EU tax law WEB Gardella - C-233/12

—

S. Gardella, v zastúpení: T. Truppa, R. Ciancaglini a M. Rossi, avvocati,

—

Istituto nazionale della previdenza sociale (INPS), v zastúpení: A. Sgroi, avvocato,

—

talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci G. De Socio, avvocato dello Stato,

—

česká vláda, v zastúpení: M. Smolek, splnomocnený zástupca,

—

nemecká vláda, v zastúpení: T. Henze a J. Möller, splnomocnení zástupcovia,

—

Európska komisia, v zastúpení: C. Cattabriga a V. Kreuschitz, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článkov 20 ZFEÚ, 45 ZFEÚ, 48 ZFEÚ a 145 ZFEÚ až 147 ZFEÚ, ako aj článku 15 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi pánom Gardellom, pracujúcim v Európskom patentovom úrade (EPÚ) v Mníchove (Nemecko), a Istituto nazionale della previdenza sociale (INPS) (Národná inštitúcia sociálneho zabezpečenia, ďalej len „INPS“) vo veci zamietnutia INPS previesť do systému sociálneho zabezpečenia EPÚ kapitálovú hodnotu práv na dôchodok, ktoré získal počas svojich dôb zamestnania v Taliansku.

3

Článok 11 ods. 2 prílohy VIII Služobného poriadku úradníkov Európskej únie zavedeného nariadením Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 z 29. februára 1968, ktorým sa ustanovuje Služobný poriadok úradníkov a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev [a osobitné pravidlá, ktoré sa dočasne uplatňujú na úradníkov Komisie – neoficiálny preklad] (Ú. v. ES 1968, L 56, s. 1; Mim. vyd. 01/002, s. 5), zmeneným a doplneným nariadením Rady (ES, Euratom) č. 723/2004 z 22. marca 2004 (Ú. v. EÚ L 124, s. 1; Mim. vyd. 01/002 s. 130, ďalej len „služobný poriadok“) stanovuje:

„Úradník, ktorý vstúpi do služieb spoločenstiev po:

alebo

má po uvedení do funkcie, ale pred získaním nároku na výplatu starobného dôchodku v zmysle článku 77 služobného poriadku, právo voči Spoločenstvám na kapitálovú hodnotu, aktualizovanú ku dňu skutočného prevodu, práv na dôchodok, ktoré získal na základe tejto služby alebo týchto činností.

V takom prípade inštitúcia, v ktorej je zamestnanec zamestnaný, určí s ohľadom na základnú mzdu zamestnanca, jeho vek a kurz platný v deň žiadosti o prevod, pomocou všeobecných vykonávacích ustanovení, počet rokov zamestnania, potrebných pre odchod do dôchodku, ktoré sú mu započítané v rámci systému dôchodkového zabezpečenia Spoločenstva za predchádzajúce obdobie služby, na základe prevedeného kapitálu, po odpočítaní čiastky predstavujúcej zhodnotenie kapitálu medzi dňom žiadosti o prevod a skutočným dňom prevodu.

Zamestnanci môžu použiť tento postup len raz pre každý členský štát a príslušný penzijný fond.“

4

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 166, s. 1; Mim. vyd. 05/005, s. 72), ktoré nahradilo nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, v znení zmenenom, doplnenom a aktualizovanom nariadením Rady (ES) č. 118/19 z 2. decembra 1996 (Ú. v. ES L 28, s. 1; Mim. vyd. 05/003, s. 3), zmeneným a doplneným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1992/2006 z 18. decembra 2006 (Ú. v. EÚ L 392, s. 1, ďalej len „nariadenie č. 1408/71“), obsahuje ustanovenia týkajúce sa koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia v Európskej únii.

