Available languages

Taxonomy tags

Info

References in this case

Share

Highlight in text

Go

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)

z 19. júla 2012 (*)

„Oslobodenia od dovozného cla a od DPH pri dovoze tovaru – Palivo nachádzajúce sa v štandardných nádržiach pozemných motorových vozidiel – Pojem ,cestné motorové vozidlo‘ – Lokomotívy – Cestná doprava a železničná doprava – Zásada rovnosti zaobchádzania – Zásada neutrality“

Vo veci C-250/11,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Mokestinių ginčų komisija prie Lietuvos Respublikos Vyriausybės (Litva) zo 17. mája 2011 a doručený Súdnemu dvoru 20. mája 2011, ktorý súvisí s konaním:

Lietuvos geležinkeliai AB

proti

Vilniaus teritorinė muitinė,

Muitinės departamentas prie Lietuvos Respublikos finansų ministerijos,

SÚDNY DVOR (štvrtá komora),

v zložení: predseda štvrtej komory J.-C. Bonichot, sudcovia A. Prechal, K. Schiemann (spravodajca), C. Toader a E. Jarašiūnas,

generálny advokát: Y. Bot,

tajomník: C. Strömholm, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 26. apríla 2012,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–        Lietuvos geležinkeliai AB, v zastúpení: J. Sakalauskas a K. Švirinas, advokatai,

–        Vilniaus teritorinė muitinė, v zastúpení: L. Markevičienė, splnomocnená zástupkyňa,

–        Muitinės departamentas prie Lietuvos Respublikos finansų ministerijos, v zastúpení: A. Šipavičius, splnomocnený zástupca,

–        litovská vláda, v zastúpení: D. Kriaučiūnas a D. Stepanienė, splnomocnení zástupcovia,

–        grécka vláda, v zastúpení: G. Papadaki a I. Bakopoulos, splnomocnení zástupcovia,

–        Európska komisia, v zastúpení: A. Steiblytė a C. Soulay, splnomocnené zástupkyne,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu:

–        článku 112 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady (EHS) č. 918/83 z 28. marca 1983 ustanovujúceho systém spoločenstva pre oslobodenie od cla (Ú. v. ES L 105, s. 1; Mim. vyd. 02/001, s. 419), zmeneného a doplneného nariadením Rady (EHS) č. 1315/88 z 3. mája 1988 (Ú. v. ES L 123, s. 2; Mim. vyd. 02/004, s. 3, ďalej len „nariadenie č. 918/83“),

–        článku 107 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady (ES) č. 1186/2009 zo 16. novembra 2009 ustanovujúceho systém Spoločenstva pre oslobodenie od cla (Ú. v. EÚ L 324, s. 23),

–        článku 82 ods. 1 písm. a) smernice Rady 83/181/EHS z 28. marca 1983 určujúcej rozsah platnosti článku 14 (1) d) smernice 77/388/EHS vzhľadom na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pre finálny dovoz určitého tovaru (Ú. v. ES L 105, s. 38; Mim. vyd. 09/001, s. 91), zmenenej a doplnenej smernicou Rady 88/331/EHS z 13. júna 1988 (Ú. v. ES L 151, s. 79; Mim. vyd. 09/001, s. 131, ďalej len „smernica 83/181“), a

–        článku 84 ods. 1 písm. a) smernice Rady 2009/132/ES z 19. októbra 2009, ktorou sa určuje rozsah platnosti článku 143 písm. b) a c) smernice 2006/112/ES vzhľadom na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty na finálny dovoz určitého tovaru (Ú. v. EÚ L 292, s. 5).

2        Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Lietuvos geležinkeliai AB (Litovská železničná akciová spoločnosť, ďalej len „LG“) a Vilniaus teritorinė muitinė (Colná správa vo Vilniuse) vo veci dodatočnej spotrebnej dane a dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), ako aj pokuty, ktoré uvedená colná správa vymáha od LG.

 Právny rámec

 Právo Únie

3        Článok 112 nariadenia č. 918/83 je súčasťou hlavy XXVII tohto nariadenia, nazvaného „Palivá a mazivá nachádzajúce sa v cestných [v pozemných – neoficiálny preklad] motorových vozidlách a v špeciálnych kontajneroch“.

