Available languages

Taxonomy tags

Info

References in this case

Share

Highlight in text

Go

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora)

z 11. júla 2013 (*)

„Colný kódex Spoločenstva – Nariadenie (EHS) č. 2913/92 – Článok 206 – Vznik colného dlhu – Krádež tovaru držaného v režime colného uskladnenia – Pojem ‚nenahraditeľná strata tovaru následkom vyššej moci‘ – Smernica 2006/112/ES – Článok 71 – Daň z pridanej hodnoty – Zdaniteľná udalosť – Splatnosť dane“

Vo veci C-273/12,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Cour de cassation (Francúzsko) z 30. mája 2012 a doručený Súdnemu dvoru 4. júna 2012, ktorý súvisí s konaním:

Directeur général des douanes et droits indirects,

Chef de l’agence de poursuites de la Direction nationale du renseignement et des enquêtes douanières

proti

Harry Winston SARL,

SÚDNY DVOR (druhá komora),

v zložení: predsedníčka druhej komory R. Silva de Lapuerta, sudcovia G. Arestis (spravodajca), J.-C. Bonichot, A. Arabadžiev a J. L. da Cruz Vilaça,

generálny advokát: N. Wahl,

tajomník: V. Tourrès, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 21. marca 2013,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–        Harry Winston SARL, v zastúpení: X. Jauze, avocat,

–        francúzska vláda, v zastúpení: G. de Bergues, D. Colas a C. Candat, splnomocnení zástupcovia,

–        česká vláda, v zastúpení: M. Smolek a J. Vláčil, splnomocnení zástupcovia,

–        estónska vláda, v zastúpení: M. Linntam, splnomocnená zástupkyňa,

–        grécka vláda, v zastúpení: K. Paraskevopoulou a Z. Chatzipavlou, splnomocnené zástupkyne,

–        talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci G. Albenzio, avvocato dello Stato,

–        Európska komisia, v zastúpení: C. Soulay a B.-R. Killmann, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 206 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Ú. v. ES L 302, s. 1; Mim. vyd. 02/004, s. 307), zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES) č. 1791/2006 z 20. novembra 2006 (Ú. v. EÚ L 363, s.1, ďalej len „colný kódex“) a článku 71 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, s. 1, ďalej len „smernica o DPH“).

2        Návrh bol podaný v rámci sporu medzi directeur général des douanes et droits indirects (generálne riaditeľstvo ciel a nepriamych daní), ako aj chef de l’agence de poursuites de la Direction nationale du renseignement et des enquêtes douanières (vedúci agentúry pre vymáhanie národného riaditeľstva colných informácií a vyšetrovania) (ďalej spolu len „colná správa“) a spoločnosťou Harry Winston SARL (ďalej len „Harry Winston“), ktorého predmetom je zaplatenie cla a dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) uplatniteľných na tovar v nadväznosti na ozbrojenú lúpež, počas ktorej bol umiestnený v režime colného uskladnenia.

 Právny rámec

 Právo Únie

 Smernica 79/623/EHS

3        Deviate odôvodnenie smernice Rady 79/623/EHS z 25. júna 1979 o harmonizácii zákonov, iných predpisov a správnych opatrení v oblasti colného dlhu [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 179, s. 31), ktoré bolo zrušené colným kódexom, znelo takto:

„… s výnimkou zaplatenia colného dlhu alebo jeho premlčania podľa platných ustanovení, dôvody zániku [colného dlhu] sa musia opierať o zistenie, že tovar skutočne nenadobudol hospodárske určenie, ktoré by odôvodňovalo uloženie dovozného alebo vývozného cla“. [neoficiálny preklad]

 Colný kódex

4        Článok 202 ods. 1 colného kódexu stanovuje:

„Colný dlh pri dovoze vzniká:

a)      nezákonným dovozom tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu na colné územie Spoločenstva,

alebo

b)      nezákonným dovozom takého tovaru, ktorý je umiestnený v slobodnom pásme alebo v slobodnom sklade a je premiestnený na inú časť tohto územia.

Na účely tohto článku nezákonným dovozom sa rozumie akýkoľvek dovoz tovaru v rozpore s ustanoveniami článkov 38 až 41 a článku 177, druhá zarážka.“

5        Článok 203 colného kódexu uvádza:

„1.      Colný dlh pri dovoze vzniká:

–        nezákonným odňatím tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu, spod colného dohľadu.

