Available languages

Taxonomy tags

Info

References in this case

Share

Highlight in text

Go

Predbežné znenie

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (desiata komora)

zo 7. marca 2018 (*)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Spoločný systém dane z pridanej hodnoty (DPH) – Smernica 2006/112/ES – Zrušenie identifikácie pre DPH – Povinnosť zaplatiť DPH vybranú v období, v ktorom bolo identifikačné číslo pre DPH zrušené – Neuznanie práva na odpočítanie DPH vzťahujúcej sa na nadobudnutie tovaru uskutočnené v priebehu tohto obdobia“

Vo veci C-159/17,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Curtea de Apel Constanţa (Odvolací súd Konstanca, Rumunsko) z 10. marca 2017 a doručený Súdnemu dvoru 29. marca 2017, ktorý súvisí s konaním:

Întreprinderea Individuală Dobre M. Marius

proti

Ministerul Finanţelor Publice – A.N.A.F. – D.G.R.F.P. Galaţi – Serviciul Soluţionare Contestaţii,

A.N.A.F. – D.G.R.F.P. Galaţi – A.J.F.P. Constanţa – Serviciul Inspecţie Fiscală Persoane Fizice 2 Constanţa,

SÚDNY DVOR (desiata komora),

v zložení: predseda desiatej komory E. Levits (sudca spravodajca), sudcovia A. Borg Barthet a F. Biltgen,

generálny advokát: H. Saugmandsgaard Øe,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–        rumunská vláda, v zastúpení: R.-H. Radu, C.-M. Florescu a E. Gane, splnomocnení zástupcovia,

–        Európska komisia, v zastúpení: R. Lyal a G.-D. Balan, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článkov 167 až 169 a 179, článku 213 ods. 1, článku 214 ods. 1 písm. a) a článku 273 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1), zmenenej, pokiaľ ide o pravidlá vyhotovenia faktúr, smernicou Rady 2010/45/EÚ z 13. júla 2010 (Ú. v. EÚ L 189, 2010, s. 1, ďalej len „smernica 2006/112“).

2        Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi na jednej strane spoločnosťou Întreprinderea Individuală Dobre M. Marius (jednoosobová spoločnosť Dobre M. Marius, ďalej len „Dobre“) a na strane druhej Ministerul Finanțelor Publice – Agenția Națională de Administrare Fiscală – Direcția Generală Regională a Finanțelor Publice Galați – Serviciul Soluționare Contestații (Ministerstvo verejných financií – Národná agentúra pre daňovú správu – Generálne riaditeľstvo pre verejné financie Galați – Oddelenie pre sťažnosti) a Agenția Națională de Administrare Fiscală – Direcția Generală Regională a Finanțelor Publice Galați – Administrația Județeană a Finanțelor Publice Constanța – Serviciul Inspecție Fiscală Persoane Fizice 2 Constanța (Národná agentúra pre daňovú správu – Generálne riaditeľstvo pre verejné financie Galați – Správa departmentu pre verejné financie Konstanca – Oddelenie č. 2 pre daňové kontroly fyzických osôb Konstanca) (ďalej len spoločne „daňová správa“) vo veci práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (DPH) vzťahujúcej sa na nadobudnutie tovaru uskutočnené spoločnosťou Dobre v období, v ktorom bola jej identifikácia pre DPH zrušená.

 Právny rámec

 Smernica 2006/112

3        Článok 167 smernice 2006/112 stanovuje:

„Právo odpočítať daň vzniká vtedy, keď vzniká daňová povinnosť v súvislosti s daňou, ktorá je odpočítateľná.“

4        Článok 168 tejto smernice uvedený v jej hlave X, nazvanej „Odpočítanie dane“, je formulovaný takto:

„Pokiaľ ide o tovar a služby, ktoré sú použité na účely zdaniteľných transakcií zdaniteľnej osoby, táto má právo v členskom štáte, v ktorom uskutočňuje tieto transakcie, odpočítať z výšky DPH, ktorú je povinná zaplatiť, tieto sumy:

a)      DPH splatnú alebo zaplatenú v tomto členskom štáte za tovar, ktorý jej bol alebo bude dodaný, a za služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté, inou zdaniteľnou osobou,

