Available languages

Taxonomy tags

Info

References in this case

Share

Highlight in text

Go

12.1.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 7/18

Žaloba podaná 3. novembra 2014 – Európska komisia/Francúzska republika

(Vec C-485/14)

(2015/C 007/24)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: J.-F. Brakeland a W. Roels, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Francúzska republika

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Francúzska republika si tým, že dary a odkazy v závetoch venované verejnoprávnym alebo verejnoprospešným inštitúciám oslobodila od dane z bezodplatného prevodu a prechodu výlučne vtedy, ak sú uvedené inštitúcie usadené vo Francúzsku alebo v členskom štáte alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore a ktorý s Francúzskom uzatvoril dvojstrannú zmluvu, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 63 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článku 40 Dohody o Európskom hospodárskom priestore, a

—

uložiť Francúzskej republike povinnosť nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Podľa Komisie francúzska právna úprava v zmysle výkladu daňovej správy oslobodzuje dary a odkazy v závetoch venované verejnoprávnym alebo verejnoprospešným inštitúciám od dane z bezodplatného prevodu a prechodu výlučne vtedy, ak sú uvedené inštitúcie usadené vo Francúzsku alebo v členskom štáte alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore a ktorý s Francúzskom uzatvoril dvojstrannú zmluvu. Komisia usudzuje, že to predstavuje obmedzenie pohybu kapitálu, ktoré je v rozpore s ustanoveniami článku 56 ES a článku 40 Dohody o EHP.

Francúzska republika na odôvodnenie svojej voľby tvrdí, že francúzska právna úprava odlišuje daňovníkov, ktorí nie sú v objektívne porovnateľnej situácii, a subsidiárne uvádza dôvod všeobecného záujmu založený na potrebe zabezpečiť vymáhanie dane.

Komisia toto odôvodnenie spochybňuje. Podľa nej napadnuté ustanovenia vytvárajú rozdiely na základe čisto geografických kritérií. Okrem iného Komisia usudzuje, že uvádzanie dôvodu všeobecného záujmu nezodpovedá podmienkam stanoveným judikatúrou, konkrétne rozsudkom Persche (1). Napokon Komisia usudzuje, že obmedzenie pohybu kapitálu je v každom prípade neprimerané.

(1)  Rozsudok Persche, C-318/07, ECLI:EU:C:2009:33.