5

Článok 2 nariadenia č. 883/2004 nazvaný „Osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje“ určuje vo svojom odseku 1:

„Toto nariadenie sa vzťahuje na štátnych príslušníkov členského štátu, osoby bez štátnej príslušnosti a utečencov, ktorí majú bydlisko v členskom štáte a podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj na ich rodinných príslušníkov a ich pozostalých.“

6

Článok 3 tohto nariadenia s názvom „Vecná pôsobnosť“ v odseku 1 stanovuje:

„Toto nariadenie sa vzťahuje na všetky právne predpisy, ktoré sa týkajú týchto častí sociálneho zabezpečenia:

…

…“

7

Podľa článku 6 nariadenia č. 883/2004 s názvom „Sčítanie dôb“:

„Pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené inak, príslušná inštitúcia členského štátu, právne predpisy ktorého:

podmieňujú ukončením dôb poistenia, zamestnania, samostatnej zárobkovej činnosti alebo bydliskom, zohľadní v potrebnom rozsahu doby poistenia, zamestnania, samostatnej zárobkovej činnosti alebo bydliska, dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek iného členského štátu, ako keby tieto doby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré táto inštitúcia uplatňuje.“

8

Článok 52 uvedeného nariadenia s názvom „Priznanie dávok“ vo svojom odseku 1 stanovuje:

„Príslušná inštitúcia vypočíta výšku dávky, ktorá bude náležať:

9

EPÚ je medzinárodná organizácia vytvorená Dohovorom o udeľovaní európskych patentov podpísaným v Mníchove 5. októbra 1973 so sídlom v tomto meste.

10

EPÚ má svoj vlastný dôchodkový systém, odlišný od dôchodkového systému v členských štátoch a systému Únie.

11

V zmysle článku 12 nariadenia Európskeho patentového úradu o dôchodkovom poriadku, ktorý prijala jeho správna rada na základe článku 33 tohto dohovoru, môžu zamestnanci EPÚ previesť kapitálovú hodnotu práv nadobudnutých predtým v iných systémoch dôchodkového poistenia, pokiaľ to dotknuté systémy umožňujú. V takomto prípade EPÚ určuje podľa svojich vlastných pravidiel počet rokov započítateľných do dôchodku nadobudnutých na základe pôvodného systému, ktoré sa môžu uznať dotknutej osobe a následne starobný dôchodok, ktorý jej prináleží.

12

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že nariadenie Európskeho patentového úradu týkajúce sa starobných dôchodkov naopak neupravuje sčítanie dôb platenia príspevkov, teda možnosť kumulovať roky nadobudnuté v EPÚ s právami nadobudnutým v rámci iných dôchodkových systémov.

13

Návrh na začatie prejudiciálneho konania uvádza, že v Taliansku je prevod alebo spájanie práv na dôchodok, ako je upravené zákonom č. 29 o spájaní dôb poistenia pracovníkov na účely sociálneho zabezpečenia (legge n. 29 – Ricongiunzione dei periodi assicurativi dei lavoratori ai fini previdenziali) zo 7. februára 1979 (GURI č. 40 z 9. februára 1979) a jeho neskoršími zmenami, vyhradené zamestnancom verejného alebo súkromného sektora, ktorí sú alebo boli povinne poistení vo vnútroštátnych inštitúciách, fondoch a v systémoch sociálneho zabezpečenia. Prevod sa uskutoční odplatne a na náklady dotknutej osoby.

14

Vnútroštátny súd taktiež tvrdí, že v zmysle služobného poriadku môžu úradníci a zamestnanci Únie, ako aj v zmysle osobitných dohôd zamestnanci Európskeho univerzitného inštitútu a Európskej investičnej banky uplatňovať tento mechanizmus prevodu kapitálovej hodnoty práv na dôchodok nadobudnutých predtým na území Talianskej republiky.

15

Naopak zamestnanci EPÚ sú z tohto mechanizmu vylúčení, lebo neexistuje dohovor medzi EPÚ a Talianskou republikou umožňujúci prevod kapitálovej hodnoty práv na dôchodok získaných zamestnancami predtým poistenými v INPS do systému medzinárodnej organizácie.

