Available languages

Taxonomy tags

Info

References in this case

Share

Highlight in text

Go

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (siedma komora)

z 9. októbra 2014 (*)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Hospodárska súťaž – Štátna pomoc – Článok 107 ods. 1 ZFEÚ – Pojem ‚štátna pomoc‘ – Daň z nehnuteľností – Oslobodenie od dane“

Vo veci C-522/13,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Juzgado Contencioso-Administrativo n° 1 de Ferrol (Španielsko) z 12. apríla 2013 a doručený Súdnemu dvoru 1. októbra 2013, ktorý súvisí s konaním:

Ministerio de Defensa,

Navantia SA

proti

Concello de Ferrol,

SÚDNY DVOR (siedma komora),

v zložení: predseda siedmej komory J.-C. Bonichot, sudcovia A. Arabadžiev (spravodajca) a J. L. da Cruz Vilaça,

generálny advokát: M. Wathelet,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–        Concello de Ferrol, v zastúpení: M. Villalba López, avoué, a D. Vidal Lorenzo, abogado,

–        španielska vláda, v zastúpení: L. Banciella Rodríguez-Miñón, splnomocnený zástupca,

–        Európska komisia, v zastúpení: É. Gippini Fournier a B. Stromsky, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

2        Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Ministerio de Defensa (španielske ministerstvo obrany) a spoločnosťou Navantia SA (ďalej len „Navantia“) na jednej strane a Concello de Ferrol (mesto Ferrol) na druhej strane, ktorého predmetom je oslobodenie od dane z pozemku poskytnutého na užívanie tejto spoločnosti.

 Právny rámec

3        Kráľovský legislatívny dekrét č. 2/2004 z 5. marca 2004, ktorým bolo schválené prepracované znenie zákona o miestnych financiách (Real Decreto Legislativo 2/2004, de 5 de marzo, por el que se aprueba el texto refundido de la Ley Reguladora de las Haciendas Locales; BOE č. 59, z 9. marca 2004, s. 10284), v znení uplatniteľnom v spore vo veci samej (ďalej len „zákon z roku 2004“), definuje daň z nehnuteľností ako „priamu reálnu daň určenú z hodnoty nehnuteľností podľa podmienok stanovených v tomto zákone“.

4        Článok 61 ods. 1 zákona z roku 2004 stanovuje:

„Daňová povinnosť vzniká držbou práv k stavbám alebo pozemkom a k nehnuteľnostiam s osobitnými vlastnosťami:

a)      administratívnej koncesie k samotným nehnuteľnostiam alebo k verejným službám, ktorých sa týkajú;

b)      skutočného práva k ploche;

c)      skutočného práva užívania;

d)      vlastníckeho práva.“

5        Článok 62 uvedeného zákona, nazvaný „Oslobodenia od dane“, v odseku 1 písm. a) stanovuje:

„Od dane sú oslobodené nasledujúce nehnuteľnosti:

a)      nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, samosprávnych celkov alebo regionálnych subjektov, ktoré sa bezprostredne týkajú občianskej bezpečnosti, ako aj služieb vzdelávania a väzenského systému, a rovnako aj nehnuteľnosti štátu, ktoré sa týkajú národnej obrany.“

6        Článok 63 ods. 1 a 2 zákona z roku 2004 stanovuje:

„1.      Daňovníkmi podliehajúcimi plateniu dane sú fyzické a právnické osoby… ktoré sú držiteľmi práv, ktoré v každom prípade zakladajú daňovú povinnosť v zmysle tohto predpisu.

…

2.      Uplatňovaním ustanovení predchádzajúceho odseku nie je dotknutá možnosť daňovníka preniesť daňové zaťaženie, ktoré znášal, v súlade s pravidlami verejného práva.

Správne orgány a subjekty alebo inštitúcie, na ktoré sa vzťahuje predchádzajúci odsek, prenesú relevantnú časť splatnej dane uplatňovanej na osoby, ktoré nemajú postavenie daňovníkov a užívajú majetok štátu za odmenu. Tieto osoby sú povinné toto prenesenie prijať. Na tento účel sa prenesená suma určuje v závislosti od katastrálnej hodnoty, ktorá zodpovedá užívanej ploche a stavbe priamo súvisiacej s konkrétnym užívateľom alebo subjektom prevádzajúcim právo užívania.“

 Skutkové okolnosti a prejudiciálna otázka

7        Navantia je podnik, ktorého celé základné imanie vlastní Španielske kráľovstvo. Jeho činnosť spočíva vo výrobe a údržbe vojenských plavidiel pre Španielsko a iné štáty, či už členské alebo nečlenské štáty Európskej únie, ako aj vo výrobe, oprave a údržbe rozličných výrobkov pre súkromný sektor, a to najmä v oblasti námorníctva a energetiky.

