Available languages

Taxonomy tags

Info

References in this case

Share

Highlight in text

Go

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY

ELEANOR SHARPSTON

prednesené 7. februára 2013 (1)

Vec C-6/12

P Oy

[návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Korkein hallinto-oikeus (Fínsko)]

„Štátna pomoc – Daňové výhody – Existujúca alebo nová pomoc – Relevantný monitorovací systém a procesné pravidlá“





1.        Súdny dvor už viackrát skúmal, či vnútroštátne daňové opatrenia spadajú do pôsobnosti zákazu štátnej pomoci podľa práva Únie.(2) V prejednávanej veci sa Korkein hallinto-oikeus (Najvyšší správny súd, Fínsko) pýta, či sú vnútroštátne predpisy, ktoré upravujú právo spoločností preniesť a odpočítať stratu vzniknutú v určitom zdaňovacom období od zisku vzniknutého v nasledujúcich rokoch, selektívne na účely pravidiel týkajúcich sa štátnej pomoci.(3)

 Právne predpisy Únie

 Systémy na monitorovanie pomoci poskytovanej členskými štátmi

 Ustanovenia Zmluvy

2.        Podľa článku 3 ods. 1 písm. b) ZFEÚ medzi činnosti Únie patrí ustanovenie pravidiel hospodárskej súťaže potrebných na fungovanie vnútorného trhu. Článok 107 ods. 1 ZFEÚ stanovuje, že pomoc poskytovaná členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.(4)

3.        S cieľom zabezpečiť účinnosť tohto zákazu článok 108 ZFEÚ vyžaduje, aby Komisia monitorovala pomoc a aby členské štáty spolupracovali s Komisiou pri plnení jej úlohy. Ak sa Komisia domnieva, že existujúca pomoc poskytnutá štátom alebo zo štátnych prostriedkov môže byť nezlučiteľná s vnútorným trhom, musí začať konanie upravené v článku 108 ods. 2 ZFEÚ. Ak členské štáty zamýšľajú poskytnúť novú pomoc alebo upraviť existujúcu pomoc, sú povinné upovedomiť o tom Komisiu podľa článku 108 ods. 3. Po takom upovedomení Komisia začne konanie upravené v článku 108 ods. 2 ZFEÚ. Posledná veta článku 108 ods. 3 jednoznačne zakazuje členským štátom vykonať akékoľvek navrhované opatrenie, kým sa neskončí konanie podľa článku 108 ods. 2 a Komisia neprijme rozhodnutie.(5)

 Nariadenie č. 659/99

4.        Nariadenie č. 659/99(6) kodifikuje a objasňuje procesné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na štátnu pomoc. Článok 1 písm. a) tohto nariadenia vymedzuje „pomoc“ ako „akékoľvek opatrenie, ktoré spĺňa všetky kritéria stanovené v [článku 107 ods. 1 ZFEÚ – predtým článok 92 ods. 1 ES]“. Článok 1 písm. b) stanovuje viacero kategórií „existujúcej pomoci“, vrátane:

„i)      bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článkov 144… Aktu o pristúpení Rakúska, Fínska a Švédska[(7)], všetky pomoci, ktoré existovali pred nadobudnutím účinnosti zmluvy v príslušných členských štátoch, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktoré nadobudli účinnosť predtým a ďalej platia po nadobudnutí účinnosti zmluvy;

…

v)      pomoc, ktorá sa považuje za existujúcu pomoc, pretože možno stanoviť, že v čase, keď nadobudla účinnosť, nepredstavovala pomoc a následne sa stala pomocou v dôsledku vývoja spoločného trhu a bez toho, aby ju členský štát upravoval. Pokiaľ sa určité opatrenia stanú pomocou po liberalizácii činnosti podľa práva spoločenstva, tieto opatrenia sa nebudú považovať za existujúcu pomoc po dátume stanovenom pre liberalizáciu;

…“

5.         „Nová pomoc“ je vymedzená v článku 1 písm. c) tak, že znamená „všetku pomoc, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktorá nie je existujúcou pomocou vrátane úprav existujúcej pomoci“.

6.        Postup týkajúci sa novej pomoci je stanovený v článkoch 2 a 3 nariadenia č. 659/99. Článok 2 vyžaduje, aby členské štáty oznámili Komisii akékoľvek plány poskytnúť novú pomoc. Článok 3 stanovuje, že taká pomoc nenadobudne účinnosť prv, ako Komisia prijme (alebo sa má za to, že prijala) rozhodnutie, ktoré túto pomoc schvaľuje (ďalej len „povinnosť pozastaviť poskytovanie pomoci“). Takému rozhodnutiu (prijatému podľa článku 7 nariadenia č. 659/99) predchádza žiadosť o informácie (článok 5) a konanie vo veci formálneho zisťovania (článok 6).