4        Článok 112 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia stanovuje, že od dovozného cla je oslobodené palivo v štandardných nádržiach súkromných motorových vozidiel a obchodných motorových vozidiel a motocyklov, ktoré prichádzajú na colné územie Spoločenstva.

5        Podľa článku 112 ods. 2 písm. a) uvedeného nariadenia je pojem „obchodné motorové vozidlo“ definovaný takto:

„motorové cestné vozidlo (vrátane traktorov s prívesmi alebo bez prívesov), ktoré je typom svojej konštrukcie a svojím vybavením určené na prepravu alebo schopné prepravy za úhradu alebo bezplatne:

–        viac ako deviatich osôb vrátane šoféra,

–        tovaru,

a akékoľvek cestné vozidlo určené na iné účely ako na prepravu“.

6        V zneniach článku 112 ods. 2 písm. a) toho istého nariadenia v bulharskom, španielskom, českom, nemeckom, estónskom, gréckom, anglickom, vo francúzskom, v talianskom, lotyšskom, litovskom, maďarskom, maltskom, poľskom, portugalskom, rumunskom, slovenskom, slovinskom a vo fínskom jazyku definícia uvedená v tomto ustanovení považuje predmetné vozidlo za „cestné“, kým v dánskom, holandskom a vo švédskom znení takáto kvalifikácia chýba.

7        Článok 113 nariadenia č. 918/83 umožňuje, aby členské štáty obmedzili uplatnenie oslobodenia od dovozného cla na palivo nachádzajúce sa v štandardných nádržiach obchodných motorových vozidiel a v špeciálnych kontajneroch do 200 litrov na jedno vozidlo, na jeden špeciálny kontajner a na jednu cestu.

8        Nariadenie č. 1186/2009 zrušilo nariadenie č. 918/83 s účinnosťou od 1. januára 2010. Jeho článok 107 ods. 1 písm. a), článok 107 ods. 2 písm. a), ako aj článok 108 však prebrali ustanovenia článku 112 ods. 1 písm. a) a článku 112 ods. 2 písm. a), ako aj článku 113 nariadenia č. 918/83 v zhodnom znení alebo v niektorých jazykových verziách v podstate v zhodnom znení.

9        Článok 82 smernice 83/181, ktorý je súčasťou kapitoly VI tejto smernice, je nazvaný „Palivá a mazadlá prítomné v pozemných motorových vozidlách a osobitných kontajneroch“.

10      Článok 82 ods. 1 písm. a) tejto smernice stanovuje v podstate v zhodnom znení so znením článku 112 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 918/83, že palivo nachádzajúce sa v štandardných nádržiach najmä obchodných motorových vozidiel je oslobodené od DPH pri dovoze.

11      Článok 82 ods. 2 písm. a) smernice 83/181 obsahuje definíciu pojmu „obchodné motorové vozidlo“, ktorá je vo všetkých jazykových zneniach s výnimkou znení v rumunskom a vo švédskom jazyku zhodná alebo v podstate zhodná s definíciou uvedenou v článku 112 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 918/83.

12      V zneniach článku 82 ods. 2 písm. a) smernice 83/181 v bulharskom, španielskom, českom, nemeckom, estónskom, gréckom, anglickom, vo francúzskom, v talianskom, lotyšskom, litovskom, maďarskom, maltskom, poľskom, portugalskom, slovenskom, slovinskom, vo fínskom a švédskom jazyku považuje definícia uvedená v tomto ustanovení predmetné vozidlo za „cestné“, kým v dánskom, holandskom a rumunskom znení takáto kvalifikácia chýba.

13      Článok 83 smernice 83/181 umožňuje, aby členské štáty obmedzili uplatnenie oslobodenia od DPH v súvislosti s palivom nachádzajúcim sa v štandardných nádržiach obchodných motorových vozidiel na 200 litrov na jedno vozidlo a jednu jazdu.

