Available languages

Taxonomy tags

Info

References in this case

References to this case

Share

Highlight in text

Go

Vec C-58/09

Leo-Libera GmbH

proti

Finanzamt Buchholz in der Nordheide

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Bundesfinanzhof)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Daň z pridanej hodnoty – Smernica 2006/112/ES – Článok 135 ods. 1 písm. i) – Oslobodenie stávok, lotérií a iných foriem hazardných alebo peňažných hier od daní – Podmienky a obmedzenia – Voľná úvaha členských štátov“

Abstrakt rozsudku

Daňové ustanovenia – Harmonizácia právnych predpisov – Dane z obratu – Spoločný systém dane z pridanej hodnoty – Oslobodenia od daní – Oslobodenie stávok, lotérií a iných foriem hazardných alebo peňažných hier od daní

[Smernica Rady 2006/112, článok 135 ods. 1 písm. i)]

Článok 135 ods. 1 písm. i) smernice 2006/112 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že v rámci svojej právomoci stanoviť podmienky a obmedzenia oslobodenia od dane z pridanej hodnoty uvedeného v tomto ustanovení môžu členské štáty od tejto dane oslobodiť len niektoré hazardné alebo peňažné hry.

Toto ustanovenie totiž ponecháva členským štátom široký priestor na voľnú úvahu, pokiaľ ide o oslobodenie alebo zdanenie predmetných transakcií, pretože im umožňuje, aby stanovili podmienky a obmedzenia, ktorým môže toto oslobodenie podliehať. Z jeho znenia nemožno v nijakom prípade vyvodiť záver, že normotvorca Spoločenstva zamýšľal zaviesť určitý druh kvantitatívneho obmedzenia s cieľom okrem iného zabezpečiť, aby prinajmenšom 50 % hazardných a peňažných hier prevádzkovaných a organizovaných v členskom štáte alebo aspoň 50 % obratu vytvoreného prevádzkovaním a organizovaním týchto hier mohlo spadať pod oslobodenie od dane z pridanej hodnoty podľa tohto ustanovenia. Navyše zásada daňovej neutrality, podľa ktorej sa s podobnými plneniami, ktoré si navzájom konkurujú, nesmie zaobchádzať z hľadiska dane z pridanej hodnoty rozdielne, nebráni takej právnej úprave. Uvedenú zásadu totiž nemožno vykladať tak, že bráni oslobodeniu určitej formy hazardnej alebo peňažnej hry od dane z pridanej hodnoty, zatiaľ čo inej forme v oslobodení nebráni, ak si tieto dve formy hier nekonkurujú, pretože by sa stratil potrebný účinok článku 135 ods. 1 písm. i) smernice 2006/112 a širokej miery voľnej úvahy, ktorú toto ustanovenie priznáva členským štátom.

(pozri body 26, 27, 34, 35, 39 a výrok)







ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora)

z 10. júna 2010 (*)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Daň z pridanej hodnoty – Smernica 2006/112/ES – Článok 135 ods. 1 písm. i) – Oslobodenie stávok, lotérií a iných foriem hazardných alebo peňažných hier od daní – Podmienky a obmedzenia – Voľná úvaha členských štátov“

Vo veci C-58/09,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Bundesfinanzhof (Nemecko) zo 17. decembra 2008 a doručený Súdnemu dvoru 11. februára 2009, ktorý súvisí s konaním:

Leo-Libera GmbH

proti

Finanzamt Buchholz in der Nordheide,

SÚDNY DVOR (prvá komora),

v zložení: predseda prvej komory A. Tizzano, sudcovia E. Levits, A. Borg Barthet, J.-J. Kasel (spravodajca) a M. Berger,

generálny advokát: Y. Bot,

tajomník: B. Fülöp, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 4. marca 2010,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–        Leo-Libera GmbH, v zastúpení: B. Hansen, Rechtsanwalt,

–        nemecká vláda, v zastúpení: M. Lumma, C. Blaschke a B. Klein, splnomocnení zástupcovia,