7.        Postup, ktorý sa vzťahuje na existujúce schémy pomoci, je stanovený v článkoch 17 až 19 nariadenia č. 659/99 a podstatne sa odlišuje od postupu uplatniteľného na novú pomoc. Nie je stanovená požiadavka predchádzajúceho oznámenia a nijaká povinnosť pozastaviť poskytovanie pomoci. Iniciatíva v oblasti dohľadu nad takou pomocou naopak patrí výlučne Komisii, ktorá je povinná v spolupráci s členskými štátmi priebežne skúmať existujúcu pomoc.(8) Ak sa Komisia domnieva, že existujúca schéma pomoci nie je alebo už nie je zlučiteľná s vnútorným trhom, musí informovať dotknutý členský štát a umožniť mu vyjadriť sa.(9) Ak Komisia na základe informácií predložených týmto členským štátom dospeje k záveru, že existujúca schéma pomoci je nezlučiteľná s vnútorným trhom, musí vydať odporúčanie navrhujúce príslušné opatrenia. Medzi také opatrenia patrí okrem iného zrušenie predmetnej schémy pomoci.(10) Až vtedy, keď členský štát neakceptuje navrhované opatrenia, musí Komisia začať konanie podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ, pričom musí analogicky uplatniť podrobný postup stanovený v článkoch 6 a 7 nariadenia č. 659/99.(11)

 Akt o pristúpení z roku 1994

8.        Fínsko pristúpilo k Únii 1. januára 1995.(12) Schémy pomoci, ktoré nadobudli účinnosť pred pristúpením Fínska a ktoré ďalej platia po vstupe, preto predstavujú existujúcu štátnu pomoc.(13)

9.        Článok 144 Aktu o pristúpení je súčasťou hlavy VI týkajúcej sa poľnohospodárskych výrobkov. Tento článok stanovuje, že pokiaľ ide o takéto výrobky, za existujúcu pomoc na účely Zmluvy sa považuje iba tá, ktorá bola oznámená Komisii do 30. apríla 1995.(14) Tento článok sa týka výlučne poľnohospodárskych schém pomoci.

 Vnútroštátny právny rámec

10.      Podľa § 117 fínskeho zákona o dani z príjmu (Tuloverolaki, ďalej len „TVL“) možno stratu v určitom zdaňovacom období preniesť do neskorších zdaňovacích období. § 119 ods. 1 TVL konkrétnejšie stanovuje, že stratu z podnikania vzniknutú v priebehu zdaňovacieho obdobia možno preniesť a odpočítať od zisku z podnikania vzniknutého počas nasledujúcich desiatich rokov, ak sa dosiahne zisk.

11.      Podľa § 122 ods. 1 TVL stratu vzniknutú spoločnosti nemožno odpočítať, ak počas roka, v ktorom táto strata vznikla, alebo neskôr došlo k zmene vlastníctva viac ako polovice jej základného imania.(15)

12.      § 122 ods. 3 TVL stanovuje výnimku z pravidla uvedeného v odseku 1 tohto ustanovenia. Ak je to nevyhnutné na pokračovanie činnosti spoločnosti, príslušný daňový úrad môže za osobitných okolností na základe žiadosti povoliť odpočet prenesenej straty napriek zmene vlastníctva.

13.      Na objasnenie uplatňovania § 122 ods. 3 TVL fínske orgány vydali usmernenie(16) a obežník(17). Podľa usmernenia je účelom § 122 zabrániť vyhýbaniu sa dani spočívajúcemu v kupovaní stratových spoločností výlučne s cieľom odpočítať ich stratu od zdaniteľného zisku nadobúdateľa.

14.      V usmernení a obežníku sa uvádza, že viaceré situácie, ako je prevod spoločnosti v rámci rodiny z jednej generácie na druhú alebo predaj spoločnosti jej zamestnancom, môžu predstavovať „osobitné okolnosti“ na účely udelenia povolenia na odpočet prenesenej straty odchylne od pravidla stanoveného v § 122 ods. 1 TVL.(18)

 Skutkové okolnosti, konanie a prejudiciálne otázky

15.      Spoločnosť P Oy bola založená v roku 1998. Táto spoločnosť vyvíja a vykonáva údržbu systému na platenie parkovného pomocou mobilných telefónov. Jej podnikanie je založené na výrobkoch, ktoré vyvinula a ktoré si dala patentovať. Koncom roka 2004 jej prevádzková strata predstavovala viac ako 4 milióny eur. Je zrejmé, že počiatočná zriaďovacia strata sa v tomto odvetví nepovažuje za nezvyčajnú, lebo vyplynula z počiatočnej investície vynaloženej na vývoj výrobkov a technológie nevyhnutnej na podnikanie spoločnosti P Oy. Počas roka 2004 došlo k zmene vlastníctva spoločnosti P Oy. Spoločnosť po zmene vlastníctva naďalej podnikala. Jej podnikanie sa rozvíjalo a jej obrat stúpol od roku 2005 do roku 2007 z 498 339 eur na 866 810 eur.