2.      Colný dlh vzniká v okamihu, keď je tovar odňatý spod colného dohľadu.

3.      Dlžníkmi sú:

–        osoba, ktorá odňala tovar spod colného dohľadu,

–        akékoľvek osoby, ktoré sa tohto odňatia zúčastnili a ktoré si boli vedomé alebo si mali byť vedomé toho, že tovar je odnímaný spod colného dohľadu,

–        akékoľvek osoby, ktoré tovar odňatý spod colného dohľadu získali alebo prechovávali a ktoré si boli alebo si mali byť v čase získania alebo prijatia takéhoto tovaru vedomé, že tento bol odňatý spod colného dohľadu,

a

–        prípadne taktiež osoba, ktorá má plniť povinnosti vyplývajúce z dočasného uskladnenia tovaru alebo z použitia colného režimu, do ktorého bol tovar prepustený.“

6        Podľa článku 204 colného kódexu:

„1.      Colný dlh pri dovoze vzniká:

a)      neplnením jednej z povinností vyplývajúcej z dočasného uskladnenia tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu alebo z použitia colného režimu, do ktorého bol tento prepustený

…

s výnimkou prípadov, ktoré sú uvedené v článku 203, pokiaľ sa nezistí, že nedodržanie týchto podmienok nemá podstatný vplyv na správne vykonávanie dočasného uskladnenia alebo daného colného režimu.

…“

7        Článok 206 ods. 1 colného kódexu stanovuje:

„1.      Odlišne od článku 202 a článku 204 ods. 1 písm. a) sa colný dlh pri dovoze určitého tovaru považuje za nevzniknutý, ak dotknutá osoba preukáže, že k nesplneniu povinností vyplývajúcich z:

–        ustanovení článkov 38 až 41 a článku 177 druhá zarážka, alebo

–        dočasného uskladnenia predmetného tovaru, alebo

–        použitie colného režimu, do ktorého bol tovar prepustený,

došlo v dôsledku úplného zničenia alebo nenahraditeľnej straty uvedeného tovaru z dôvodu jeho povahy alebo následkom nepredvídaných okolností alebo vyššej moci, alebo na základe povolenia colných orgánov.

Na účely tohto odseku sa tovar považuje za nenahraditeľne stratený, ak už nemôže byť nikým používaný.“

8        Článok 233 Colného kódexu znie:

„Bez toho, aby tým boli dotknuté platné právne predpisy týkajúce sa premlčania colného dlhu a nevybratia tohto dlhu z dôvodu vyhlásenia platobnej neschopnosti dlžníka súdom, colný dlh zaniká:

…

c)      ak je pri tovare navrhnutom v colnom vyhlásení do režimu s povinnosťou zaplatiť clo:

–        platnosť colného vyhlásenia zrušená,

–        tovar pred jeho prepustením zaistený a súčasne alebo následne zhabaný, zničený na pokyn colných orgánov, zničený alebo prenechaný v prospech štátu podľa článku 182, alebo zničený či nenahraditeľne stratený v dôsledku jeho povahy alebo nepredvídaných okolností alebo vyššej moci;

…“

 Smernica o DPH

9        Článok 2 ods. 1 písm. a) a d) smernice o DPH stanovuje:

„1.      DPH podliehajú tieto transakcie:

a)      dodanie tovaru za protihodnotu na území členského štátu zdaniteľnou osobou, ktorá koná ako taká;

…

d)      dovoz tovaru.“

10      Článok 70 smernice o DPH stanovuje:

„Zdaniteľná udalosť nastáva a daňová povinnosť vzniká uskutočnením dovozu tovaru.“

11      Článok 71 smernice o DPH znie takto:

„1.      Keď je tovar pri vstupe do Spoločenstva prepustený do jedného z režimov alebo situácií uvedených v článkoch 156, 276 a 277 alebo do colného režimu dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla alebo do colného režimu vonkajší tranzit, zdaniteľná udalosť nastane a daňová povinnosť vznikne v okamihu, keď sa na tovar prestanú vzťahovať uvedené režimy alebo situácie.