–        belgická vláda, v zastúpení: L. Van den Broeck a C. Pochet, splnomocnené zástupkyne, za právnej pomoci P. Vlaemminck, Y. T’Jampens a A. Hubert, advocaten,

–        Írsko, v zastúpení: D. O’Hagan, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci N. Travers, BL,

–        vláda Spojeného kráľovstva, v zastúpení: S. Ossowski, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci N. Shaw, barrister,

–        Európska komisia, v zastúpení: D. Triantafyllou, splnomocnený zástupca,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 11. marca 2010,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 135 ods. 1 písm. i) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, s. 1).

2        Tento návrh bol predložený v konaní medzi spoločnosťou Leo-Libera GmbH (ďalej len „Leo-Libera“) a Finanzamt Buchholz in der Nordheide (nemecký daňový úrad, ďalej len „Finanzamt“) vo veci zaplatenia dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) z príjmu pochádzajúceho z organizácie hazardných hier prostredníctvom hracích automatov.

 Právny rámec

 Právna úprava Únie

3        Článok 131 smernice 2006/112 stanovuje:

„Oslobodenia od dane ustanovené v kapitolách 2 až 9 sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia Spoločenstva a v súlade s podmienkami, ktoré členské štáty stanovia na účely zabezpečenia správneho a jednoznačného uplatňovania tohto oslobodenia od dane a na účely predchádzania akýmkoľvek možným daňovým únikom, vyhýbaniu sa dani alebo zneužitiu dane.“

4        Článok 135 ods. 1 písm. i) smernice 2006/112 stanovuje:

„1.      Členské štáty oslobodia od dane tieto transakcie:

…

i)      stávky, lotérie a iné formy hazardných alebo peňažných hier, na ktoré sa vzťahujú podmienky a obmedzenia stanovené jednotlivými členskými štátmi.“

5        Pre nadobudnutím účinnosti smernice 2006/112 bol relevantným ustanovením práva Spoločenstva článok 13 B písm. f) Šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (Ú. v. ES L 145, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 23, ďalej len „šiesta smernica“). Článok 135 ods. 1 písm. i) smernice 2006/112 a článok 13 B písm. f) šiestej smernice znejú rovnako.

 Vnútroštátna právna úprava

6        Podľa § 1 ods. 1 prvej vety zákona o dani z obratu (Umsatzsteuergesetz 2005, BGBl. 2005 I, s. 386, ďalej len „UStG“), v znení platnom pre konanie vo veci samej, podliehajú DPH „dodávky tovaru a iné poskytnutia služieb uskutočnené podnikateľom na vnútroštátnom území v rámci jeho podnikania a za protihodnotu“.

7        Do 5. mája 2006 § 4 bod 9 písm. b) tohto zákona stanovoval, že z transakcií uvedených v § 1 ods. 1 bode 1 boli od DPH oslobodené tieto transakcie:

„transakcie patriace do pôsobnosti zákona o dostihových stávkach a lotériách, ako aj transakcie uskutočnené pri prevádzkovaní verejných kasín, ktoré majú povolenie. Oslobodené nie sú transakcie, na ktoré sa vzťahuje zákon o dostihových stávkach a lotériách, ktoré sú oslobodené od dane z lotérií a stávkovej dane alebo z ktorých sa táto daň nevyberá“.

8        Po vyhlásení rozsudku zo 17. februára 2005, Linneweber a Akritidis (C-453/02 a C-462/02, Zb. s. I-1131), bol § 4 bod 9 písm. b) Umsatzsteuergesetz 2005 [Gesetz zur Eindämmung missbräuchlicher Steuergestaltungen (ďalej len „StEindämmG“) z 28. apríla 2006 (BGBl. 2006 I, s. 1095)] zmenený s účinnosťou od 6. mája 2006. Od DPH sú teraz oslobodené:

„transakcie patriace do pôsobnosti zákona o dostihových stávkach a lotériách. Oslobodené nie sú transakcie, na ktoré sa vzťahuje zákon o dostihových stávkach a lotériách, ktoré sú oslobodené od stávkovej dane a od dane z lotérií alebo z ktorých sa táto daň nevyberá“.