16.      P Oy žiadosťou z 3. septembra 2008 adresovanou fínskym daňovým orgánom požiadala o povolenie na prenesenie a odpočet straty, ktorá vznikla v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach. Daňové orgány zamietli túto žiadosť rozhodnutím z 24. októbra 2008.

17.      P Oy podala proti tomuto rozhodnutiu žalobu na Helsingin hallinto-oikeus (Správny súd v Helsinkách), ktorý jej žalobu zamietol. P Oy preto podala odvolanie na Korkein hallinto-oikeus, vnútroštátny súd, ktorý sa pýta:

„1.      Má sa kritérium selektívnosti v článku 107 ods. 1 ZFEÚ v súvislosti s povoľovacím konaním, akým je konanie podľa § 122 ods. 3 [TVL], vykladať v tom zmysle, že je prekážkou práva na odpočet straty v prípade zmeny vlastníctva podielov, ak sa pritom nedodrží postup podľa článku 108 ods. 3 tretej vety ZFEÚ?

2.      Má sa v rámci výkladu kritéria selektívnosti, predovšetkým pri určení referenčnej skupiny, vychádzať zo základného pravidla odpočítateľnosti zistených strát vyjadreného v § 117 a § 119 [TVL], alebo je pri výklade kritéria selektívnosti nutné vychádzať z predpisov, ktoré sa týkajú zmeny vlastníctva podielov?

3.      Je možné, pokiaľ sa kritérium selektívnosti v článku 107 ZFEÚ v zásade považuje za splnené, považovať za odôvodnenú takú úpravu, akou je § 122 ods. 3 [TVL], pretože ide o mechanizmus spätý s daňovým systémom, ktorý je nevyhnutný napríklad na účely zabránenia daňovým únikom?

4.      Aký význam treba pripísať miere voľnej úvahy orgánov pri posúdení existencie odôvodnenia a mechanizmu spätého s daňovým systémom? Vyžaduje sa v prípade mechanizmu spätého s daňovým systémom, aby orgán uplatňujúci zákon nemal nijakú diskrečnú právomoc a aby právne predpisy presne stanovili podmienky uplatnenia výnimky?“

18.      Písomné pripomienky predložili P Oy, Fínsko, Nemecko a Európska komisia, ktorí všetci predniesli svoje ústne vyjadrenia na pojednávaní, ktoré sa konalo 22. novembra 2012.

 Posúdenie

 Úvodné poznámky

19.      Prejednávaný prípad je neobvyklý. Spory týkajúce sa štátnej pomoci zvyčajne vznikajú buď z dôvodu, že príjemca príspevku nechce, aby bol tento príspevok zakázaný, alebo z dôvodu, že dve spoločnosti si konkurujú a len jedna z nich dostala sporný príspevok. Ak budú v tomto prípade sporné opatrenia kvalifikované ako zakázaná štátna pomoc, P Oy z toho nebude mať prospech. Naopak, tejto spoločnosti by bola odopretá práve tá daňová výhoda, o ktorú žiada. Nemohla by získať povolenie na prenesenie a odpočet straty vzniknutej v roku 2004 od zisku vzniknutého v neskorších rokoch.

20.      Ako je teda možné, že na Súdny dvor bol podaný prejednávaný návrh na začatie prejudiciálneho konania?

21.      Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania som zistila, že vnútroštátny súd vychádzal z predpokladu, že a) sporné opatrenia predstavujú „pomoc“; b) keďže nie všetky spoločnosti môžu preniesť stratu a odpočítať ju od budúceho zisku, uplatňovaný systém môže byť „selektívny“, a teda nezákonný (lebo „zvýhodňuj[e] určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru“); c) sporné opatrenia neboli oznámené Komisii a d) Fínsko nedodržalo povinnosť pozastaviť poskytovanie pomoci, keďže sporné opatrenia sú účinné bez toho, aby ich Komisia predtým povolila. Vnútroštátny súd následne kladie viaceré podrobné otázky, ktoré majú za týchto okolností objasniť:

–        či je povoľovacie konanie podľa § 122 ods. 3 TVL zákonné napriek nedodržaniu povinnosti pozastaviť poskytovanie pomoci (prvá otázka),

–        ako sa má určiť referenčná skupina na posúdenie toho, či je systém vytvorený spornými opatreniami protiprávne selektívny (druhá otázka),

–        ak je systém selektívny, či je napriek tomu odôvodnený ako mechanizmus spätý s daňovým systémom, ktorý je nevyhnutný na zabránenie daňovým únikom (tretia otázka), ale ak áno,

–        či má voľná úvaha daňových orgánov vplyv na otázku odôvodnenia skúmanú v tretej otázke (štvrtá otázka).