14      Smernica 2009/132 zrušila smernicu 83/181 s účinnosťou od 30. novembra 2009. Článok 84 ods. 1 písm. a) a článok 84 ods. 2 písm. a) smernice 2009/132 však prebral ustanovenia článku 82 ods. 1 písm. a) a článku 82 ods. 2 písm. a) smernice 83/181 v zhodnom znení alebo v niektorých jazykových verziách v podstate zhodnom znení. Okrem toho článok 85 smernice 2009/132 obsahuje ustanovenia, ktoré sú v podstate zhodné s ustanoveniami článku 83 smernice 83/181.

 Litovské právo

15      § 40 zákona Litovskej republiky č. IX-751 o dani z pridanej hodnoty (Lietuvos Respublikos pridėtinės vertės mokesčio įstatymas č. IX-751, Žin., 2002, č. 35-1271, 2002, č. 40, 2002, č. 46, 2002, č. 48) v znení neskorších predpisov (Žin., 2004, č. 17-505, ďalej len „zákon o DPH“), nazvaný „Osobitné prípady, pri ktorých sú dovezené tovary oslobodené od DPH pri dovoze“, stanovuje v odseku 1 bode 21, že od DPH pri dovoze sú oslobodené „palivá a mazivá nachádzajúce sa v automobilových vozidlách a potrebné na prevádzku týchto vozidiel“.

16      Bod 18.1 nariadenia vlády č. 438 o oslobodení dovezených tovarov od dane z pridanej hodnoty (dėl importuojamų prekių neapmokestinimo pridėtinės vertės mokesčiu, Žin., 2004, č. 58-2048) zo 16. apríla 2004 stanovuje, že oslobodenie od DPH pri dovoze stanovenom v § 40 ods. 1 bode 21 zákona o DPH sa uplatňuje na palivo nachádzajúce sa:

„V obchodných cestných motorových vozidlách určených na prepravu osôb alebo tovaru, vrátane traktorov a ťahačov, v ich pevných palivových nádržiach uvedených v technickej dokumentácii výrobcu (vrátane plynových tlakových nádob inštalovaných vo vozidle ako súčasť plynového zariadenia), z ktorých sa toto palivo priamo nasáva do pevne inštalovaného palivového systému vozidla alebo sa používa v chladiacich alebo iných systémoch“.

17      § 41 zákona Litovskej republiky č. IX-1987 o spotrebnej dani (Lietuvos Respublikos akcizų įstatymas, Žin., 2004, č. 26-802, ďalej len „zákon o spotrebnej dani“), nazvaný „Osobitné prípady, pri ktorých sú energetické výrobky oslobodené od spotrebnej dane“, stanovuje v odseku 1 bode 8 oslobodenie od spotrebnej dane pre:

„energetické výrobky dovezené do Litovskej republiky vo vozidlách v ich pevných nádržiach na palivo a motorový olej uvedených v technickej dokumentácii výrobcu, z ktorých sa toto palivo alebo olej priamo nasáva do pevne inštalovaného palivového systému alebo mazacieho systému motora vozidla“.

18      § 41 ods. 2 zákona o spotrebnej dani stanovuje, že režim oslobodenia a obmedzenia stanovené v odseku 1 tohto paragrafu definuje vláda alebo ňou poverená inštitúcia.

19      Bod 12 pravidiel uplatňovania oslobodení uvedených najmä v § 41 ods. 1 bodoch 3 až 8 zákona o spotrebnej dani, schválených nariadením vlády č. 821 zo 4. júna 2002 (Žin., 2002, č. 56-2264), stanovuje, že od spotrebnej dane sú oslobodené energetické výrobky dovezené do Litvy „nachádzajúce sa v obchodných cestných motorových vozidlách určených na prepravu osôb alebo tovaru, vrátane traktorov a ťahačov, v ich pevných palivových nádržiach uvedených v technickej dokumentácii výrobcu (vrátane plynových tlakových nádob inštalovaných vo vozidle ako súčasť plynového zariadenia), z ktorých sa tieto energetické výrobky priamo nasávajú do pevne inštalovaného palivového systému vozidla alebo sa používajú v chladiacich alebo iných systémoch, ak sa používajú v tom istom vozidle, v ktorom boli dovezené“.

 Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

20      Od 1. januára 2005 do 30. apríla 2010 LG pravidelne čerpala do svojich lokomotív naftu v železničných staniciach Nesterov a Sovietsk, ktoré sa nachádzajú na území enklávy Kaliningrad (Rusko). Toto palivo sa načerpalo do štandardných nádrží lokomotív a potom bolo v týchto nádržiach dovezené na colné územie Európskej únie bez toho, aby bolo podané colné vyhlásenie.

21      Litovské orgány oznámili LG, že môže využívať oslobodenie pri dovoze, pokiaľ ide o palivo dovezené v nádržiach lokomotív z tretej krajiny. Muitinės departamentas prie Lietuvos Respublikos finansų ministerijos (Colné riaditeľstvo pri Ministerstve financií Litovskej republiky) totiž v liste z 26. februára 2002 uviedlo, že na palivo nachádzajúce sa v nádržiach lokomotív, ktoré prekračujú hranicu Litovskej republiky, nie je potrebné podať osobitne colné vyhlásenie, keďže na toto palivo sa nevzťahuje ani spotrebná daň, ani DPH pri dovoze.

22      Dňa 8. júna 2007 LG okrem toho podala na Valstybinė mokesčių inspekcija prie Lietuvos Respublikos finansų ministerijos (Národné daňové riaditeľstvo pri Ministerstve financií Litovskej republiky) žiadosť, aby toto riaditeľstvo spresnilo, či sa majú lokomotívy považovať podľa zákona o DPH za cestné motorové vozidlá. V odpovedi z 27. júna 2007 tento orgán potvrdil, že lokomotívy medzi uvedené vozidlá patria.

23      V liste zo 14. novembra 2008 adresovanom Litovskej republike Európska komisia uviedla, že sa domnieva, že lokomotívy nemožno považovať za cestné motorové vozidlá a že oslobodenie od cla a oslobodenie od dane stanovené v článku 112 nariadenia č. 918/83 a článku 82 smernice 83/181 sa v dôsledku toho neuplatňujú na dovážané palivo nachádzajúce sa v štandardných nádržiach lokomotív.

24      Listom z 20. novembra 2008 ministerstvo financií informovalo LG, že oslobodenia od DPH pri dovoze stanovené v zákone o DPH nie sú uplatniteľné na lokomotívy. LG v dôsledku toho skončila čerpanie paliva do nádrží svojich lokomotív na ruskom území. Listom z 27. novembra 2009 uvedené ministerstvo informovalo LG, že jeho služby pristúpia k vymáhaniu splatných daní z paliva prepravovaného v štandardných nádržiach lokomotív.

25      Vilniaus teritorinė muitinė následne vykonala daňovú kontrolu za obdobie od 1. januára 2005 do 30. apríla 2010 týkajúcu sa paliva dovezeného na colné územie Únie v štandardných nádržiach lokomotív a 16. decembra 2010 rozhodnutím č. OVM320138M vyrubila LG nedoplatok vo výške 28 860 895 LTL zodpovedajúci spotrebnej dani, DPH pri dovoze, úrokom z omeškania, ako aj pokute za nezaplatenie spotrebnej dane a DPH pri dovoze.

26      Dňa 6. januára 2011 LG podala proti tomuto rozhodnutiu sťažnosť na colné riaditeľstvo pri ministerstve financií. Toto riaditeľstvo sa však v lehote stanovenej platnou právnou úpravou nevyjadrilo, a tak LG 3. marca 2011 podala na vnútroštátnom súde žalobu na zrušenie uvedeného rozhodnutia.

27      Uvedený súd sa domnieva, že názov nariadenia č. 918/83, obsahujúceho relevantné ustanovenia, odkazuje jednoducho na „pozemné motorové vozidlá“ a že lokomotívy patria do tejto kategórie. Pochybuje, že by bolo vhodné a z právneho hľadiska dôvodné uplatňovať odlišný daňový režim na rôzne kategórie pozemných vozidiel. Podľa neho je potrebné preskúmať, či rozdielne daňové zaobchádzanie s lokomotívami a cestnými vozidlami možno odôvodniť objektívnymi kritériami, keďže všetky ostatné predmetné faktory, teda účel vozidla (v predmetnom prípade obchodný), dovoz paliva (v štandardných nádržiach) a spôsob používania tohto paliva (na premávku vozidiel), sú zhodné.

