Available languages

Taxonomy tags

Info

References in this case

Share

Highlight in text

Go

3.8.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 254/10


Žaloba podaná 27. mája 2015 – Európska komisia/Helénska republika

(Vec C-244/15)

(2015/C 254/13)

Jazyk konania: gréčtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: D. Triantafyllou a W. Roels)

Žalovaná: Helénska republika

Návrhy žalobkyne

konštatovať, že Helénska republika si tým, že prijala a ponechala v platnosti a účinnosti právnu úpravu stanovujúcu oslobodenie od dane z dedičstva, pokiaľ ide o prvé bydlisko, ktoré vedie k diskriminácii v rozsahu, v akom sa uplatňuje iba na štátnych príslušníkov Európskej únie s bydliskom v Grécku, nesplnila povinnosti, ktoré je vyplývajú z článku 63 ZFEÚ a článku 40 Dohody o Európskom hospodárskom priestore,

zaviazať Helénsku republiku na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

1.

Rozdielne daňové zaobchádzanie medzi obyvateľmi Grécka, ktorí nie sú vlastníkmi nehnuteľnosti (ktorí sú oslobodení od dane z dedičstva), a tými, ktorí nemajú bydlisko v Grécku, pokiaľ ide o prvé obydlie nadobudnuté dedením, predstavuje neopodstatnené obmedzenie voľného pohybu kapitálu v zmysle článku 63 ZFEÚ (pozri tiež článok 65 ZFEÚ).

2.

Rozdielne daňové zaobchádzanie medzi obyvateľmi Grécka a tými, ktorí nemajú bydlisko v Grécku, predstavuje neopodstatnené rozlišovanie porovnateľných situácií, keďže na jednej strane tí, ktorí nemajú bydlisko v Grécku, sa môžu presťahovať do Grécka, v dôsledku čoho sa nachádzajú v rovnakej situácii ako obyvatelia, ktorí už sú v Grécku, a na druhej strane oslobodenie nie je viazané na obývanie nehnuteľnosti jej vlastníkom, ktorý ju získal dedením, hoci nie je možné, aby miesto bydliska predstavovalo kritérium, na základe ktorého sa priznáva oslobodenie. Kritérium bydliska slúži na zakrytie kritéria štátnej príslušnosti, lebo obyvatelia Grécka sú väčšinou gréckej štátnej príslušnosti a naopak.

3.

Takéto rozlišovanie, ktoré nie je viazané na obývanie nehnuteľnosti jej vlastníkom, nemôže byť odôvodnené kritériami sociálnej politiky, ani nevyhnutnosťou zaistiť verejné príjmy.