22.      Ako vyplýva z ustanovení právnych predpisov, na ktoré som poukázala v úvode týchto návrhov, mechanizmy na monitorovanie existujúcej pomoci a novej pomoci sa podstatne odlišujú.(19) Ešte pred preskúmaním otázky, či § 122 ods. 3 TVL v spojení s usmernením a obežníkom skutočne vytvárajú systém, ktorý protiprávne a selektívne zvýhodňuje určité podniky (ďalej len „otázka selektívnosti“), je potrebné posúdiť, či ide o (predpokladanú) existujúcu pomoc alebo (predpokladanú) novú pomoc.

23.      Táto posledná uvedená otázka sa týka samotnej podstaty problematiky posudzovanej vnútroštátnym súdom a Súdnym dvorom. Právomoci a povinnosti zverené Komisii, členským štátom a vnútroštátnym súdom sú odlišné v závislosti od toho, či ide o (predpokladanú) existujúcu pomoc alebo (predpokladanú) novú pomoc.(20)

24.      Pokiaľ ide o existujúcu pomoc, podľa ustálenej judikatúry je úlohou Komisie podľa článku 108 ods. 1 ZFEÚ dospieť k záveru (ktorý podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom) o zlučiteľnosti alebo nezlučiteľnosti existujúcej pomoci s vnútorným trhom po uplatnení príslušného konania, ktoré musí Komisia začať.(21) Kým Komisia neprijme také opatrenie, neexistuje nijaký predpoklad, že vnútroštátne opatrenia sú protiprávne podľa pravidiel Únie týkajúcich sa štátnej pomoci alebo že vnútroštátny súd musí zasiahnuť s cieľom zabrániť ich uplatňovaniu.

25.      Na novú pomoc sa vzťahuje odlišný postup. Článok 108 ods. 3 stanovuje, že Komisia má byť v dostatočnom čase upovedomená o zámeroch v súvislosti s poskytnutím alebo upravením pomoci, aby mohla podať svoje pripomienky. Komisia vtedy vykoná prvotné preskúmanie plánovanej novej pomoci. Ak Komisia na základe tohto preskúmania dospeje k záveru, že navrhovaná pomoc je so zreteľom na článok 107 ods. 1 nezlučiteľná s vnútorným trhom, musí začať kontradiktórne prieskumné konanie stanovené v článku 108 ods. 2 ZFEÚ. Účasť vnútroštátnych súdov vyplýva z priameho účinku poslednej vety článku 108 ods. 3 ZFEÚ, ktorá zakazuje dotknutému členskému štátu v prípade zámerov v súvislosti s poskytnutím alebo upravením pomoci vykonať navrhované opatrenia, pokiaľ Komisia na základe prieskumného konania nerozhodla vo veci s konečnou platnosťou. Táto povinnosť pozastaviť poskytovanie pomoci sa vzťahuje na novú pomoc, ale nie na existujúcu pomoc.

26.      Tak Zmluva, ako aj podrobné ustanovenia nariadenia č. 659/99 upravujú dôkladné, podrobné a rozsiahle preskúmanie Komisie týkajúce sa akejkoľvek existujúcej alebo navrhovanej schémy, ktorú možno považovať za štátnu pomoc. Základný zákaz štátnej pomoci uvedený v článku 107 ods. 1 ZFEÚ nie je absolútny ani bezpodmienečný, ako to bezprostredne a jednoznačne vyplýva z článku 107 ods. 2 a 3 ZFEÚ. Článok 108 ods. 3 ZFEÚ teda priznáva Komisii širokú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o vyhlásenie určitých druhov pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom odchylne od všeobecného zákazu stanoveného v článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Dotknutý členský štát má rovnako široké možnosti vysvetliť a obhájiť svoje opatrenia. Len v prípade neoznámenej novej pomoci, ktorá jednoducho bola vykonaná (teda ak členský štát nedodržal povinnosť pozastaviť poskytovanie pomoci týkajúcu sa novej pomoci), musí vnútroštátny súd zasiahnuť s cieľom zabrániť uplatňovaniu existujúcich vnútroštátnych predpisov.

 Predstavujú sporné opatrenia existujúcu alebo novú pomoc?

27.      Samotný vnútroštátny súd výslovne neuviedol, či považuje sporné opatrenia za (predpokladanú) existujúcu pomoc alebo (predpokladanú) novú pomoc. Uvádza, že tieto opatrenia boli účinné pred pristúpením Fínska k Únii, ale že v tom čase neboli oznámené ako existujúca pomoc. Vnútroštátny súd konštatuje, že mu nie je známe, či fínske orgány urobili dodatočné oznámenie.

