiarou 29, bod 21.

37 – Pozri bod 11 vyššie.

38 – Obidvaja účastníci konania odkazujú v tomto zmysle na návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Geelhoed vo veci Test Claimants in Class IV of the ACT Group Litigation, bod 46 a citovaná judikatúra (rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 33).

39 – Rozsudok Komisia/Grécko, už citovaný v poznámke pod čiarou 19, bod 45.

40 – Rozsudok z 13. apríla 2010, Bressol a i., C-73/08, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 41. Pozri tiež rozsudok Komisia/Grécko, už citovaný v poznámke pod čiarou 19, bod 47.

41 – Pozri napríklad rozsudky z 24. novembra 1998, Bickel a Franz, C-274/96, Zb. s. I-7637, bod 26; zo 6. novembra 2007, Komisia/Nemecko, už citovaný v poznámke pod čiarou 35, bod 56; Bressol a i., už citovaný v poznámke pod čiarou 40, bod 45, a zo 16. decembra 2010, Josemans, C-137/09, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, body 58 a 59.

42 – Pozri bod 43 vyššie.

43 – Pozri body 31 až 46 vyššie.

44 – Zo spisu nie je celkom jasné, či odpočítateľnou čiastkou (do maximálnej výšky 12 500 eur), je tá, ktorá sa v súčasnosti platí z predchádzajúcej kúpy, alebo tá, ktorá by sa zaplatila bez akéhokoľvek započítania – ide o rozlíšenie, ktoré by mohlo byť v závislosti od cenového rozpätia významné v prípade tretej alebo po nej nasledujúcej kúpe. Neistota týkajúca sa tohto detailu mechanizmu je však na účely celkovej analýzy bezvýznamná.

45 – Už citovaný v poznámke pod čiarou 19.

46 – Pozri napríklad rozsudok z 26. októbra 2006, Komisia/Portugalsko, už citovaný v poznámke pod čiarou 3. Účastníci konania rozoberali v tomto zmysle podrobne rozsudok z 28. januára 1992, Bachmann (C-204/90, Zb. s. I-249).

47 – Rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 46, bod 21 a nasl. Pozri tiež rozsudok z 28. januára 1992, Komisia/Portugalsko, C-300/90, Zb. s. I-305, body 14 a nasl.

48 – Pozri bod 11 vyššie.

49 – Belgická vláda odkazuje najmä na rozsudok zo 6. marca 2007, Meilicke a i. (C-292/04, Zb. s. I-1835, body 35 a 36).