Keď však dovážaný tovar podlieha clu, poľnohospodárskym odvodom alebo poplatkom, ktoré majú rovnaký účinok a sú ustanovené v rámci spoločnej politiky, zdaniteľná udalosť nastane a daňová povinnosť vznikne v okamihu, keď nastane zdaniteľná udalosť pre tieto poplatky a tieto poplatky sa stanú splatné.

2.      Ak dovážaný tovar nepodlieha žiadnemu z poplatkov uvedených v druhom pododseku odseku 1, členské štáty, pokiaľ ide o zdaniteľnú udalosť a vznik daňovej povinnosti, uplatnia platné colné predpisy.“

12      Článok 156 ods. 1 písm. c) smernice o DPH stanovuje, že „členské štáty môžu oslobodiť od dane… dodanie tovaru určeného na prepustenie do režimu colných skladov…“.

 Francúzske právo

13      Bulletin officiel des douanes françaises (francúzsky colný úradný vestník) č. 6551 z 29. mája 2002 upravuje vo svojej kapitole 9 odsek III:

„A)      Chýbajúci tovar zistený colnou správou alebo užívateľom

Články 203 a 206 [colného kódexu], článok 520-2 [vykonávacích ustanovení colného kódexu]

12.      V prípade zničenia alebo nenahraditeľnej straty tovaru (krádež, požiar, povodeň…) je subjekt povinný predložiť dôkazy o tom, aké množstvo tovaru bolo zničené alebo stratené.

…

14.      Zo strateného tovaru sa odvádza clo a daň, pokiaľ subjekt nepreukáže, že išlo o nepredvídanú okolnosť alebo vyššiu moc.

…

C)      Oslobodenie od cla a daní

…

Nepredvídaná okolnosť alebo vyššia moc

Články 203, 206 [colného kódexu] a 862 [vykonávacích ustanovení colného kódexu]

1.      Ak sa skladovateľ domnieva, že sa stal obeťou vyššej moci, je povinný predložiť kontrolnému úradu písomnú žiadosť o oslobodenie od cla a dane zo zničeného alebo strateného tovaru spoločne so všetkými sprievodnými dokladmi a dôkazmi….

…

4.      Treba však podotknúť, že judikatúra Súdneho dvora [rozsudok z 5. októbra 1983, Esercizio Magazzini Generali a Mellina Agosta (186/82 a 187/82, Zb. s. 2951)] stanovila, že nezákonným odňatím tovarov treťou osobou a hoci aj bez zavinenia dlžníka, ktoré podliehajú clu, nezaniká príslušná povinnosť týkajúca sa týchto tovarov. Krádež preto nepredstavuje prípad vyššej moci a nevyplýva z nej zánik colného dlhu.

…“

 Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

14      Následkom ozbrojenej lúpeže s obmedzením osobnej slobody uskutočnenej 6. októbra 2007, počas ktorej boli odcudzené kusy šperkov držané v režime colného uskladnenia, požadovala colná správa oznámením o vymáhaní zo 16. novembra 2007 od spoločnosti Harry Winston zaplatenie cla a DPH uplatniteľných na tieto tovary. Harry Winston po bezúspešnom podaní správnej sťažnosti podal na colnú správu žalobu smerujúcu k zrušeniu tohto oznámenia.

15      Rozsudkom z 3. júna 2009 Tribunal d’instance du 10e arrondissement de Paris (súd prvej inštancie 10. parížskeho obvodu) zrušil oznámenie o vymáhaní v rozsahu, v akom sa týkalo DPH, a v rozsahu, v akom sa týkalo cla, prerušil konanie, pokým Súdny dvor nerozhodne o dvoch prejudiciálnych otázkach týkajúcich sa výkladu článku 206 colného kódexu.

16      Colná správa podala proti tomuto rozsudku odvolanie.

17      Rozsudkom zo 7. decembra 2010 Cour d’appel (odvolací súd) jednak potvrdil rozsudok Tribunal d’instance du 10e arrondissement de Paris, ktorým bolo zrušené oznámenie o vymáhaní DPH, a jednak zmenil rozsudok v časti týkajúcej sa colného dlhu.