28.      Fínsko tak vo svojich písomných pripomienkach, ako aj následne na pojednávaní uviedlo, že pri svojom pristúpení neoznámilo sporné opatrenia ako pomoc, lebo ich nepovažovalo (a stále nepovažuje) za štátnu pomoc.(22)

29.      Otázka, či sa má pomoc kvalifikovať ako nová pomoc alebo ako úprava existujúcej pomoci, sa musí posúdiť na základe predpisov, ktoré ju upravujú.(23) Na pojednávaní z vyjadrení prednesených v reakcii na otázky položené Súdnym dvorom podľa článku 54a rokovacieho poriadku vyplynulo, že je nesporné, že § 122 ods. 3 TVL bol účinný skôr, než Fínsko pristúpilo k (vtedajším) Európskym spoločenstvám a stalo sa viazané Zmluvou o ES. Takisto tieto pripomienky prednesené Súdnemu dvoru boli v súlade s tým, že toto ustanovenie sa má považovať za (predpokladanú) existujúcu pomoc.

30.      S touto analýzou môžem len súhlasiť. Keďže § 122 ods. 3 TVL bol účinný pred pristúpením Fínska, možno ho (ak vôbec predstavuje pomoc) kvalifikovať len ako existujúcu pomoc. Jednoznačne to vyplýva z článku 1 písm. b) bodu i) nariadenia č. 659/99.(24)

31.      Aj v prípade, ak vnútroštátne opatrenia nepredstavujú štátnu pomoc v čase svojho zavedenia, ale následne sa stanú štátnou pomocou (v dôsledku vývoja spoločného trhu), článok 1 písm. b) bod v) nariadenia č. 659/99 stanovuje, že také opatrenia sa stále považujú za existujúcu pomoc.(25) Ak teda sporné opatrenia neboli oznámené, lebo v čase pristúpenia Fínska sa nepovažovali za štátnu pomoc, akákoľvek zmena (napríklad vývoj judikatúry Súdneho dvora v tejto oblasti), ktorá by mohla znamenať, že tieto opatrenia v súčasnosti sú – alebo prípadne môžu byť – štátnou pomocou, by nemala vplyv na ich právnu kvalifikáciu ako (predpokladanej) existujúcej pomoci.

32.      Dospela som k záveru, že sporné opatrenia sa majú kvalifikovať ako (predpokladaná) existujúca pomoc. Preto sa na ne vzťahuje monitorovací systém a postupy týkajúce sa existujúcej pomoci.

 Dôsledky kvalifikácie pomoci ako existujúcej pomoci

33.      Vnútroštátny súd sa svojou prvou otázkou v podstate pýta, či vzhľadom na to, že povinnosť pozastaviť poskytovanie pomoci uvedená v článku 108 ods. 3 ZFEÚ nebola dodržaná, sporným opatreniam bráni zákaz selektívnosti stanovený v článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

34.      Ako som už uviedla,(26) povinnosť pozastaviť poskytovanie pomoci sa vzťahuje na novú pomoc, ale nie na existujúcu pomoc. Pokiaľ sporné opatrenia predstavujú štátnu pomoc – k čomu sa nevyjadrujem –, tieto opatrenia predstavujú existujúcu pomoc.

35.      Na prvú otázku preto treba odpovedať tak, že pokiaľ sporné opatrenia predstavujú štátnu pomoc, mali by sa na účely článku 108 ods. 1 ZFEÚ kvalifikovať ako predpokladaná existujúca pomoc. Takto ich vnútroštátny súd môže vykladať a uplatňovať, pokiaľ Komisia neprijme rozhodnutie podľa článku 13 nariadenia č. 659/1999.

36.      Ako by mal Súdny dvor odpovedať na druhú, tretiu a štvrtú otázku (ktoré sa týkajú správneho výkladu zákazu selektívnosti)?

37.      Všetci účastníci konania sa vo svojich písomných pripomienkach v prevažnej miere zaoberali otázkou selektívnosti.

38.      Komisia sa domnieva, že sporné opatrenia sú selektívne. Fínska vláda a nemecká vláda nesúhlasia a tvrdia, že nejde o štátnu pomoc. P Oy tvrdí, že vnútroštátny súd by mal vykladať sporné opatrenia spôsobom, ktorý zabezpečí, aby sa neuplatňovali selektívne. Tvrdí, že ak sa uplatní taký prístup, nevznikne nijaký problém týkajúci sa protiprávnej pomoci (a vtedy bude môcť preniesť a odpočítať svoju stratu).