…“

5        V súlade s článkom 178 písm. a) uvedenej smernice musí zdaniteľná osoba na to, aby si mohla uplatniť právo na odpočítanie dane, spĺňať okrem iného túto podmienku:

„… mať faktúru vyhotovenú v súlade s hlavou XI kapitolou 3 oddielmi 3 až 6.“

6        Podľa článku 179 prvého odseku tej istej smernice:

„Zdaniteľná osoba vykoná odpočítanie dane tak, že z celkovej výšky dane splatnej za príslušné zdaňovacie obdobie odpočíta celkovú výšku DPH za to isté zdaňovacie obdobie, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo a ktoré sa vykonáva podľa článku 178.“

7        Článok 213 ods. 1 smernice 2006/112 stanovuje:

„Každá zdaniteľná osoba oznamuje začatie, zmenu alebo ukončenie svojej činnosti, ktorú vykonáva ako zdaniteľná osoba.

…“

8        Článok 214 tejto smernice spresňuje, že:

„1.      Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na identifikovanie týchto osôb pomocou individuálneho čísla:

a)      každej zdaniteľnej osoby s výnimkou osôb uvedených v článku 9 ods. 2, ktorá na ich území uskutočňuje iné dodanie tovaru alebo poskytovanie služieb, pri ktorých vzniklo právo na odpočítanie dane, než je dodanie tovaru alebo poskytovanie služieb, pri ktorých DPH platí výhradne odberateľ alebo príjemca v súlade s článkami 194 až 197 a článkom 199,

…“

9        Podľa článku 250 ods. 1 tejto smernice:

„Každá zdaniteľná osoba musí podať daňové priznanie k DPH, v ktorom uvedie všetky údaje potrebné na výpočet výšky daňovej povinnosti vrátane výšky odpočítateľnej dane a, pokiaľ je to nevyhnutné pre stanovenie vymeriavacieho základu, celkovú hodnotu transakcií vzťahujúcich sa na túto daňovú povinnosť a na túto odpočítateľnú daň, ako aj hodnotu transakcií oslobodených od dane.“

10      Článok 252 tej istej smernice stanovuje:

„1.      Daňové priznanie k DPH sa musí podať v lehote, ktorú určia členské štáty. Táto lehota nesmie prekročiť dva mesiace od uplynutia každého zdaňovacieho obdobia.

2.      Každý členský štát určí zdaňovacie obdobie v trvaní jedného, dvoch alebo troch mesiacov.

Členské štáty však môžu určiť rôzne zdaňovacie obdobia za predpokladu, že nepresiahnu jeden rok.“

11      Článok 273 smernice 2006/112 znie takto:

„Členské štáty môžu uložiť iné povinnosti, ktoré považujú za potrebné na riadny výber DPH a na predchádzanie daňovým podvodom, pod podmienkou, že splnia požiadavku rovnakého zaobchádzania s transakciami uskutočňovanými na vnútroštátnej úrovni a s transakciami uskutočňovanými medzi členskými štátmi zdaniteľnými osobami, a pod podmienkou, že tieto povinnosti nepovedú pri obchode medzi členskými štátmi k formalitám spojeným s prechodom hraníc.

…“

 Rumunské právo

12      Podľa článku 11 ods. 1c Legea nr. 571/2003 privind Codul fiscal (zákon č. 571/2003 o vytvorení daňového zákonníka (Monitorul Oficial al României, č. 927 z 23. decembra 2003):