16

Pokiaľ ide o sčítanie dôb poistenia, z informácií poskytnutých vnútroštátnym súdom vyplýva, že tento mechanizmus funguje podľa nariadenia č. 883/2004 v zásade v prospech všetkých zamestnancov, samostatne zárobkovo činných osôb a slobodných profesií. Neuplatňuje sa však na zamestnancov EPÚ, ktorí ako zamestnanci medzinárodnej organizácie nemôžu byť považovaní v zmysle článku 2 nariadenia č. 883/2004 za „podliehajú[cich]… právnym predpisom jedného alebo viacerých členských štátov“.

17

Pán Gardella je taliansky štátny príslušník a pracuje v EPÚ od 1. mája 2002.

18

Pred nástupom na toto miesto pracoval v Taliansku od 21. decembra 1992 do 30. apríla 2002. Jeho týždenné príspevky dosahujú počet 485 príspevkov, čo sa rovná obdobiu 9 rokov a 17 týždňov.

19

Pán Gardella požadoval 15. septembra 2008 od INPS prevod kapitálovej hodnoty práv na dôchodok nadobudnutých počas svojich dôb zamestnania v tomto období do systému sociálneho zabezpečenia EPÚ.

20

INPS zamietol túto žiadosť s odvolaním sa na neexistenciu ustanovení umožňujúcich v Taliansku požadovaný prevod.

21

Žalobca v konaní vo veci samej teda podal žalobu proti rozhodnutiu INPS o zamietnutí na Tribunale di La Spezia (Súd v La Spezia).

22

Tento súd sa domnieva, že neexistencia pravidiel v talianskom právnom systéme, ktoré by umožňovali prevod kapitálovej hodnoty práv na dôchodok nadobudnutých predtým v Taliansku do EPÚ, v spojení s neexistenciou ustanovení v nariadení Európskeho patentového úradu o dôchodkovom poriadku, ktoré by umožňovali vykonať započítanie dôb platenia príspevkov dosiahnutých pred prijatím do zamestnania, pravdepodobne predstavujú prekážku voľného pohybu pracovníkov v Únii. Perspektíva nemožnosti sa domáhať na účely dôchodku zaplatených príspevkov a odpracovaných rokov pred ich nástupom do služieb EPÚ by mohla odradiť pracovníkov, ktorí nadobudli práva na dôchodok v Taliansku, od prijatia pracovnej ponuky EPÚ. Táto situácia predstavuje zjavné porušenie práv priznaných občanom Únie článkami 20 ZFEÚ, 45 ZFEÚ a 48 ZFEÚ a je taktiež nezlučiteľná s článkami 145 ZFEÚ až 147 ZFEÚ, ako aj s článkom 15 Charty.

23

Za týchto okolností rozhodol Tribunale di La Spezia konanie prerušiť a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

24

Svojimi prejudiciálnymi otázkami, ktoré je potrebné preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa články 20 ZFEÚ, 45 ZFEÚ, 48 ZFEÚ a 145 ZFEÚ až 147 ZFEÚ, ako aj článok 15 Charty majú vykladať v tom zmysle, že bránia právnej úprave členského štátu, ktorá neumožňuje svojim štátnym príslušníkom zamestnaným v medzinárodnej organizácii, akou je EPÚ, ktorá má sídlo na území iného členského štátu, previesť do systému sociálneho zabezpečenia tejto organizácie kapitálovú hodnotu práv na dôchodok, ktoré nadobudli predtým na území ich členského štátu pôvodu, pri neexistencii medzinárodnej zmluvy medzi týmto členským štátom a uvedenou medzinárodnou organizáciou, ktorá by upravovala možnosť takéhoto prevodu.