39.      Ak by v prejednávanej veci išlo o neoznámenú novú pomoc (čomu tak nie je), vnútroštátny súd by skutočne musel uplatniť priamo účinnú povinnosť pozastaviť poskytovanie pomoci stanovenú v článku 108 ods. 3 ZFEÚ.(27) Len Komisia môže rozhodnúť, či je pomoc nezlučiteľná s vnútorným trhom, ale vnútroštátne súdy môžu napriek tomu uplatniť pojem pomoc uvedený v článku 107 ods. 1 s cieľom určiť, či sa na napadnuté vnútroštátne opatrenia mala vzťahovať povinnosť pozastaviť poskytovanie pomoci. V tejto súvislosti môžu byť vnútroštátne súdy nútené rozhodnúť, či je konkrétne vnútroštátne opatrenie selektívne,(28) a môžu oprávnene položiť Súdnemu dvoru otázky týkajúce sa správneho výkladu pojmu štátna pomoc.(29)

40.      Procesné pravidlá a systém na monitorovanie neoznámenej novej pomoci sa však nemôžu vzťahovať na existujúcu pomoc. Vnútroštátne súdy konkrétnejšie nezohrávajú rovnakú úlohu, lebo existujúca pomoc podlieha výlučnej právomoci Komisie podľa článku 108 ods. 1 ZFEÚ. Pokiaľ teda opatrenia, ktoré sú predmetom prejednávaného sporu, predstavujú (predpokladanú) existujúcu pomoc, podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ neexistuje nijaký základ na to, aby vnútroštátny súd vydal akékoľvek rozhodnutie týkajúce sa otázky selektívnosti alebo žiadal Súdny dvor o usmernenie týkajúce sa výkladu ustanovení Zmluvy o selektívnej pomoci.

41.      Fínsko, Nemecko a Komisia sa zhodujú v tom, že z toho vyplýva, že nie je potrebné, aby Súdny dvor odpovedal na druhú, tretiu a štvrtú otázku položenú vnútroštátnym súdom.

42.      S týmto názorom súhlasím, a to z nasledujúcich dôvodov.

43.      Po prvé funkciou zverenou Súdnemu dvoru v kontexte prejudiciálneho konania (a samozrejme aj zabezpečovania jednotného výkladu a uplatňovania práva Únie)(30) je prispievať k výkonu spravodlivosti v členských štátoch a nie vyslovovať názory na všeobecné alebo hypotetické otázky.(31)

44.      Z kvalifikácie sporných opatrení ako predpokladanej existujúcej pomoci vyplýva, že takáto pomoc sa môže vykonávať, pokiaľ Komisia nekonštatovala, že je nezlučiteľná s vnútorným trhom.(32) Vnútroštátny súd je preto oprávnený vykladať a uplatňovať vnútroštátne opatrenia a rozhodnúť, či by P Oy mala alebo nemala získať povolenie na uplatnenie daňovej výhody. Akýkoľvek názor na otázku selektívnosti vyjadrený Súdnym dvorom by vo vnútroštátnom konaní nebol záväzný a svojou povahou by bol hypotetický.

45.      Po druhé prejednávanú vec možno odlíšiť od prípadov, ako je Paint Graphos a i.(33), ktorý sa týkal predpokladanej novej pomoci. V uvedenom prípade malo rozhodnutie Súdneho dvora priame dôsledky pre spor posudzovaný vo vnútroštátnom konaní: napadnuté opatrenia by sa nemohli uplatňovať, ak by boli kvalifikované ako pomoc, a teda by sa na ne vzťahovali priamo účinné ustanovenia o pozastavení poskytovania pomoci.(34) Pokiaľ však ide o existujúcu pomoc, ktorá je predmetom prejednávanej veci, situácia je dosť odlišná.

46.      Po tretie vnútroštátny súd poukázal na rozhodnutie Komisie(35) týkajúce sa niektorých nemeckých daňových opatrení vyhlásených za nezlučiteľné s pravidlami týkajúcimi sa štátnej pomoci.(36) Na rozdiel od prejednávanej veci sa uvedená vec týka neoznámenej novej pomoci (predmetná právna úprava bola prijatá v júli 2009 so spätným účinkom k 1. januáru 2008).

47.      Po štvrté vzhľadom na to, že obdobie pozastavenia poskytovania pomoci podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ je pre toto konanie irelevantné, otázka, či P Oy môže preniesť a odpočítať predmetnú stratu, sa týka skôr výkladu a uplatňovania vnútroštátneho práva ako práva Únie. Tak P Oy, ako aj fínska vláda poukazujú na vnútroštátny rozsudok, v ktorom sa skúmal pojem „osobitné okolnosti“ uvedený v § 122 ods. 3 TVL.(37) Uvádzajú, že ak by sa toto rozhodnutie uplatnilo na prejednávanú vec, P Oy by mohla získať daňovú výhodu. Ide výlučne o otázku vnútroštátneho práva, o ktorej musí rozhodnúť vnútroštátny súd.