9        Na základe spoločného uplatňovania UStG a zákona o dostihových stávkach a lotériách [Rennwett- und Lotteriegesetz (ďalej len „RennwLottG“)] sú od DPH oslobodené stávky na verejné dostihové preteky („dostihové stávky“), stávky s fixným kurzom (stávky typu „oddset“), lotérie a zlosovania.

 Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

10      Spoločnosť Leo-Libera prevádzkuje herňu s hracími automatmi. Vo svojom daňovom priznaní k DPH za mesiac január 2007 uviedla príslušné transakcie. Po tom, ako Finanzamt rozhodol o stanovení preddavku na daň, podala sťažnosť s tvrdením, že uvedené transakcie sú oslobodené od DPH. Zastávala názor, že zmena článku § 4 bodu 9 písm. b) Umsatzsteuergesetz 2005, ktorú priniesol StEindämmG, bola v rozpore s právom Spoločenstva.

11      Finanzamt jej sťažnosť zamietol ako nedôvodnú. Spoločnosť Leo-Libera podala žalobu na Finanzgericht. Tento súd jej žalobu zamietol s odôvodnením, že dotknuté transakcie nie sú oslobodené od DPH podľa § 4 bodu 9 písm. b) UStG. Podľa tohto ustanovenia sú oslobodené výlučne transakcie, na ktoré sa vzťahuje RennwLottG. Transakcie týkajúce sa hracích automatov nepatria do kategórie oslobodených transakcií. Finanzgericht dodal, že článok 135 ods. 1 písm. i) smernice 2006/112 umožňuje členským štátom, aby stanovili výnimky z oslobodenia od dane.

12      Na podporu svojho opravného prostriedku „revision“ podaného na Bundesfinanzhof spoločnosť Leo-Libera tvrdila, že podľa článku 135 ods. 1 písm. i) smernice 2006/112 nemôže členský štát oslobodiť od DPH výlučne stávky a lotérie, ale musí od tejto dane oslobodiť aj „iné formy hazardných alebo peňažných hier“. Je nesporné, že vnútroštátni zákonodarcovia môžu stanoviť podmienky a obmedzenia v súvislosti s týmto oslobodením. Nie sú však oprávnení všeobecne zdaňovať „iné formy hazardných a peňažných hier“. Keďže podľa nemeckej právnej úpravy podlieha DPH približne 63 % všetkých transakcií pochádzajúcich z hazardných hier, ktoré sa hrajú na nemeckom území, len malá časť hier je oslobodená od dane podľa smernice 2006/112. Vnútroštátna právna úprava je teda v rozpore s právom Spoločenstva. Okrem toho táto právna úprava porušuje zásadu daňovej neutrality, pretože stavia do nevýhody prevádzkovateľov hracích automatov oproti prevádzkovateľom verejných kasín, ktorí môžu DPH preniesť na hráčov.

13      Bundesfinanzhof vyjadruje pochybnosti, pokiaľ ide o súlad § 4 bodu 9 písm. b) UStG s právom Spoločenstva. Domnieva sa totiž, že podľa článku 13 B písm. f) šiestej smernice, tak ako ho vykladá Súdny dvor, organizácia a prevádzkovanie hazardných a peňažných hier musia byť v zásade oslobodené od DPH. Rovnaký záver platí v súvislosti s článkom 135 ods. 1 písm. i) smernice 2006/112, pretože dotknuté dve ustanovenia práva Spoločenstva znejú rovnako.

14      Podľa § 4 bodu 9 písm. b) UStG sa toto oslobodenie týka len limitovaného počtu hier, a to lotérií a stávok, aj keď tieto hry predstavujú iba malú časť z celkových herných operácií uskutočnených na nemeckom území a z obratu, ktorý táto činnosť na tomto území prináša.