18      Pokiaľ ide o clo, Cour d’appel uviedol, odvolajúc sa na Bulletin officiel des douanes č. 6551 z 29. mája 2002, že francúzske orgány považujú krádež za úplné zničenie alebo nenahraditeľnú stratu v zmysle článku 206 colného kódexu, a táto doktrína oslobodí subjekt, ak by preukázal, že nenahraditeľná strata, v tomto prípade lúpež, je následkom vyššej moci.

19      Cour d’appel preto rozhodol, že spoločnosť Harry Winston sa mohla domnievať, oprúc sa o zásadu legitímnej dôvery, že v danom prípade nemusí clo zaplatiť, pokiaľ preukáže, že táto krádež nastala následkom vyššej moci. V tejto súvislosti Cour d’appel uviedol, že predmetná ozbrojená lúpež tým, že bola svojou brutálnosťou a svojimi kriminologickými znakmi nepredvídaná a neodvratná, spĺňala podmienky vyššej moci a viedla k nenahraditeľnej strate zdaniteľného tovaru.

20      Pokiaľ ide o DPH, Cour d’appel sa domnieval, že Súdny dvor správne vo svojom rozsudku zo 14. júla 2005, British American Tobacco a Newman Shipping (C-435/03, Zb. I-7077), rozhodol, že krádež tovarov nie je „dodanie tovaru za protihodnotu“ v zmysle článku 2 smernice o DPH, a preto nemôže ako taká podliehať DPH.

21      Colná správa podala kasačný opravný prostriedok. Jednak vytýkala Cour d’appel, že neskúmal, ako ho k tomu vyzvala, či Súdny dvor vo svojom už citovanom rozsudku Esercizio Magazzini Generali a Mellina Agosta nerozhodol, že krádežou tovarov, ktoré podliehajú clu, nezaniká príslušná povinnosť týkajúca sa týchto tovarov a že jednak, pokiaľ ide o DPH, rozhodol s odkazom na už citovaný rozsudok British American Tobacco a Newman Shipping, hoci v danom prípade nebolo zdaniteľnou udalosťou „dodanie tovaru za protihodnotu“ v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) smernice o DPH, ale „dovoz“ uvedený v článku 2 ods. 1 písm. d) tejto smernice.

22      Cour de cassation zdôrazňuje, že dve nové okolnosti, ktoré nastali od už citovaného rozsudku Esercizio Magazzini Generali a Mellina Agosta, bránia s istotou vyvodiť záver, že tento rozsudok patrí k stále platnému právu. Po prvé, colný kódex prijatý v roku 1992 neprevzal požiadavku deviateho odôvodnenia smernice 79/623, na ktorú sa odkazuje v citovanom rozsudku Esercizio Magazzini Generali a Mellina Agosta, ktorá podmieňovala zánik colného dlhu zistenej alebo prezumovanej skutočnosti, že sa tovary po krádeži nezaradili do hospodárskeho obehu. Po druhé, Súdny dvor vo svojom už citovanom rozsudku British American Tobacco a Newman Shipping uviedol, že krádež tovarov nepredstavuje „dodanie tovaru za protihodnotu“ v zmysle článku 2 smernice o DPH, a preto nemôže ako taká podliehať DPH.

23      Za týchto okolností Cour de cassation rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.      Má sa článok 206 [colného kódexu] vykladať v tom zmysle, že krádež tovaru prepusteného do režimu colného uskladnenia, ktorá nastala za okolností prejednávaného prípadu, predstavuje nenahraditeľnú stratu tovaru a prípad vyššej moci s tým následkom, že v takom prípade sa žiaden colný dlh pri dovoze nepovažuje za vzniknutý?

2.      Môže krádež tovaru držaného v režime colného uskladnenia spôsobiť vznik zdaniteľnej udalosti a daňovej povinnosti z hľadiska [DPH] na základe článku 71 [smernice o DPH]?“

 O prejudiciálnych otázkach

 O prvej otázke

24      Najprv treba uviesť, že hoci z formálneho hľadiska vnútroštátny súd svoju otázku obmedzil iba na výklad článku 206 colného kódexu, táto okolnosť nebráni Súdnemu dvoru podať vnútroštátnemu súdu všetky aspekty výkladu práva Únie, ktoré môžu byť užitočné na rozhodnutie v prejednávanej veci, bez ohľadu na to, či ich vnútroštátny súd uviedol alebo neuviedol v znení uvedených otázok. Položené otázky musia byť totiž vyriešené vo svetle všetkých ustanovení Zmluvy o ES a sekundárneho práva, ktoré môžu byť relevantné pre nastolený problém (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. apríla 2012, van Putten a i., C-578/10 až C-580/10, body 23 a 24, ako aj citovanú judikatúru).