28      Za týchto podmienok Mokestinių ginčų komisija prie Lietuvos Respublikos Vyriausybės (Komisia pre daňové spory pri vláde Litovskej republiky) rozhodla prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

„1.      Má sa oslobodenie od dovozného cla stanovené v článku 112 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 918/83 a článku 107 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1186/2009 chápať tak, že sa uplatňuje na motorové vozidlá, ako sú lokomotívy?

2.      Má sa oslobodenie od DPH stanovené v článku 82 ods. 1 písm. a) smernice… 83/181… a článku 84 ods. 1 písm. a) smernice… 2009/132… chápať tak, že sa uplatňuje na motorové vozidlá, ako sú lokomotívy?

3.      Majú sa právne predpisy, akými sú predpisy stanovené v článku 82 ods. 1 písm. a) smernice… 83/181… a článku 84 ods. 1 písm. a) smernice… 2009/132…, v prípade kladnej odpovede na druhú otázku vykladať tak, že zakazujú členskému štátu obmedziť prípady oslobodenia paliva od DPH pri dovoze tým, že stanoví, že takéto oslobodenie od dane je uplatniteľné výlučne na palivo, ktoré sa dostáva na územie Európskej únie v štandardných nádržiach automobilových vozidiel a je nevyhnutné na prevádzku týchto vozidiel?“

 O prejudiciálnych otázkach

29      Vnútroštátny súd sa vo svojej prvej a druhej otázke, ktoré je potrebné skúmať spoločne, v podstate pýta, či sa má článok 112 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 918/83, článok 107 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1186/2009, článok 82 ods. 1 písm. a) smernice 83/181 a článok 84 ods. 1 písm. a) smernice 2009/132 vykladať v tom zmysle, že sa vzťahujú na lokomotívy.

30      Je potrebné pripomenúť, že podľa týchto ustanovení je od dovozného cla, ako aj od DPH pri dovoze oslobodené najmä palivo nachádzajúce sa v štandardných nádržiach „obchodných motorových vozidiel“ vstupujúcich na územie Únie.

31      Pojem „obchodné motorové vozidlo“ je definovaný v článku 112 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 918/83, článku 107 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1186/2009, článku 82 ods. 2 písm. a) smernice 83/181, ako aj v článku 84 ods. 2 písm. a) smernice 2009/132 ako „motorové cestné vozidlo“ spĺňajúce určité osobitné podmienky, ktoré môžu v zásade spĺňať tak lokomotívy, ako aj iné pozemné vozidlá.

32      V tejto súvislosti, ako bolo uvedené v bodoch 6, 8, 12 a 14 tohto rozsudku, existujú rozdiely medzi rôznymi jazykovými verziami dotknutých ustanovení. Vo verziách v bulharskom, španielskom, českom, nemeckom, estónskom, gréckom, anglickom, vo francúzskom, v talianskom, lotyšskom, litovskom, maďarskom, maltskom, poľskom, portugalskom, slovenskom, slovinskom a vo fínskom jazyku je predmetné vozidlo kvalifikované ako „motorové cestné vozidlo“, kým vo verziách v dánskom a holandskom jazyku takáto kvalifikácia chýba. Tieto posledné dve jazykové verzie odkazujú jednoducho na pojem „motorové vozidlo“.

33      V rumunskej a vo švédskej verzii existuje v tejto súvislosti medzi znením predmetných nariadení a znením predmetných smerníc rozdiel. Kým v rumunskom znení definícia uvedená v nariadeniach č. 918/83 a 1186/2009 odkazuje na pojem „motorové cestné vozidlo“, definícia uvedená v smerniciach 83/181 a 2009/132 odkazuje na pojem „motorové vozidlo“. Vo švédskej jazykovej verzii však definícia uvedená v nariadeniach č. 918/83 a 1186/2009 odkazuje na pojem „motorové vozidlo“ a definícia uvedená v smerniciach 83/181 a 2009/132 odkazuje na pojem „motorové cestné vozidlo“.