8        Navantia disponuje lodenicou nachádzajúcou sa na území mesta Ferrol, na pozemku s výmerou 932 348 m2. Na základe dohody zo 6. septembra 2001 Španielsko poskytlo parcelu pozemku pod lodenicou, ktorého je vlastníkom, spoločnosti Navantia formou prevodu práva užívania za 1 eur ročne (ďalej len „dohoda z roku 2001“).

9        Mesto Ferrol vyrubilo za rok 2007 a predchádzajúce roky daň z nehnuteľnosti z tejto parcely, ktorej výška v roku 2010 zodpovedala sume 590 308,77 eura.

10      Keďže vlastníkom uvedenej parcely je štát a na spoločnosť Navantia bolo prevedené iba právo užívania parcely, daňovníkom podliehajúcim dani z nehnuteľností je v súlade s článkom 61 ods. 1 písm. d) zákona z roku 2004 štát. Podľa dohody z roku 2001 štát prenesie sumu tejto dane na spoločnosť Navantia tak, že táto spoločnosť napokon musí daň uhradiť.

11      Za rok 2008 a nasledujúce roky Španielsko a Navantia požiadali na základe článku 62 ods. 1 písm. a) zákona z roku 2004 mesto Ferrol o oslobodenie od dane z nehnuteľností z parcely, na ktorej sa nachádza lodenica, pričom táto žiadosť bola zamietnutá. Toto zamietnutie bolo napadnuté na príslušných súdoch, na ktorých prebieha spor, ktorý je predmetom prejednávanej veci.

12      Rozsudkom z 22. októbra 2012 Tribunal Superior de Justicia de Galicia (Vyšší súd Galície) zrušil predchádzajúci rozsudok Juzgado Contencioso-Administrativo n° 1 de Ferrol z 25. novembra 2011, ktorým bola zamietnutá prejednávaná žaloba, a rozhodol, že má byť priznané žiadané daňové oslobodenie. Vec bola preto vrátená vnútroštátnemu súdu na nové konanie.

13      Juzgado Contencioso-Administrativo n° 1 de Ferrol sa domnieva, že priznanie žiadaného daňového oslobodenia môže znamenať poskytnutie štátnej pomoci v prospech spoločnosti Navantia v rozpore s článkom 107 ods. 1 ZFEÚ, keďže toto oslobodenie by bolo poskytnuté zo štátnych prostriedkov podniku patriacemu štátu, a mohlo byť narušiť alebo hroziť narušením hospodárskej súťaže.

14      Uvedený vnútroštátny súd sa totiž domnieva, že Navantia by ako konečná príjemkyňa žiadaného oslobodenia získala selektívnu výhodu spočívajúcu v tom, že obvyklé daňové zaťaženie – ktoré nesú ostatné súkromné konkurenčné podniky v oblasti stavby lodí – by bolo znížené so stratou v príjmoch pre mesto Ferrol. V dôsledku tohto posilnenia konkurenčného postavenia spoločnosti Navantia na trhoch v oblasti, v ktorej vykonáva svoje civilné a vojenské činnosti, by jednak mohla byť narušená hospodárska súťaž a jednak ovplyvnený obchod medzi členskými štátmi.

15      Za týchto podmienok Juzgado Contencioso-Administrativo n° 1 de Ferrol rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku:

„Je oslobodenie od dane z nehnuteľností priznané spoločnosti [Navantia] zlučiteľné s článkom [107 ZFEÚ] a je s článkom 107 ZFEÚ zlučiteľné oprávnenie členského štátu [Španielskeho kráľovstva] priznať oslobodenie od dane z nehnuteľností týkajúcej sa pozemku… v majetku štátu poskytnutého na užívanie súkromnému podniku s celým základným imaním vo vlastníctve štátu…, na ktorom uvedený podnik vyrába tovary a poskytuje služby, ktoré môžu byť predmetom obchodu medzi členskými štátmi?“

 O prejudiciálnej otázke

16      Vnútroštátny súd sa svojou prejudiciálnou otázkou v podstate pýta, či sa má článok 107 ods. 1 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že oslobodenie od dane z nehnuteľností v prípade parcely pozemku vo vlastníctve štátu a poskytnutého na užívanie podniku, ktorého celé základné imanie vlastní štát a ktorý na uvedenej parcele vyrába tovary a poskytuje služby, ktoré môžu byť predmetom obchodu medzi členskými štátmi na trhu otvorenom hospodárskej súťaži, predstavuje štátnu pomoc, ktorá je uvedeným ustanovením zakázaná.