25      Je nesporné, že článok 206 colného kódexu v situáciách, na ktoré sa vzťahuje článok 202 a článok 204 ods. 1 písm. a) tohto kódexu a kedy by v zásade mal vzniknúť colný dlh, odlišne od týchto článkov vylučuje, aby takýto dlh vznikol v prípade, keď dotknutá osoba preukáže, že nesplnenie jej povinností vyplýva zo zničenia alebo nenahraditeľnej straty tovaru z dôvodu jeho povahy alebo následkom nepredvídanej okolnosti alebo vyššej moci, alebo na základe povolenia colných orgánov. Z toho vyplýva, že článok 206 colného kódexu sa uplatní iba v situáciách, keď colný dlh mohol vzniknúť na základe článku 202 a článku 204 ods. 1 písm. a) tohto kódexu.

26      Článok 202 colného kódexu sa týka vzniku colného dlhu v situáciách nezákonného dovozu tovaru na colné územie Európskej únie, čo nezodpovedá skutkovým okolnostiam sporu vo veci samej.

27      Pokiaľ ide o článok 204 ods. 1 písm. a) colného kódexu, takisto ho nemožno v prejednávanom prípade uplatniť, pretože upravuje vznik colného dlhu pri dovoze v prípade neplnenia jednej z povinností vyplývajúcej z použitia colného režimu, do ktorého bol tovar, ktorý podlieha dovoznému clu, prepustený s výnimkou prípadov, ktoré sú uvedené v článku 203 tohto kódexu. Články 203 a 204 colného kódexu majú totiž odlišnú pôsobnosť, prvý sa týka konaní, ktoré vedú k nezákonnému odňatiu tovarov spod colného dohľadu, a predmetom druhého je nedodržanie povinností a podmienok spojených s rôznymi colnými režimami.

28      Na účely určenia, na základe ktorého z týchto dvoch článkov vznikne colný dlh pri dovoze, treba predovšetkým preskúmať, či dotknuté konanie predstavuje odňatie spod colného dohľadu v zmysle článku 203 ods. 1 colného kódexu. Len ak nejde o tento prípad, prichádza do úvahy uplatnenie článku 204 colného kódexu (pozri rozsudok z 12. februára 2004, Hamann International, C-337/01, Zb. s. I-1791, bod 30).

29      Čo sa týka najmä pojmu odňatie spod colného dohľadu, ktorý sa nachádza v článku 203 ods. 1 colného kódexu, treba pripomenúť, že podľa judikatúry Súdneho dvora treba uvedený pojem chápať tak, že zahŕňa akékoľvek konanie alebo opomenutie konať s cieľom zabrániť príslušnému colnému orgánu, aj keď len prechodne, v prístupe k tovaru, ktorý podlieha colnému dohľadu, a zabrániť vykonaniu kontrol uvedených v colných predpisoch (rozsudky z 11. júla 2002, Liberexim, C-371/99, Zb. s. I-6227, bod 55 a citovaná judikatúra; z 29. apríla 2004, British American Tobacco, C-222/01, Zb. s. I-4683, bod 47 a citovaná judikatúra, ako aj z 20. januára 2005, Honeywell Aerospace, C-300/03, Zb. s. I-689, bod 19).

30      Je to tak v prípade, keď v situácii, akou je tá v konaní vo veci samej, došlo ku krádeži tovaru, ktorý bol prepustený do režimu s podmienečným oslobodením od cla (pozri rozsudok z 15. septembra 2005, United Antwerp Maritime Agencies a Seaport Terminals, C-140/04, Zb. s. I-8245, bod 31).