„Daňovníci, zdaniteľné osoby so sídlom v Rumunsku, ktorých identifikácia pre DPH bola zrušená v súlade s článkom 153 ods. 9 písm. b) až e) a písm. h), nemajú počas predmetného obdobia právo na odpočítanie DPH súvisiacej s uskutočneným nadobudnutím tovaru, ale sú povinní zaplatiť prijatú DPH v súlade s ustanoveniami hlavy VI, ktorá sa vzťahuje na zdaniteľné plnenia uskutočnené v priebehu tohto obdobia. Pre nadobudnutia tovaru a/alebo služieb uskutočnené v priebehu obdobia, počas ktorého dotknutá osoba nemá pridelené platné číslo pre DPH, určené pre plnenia, ktoré budú uskutočnené po dni identifikácie pre DPH a pri ktorých vzniká právo na odpočítanie dane podľa hlavy VI, sa upraví v prospech zdaniteľnej osoby zahrnutím do prvého priznania dane podľa článku 156b podaného zdaniteľnou osobou po identifikácii pre DPH alebo v závislosti od prípadu v neskoršom priznaní daň vzťahujúca sa na:

a)      uskladnený tovar a služby nevyužité v čase identifikácie, konštatované na základe inventára;

b)      hmotný majetok vrátane investičného majetku, pre ktorý neuplynulo obdobie úpravy odpočítania, ako aj na hmotný majetok, ktorý sa aktivuje, konštatovaný na základe inventára, ktorého je dotknutá osoba majiteľom v okamihu identifikácie. V prípadoch iného hmotného majetku ako investičný majetok sa upraví daň vzťahujúca sa na ešte neodpísané hodnoty v okamihu identifikácie. Článok 149 sa použije na investičný tovar;

c)      na nadobudnutie tovaru a služieb, ktoré sa majú získať, a to tie, pre ktoré vznikla daňová povinnosť v súlade s článkom 134b ods. 2 písm. a) a b) pred dňom identifikácie a ktorých zdaniteľná udalosť, konkrétne dodanie alebo poskytnutie, nastala po tomto dni.“

13      Článok 153 ods. 9 písm. d) tohto zákona stanovuje:

„Príslušné daňové orgány zrušia identifikáciu osoby pre DPH v súlade s týmto článkom:

…

d)      ak v priebehu kalendárneho polroka táto osoba nepodala žiadne priznanie k DPH podľa článku 156b, ale nenachádza sa v situácii uvedenej v bode a) alebo v bode b), od prvého dňa druhého mesiaca po prebiehajúcom kalendárnom polroku. Tieto ustanovenia sa uplatňujú výlučne na osoby, ktorých zdaňovacím obdobím je mesiac alebo štvrťrok. Od daňového priznania týkajúceho sa mesiaca júl 2012 v prípade osôb, ktorých zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac, alebo od daňového priznania týkajúceho sa tretieho štvrťroka roku 2012 v prípade zdaniteľných osôb, ktorých zdaňovacie obdobie je kalendárny štvrťrok, príslušné daňové orgány zrušia identifikáciu osoby pre DPH, ak nepodala žiadne daňové priznanie upravené v článku 156b počas šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov, v prípade osôb, ktorých zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac, a pre dva po sebe nasledujúce kalendárne štvrťroky, v prípade zdaniteľných osôb, ktorých zdaniteľným obdobím je kalendárny štvrťrok, ale nenachádzajú sa v situácii uvedenej v bode a) alebo v bode b), od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom uplynula lehota na podanie šiesteho priznania, v prvom prípade, a od prvého dňa mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom uplynula lehota na podanie druhého priznania, v druhom prípade“.

14      Článok 153 ods. 9a uvedeného zákona stanovuje:

„Konanie o zrušenie identifikácie pre DPH upravujú platné procesné predpisy. Po zrušení identifikácie pre DPH vyhlásenom v súlade s odsekom 9 písm. a) až e) a h) príslušné daňové orgány označia zdaniteľné osoby pre DPH na základe uplatnenia odseku 7a takto:

…

c)      na žiadosť zdaniteľnej osoby v situácii uvedenej v odseku 9 písm. d) oznámenia rozhodnutia o identifikácii pre DPH na základe informácií alebo dokumentov poskytnutých zdaniteľnou osobou:

1.      predloženie priznaní k DPH, ktoré neboli predložené v lehotách,

2.      predloženie odôvodnenej žiadosti s uvedením, že zdaniteľná osoba sa zaväzuje predložiť priznania k DPH v lehotách stanovených zákonom,

…“

15      Podľa článku 156c ods. 10 toho istého zákona:

„Zdaniteľné osoby, ktorých identifikačné číslo pre DPH bolo zrušené podľa článku 153 ods. 9 písm. a) až e), musia predložiť priznanie týkajúce sa splatnej prijatej dane v súlade s článkom 11 ods. 1a a 1c až do 25 kalendárnych dní mesiaca nasledujúceho po mesiaci, počas ktorého vznikla daňová povinnosť pre uskutočnené dodávky tovaru alebo poskytovanie služieb alebo nadobudnutie tovaru alebo služieb, pre ktoré sa má zaplatiť daň, vykonané počas obdobia, v ktorom zdaniteľná osoba nemá platné identifikačné číslo pre DPH…

…“

 Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

16      Dobre bola zaregistrovaná pre DPH v Rumunsku na obdobie od 13. júla 2011 do 31. júla 2012.

17      Dobre opomenula podať daňovej správe priznania DPH vzťahujúce sa na štvrtý štvrťrok roku 2011 a na prvý štvrťrok roku 2012, čo viedlo k zrušeniu jej identifikácie pre DPH od 1. augusta 2012.

18      Od 1. augusta 2012 do 31. júla 2013 Dobre naďalej vystavovala faktúry zahŕňajúce DPH bez toho, aby podala súvisiace priznania k DPH.

19      Dňa 30. januára 2014 podala Dobre priznania k DPH týkajúce sa štvrtého štvrťroku 2011, ako aj prvého a druhého štvrťroku 2012.

20      V nadväznosti na daňovú kontrolu vykonanú medzi 1. júlom a 4. augustom 2015 daňová správa vydala daňový výmer ukladajúci spoločnosti Dobre povinnosť zaplatiť najmä sumu 183 301 rumunských lei (RON) (približne 39 982 eur), zodpovedajúcu DPH, ktorú prijala za obdobie, počas ktorého nebola zaregistrovaná pre DPH (ďalej len „daňový výmer“).

21      Dobre žiadala odpočítanie 123 266 RON (približne 26 887 eur) zo sumy vyžadovanej z titulu DPH zaplatenej za tovary a služby, ktoré použila s cieľom poskytovať právnickým osobám služby zodpovedajúce jej predmetu podnikania za obdobie, počas ktorého nebola zaregistrovaná pre DPH, čo daňová správa odmietla.

22      Dobre podala správny opravný prostriedok proti daňovému výmeru a odmietnutiu jej žiadosti o odpočítanie, ktorý bol zamietnutý.

23      Dobre podala na Tribunalul Constanța (Prvostupňový súd Konstanca, Rumunsko) žalobu najmä proti daňovému výmeru, ktorá bola tiež zamietnutá.

24      Dobre podala odvolanie proti rozsudku Tribunalul Constanța (Prvostupňový súd Konstanca) na vnútroštátny súd, Curtea de Apel Constanţa (Odvolací súd Konstanca, Rumunsko).

25      Ten uvádza, že možnosť odmietnuť zdaniteľnej osobe odpočítať DPH zaplatenú na vstupe na uskutočnenie svojich činností a súčasne uložená povinnosť zaplatiť DPH prijatú v súvislosti so službami, ktoré poskytla, zatiaľ čo nebola zaregistrovaná pre DPH, má v súlade s článkom 273 smernice 2006/112 bojovať proti daňovým únikom. Pochybuje však o súlade takéhoto pravidla so základnou zásadou práva na odpočítanie.