48.      Napokon poznamenávam, že Súdny dvor má k dispozícii pomerne málo podrobných informácií o sporných opatreniach, miere voľnej úvahy priznanej daňovým orgánom pri udelení alebo odopretí povolenia podľa § 122 ods. 3 TVL, ako aj o súvisiacich politických úvahách. Je to v priamom protiklade s veľmi podrobným preskúmaním, ktoré by Komisia vykonala, ak by postupovala podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ a článkov 17 až 19 nariadenia č. 659/1999, prípadne s analogickým uplatnením článkov 6, 7 a 9 tohto nariadenia. Ak sa začne takéto konanie, ide o konanie, ktoré v celom rozsahu rešpektuje právo členského štátu vysvetliť a obhájiť svoje opatrenia. Za týchto okolností zastávam názor, že by nebolo vhodné, aby Súdny dvor v prejednávanej veci analyzoval otázku selektívnosti.

49.      Z týchto dôvodov sa domnievam, že Súdny dvor by nemal odpovedať na druhú, tretiu a štvrtú otázku položenú vnútroštátnym súdom.

 Návrh

50.      Preto zastávam názor, že Súdny dvor by mal odpovedať Korkein hallinto-oikeus v tomto zmysle:

Pokiaľ sporné opatrenia predstavujú štátnu pomoc, mali by sa na účely článku 108 ods. 1 ZFEÚ kvalifikovať ako predpokladaná existujúca pomoc. Takto ich vnútroštátny súd môže vykladať a uplatňovať, pokiaľ Komisia neprijme rozhodnutie a nezačne kontradiktórne konanie stanovené v článku 108 ods. 2 ZFEÚ.

1 – Jazyk prednesu: angličtina.

2 –      Pozri, napríklad rozsudky z 8. novembra 2001, Adria-Wien (C-143/99, Zb. s. I-8365); zo 17. júna 1999, Piaggio (C-295/97, Zb. s. I-3735), a z 8. septembra 2011, Paint Graphos a i. (C-78/08 až C-80/08, Zb. s. I-7611).

3 –      Pozri bod 3 a poznámku pod čiarou 4 týchto návrhov.

4 –      Podmienky uvedené v článku 107 ods. 1 sú kumulatívne, a preto musia byť všetky splnené na to, aby opatrenie predstavovalo štátnu pomoc (pozri rozsudok z 22. júna 2006, Forum 187, C-182/03 a C-217/03, Zb. s. I-5479, bod 84 a tam citovanú judikatúru). Otázka, či vnútroštátne opatrenie zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru (teda či je selektívne), sa posudzuje vo vzťahu k iným podnikateľom, ktorí sa vzhľadom na cieľ sledovaný predmetným systémom nachádzajú v porovnateľnej situácii, pokiaľ ide o právne a skutkové okolnosti (pozri rozsudok Forum 187, už citovaný, bod 119 a tam citovanú judikatúru). Ak sa uplatňujú dôvody stanovené v článku 107 ods. 2 alebo 3, takéto opatrenia sa považujú za zlučiteľné s vnútorným trhom, a preto nepredstavujú zakázanú štátnu pomoc (pozri rozsudok Adria-Wien, už citovaný v poznámke pod čiarou 2, bod 30).

5 –      Pozri rozsudok Adria-Wien (C-143/99, už citovaný v poznámke pod čiarou 2, bod 24). Pozri takisto bod 6 týchto návrhov.

6 –      Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) v znení účinnom pred zmenou a doplnením z roku 2003 prijatým na zohľadnenie pristúpení z roku 2004; pozri najmä odôvodnenie 2.

7 –      Pozri body 8 a 9 týchto návrhov.

8 –      Článok 17 ods. 1 nariadenia č. 659/99 v spojení s článkom 108 ods. 1 ZFEÚ.

9 –      Článok 17 ods. 2 nariadenia č. 659/99.

10 –      Článok 18 nariadenia č. 659/99.

11 –      Článok 19 ods. 2 nariadenia č. 659/99 v spojení s článkom 4 ods. 4 tohto nariadenia.

12 –      Akt o podmienkach pristúpenia Nórskeho kráľovstva, Rakúskej republiky, Fínskej republiky, Švédskeho kráľovstva a úpravách zmlúv, na základe ktorých je založená Európska únia (Ú. v. ES C 241, 1994, s. 21). Nórsko napokon v dôsledku referenda z roku 1994 nepristúpilo k Európskej únii.

13 –      Pozri Akt o pristúpení v spojení s článkom 1 písm. b) bodom i) nariadenia č. 659/99.

14 –      Pozri bod 30 a poznámku pod čiarou 24 týchto návrhov.

15 –      Podľa mojich informácií táto právna úprava platí od roku 1979. Bola zmenená a doplnená, ale jej podstata zostala zachovaná.

16 –      Usmernenie Daňového riaditeľstva č. 634/348/96 zo 14. februára 1996 (ďalej len „usmernenie“).

17 –      Obežník Daňového riaditeľstva č. 2/1999 zo 17. februára 1999 (ďalej len „obežník“).