17      Na úvod je potrebné uviesť, že Súdny dvor sa doposiaľ nezaoberal otázkou zlučiteľnosti poskytnutia pozemku na užívanie za symbolickú cenu členským štátom v prospech súkromného podniku s článkom 107 ZFEÚ.

18      Pokiaľ ide o položenú otázku, treba pripomenúť, že podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ ak nie je Zmluvami ustanovené inak, pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná so spoločným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

19      Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora kvalifikácia „štátnej pomoci“ v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ si vyžaduje splnenie všetkých podmienok uvedených v tomto ustanovení (rozsudok Komisia/Deutsche Post, C-399/08 P, EU:C:2010:481, bod 38 a citovaná judikatúru).

20      Na to, aby bolo teda možné vnútroštátne opatrenie považovať za štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, musí po prvé ísť o zásah zo strany štátu alebo financovaný zo štátnych prostriedkov, po druhé, tento zásah musí byť spôsobilý ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, po tretie, musí priniesť príjemcovi selektívnu výhodu a po štvrté musí narúšať alebo hroziť narušením hospodárskej súťaže (rozsudok Komisia/Deutsche Post, EU:C:2010:481, bod 39 a citovaná judikatúra).

21      V prvom rade je potrebné preskúmať tretiu podmienku, podľa ktorej dotknuté opatrenie musí priniesť výhodu jeho príjemcovi. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že takisto podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora sa za štátnu pomoc považujú zásahy, ktoré sú bez ohľadu na formu spôsobilé priamo alebo nepriamo zvýhodniť podniky alebo ktoré treba považovať za ekonomickú výhodu, ktorú by prijímajúci podnik za normálnych trhových podmienok nezískal (rozsudok Komisia/Deutsche Post, EU:C:2010:481, bod 40 a citovaná judikatúra).

22      Za pomoc sa tak predovšetkým považujú zásahy, ktoré rôznymi formami znižujú náklady obvykle zaťažujúce rozpočet podniku, a ktoré, hoci nie sú subvenciami v úzkom zmysle slova, majú z toho dôvodu rovnakú povahu a rovnaké účinky (rozsudky Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia a i., a Komisia/Francúzsko a i., C-399/10 P a C-401/10 P, EU:C:2013:175, bod 101).

23      Z toho vyplýva, že opatrenie, ktorým orgány verejnej moci priznajú určitým podnikom daňové zvýhodnenie, ktoré síce nepredstavuje prevod štátnych prostriedkov, ale stavia príjemcov do finančnej situácie, ktorá je výhodnejšia ako situácia iných daňovníkov, tak predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Naopak daňové výhody, ktoré vyplývajú zo všeobecného opatrenia, ktoré sa uplatňuje na všetky hospodárske subjekty bez rozdielu, nepredstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ZFEÚ (rozsudok P, C-6/12, EU:C:2013:525, bod 18 a citovaná judikatúra).

24      V prejednávanej veci zo spisu, ktorý má k dispozícii Súdny dvor, jednak vyplýva, že Navantia je podľa dohody z roku 2001 povinná uhrádzať štátu daň z nehnuteľností dlhovanú mestu Ferrol v súlade s článkami 60 a 61 zákona z roku 2004, a to z parcely, ktorú má k dispozícii a na ktorej je postavená jej lodenica, a jednak, že sporné daňové oslobodenie stanovené v článku 62 tohto zákona má za cieľ to, aby sa žiadna platba tejto dane neuskutočnila, tak Španielskom voči mestu Ferrol, ako ani v dôsledku toho spoločnosťou Navantia voči štátu.