25

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora sa na každého občana Únie, ktorý nezávisle od svojho bydliska alebo štátnej príslušnosti využil právo na voľný pohyb pracovníkov a ktorý vykonával pracovnú činnosť v inom členskom štáte, ako je štát jeho pôvodu, vzťahuje článok 45 ZFEÚ. Občan Únie, ktorý pracuje v inom členskom štáte, než je štát jeho pôvodu a ktorý prijal zamestnanie v medzinárodnej organizácii, takisto spadá do rozsahu pôsobnosti tohto ustanovenia (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. februára 2006, Öberg, C-185/04, Zb. s. I-1453, body 11 a 12, ako aj citovanú judikatúru).

26

Z dôvodu, že vykonáva zamestnanie v medzinárodnej organizácii, nestráca totiž postavenie pracovníka v zmysle článku 45 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. marca 1989, Echternach a Moritz, 389/87 a 390/87, Zb. s. 723, bod 11).

27

Z toho vyplýva, že situácia pána Gardellu spadá do rozsahu pôsobnosti článku 45 ZFEÚ.

28

Pri preskúmaní otázky, či môže neexistencia práva pána Gardellu na prevod kapitálovej hodnoty jeho práv na dôchodok do dôchodkového systému EPÚ predstavovať prekážku voľného pohybu pracovníkov vnútri Únie, je potrebné najprv konštatovať, že sa možnosť, ktorá je priznaná podľa služobného poriadku úradníkom a iným zamestnancom inštitúcií Únie previesť do dôchodkového systému Únie kapitálovú hodnotu ich práv na dôchodok nadobudnutých na základe predchádzajúcich činností, nemôže rozšíriť ani na úradníkov EPÚ, ani na vzťahy medzi členským štátom a medzinárodnou organizáciou, akou je EPÚ.

29

EPÚ totiž nie je inštitúcia alebo orgán Únie, na ktorý sa uplatňuje uvedený služobný poriadok.

30

Zatiaľ čo tento istý služobný poriadok je záväzný v plnom rozsahu a je priamo uplatniteľný vo všetkých členských štátoch, nie je nariadenie Európskeho patentového úradu o dôchodkovom poriadku právnym aktom Únie a nemôže mať na základe práva Únie takéto účinky v členských štátoch. Okrem toho toto uvedené nariadenie explicitne stanovuje ako podmienku na prevod kapitálovej hodnoty práv na dôchodok povolenie subjektu, ktorý spravuje dôchodkový systém, v ktorom bol dotknutý úradník poistený.

31

Okrem toho EPÚ je medzinárodnou organizáciou, ktorá sa riadi medzinárodným právom.

32

Situácia pána Gardellu sa musí posúdiť porovnaním so situáciou občana, ktorý využíva právo na voľný pohyb v rámci Únie ako zamestnanec a vykonáva závislú pracovnú činnosť pre zamestnávateľov, ktorí nie sú inštitúciami Únie a ani medzinárodnými organizáciami, akou je EPÚ, a so situáciou takého občana, ktorý vykonáva samostatne zárobkovú činnosť. Takéto činnosti predstavujú s veľkým odstupom najväčšie percento činností, pre ktoré občania využívajú toto právo.

33

Je potrebné konštatovať, pokiaľ ide o koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia medzi členskými štátmi, že ani Zmluva o FEÚ a ani nariadenia č. 1408/71 a č. 883/2004 nestanovili a ani nestanovujú pravidlá týkajúce sa prevodu kapitálovej hodnoty už nadobudnutých práv na dôchodok, ale sú založené na zásade sčítania dôb, ako to vyplýva z článku 48 ZFEÚ, ktorý tieto nariadenia vykonávajú.

34

Je potrebné pripomenúť, že článok 48 ZFEÚ, ktorého sa domáha žalobca v konaní vo veci samej na vnútroštátnom súde na podporu svojho žalobného návrhu a na ktorý odkazujú aj prejudiciálne otázky, stanovuje, že Európsky parlament a Rada Európskej únie prijmú v oblasti sociálneho zabezpečenia „opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na poskytnutie voľného pohybu pracovníkov“, najmä zavedením systému, ktorý migrujúcim pracovníkom zabezpečí „započítanie všetkých období braných do úvahy podľa zákonov príslušných krajín“. Takýto systém započítania dôb bol stanovený nariadením č. 1408/71 a potom nariadením č. 883/2004.