18 –      V týchto návrhoch označujem § 122 ods. 3 TVL, usmernenie a obežník ako „sporné opatrenia“. Tak P Oy, ako aj fínska vláda tiež poukázali na rozhodnutie vnútroštátnych súdov vo veci KHO 2010:21. V uvedenej veci Korkein hallinto-oikeus rozhodol, že pokračovanie podnikania po zmene vlastníctva predstavuje na účely sporných opatrení „osobitné okolnosti“.

19 –      Pozri napríklad rozsudky z 30. júna 1992, Španielsko/Komisia (C-312/90, Zb. s. I-4117, bod 14); z 13. júla 1995, Namur-Les Assurances du Crédit SA (C-44/93, Zb. s. I-3829, bod 10), a Piaggio (už citovaný v poznámke pod čiarou 2, body 48 a 49). Pozri tiež body 3 až 7 týchto návrhov.

20 –      Systém na monitorovanie štátnej pomoci vytvorený Zmluvou a príslušné úlohy Komisie a vnútroštátnych súdov pri uplatňovaní tohto systému sú podrobne vysvetlené v rozsudku Adria-Wien (už citovanom v poznámke pod čiarou 2, body 21 až 32). Pozri takisto, pokiaľ ide o novú pomoc, rozsudok z 21. novembra 1991, Fédération nationale du commerce extérieur des produits alimentaires a Syndicat national des négociants et transformateurs de saumon, C-354/90, Zb. s. I-5505, body 8 až 14.

21 –      Rozsudok Namur (už citovaný v poznámke pod čiarou 19, bod 15).

22 –      Pozri body 8 a 9 a poznámku pod čiarou 13 týchto návrhov.

23 –      Rozsudky Namur (už citovaný v poznámke pod čiarou 19, body 13 a 28), a z 15. marca 1994, Banco Exterior de España (C-387/92, Zb. s. I-877, bod 19).

24 –      Článok 1 písm. b) bod i) obsahuje krížový odkaz na články 144 a 172 Aktu o pristúpení Rakúska, Fínska a Švédska. Jednoducho povedané, existovala osobitná povinnosť oznámiť pomoc týkajúcu sa poľnohospodárskych výrobkov podľa článku 144. Keďže P Oy nevyrába také výrobky, tieto ustanovenia sú pre rozhodnutie v prejednávanej veci irelevantné.

25 –      Rozsudok z 2. decembra 2009, Komisia/Írsko a i. (C-89/08 P, Zb. s. I-11245, body 70 a 71).

26 –      Pozri body 6 a 25 týchto návrhov.

27 –      Rozsudok Adria-Wien (už citovaný v poznámke pod čiarou 2, body 26 a 27).

28 –      Rozsudok z 18. júla 2007, Lucchini (C-119/05, Zb. s. I-6199, body 50 až 52).

29 –      Rozsudok z 10. júna 2010, Fallimento Traghetti del Mediterraneo (C-140/09, Zb. s. I-5243, bod 24 a tam citovaná judikatúra).

30 –      Pozri rozsudok z 10. januára 2006, IATA a i. (C-344/04, Zb. s. I-403, bod 27), týkajúci sa právomoci Súdneho dvora podľa článku 267 ZFEÚ v súvislosti s jednotným výkladom práva Únie, a rozsudok z 12. júna 2008, Gourmet Classic (C-458/06, Zb. s. I-4207, bod 20 a tam citovanú judikatúru).

31 –      Rozsudok z 12. júna 2003, Schmidberger (C-112/00, Zb. s. I-5659, bod 32 a tam citovaná judikatúra).

32 –      Rozsudok Banco Exterior de España (už citovaný v poznámke pod čiarou 23, bod 20).

33 –      Pozri spomedzi mnohých príkladov rozsudky Piaggio a Paint Graphos (už citované v poznámke pod čiarou 2).

34 –      Pozri napríklad rozsudok Piaggio (už citovaný v poznámke pod čiarou 2, body 48 a 49).

35 –      Rozhodnutie Komisie z 26. januára 2011 o štátnej pomoci Nemecka C 7/10 (ex CP 250/09 a NN 5/10) Zákon o dani z príjmu právnických osôb (KStG), schéma o prevode daňových strát (Sanierungsklausel) (Ú. v. EÚ L 235, s. 26). Toto rozhodnutie je v súčasnosti predmetom viacerých konaní pred Všeobecným súdom: pozri vec T-205/11.

36 –      Rovnako ako vnútroštátne opatrenia posudzované v prejednávanej veci, nemecké právne predpisy upravujú prenesenie straty, ktorú možno odpočítať od zdaniteľného príjmu. Tieto právne predpisy umožňujú spoločnostiam v ťažkostiach využívať tento systém napriek zmene vlastníctva predmetného podniku.

37 –      Pozri bod 14 a poznámku pod čiarou 18 týchto návrhov.