25      Navyše je nesporné, že podľa článku 61 ods. 1 zákona z roku 2004 je každý podnik vykonávajúci činnosť na súkromnom alebo verejnom pozemku, ktorý spĺňa niektorú z podmienok vymenovaných v tomto ustanovení, daňovníkom podliehajúcim dani z nehnuteľností. Mesto Ferrol v tejto súvislosti uvádza, že takmer všetky podniky spĺňajú niektorú z týchto podmienok a že iba osobitný mechanizmus prevodu práva užívania, zavedený dohodou z roku 2001, umožnil spoločnosti Navantia vyhnúť sa tomu, aby bola kvalifikovaný ako daňovník.

26      Mesto Ferrol ďalej spresňuje, že z článku 63 ods. 2 uvedeného zákona vyplýva, že v atypických prípadoch, akým je aj prípad v prejednávanej veci, keď sa užívanie pozemku neviaže na niektoré z práv zakladajúcich daňovú povinnosť pre daň z nehnuteľností, existuje zákonná povinnosť štátu preniesť túto daň na užívateľa pozemku, pričom dohoda z roku 2001 túto zákonnú povinnosť vyjadruje.

27      Za týchto okolností treba vychádzať z toho, že daň z nehnuteľností je daňou, ktorú je Navantia za bežných okolností povinná uhradiť, a že jej oslobodenie má priamo a bez nevyhnutnosti ďalšieho opatrenia za následok zníženie nákladov, ktoré obvykle zaťažujú rozpočet podniku nachádzajúci sa v rovnakej situácii ako Navantia. V dôsledku toho sa zdá, že takéto daňové oslobodenie prináša spoločnosti Navantia ekonomickú výhodu.

28      Pokiaľ španielska vláda zdôrazňuje, že oslobodenie bolo článkom 62 ods. 1 písm. a) zákona z roku 2004 zavedené nie v prospech podnikov, ako je Navantia, ale výlučne v prospech štátu ako daňovníka podliehajúceho dani z nehnuteľností, a že sledované ciele sa týkajú úvah o národnej obrane, treba zdôrazniť, že dôvody podporujúce opatrenie pomoci nestačia na to, aby sa hneď vylúčilo posúdenie tohto opatrenia ako „pomoci“ v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, keďže toto ustanovenie totiž nerozlišuje štátne zásahy podľa príčin alebo cieľov, ale definuje tieto zásahy na základe ich účinkov (rozsudky Comitato „Venezia vuole vivere“ a i./Komisia, C-71/09 P, C-73/09 P a C-76/09 P, EU:C:2011:368, bod 94, ako aj Komisia/EDF, C-124/10 P, EU:C:2012:318, bod 77 a citovaná judikatúra).

29      V prejednávanej veci, ako vyplýva z bodov 24 až 26 tohto rozsudku, oslobodenie od dane z nehnuteľností by v zmysle článku 62 ods. 1 písm. a) a článku 63 ods. 2 zákona z roku 2004, ako aj v zmysle dohody z roku 2001 malo pravdepodobne priamo a bez nevyhnutnosti ďalšieho opatrenia za následok zníženie nákladov, ktoré by zaťažovali rozpočet spoločnosti Navantia v prípade jeho nepriznania.

30      Pokiaľ španielska vláda uvádza, že takéto oslobodenie treba považovať za náhradu za služby poskytované spoločnosťou Navantia pri výkone povinností vo verejnej službe, v dôsledku čoho toto opatrenie nepredstavuje výhodu pre tento podnik, je potrebné konštatovať, že existencia spojitosti medzi na jednej strane týmto oslobodením a na druhej strane prípadnými službami vo verejnom záujme poskytovanými spoločnosťou Navantia nijako nevyplýva zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii.

31      Za týchto okolností sa treba domnievať, že žiadané oslobodenie od dane z nehnuteľností prináša spoločnosti Navantia ekonomickú výhodu.

32      Ďalej je potrebné pripomenúť, že článok 107 ZFEÚ zakazuje pomoc, ktorá „zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru“, to znamená selektívnu pomoc (rozsudok P, EU:C:2013:525, bod 17).

33      Kým opatrenie, ktorým orgány verejnej moci priznajú určitým podnikom oslobodenie od dane – ktoré, hoci nepredstavuje prevod štátnych prostriedkov, stavia príjemcov do finančnej situácie, ktorá je výhodnejšia ako situácia iných daňovníkov – predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, neplatí to už o výhodách vyplývajúcich zo všeobecného opatrenia, ktoré sa uplatňuje na všetky hospodárske subjekty bez rozdielu, a ktoré teda nepredstavujú štátnu pomoc v zmysle tohto ustanovenia (rozsudok P, EU:C:2013:525, bod 18).