31      Vznik colného dlhu je za týchto okolností navyše odôvodnený skutočnosťou, že tovar, ktorý sa fyzicky nachádza v colnom uskladnení v Únii, by podliehal clu, pokiaľ by nebol podmienečne oslobodený od cla v rámci režimu colného uskladnenia. Preto má krádež, ktorá je spáchaná v colnom uskladnení, za následok premiestnenie tohto tovaru z colného uskladnenia bez preclenia. Domnienka Súdneho dvora uvedená v jeho už citovanom rozsudku Esercizio Magazzini Generali a Mellina Agosta, podľa ktorej sa tovar v prípade krádeže zaradí do hospodárskeho obehu Únie, je teda stále relevantná bez ohľadu na skutočnosť, že colný kódex už neobsahuje znenie deviateho odôvodnenia smernice 79/623, ktorého sa týkal uvedený rozsudok.

32      V každom prípade, ako je uvedené v bode 25 tohto rozsudku, článok 206 colného kódexu neumožňuje vylúčiť, že colný dlh vznikne v prípade nenahraditeľnej straty tovaru následkom vyššej moci v prípade nezákonného odňatia tovarov spod colného dohľadu podľa článku 203 ods. 1 uvedeného kódexu.

33      Z týchto úvah vyplýva, že krádež tovaru, ku ktorej došlo za okolností, akými sú tie vo veci samej, spôsobuje vznik colného dlhu na dovoz uplatnením článku 203 ods. 1 colného kódexu a že následkom toho, čo bolo uvedené v bode 28 tohto rozsudku, krádež tovaru umiestneného, ako vo veci samej, v režime colného uskladnenia, nepatrí do pôsobnosti článku 204 ods. 1 písm. a) toho istého kódexu.

34      Za týchto podmienok, keďže sa článok 202 a článok 204 ods. 1 písm. a) colného kódexu neuplatnia v konaní vo veci samej, netreba podať výklad článku 206, ktorý sa uplatní iba v situáciách, keď colný dlh môže vzniknúť iba v súlade s týmito ustanoveniami.

35      Pokiaľ ide o argument uvedený francúzskou vládou, ktorým vyzvala Súdny dvor vziať do úvahy článok 233 písm. c) colného kódexu, treba zdôrazniť, že na pojednávaní Harry Winston a Európska komisia správne uviedli, že toto ustanovenie sa uplatní iba na tovar prepustený do colného režimu zahŕňajúceho povinnosť zaplatiť clo a že režim colného uskladnenia túto podmienku nespĺňa, pretože nezahŕňa povinnosť clo zaplatiť. Preto v danom prípade netreba skúmať situáciu zániku colného dlhu, ako je upravený v článku 233 písm. c) colného kódexu.

36      Vo svetle vyššie uvedeného treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 203 ods. 1 colného kódexu treba vykladať v tom zmysle, že krádež tovaru prepusteného do režimu colného uskladnenia predstavuje nezákonné odňatie uvedeného tovaru v zmysle tohto ustanovenia spôsobujúce vznik colného dlhu na dovoz a že článok 206 tohto kódexu sa uplatní iba v situáciách, keď colný dlh môže vzniknúť na základe článku 202 a článku 204 ods. 1 písm. a) uvedeného kódexu.

 O druhej otázke

37      Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate Súdneho dvora pýta, či sa má článok 71 smernice o DPH vykladať v tom zmysle, že krádež tovaru umiestneného v režime colného uskladnenia spôsobuje vznik zdaniteľnej udalosti a daňovej povinnosti z hľadiska DPH.

38      Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že vnútroštátny súd sa domnieva, že zdaniteľná udalosť a splatnosť tejto dane vo veci samej nastane až v okamihu, keď sa na tovar prestane vzťahovať režim colného uskladnenia podľa článku 71 ods. 1 prvého pododseku smernice o DPH.

39      Ako navyše vyplýva z písomných pripomienok predložených Súdnemu dvoru viacerými členskými štátmi a Komisiou, treba v danom prípade uplatniť článok 71 ods. 1 druhý pododsek smernice o DPH, podľa ktorého zdaniteľná udalosť nastane a daňová povinnosť vznikne v okamihu, keď nastane zdaniteľná udalosť pre tieto clá a tieto clá sa stanú splatné.