34      Podľa ustálenej judikatúry sa rôzne jazykové verzie predpisu Únie musia vykladať jednotne, a preto sa v prípade rozdielov medzi týmito verziami predmetné ustanovenie musí vykladať v závislosti od všeobecného systému a účelu právnej úpravy, ktorej je súčasťou (pozri najmä rozsudok z 29. apríla 2004, Plato Plastik Robert Frank, C-341/01, Zb. s. I-4883, bod 64 a citovanú judikatúru).

35      V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že z ustálenej judikatúry v oblasti DPH, uplatniteľnej aj v oblasti dovozného cla, vyplýva, že výrazy použité na označenie oslobodení sa majú vykladať doslovne, keďže tieto oslobodenia predstavujú výnimky zo všeobecnej zásady, podľa ktorej sa DPH vyberá z každého dodania tovaru a poskytnutia služieb, ktoré platiteľ dane uskutoční za protihodnotu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. marca 2011, Skandinaviska Enskilda Banken, C-540/09, Zb. s. I-1509, bod 20).

36      Pokiaľ ide o účel predmetných ustanovení, litovská vláda a Komisia na pojednávaní tvrdili, že oslobodenie od dovozného cla, ako aj oslobodenie od DPH stanovené predmetnými ustanoveniami sledujú cieľ spočívajúci jednak v uľahčení jednotlivcom prekračovať vonkajšie hranice Únie a jednak v zjednodušení colných a daňových kontrol, ktoré musia uplatňovať príslušné orgány. Systematické overovanie obsahu nádrží všetkých cestných vozidiel vstupujúcich každý deň na územie Únie sa javí ako takmer nesplniteľná úloha, v každom prípade neprimeraná z hľadiska nákladov a nevýhod pre cestujúcich vzhľadom na sumu dovozného cla a DPH, ktorú by takéto overovanie mohlo priniesť.

37      Neexistuje žiadny náznak umožňujúci domnievať sa, že cieľ predmetných ustanovení je iný ako cieľ uvedený v bode 36 tohto rozsudku. Naopak, takýto cieľ potvrdzuje možnosť obmedziť uplatňovanie ustanovení dotknutých vo veci samej až na 200 litrov paliva na vozidlo a cestu, priznaná členským štátom v článku 113 nariadenia č. 918/83, článku 108 nariadenia č. 1186/2009, článku 83 smernice 83/181 a článku 85 smernice 2009/132.

38      Na druhej strane, pokiaľ ide o lokomotívy ako vo veci samej, zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že kapacita ich nádrží môže dosiahnuť 7 000 litrov. Ďalej podľa litovskej vlády mala LG v roku 2008 len 136 lokomotív so vznetovým motorom a len časť z nich pravidelne prekračovala hranicu medzi Litovskou republikou a Ruskou federáciou. Nezdá sa, že by systematické overovanie nádrží lokomotív prinášalo tie isté nevýhody ako tie, ktoré sú uvedené v bode 36 tohto rozsudku, pokiaľ ide o cestné vozidlá, teda nevýhody, ktorým chcel normotvorca Únie výslovne zabrániť prijatím predmetných ustanovení.

39      Z toho vyplýva, že uplatňovanie oslobodenia od dovozného cla, ako aj oslobodenia od DPH stanovených predmetnými ustanoveniami v prípade lokomotív nezodpovedá cieľu, ktorý normotvorca Únie sledoval ich prijatím.

40      Iste, predpis sekundárneho práva Únie sa musí v rámci možností vykladať v takom zmysle, aby to bolo v súlade s ustanoveniami zmlúv a so všeobecnými zásadami práva Únie (pozri najmä rozsudky z 21. marca 1991, Rauh, C-314/89, Zb. s. I-1647, bod 17, a z 1. apríla 2004, Borgmann, C-1/02, Zb. s. I-3219, bod 30).

41      LG tvrdí, že výklad predmetných ustanovení, podľa ktorého by sa na železničnú dopravu neuplatňovali tie isté výhody ako na cestnú dopravu, by bol v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania.