34      V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že článok 107 ods.1 ZFEÚ ukladá, aby sa určilo, či je v rámci daného právneho režimu vnútroštátne opatrenie spôsobilé zvýhodniť „určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovarov“ oproti iným, ktorí by sa vzhľadom na cieľ sledovaný týmto režimom nachádzali v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii (rozsudok Portugalsko/Komisia, C-88/03, EU:C:2006:511, bod 54 a citovaná judikatúra).

35      Kvalifikácia vnútroštátneho daňového opatrenia ako „selektívneho“ preto v prvom rade predpokladá identifikáciu a predbežné preskúmanie spoločného alebo „obvyklého“ daňového systému uplatniteľného v dotknutom členskom štáte. Práve v porovnaní s týmto spoločným alebo „obvyklým“ daňovým systémom treba v druhom rade posúdiť a stanoviť prípadnú selektívnu povahu zvýhodnenia poskytnutého dotknutým daňovým opatrením tým, že sa preukáže, že toto opatrenie sa odchyľuje od uvedeného spoločného systému, pretože zavádza rozdiely medzi hospodárskymi subjektmi, ktoré sa vzhľadom na cieľ sledovaný daňovým systémom dotknutého členského štátu nachádzajú v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii (rozsudok Paint Graphos a i., C-78/08 až C-80/08, EU:C:2011:550, bod 49).

36      V tejto súvislosti z informácií, ktoré má Súdny dvor k dispozícii, na jednej strane vyplýva, že podľa článkov 60 až 63 zákona z roku 2004 akákoľvek držba alebo akékoľvek užívanie pozemku v zásade vedie k zdaneniu daňou z nehnuteľností. Treba preto vychádzať z toho, že režim tejto dane predstavuje referenčný právny režim na účely posúdenia prípadnej selektívnej povahy dotknutého oslobodenia.

37      Na druhej strane už bolo zdôraznené, že ako výnimka zo všeobecného pravidla uvedeného v predchádzajúcom bode je užívanie parcely pozemku, na ktorom sa nachádza lodenica spoločnosti Navantia, oslobodené od dane z nehnuteľností na základe sporného oslobodenia a podľa dohody z roku 2001, ktorá stanovuje prevod iba práva užívania tejto parcely na uvedený podnik.

38      Ďalej je potrebné určiť, či daňové oslobodenie, akým je dotknuté oslobodenie vo veci samej, môže zvýhodňovať spoločnosť Navantia v porovnaní s inými podnikmi, ktoré sa nachádzajú v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii s ohľadom na cieľ sledovaný španielskym režimom dane z nehnuteľností, ktorým je zdanenie držby alebo užívania pozemku.

39      V tejto súvislosti zo spisu vyplýva, že oslobodenie nehnuteľného majetku štátu „týkajúceho sa národnej obrany“, upravené v článku 62 ods. 1 písm. a) zákona z roku 2004, sa môže vzťahovať na všetky činnosti podniku Navantia, bez nutnosti rozlišovať, či tieto činnosti majú vojenskú alebo civilnú povahu, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

40      Preto treba predpokladať, že v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii, akú má Navantia s ohľadom na cieľ zdanenia držby alebo užívania pozemku, sa nachádzajú nielen podniky, ktoré sú držiteľmi alebo užívajú pozemky na účely čiastočne sa týkajúce národnej obrany, ale rovnako aj podniky, ktoré sú držiteľmi alebo užívajú pozemky na výlučne civilné účely.

41      Z toho dôvodu je zjavné, že v porovnaní s druhou skupinou podnikov je Navantia, pokiaľ ide o jej civilné činnosti, príjemcom daňovej výhody, na ktorú nemajú nárok ostatné spoločnosti v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii. Preto sa treba domnievať, že posudzovaná daňová výhoda má a priori selektívnu povahu.