15      Vnútroštátny súd sa preto pýta, či nemecký zákonodarca pri legislatívnej reforme v roku 2006 neprekročil stanovenú mieru voľnej úvahy, ktorú mu priznalo právo Spoločenstva.

16      Za týchto podmienok Bundesfinanzhof rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má sa článok 135 ods. 1 písm. i) smernice Rady 2006/112... vykladať v tom zmysle, že povoľuje členským štátom takú právnu úpravu, podľa ktorej sú od DPH oslobodené len určité (dostihové) stávky a lotérie a všetky ‚iné formy hazardných alebo peňažných hier‘ sú z tohto oslobodenia od dane vyňaté?“

 O návrhu na opätovné otvorenie ústnej časti konania

17      Návrhom podaným do kancelárie Súdneho dvora 17. marca 2010 spoločnosť Leo-Libera žiadala o opätovné otvorenie ústnej časti konania na základe článku 61 rokovacieho poriadku.

18      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Súdny dvor môže nariadiť opätovné otvorenie ústnej časti konania podľa článku 61 rokovacieho poriadku, ak sa domnieva, že nie je dostatočne oboznámený, alebo že vec sa musí prejednať na základe tvrdenia, ktoré ešte medzi účastníkmi nebolo prejednané (rozsudky z 10. februára 2000, Deutsche Post, C-270/97 a C-271/97, Zb. s. I-929, bod 30, a z 18. júna 2002, Philips, C-299/99, Zb. s. I-5475, bod 20).

19      V prejednávanej veci Súdny dvor dospel po vypočutí generálneho advokáta k záveru, že má k dispozícii všetky informácie potrebné na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke a že prejednávaná vec nemusí byť preskúmaná z hľadiska tvrdenia, ktoré pred ním nebolo prejednané.

20      Návrh na nariadenie opätovného otvorenia ústnej časti konania preto treba zamietnuť.

 O prejudiciálnej otázke

21      Vnútroštátny súd sa touto otázkou v podstate pýta, či sa má článok 135 ods. 1 písm. i) smernice 2006/112 vykladať v tom zmysle, že v rámci svojej právomoci stanoviť podmienky a obmedzenia oslobodenia od DPH uvedeného v tomto ustanovení členské štáty môžu od DPH oslobodiť len niektoré hazardné alebo peňažné hry.

22      S cieľom odpovedať na túto otázku treba na úvod pripomenúť, že z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že výrazy použité na označenie oslobodení uvedených v článku 135 ods. 1 smernice 2006/112 sa majú vykladať doslovne, keďže tieto oslobodenia predstavujú výnimky zo všeobecnej zásady, podľa ktorej sa DPH vyberá z každého poskytnutia služieb, ktoré platiteľ dane uskutoční za odplatu (pozri analogicky, pokiaľ ide o šiestu smernicu, rozsudok z 13. júla 2006, United Utilities, C-89/05, Zb. s. I-6813, bod 21).

23      Výklad pojmov použitých v tomto ustanovení musí byť okrem toho v súlade s účelom uvedených oslobodení a musí rešpektovať požiadavky zásady daňovej neutrality, ktorou sa vyznačuje spoločný systém DPH (pozri analogicky rozsudok United Utilities, už citovaný, bod 22).

24      Pokiaľ ide konkrétnejšie o stávky, lotérie a iné hazardné hry, treba pripomenúť, že oslobodenie, ktoré požívajú, je motivované praktickými dôvodmi, keďže hazardné hry sa nehodia na uplatňovanie DPH, a nie úmyslom zabezpečiť týmto činnostiam priaznivejšie zaobchádzanie v oblasti DPH, ako je to v prípade poskytovania niektorých služieb vo všeobecnom záujme v sociálnej oblasti (rozsudok United Utilities, už citovaný, bod 23).