35

Z článku 45 ZFEÚ v spojení s článkom 48 ZFEÚ nevyplýva pre členský štát ani povinnosť upraviť možnosť pre úradníka medzinárodnej organizácie, akou je EPÚ, previesť kapitálovú hodnotu jeho predtým nadobudnutých práv na dôchodok do dôchodkového systému tejto medzinárodnej organizácie, ani povinnosť uzatvoriť medzinárodný dohovor na tento účel.

36

V dôsledku toho sa neexistencia takejto možnosti pre úradníkov medzinárodnej organizácie, akou je EPÚ, nemôže považovať za prekážku voľného pohybu pracovníkov v zmysle článku 45 ZFEÚ.

37

Pokiaľ ide o iné články Zmluvy a Charty uvedené v položených otázkach, je potrebné konštatovať nasledujúce.

38

Podľa ustálenej judikatúry nachádza článok 20 ZFEÚ, ktorý všeobecným spôsobom formuluje právo každého občana Únie slobodne sa pohybovať a zdržiavať sa na území členských štátov, svoj osobitný výraz, pokiaľ ide o voľný pohyb pracovníkov, v článku 45 ZFEÚ (pozri rozsudok z 1. októbra 2009, Leyman, C-3/08, Zb. s. I-9085, bod 20 a citovanú judikatúru).

39

Pokiaľ ide o článok 15 ods. 2 Charty, je potrebné pripomenúť jej článok 52 ods. 2, ktorý stanovuje, že práva uznané v tejto Charte, ktoré sú predmetom ustanovení Zmlúv, sa vykonávajú za podmienok a v medziach vymedzených týmito Zmluvami. Tak je to aj v prípade článku 15 ods. 2 Charty, ktorý preberá najmä, ako to potvrdzujú vysvetlivky pripojené k tomuto ustanoveniu, voľný pohyb pracovníkov zaručený článkom 45 ZFEÚ.

40

Články 145 ZFEÚ až 147 ZFEÚ stanovujú ciele a všeobecné opatrenia v politike zamestnanosti Únie. Právo, ktorého sa domáha žalobca v konaní vo veci samej alebo povinnosť členského štátu zabezpečiť takéto právo, nemožno z týchto ustanovení vyvodiť.

41

V dôsledku toho je pre odpoveď na položené otázky analýza článkov 45 ZFEÚ a 48 ZFEÚ dostatočná.

42

Žalobca v konaní vo veci samej tvrdí, že v prípade zamietnutia jeho žalobného návrhu pred vnútroštátnym súdom, mu hrozí strata jeho nadobudnutých práv na dôchodok, lebo jednak EPÚ neuplatňuje mechanizmus sčítania a jednak v Taliansku jeho doby zamestnania alebo platenia príspevkov nemusia dosahovať minimálne doby vyžadované vnútroštátnou právnou úpravou na účely vzniku nároku na dôchodok.

43

INPS toto tvrdenie spochybňuje, ale na pojednávaní nemohol túto možnosť vylúčiť.

44

Je pravda, že článok 48 ZFEÚ upravuje zavedenie systému umožňujúceho garantovať migrujúcim pracovníkom sčítanie dôb „všetkých období braných do úvahy podľa zákonov príslušných krajín“ a že článok 18 nariadenia č. 1408/71, ako aj následne článok 6 nariadenia č. 883/2004 stanovuje, že musia byť započítané doby, ktoré „boli dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek iného členského štátu“, avšak tieto ustanovenia sa nevzťahujú na doby zamestnania v EPÚ.