42      Z ustálenej judikatúry však vyplýva, že pojem štátna pomoc nezahŕňa štátne opatrenia zavádzajúce rozlišovanie medzi podnikmi, ktoré sú v dôsledku toho a priori selektívne, pokiaľ toto rozlišovanie vyplýva z povahy alebo zo štruktúry systému, do ktorého tieto opatrenia patria, čo musí preukázať dotknutý členský štát (rozsudok Portugalsko/Komisia, EU:C:2006:511, body 52 a 80, ako aj citovaná judikatúra).

43      Opatrenie spočívajúce vo výnimke z uplatnenia všeobecného daňového systému môže byť totiž odôvodnené povahou alebo všeobecnou štruktúrou daňového systému, ak dotknutý členský štát môže preukázať, že toto opatrenie vyplýva priamo zo základných alebo hlavných zásad jeho daňového systému. V tomto ohľade je potrebné rozlišovať medzi na jednej strane cieľmi, ktoré sú stanovené pre osobitný daňový systém a nie sú vlastné tomuto systému, a na druhej strane vlastnými mechanizmami samotného daňového systému, ktoré sú nevyhnutné na uskutočňovanie týchto cieľov (rozsudok Portugalsko/Komisia, EU:C:2006:511, bod 81).

44      Z informácií predložených Súdnemu dvoru v prejednávanej veci nevyplýva, že by španielska vláda uviedla akékoľvek tvrdenie, ktorým by mohla preukázať, že žiadané daňové oslobodenie vyplýva priamo zo základných alebo hlavných zásad daňového systému tohto členského štátu, ani že je nevyhnutné pre riadne fungovanie a účinnosť daňového systému. Navyše, ako zdôraznila Európska komisia, sa oslobodenie nehnuteľného majetku štátu týkajúceho sa národnej obrany nezdá by v priamej spojitosti s cieľmi samotnej dane z nehnuteľností. Vnútroštátnemu súdu však prislúcha overiť existenciu prípadného odôvodnenia s ohľadom na všetky relevantné skutočnosti v spore, ktorý prejednáva.

45      Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy sa v prejednávanej veci treba domnievať, že tretia podmienka týkajúca sa existencie ekonomickej výhody poskytnutej príjemcovi žiadaného oslobodenia môže byť splnená.

46      Po druhé, pokiaľ ide o prvú podmienku týkajúcu sa zásahu zo strany štátu alebo financovaného zo štátnych prostriedkov, treba pripomenúť, že len výhody poskytované priamo alebo nepriamo zo štátnych prostriedkov alebo predstavujúce pre štát dodatočnú záťaž možno považovať za pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Zo samotného znenia tohto ustanovenia a z procesných pravidiel zavedených článkom 108 ZFEÚ totiž vyplýva, že výhody poskytované iným spôsobom ako zo štátnych prostriedkov nespadajú do pôsobnosti predmetných ustanovení (rozsudok Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia a i. a Komisia/Francúzsko a i., EU:C:2013:175 bod 99 a citovaná judikatúra).

47      V dôsledku toho je potrebné overiť, či existuje dostatočne priama súvislosť medzi na jednej strane výhodou poskytnutou príjemcovi a na druhej strane znížením štátneho rozpočtu, ako aj dostatočne konkrétnym ekonomickým rizikom výdavkov zaťažujúcich tento rozpočet (pozri v tomto zmysle rozsudok Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia a i. a Komisia/Francúzsko a i., EU:C:2013:175, bod 109).

48      V tejto súvislosti na jednej strane nebolo spochybnené, že žiadané daňové oslobodenie bolo zavedené štátom a že predstavuje zásah štátu. Na druhej strane je nepochybné, že zníženie záťaže, ktorú bežne znáša rozpočet spoločnosti Navantia, vyplývajúce z tohto oslobodenia, bude mať za následok zníženie príjmov rozpočtu mesta Ferrol.

49      Za týchto okolností podmienka týkajúca sa zásahu zo strany štátu z jeho prostriedkov môže byť považovaná za splnenú, čo musí overiť vnútroštátny súd.

50      Tento záver nemôže byť vyvrátený argumentáciou španielskej vlády, ktorou sa táto vláda odvoláva na rozsudok Streekgewest (C-174/02, EU:C:2005:10), ako aj na rozsudok Distribution Casino France a i. (C-266/04 až C-270/04, C-276/04 a C-321/04 až C-325/04, EU:C:2005:657). V tomto kontexte nie je uvedená judikatúra pre prejednávanú vec relevantná, keďže sa vzťahuje na konšteláciu odlišnú od konštelácie v prejednávanej veci, v ktorej daň je neoddeliteľnou súčasťou opatrenia štátnej pomoci, a preto predstavuje samotnú štátnu pomoc. V prejednávanej veci sa naproti tomu vôbec neuvádza, že samotná daň z nehnuteľností predstavuje opatrenie štátnej pomoci, ale iba oslobodenie od tejto dane priznáva v predmetnom prípade štátnu pomoc v prospech spoločnosti Navantia.