42      Podľa LG je železničná doprava s cestnou dopravou vo vzťahu priamej hospodárskej súťaže a neexistuje žiadne objektívne kritérium odôvodňujúce to, aby existovali rozdiely v oblasti zdaňovania medzi rôznymi kategóriami pozemných vozidiel. LG v tomto kontexte zdôrazňuje, že v daňovej oblasti sa porušenie zásady rovnosti zaobchádzania môže prejavovať ďalšími formami diskriminácie týkajúcej sa hospodárskych subjektov, ktoré si nie sú nevyhnutne konkurentmi, ale nachádzajú sa v porovnateľnej situácii z iných hľadísk (rozsudok z 10. apríla 2008, Marks & Spencer, C-309/06, Zb. s. I-2283, bod 49).

43      LG uvádza, že tak pri preprave nákladu, ako aj pri preprave osôb predstavuje cestná doprava alternatívu železničnej dopravy. Okrem toho sú tieto spôsoby dopravy podobné, prinajmenšom pokiaľ ide o trasu siete, druhy prepravovaného nákladu a spôsoby fungovania, spočívajúce najčastejšie v používaní motorových vozidiel s vnútorným spaľovaním, ktoré sa pohybujú porovnateľnou rýchlosťou.

44      V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry si zásada rovnosti zaobchádzania vyžaduje, aby sa s porovnateľnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a s rozdielnymi situáciami rovnako, pokiaľ takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (rozsudok z 10. januára 2006, IATA a ELFAA, C-344/04, Zb. s. I-403, bod 95).

45      Okrem toho z ustálenej judikatúry vyplýva, že zásada rovnosti zaobchádzania, ktorá sa prejavuje v oblasti DPH ako zásada daňovej neutrality, bráni najmä tomu, aby sa s podobným tovarom alebo poskytovaním služieb, ktoré si teda navzájom konkurujú, zaobchádzalo rôzne z hľadiska DPH (pozri najmä rozsudok z 10. novembra 2011, Rank Group, C-259/10 a C-260/10, Zb. s. I-10947, bod 32 a citovanú judikatúru).

46      Súdny dvor však v bode 96 už citovaného rozsudku IATA a ELFAA konštatoval, že rôzne spôsoby dopravy vo všeobecnosti nie sú zameniteľné, a preto situácia podnikov pôsobiacich v jednotlivých druhoch dopravy nie je porovnateľná.

47      Okrem toho, ako vyplýva z bodov 36 až 38 tohto rozsudku, lokomotívy sa vzhľadom na cieľ, ktorý sledoval normotvorca Únie prijatím uvedených ustanovení, nenachádzajú v situácii porovnateľnej so situáciou, v ktorej sú cestné vozidlá.

48      Z toho vyplýva, že zásada rovnosti zaobchádzania neukladá povinnosť vykladať predmetné ustanovenia tak, že sa uplatňujú aj na lokomotívy.

49      Zo všetkých vyššie uvedených úvah vyplýva, že na prvú a druhú otázku treba odpovedať tak, že článok 112 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 918/83, článok 107 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1186/2009, článok 82 ods. 1 písm. a) smernice 83/181 a článok 84 ods. 1 písm. a) smernice 2009/132 sa majú vykladať v tom zmysle, že sa neuplatňujú na lokomotívy.

50      Vzhľadom na odpoveď na prvú a druhú otázku nie je potrebné skúmať tretiu otázku.

 O trovách

51      Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:

Článok 112 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady (EHS) č. 918/83 z 28. marca 1983 ustanovujúceho systém spoločenstva pre oslobodenie od cla, zmeneného a doplneného nariadením Rady (EHS) č. 1315/88 z 3. mája 1988, článok 107 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady (ES) č. 1186/2009 zo 16. novembra 2009 ustanovujúceho systém Spoločenstva pre oslobodenie od cla, článok 82 ods. 1 písm. a) smernice Rady 83/181/EHS z 28. marca 1983 určujúcej rozsah platnosti článku 14 (1) d) smernice 77/388/EHS vzhľadom na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pre finálny dovoz určitého tovaru, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 88/331/EHS z 13. júna 1988, a článok 84 ods. 1 písm. a) smernice Rady 2009/132/ES z 19. októbra 2009, ktorou sa určuje rozsah platnosti článku 143 písm. b) a c) smernice 2006/112/ES vzhľadom na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty na finálny dovoz určitého tovaru, sa majú vykladať v tom zmysle, že sa neuplatňujú na lokomotívy.

Podpisy

* Jazyk konania: litovčina.