25      Na základe týchto úvah treba preskúmať, či môžu členské štáty oprávnene obmedziť rozsah pôsobnosti oslobodenia od dane stanoveného v článku 135 ods. 1 písm. i) smernice 2006/112 do takej miery, že len malá časť hazardných a peňažných hier organizovaných na území týchto štátov, určená buď v závislosti od počtu povolených hier, alebo výšky obratu, ktorý tieto hry dosahujú, môže toto oslobodenie požívať.

26      V tejto súvislosti treba na úvod uviesť, že z ustanovenia článku 135 ods. 1 písm. i) smernice 2006/112 vyplýva, že toto ustanovenie ponecháva členským štátom široký priestor na voľnú úvahu, pokiaľ ide o oslobodenie alebo zdanenie predmetných transakcií, pretože im umožňuje, aby stanovili podmienky a obmedzenia, ktorým môže toto oslobodenie podliehať.

27      Ďalej treba konštatovať, že zo znenia článku 135 ods. 1 písm. i) smernice 2006/112 nemožno v nijakom prípade vyvodiť záver, že normotvorca Spoločenstva zamýšľal zaviesť určitý druh kvantitatívneho obmedzenia s cieľom okrem iného zabezpečiť, aby prinajmenšom 50 % hazardných a peňažných hier prevádzkovaných a organizovaných v členskom štáte alebo aspoň 50 % obratu vytvoreného prevádzkovaním a organizovaním týchto hier mohlo spadať pod oslobodenie od DPH podľa tohto ustanovenia.

28      V tejto súvislosti skutočnosť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora organizácia a prevádzkovanie hazardných hier a hracích automatov musia byť od DPH v zásade oslobodené (pozri najmä rozsudky z 11. júna 1998, Fischer, C-283/95, Zb. s. I-3369, bod 25, ako aj Linneweber a Akritidis, už citovaný, bod 23), nemožno vzhľadom na cieľ článku 135 ods. 1 písm. i) smernice 2006/112, ako aj všeobecné zásady, na ktorých táto smernica spočíva, vykladať v tom zmysle, že uvedené konštatovanie spochybňuje.

29      Po prvé, pokiaľ ide o účel predmetného oslobodenia, treba pripomenúť, že v oblasti hazardných a peňažných hier môžu členské štáty nielen nezávisle určovať podmienky a obmedzenia oslobodenia stanoveného v článku 135 ods. 1 písm. i) smernice 2006/112 (rozsudky Fischer, už citovaný, bod 25, a Linneweber a Akritidis, už citovaný, bod 23), ale disponujú aj voľnou úvahou, v rámci ktorej môžu úplne alebo čiastočne zakázať tieto činnosti alebo ich obmedziť a na tento účel prijať viac alebo menej prísny spôsob kontroly (rozsudky z 24. marca 1994, Schindler, C-275/92, Zb. s. I-1039, bod 61, a z 21. septembra 1999, Läärä a. i, C-124/97, Zb. s. I-6067, bod 35).

30      Z toho vyplýva, ako to uviedol aj generálny advokát v bode 47 návrhov, že členský štát môže byť vedený k tomu, aby na svojom území obmedzil ponuku hazardných alebo peňažných hier len na také formy hier, ktoré sa hodia na uplatňovanie DPH, takže praktické dôvody, na ktorých sa, ako bolo uvedené v bode 24 tohto rozsudku, oslobodenie zakladá, sa v ich prípade nebudú uplatňovať.

31      Výklad článku 135 ods. 1 písm. i) smernice 2006/112, na základe ktorého by toto ustanovenie, ako tvrdila spoločnosť Leo-Libera, napriek tomu zaväzovalo členský štát, ktorý sa rozhodol pre prístup opísaný v predchádzajúcom bode, k tomu, aby od platenia DPH oslobodil prinajmenšom 50 % povolených hier a/alebo tie formy hier, ktoré prinášajú aspoň 50 % obratu vytvoreného všetkými hazardnými a peňažnými hrami na vnútroštátnom trhu, by preto bol zjavne v rozpore jednak s cieľom normotvorcu Spoločenstva, jednak so zásadou, uvedenou v bode 22 tohto rozsudku, podľa ktorej sa výnimky zo všeobecného pravidla musia vykladať doslova.