40      Článok 70 smernice o DPH stanovuje zásadu, že zdaniteľná udalosť nastáva a daňová povinnosť vzniká uskutočnením dovozu tovaru. Článok 71 ods. 1 smernice o DPH tak vo svojom prvom pododseku predovšetkým stanovuje, že ak je tovar pri vstupe do Únie prepustený do režimu colného uskladnenia, zdaniteľná udalosť nastane a daňová povinnosť vznikne v okamihu, keď sa na tovar prestane vzťahovať tento režim. Druhý pododsek tohto článku však upravuje osobitnú situáciu, v ktorej pre dovážaný tovar, ktorý podlieha clu, poľnohospodárskym odvodom alebo poplatkom, ktoré majú rovnaký účinok a sú ustanovené v rámci spoločnej politiky, zdaniteľná udalosť nastane a daňová povinnosť vznikne v okamihu, keď nastane zdaniteľná udalosť pre tieto poplatky a tieto poplatky sa stanú splatné.

41      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že DPH pri dovoze a clo sledujú rovnaké podstatné ciele v rozsahu, v akom vznikajú z dôvodu dovozu do Únie a následného zaradenia tovaru do hospodárskeho obehu členských štátov. Túto paralelu navyše potvrdzuje skutočnosť, že článok 71 ods. 1 druhý pododsek smernice o DPH umožňuje členským štátom naviazať zdaniteľnú udalosť a splatnosť DPH pri dovoze na tieto clá (pozri najmä rozsudky zo 6. decembra 1990, Witzemann, C-343/89, Zb. s. I-4477, bod 18, ako aj z 29. apríla 2010, Dansk Transport og Logistik, C-230/08, Zb. s. I-3799, body 90 a 91).

42      V konaní, akým je to vo veci samej, keď vznikne colný dlh v súlade s článkom 203 colného kódexu v okamihu nezákonného odňatia tovaru, ktorý je prepustený do režimu colného uskladnenia, spod colného dohľadu, teda v momente krádeže uvedeného tovaru, platí, že DPH sa stane splatnou k tomu istému okamihu na základe článku 71 ods.1 druhého pododseku smernice o DPH.

43      Už citovaný rozsudok British American Tobacco a Newman Shipping nemôže spochybniť túto odpoveď. Zatiaľ čo vo veci, ktorá viedla k tomuto rozsudku, bolo skúmanou zdaniteľnou udalosťou dodanie tovaru za protihodnotu, je vo veci samej podľa colnej správy zdaniteľnou udalosťou dovoz tovarov. Odpoveď poskytnutá Súdnym dvorom v už citovanom rozsudku British American Tobacco a Newman Shipping, podľa ktorej krádež tovarov nemožno považovať za dodanie tovaru za protihodnotu, a teda nepodlieha DPH, nemožno uplatniť na okolnosti v prejednávanej veci.

44      V konaní vo veci samej však bolo možné určiť daňový základ, keďže dovoz tovarov predstavoval zdaniteľnú udalosť na účely DPH. Krádež tovarov spôsobuje vznik colného dlhu na dovoz a splatnosť cla vedie automaticky k splatnosti dane.

45      Vo svetle vyššie uvedených úvah treba na druhú otázku odpovedať tak, že článok 71 ods. 1 druhý pododsek smernice o DPH sa má vykladať v tom zmysle, že krádež tovaru umiestneného v režime colného uskladnenia spôsobuje vznik zdaniteľnej udalosti a daňovej povinnosti z hľadiska DPH.

 O trovách

46      Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:

1.      Článok 203 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES) č. 1791/2006 z 20. novembra 2006, sa má vykladať v tom zmysle, že krádež tovaru prepusteného do režimu colného uskladnenia predstavuje nezákonné odňatie uvedeného tovaru v zmysle tohto ustanovenia spôsobujúce vznik colného dlhu na dovoz. Článok 206 uvedeného nariadenia sa uplatní iba v situáciách, keď colný dlh môže vzniknúť na základe článku 202 a článku 204 ods. 1 písm. a) toho istého nariadenia.

2.      Článok 71 ods. 1 druhý pododsek smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že krádež tovaru umiestneného v režime colného uskladnenia spôsobuje vznik zdaniteľnej udalosti a daňovej povinnosti z hľadiska dane z pridanej hodnoty.

Podpisy

* Jazyk konania: francúzština.