26      Za týchto podmienok Curtea de Apel Constanţa (Odvolací súd Konstanca) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku:

„Majú sa ustanovenia článkov 167, 168, 169 a 179, článku 213 ods. 1, článku 214 ods. 1 písm. a), ako aj článku 273 smernice [2006/112] vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá v situácii, akej sa týka konanie vo veci samej, ukladá daňovníkovi, zdaniteľnej osobe, ktorej registrácia na účely DPH bola zrušená, povinnosť zaplatiť štátu DPH vybranú v období, v ktorom bolo identifikačné číslo dotknutého subjektu pre DPH zrušené, pričom mu však nepriznáva právo odpočítať DPH týkajúcu sa tovarov/služieb nadobudnutých v rovnakom období?“

 O prejudiciálnej otázke

27      Svojou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má smernica 2006/112 vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, akou je úprava dotknutá vo veci samej, ktorá umožňuje daňovej správe odmietnuť zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie DPH, ak bola jej identifikácia pre DPH zrušená z dôvodu, že opomenula podať priznanie k DPH v zákonnej lehote za určité obdobie.

28      Na úvod treba pripomenúť, že právo zdaniteľných osôb odpočítať od DPH, ktorú majú zaplatiť, DPH splatnú alebo zaplatenú za nimi nadobudnutý tovar a prijaté služby na vstupe, predstavuje základnú zásadu spoločného systému DPH zavedeného právnou úpravou Únie (rozsudok z 19. októbra 2017, Paper Consult, C-101/16, EU:C:2017:775, bod 35 a citovaná judikatúra).

29      Ako Súdny dvor opakovane zdôraznil, právo na odpočítanie dane uvedené v článku 167 a nasl. smernice 2006/112 je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Toto právo sa osobitne uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce transakcie uskutočnené na vstupe (rozsudok z 19. októbra 2017, Paper Consult, C-101/16, EU:C:2017:775, bod 36 a citovaná judikatúra).

30      Systém odpočítania má za cieľ celkovo zmierniť záťaž, ktorú pre podnikateľa predstavuje DPH splatná alebo zaplatená pri výkone všetkých jeho hospodárskych činností. Spoločný systém DPH takto zaručuje neutralitu vo vzťahu k daňovému bremenu všetkých hospodárskych činností, bez ohľadu na účely a výsledky týchto činností, a to pod podmienkou, že uvedené činnosti v zásade samy podliehajú DPH (rozsudok z 19. októbra 2017, Paper Consult, C-101/16, EU:C:2017:775, bod 37 a citovaná judikatúra).

31      Podľa ustálenej judikatúry tak základná zásada neutrality DPH vyžaduje, aby odpočítanie tejto dane zaplatenej na vstupe bolo priznané, pokiaľ sú splnené hmotnoprávne požiadavky, a to aj napriek tomu, že zdaniteľné osoby opomenuli niektoré formálne požiadavky (rozsudok z 28. júla 2016, Astone, C-332/15, EU:C:2016:614, bod 45).

32      Konkrétne identifikácia pre DPH, stanovená v článku 214 smernice 2006/112, ako aj povinnosť zdaniteľnej osoby oznámiť začatie, zmenu alebo ukončenie svojej činnosti podľa článku 213 tejto smernice, predstavujú iba formálne požiadavky na účely kontroly, ktoré najmä nemôžu spochybniť právo na odpočítanie DPH, keďže hmotnoprávne podmienky, na základe ktorých vzniká toto právo, sú splnené (rozsudok z 9. júla 2015, Salomie a Oltean, C-183/14, EU:C:2015:454, bod 60).

33      Z toho vyplýva, že zdaniteľnej osobe na účely DPH nemožno brániť vo výkone jej práva na odpočítanie z dôvodu, že pred použitím tovaru nadobudnutého v rámci jej zdaniteľnej činnosti nebola zaregistrovaná na účely DPH (rozsudok z 21. októbra 2010, Nidera Handelscompagnie, C-385/09, EU:C:2010:627, bod 51).

34      Okrem toho Súdny dvor rozhodol, že sankcionovanie nedodržania povinností zdaniteľnej osoby týkajúcich sa účtovania a oznámenia odmietnutím práva na odpočítanie jasne zachádza nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie cieľa zabezpečiť správne uplatnenie týchto povinností, keďže právo Únie nebráni členským štátom uložiť v prípade potreby pokutu alebo peňažnú sankciu primeranú závažnosti porušenia (rozsudok z 9. júla 2015, Salomie a Oltean, C-183/14, EU:C:2015:454, bod 63).