32      Po druhé, pokiaľ ide o štruktúru smernice 2006/112, treba uviesť, že keďže je nesporné, že veľkosť obratu dosiahnutého pri hrách oslobodených od DPH a hrách, ktoré nie sú oslobodené, sa môže v určitých obdobiach značne líšiť, oslobodenie niektorých foriem hazardných alebo peňažných hier od DPH, za predpokladu, že sa prijme výklad spoločnosti Leo-Libera, by bolo striedavo raz v súlade, inokedy zas v rozpore s článkom 135 ods. 1 písm. i) smernice 2006/112.

33      Tento výklad by tak nielen vyvolal značnú právnu neistotu, ale zároveň by bol v rozpore s postojom vyjadreným v článku 131 tejto smernice, podľa ktorého sa oslobodenia od DPH majú uplatňovať správne a jednoducho (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. januára 2006, Turn- und Sportunion Waldburg, C-246/04, Zb. s. I-589, bod 31).

34      Napokon treba dodať, že na rozdiel od toho, čo tvrdí spoločnosť Leo-Libera, zásada daňovej neutrality, podľa ktorej sa s podobnými plneniami, ktoré si navzájom konkurujú, nesmie zaobchádzať z hľadiska DPH rozdielne, nebráni ani právnej úprave, aká existuje vo veci samej.

35      Túto zásadu totiž nemožno vykladať tak, že bráni oslobodeniu určitej formy hazardnej alebo peňažnej hry od DPH, zatiaľ čo inej forme v oslobodení nebráni, ak si tieto dve formy hier nekonkurujú, pretože by sa stratil potrebný účinok článku 135 ods. 1 písm. i) smernice 2006/112 a širokej miery voľnej úvahy, ktorú toto ustanovenie priznáva členským štátom.

36      Ako vyplýva zo spisu predloženého Súdnemu dvoru, vnútroštátna právna úprava sporná vo veci samej z hľadiska DPH nezaobchádza rozdielne s podobnými hazardnými alebo peňažnými hrami, ktoré by sa mohli považovať za konkurenčné.

37      Skutočnosť, že hazardné alebo peňažné hry oslobodené od DPH predstavujú, tak ako je to vo veci samej, len malú časť povolených hier na vnútroštátnom území a/alebo prinášajú len malú časť z celkového obratu dosiahnutého v oblasti hier na tomto území, je preto so zreteľom na zásadu daňovej neutrality irelevantná.

38      Podobne je v súvislosti s touto zásadou irelevantná aj skutočnosť, na rozdiel od tvrdenia spoločnosti Leo-Libera, že výška nejednotnej dane z hier, ktorej platiteľmi sú niektorí organizátori a prevádzkovatelia hazardných a peňažných hier platiaci DPH, by mala byť upravená v závislosti od DPH splatnej pri tejto činnosti, a to z dôvodu, že zásada daňovej neutrality sa na túto daň neuplatňuje (pozri v tomto zmysle rozsudok Fischer, už citovaný, bod 30).

39      Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 135 ods. 1 písm. i) smernice 2006/112 sa má vykladať v tom zmysle, že v rámci svojej právomoci stanoviť podmienky a obmedzenia oslobodenia od DPH uvedeného v tomto ustanovení môžu členské štáty od tejto dane oslobodiť len niektoré hazardné alebo peňažné hry.

 O trovách

40      Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:

Článok 135 ods. 1 písm. i) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že v rámci svojej právomoci stanoviť podmienky a obmedzenia oslobodenia od DPH uvedeného v tomto ustanovení môžu členské štáty od tejto dane oslobodiť len niektoré hazardné alebo peňažné hry.

Podpisy

* Jazyk konania: nemčina.