45

Predsa len v prípade, keď sa mechanizmus prevodu kapitálovej hodnoty práv na dôchodok nadobudnutých predtým v členskom štáte do dôchodkového systému nového zamestnávateľa v inom členskom štáte nemôže uplatniť, skutočnosť, že pracovník je pozbavený práva na sčítanie dôb dosiahnutých podľa právnych predpisov viacerých členských štátov, teda práv, ktoré sú priznané vo všeobecnosti v prípade zamestnania všetkým pracovníkom pre všetkých zamestnávateľov v členskom štáte, okrem medzinárodných organizácií, akou je EPÚ, predstavuje v zásade prekážku voľného pohybu pracovníkov v zmysle článku 45 ZFEÚ.

46

Takáto právna úprava má za následok, že osobám vykonávajúcim právo voľného pohybu, ktorých doby zamestnania alebo platenia príspevkov nedosahujú minimálnu dobu vyžadovanú vnútroštátnou právnou úpravou na účely vzniku nároku na starobný dôchodok, hrozí strata možnosti poberať dávky v starobe, na ktoré by mali nárok, ak by neprijali zamestnanie v inom členskom štáte v medzinárodnej organizácii, a teda je spôsobilá brániť výkonu práva na voľný pohyb. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či talianska právna úprava týkajúca sa dávok v starobe má alebo nemá takýto účinok.

47

Počas pojednávania INPS neuviedol dôvody všeobecného záujmu, ktoré by mohli odôvodniť takéto obmedzenie voľného pohybu.

48

Pracovníkovi, akým je pán Gardella, ktorý dosiahol dôchodkový vek, preto treba umožniť, aby na účely vzniku nároku na starobný dôchodok mohol požadovať sčítanie svojich dôb zamestnania v Taliansku s dobami, ktoré sa týkajú zamestnania na EPÚ.

49

Na základe vyššie uvedeného treba na položené otázky odpovedať tak, že články 45 ZFEÚ a 48 ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia právnej úprave členského štátu, ktorá neumožňuje svojim štátnym príslušníkom zamestnaným v medzinárodnej organizácii, akou je EPÚ, so sídlom na území iného členského štátu, previesť do systému sociálneho zabezpečenia tejto organizácie kapitálovú hodnotu práv na dôchodok, ktoré získali predtým na území ich členského štátu pôvodu, pri neexistencii dohody medzi týmto členským štátom a uvedenou medzinárodnou organizáciou, ktorá by upravovala možnosť takéhoto prevodu. No v prípade, keď sa mechanizmus prevodu kapitálovej hodnoty práv na dôchodok získaných predtým v členskom štáte do dôchodkového systému nového zamestnávateľa v inom členskom štáte nemôže uplatniť, má sa článok 45 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že bráni takej právnej úprave členského štátu, ktorá neumožňuje zohľadniť doby zamestnania, ktoré dosiahol občan Únie v medzinárodnej organizácii, akou je EPÚ, so sídlom na území iného členského štátu na účely vzniku nároku na starobný dôchodok.

50

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:

Články 45 ZFEÚ a 48 ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia právnej úprave členského štátu, ktorá neumožňuje svojim štátnym príslušníkom zamestnaným v medzinárodnej organizácii, akou je Európsky patentový úrad, so sídlom na území iného členského štátu, previesť do systému sociálneho zabezpečenia tejto organizácie kapitálovú hodnotu práv na dôchodok, ktoré získali predtým na území svojho členského štátu pôvodu, pri neexistencii dohody medzi týmto členským štátom a uvedenou medzinárodnou organizáciou, ktorá by upravovala možnosť takéhoto prevodu.

V prípade, keď sa mechanizmus prevodu kapitálovej hodnoty práv na dôchodok získaných predtým v členskom štáte do dôchodkového systému nového zamestnávateľa v inom členskom štáte nemôže uplatniť, článok 45 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takej právnej úprave členského štátu, ktorá neumožňuje zohľadniť doby zamestnania, ktoré dosiahol občan Európskej únie v medzinárodnej organizácii, akou je Európsky patentový úrad, so sídlom na území iného členského štátu na účely vzniku nároku na starobný dôchodok.

Podpisy