51      Po tretie, pokiaľ ide o druhú a štvrtú podmienku týkajúcu sa vplyvu daňového oslobodenia, akým je oslobodenie vo veci samej, na obchod medzi členskými štátmi a na hospodársku súťaž, je potrebné pripomenúť, že na účely kvalifikovania vnútroštátneho opatrenia ako štátnej pomoci sa nemusí preukázať skutočný dosah dotknutej pomoci na obchod medzi členskými štátmi a skutočné narušenie hospodárskej súťaže, ale len preskúmať, či táto pomoc môže tento obchod ovplyvniť a narušiť hospodársku súťaž (rozsudok Libert a i., C-197/11 a C-203/11, EU:C:2013:288, bod 76 a citovaná judikatúra).

52      Predovšetkým ak pomoc, ktorú členský štát poskytne, posilní v rámci obchodu v Spoločenstve postavenie jedného podniku voči ostatným konkurujúcim podnikom, treba na tieto ostatné konkurujúce podniky hľadieť ako na podniky ovplyvnené pomocou (rozsudok Libert a i., EU:C:2013:288, bod 77 a citovaná judikatúra).

53      V prejednávanej veci je nesporné, že odvetvie stavby lodí je trhom otvoreným konkurencii a obchodu medzi členskými štátmi, na ktorom teda Navantia súťaží s inými podnikmi. Z údajov obsiahnutých v návrhu na začatie prejudiciálneho konania navyše vyplýva, že tak je to nielen, pokiaľ ide o civilné činnosti tohto podniku, ale aj pokiaľ ide o jeho činnosti vo vojenskej oblasti.

54      Za týchto podmienok žiadané daňové oslobodenie môže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a narušiť hospodársku súťaž, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

55      Z toho vyplýva, že všetky štyri podmienky uvedené v bode 20 tohto rozsudku môžu byť v prejednávanej veci splnené. Vnútroštátnemu súdu však prináleží overiť, či sa s ohľadom na všetky relevantné informácie v spore, ktorý prejednáva, posudzované vo svetle výkladu poskytnutého Súdnym dvorom má uvedené daňové oslobodenie považovať za štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

56      Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 107 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že oslobodenie od dane z nehnuteľností v prípade parcely pozemku vo vlastníctve štátu a poskytnutého na užívanie podniku, ktorého celé základné imanie vlastní štát a ktorý na uvedenej parcele vyrába tovary a poskytuje služby, ktoré môžu byť predmetom obchodu medzi členskými štátmi na trhu otvorenom hospodárskej súťaži, môže predstavovať štátnu pomoc, ktorá je uvedeným ustanovením zakázaná. Vnútroštátnemu súdu však prináleží overiť, či sa s ohľadom na všetky relevantné skutočnosti v spore, ktorý prejednáva, posudzované s ohľadom na výklad poskytnutý Súdnym dvorom má takéto daňové oslobodenie považovať za štátnu pomoc v zmysle uvedeného ustanovenia.

 O trovách

57      Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (siedma komora) rozhodol takto:

Článok 107 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že oslobodenie od dane z nehnuteľností v prípade parcely pozemku vo vlastníctve štátu a poskytnutého na užívanie podniku, ktorého celé základné imanie vlastní štát a ktorý na uvedenej parcele vyrába tovary a poskytuje služby, ktoré môžu byť predmetom obchodu medzi členskými štátmi na trhu otvorenom hospodárskej súťaži, môže predstavovať štátnu pomoc, ktorá je uvedeným ustanovením zakázaná. Vnútroštátnemu súdu však prináleží overiť, či sa s ohľadom na všetky relevantné informácie v spore, ktorý prejednáva, posudzované s ohľadom na výklad poskytnutý Súdnym dvorom Európskej únie má takéto daňové oslobodenie považovať za štátnu pomoc v zmysle uvedeného ustanovenia.

Podpisy

* Jazyk konania: španielčina.