35      Inak to môže byť vtedy, ak porušenie takýchto formálnych požiadaviek malo za následok nemožnosť predložiť jednoznačný dôkaz o tom, že hmotnoprávne požiadavky boli splnené (rozsudok z 28. júla 2016, Astone, C-332/15, EU:C:2016:614, bod 46 a citovaná judikatúra). Odmietnutie práva na odpočítanie je totiž skôr závislé od neexistencie údajov potrebných na preukázanie, že hmotnoprávne požiadavky sú splnené, ako na nedodržaní formálnej požiadavky (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. decembra 2014, Idexx Laboratories Italia, C-590/13, EU:C:2014:2429, body 44 a 45).

36      Rovnako právo na odpočítanie dane možno odoprieť, ak sa vzhľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (rozsudok z 19. októbra 2017, Paper Consult, C-101/16, EU:C:2017:775, bod 43).

37      V predmetnej veci na jednej strane z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že zrušenie identifikácie pre DPH spoločnosti Dobre nastalo v súlade s článkom 153 ods. 9 písm. d) zákona č. 571/2003 z dôvodu, že táto zdaniteľná osoba nepodala v stanovenej zákonnej lehote svoje priznania k DPH vzťahujúce sa na štvrtý štvrťrok roku 2011 a na prvý a druhý štvrťrok roku 2012. Na druhej strane uvedená zdaniteľná osoba nepodala takéto priznania od augusta 2012 do júla 2013, pričom naďalej vystavovala faktúry zahŕňajúce DPH, takže daňové orgány jej nepriznali právo na odpočítanie DPH za toto obdobie.

38      Vzhľadom na úvahy pripomenuté v bode 35 tohto rozsudku je úlohou vnútroštátneho súdu overiť, či daňová správa mala k dispozícii údaje nevyhnutné na preukázanie, že hmotnoprávne požiadavky zakladajúce právo na odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe spoločnosťou Dobre sú splnené, napriek nesplneniu formálnych požiadaviek, ktoré sa jej vytýkajú.

39      V tomto ohľade treba pripomenúť, že podľa článku 168 písm. a) smernice 2006/112 je na priznanie práva na odpočítanie potrebné, aby jednak dotknutá osoba bola „zdaniteľnou osobou“ v zmysle tejto smernice a jednak, aby tovary alebo služby, na základe ktorých vzniká toto právo, zdaniteľná osoba využívala na výstupe pre potreby svojich vlastných zdaniteľných plnení a aby tieto tovary alebo služby na vstupe dodala alebo poskytla iná zdaniteľná osoba (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z 22. októbra 2015, PPUH Stehcemp, C-277/14, EU:C:2015:719, bod 28, a z 19. októbra 2017, Paper Consult, C-101/16, EU:C:2017:775, bod 39).

40      V každom prípade Súdny dvor rozhodol, že aj za predpokladu, že by formálne nesplnenia nebránili predloženiu jednoznačného dôkazu, že hmotnoprávne požiadavky zakladajúce právo na odpočítanie DPH na vstupe boli splnené, takéto okolnosti môžu preukázať existenciu prípadu najjednoduchšieho daňového podvodu, keď zdaniteľná osoba úmyselne, s cieľom vyhnúť sa plateniu dane nesplní formálne povinnosti, ktoré jej prislúchajú (rozsudok z 28. júla 2016, Astone, C-332/15, EU:C:2016:614, bod 55).

41      Nepodanie priznania k DPH, ktoré by umožnilo uplatnenie DPH a jej kontrolu daňovou správou, môže totiž brániť riadnemu výberu dane a v dôsledku toho narušiť riadne fungovanie spoločného systému DPH. Právo Únie preto nebráni tomu, aby sa takéto nesplnenia povinností považovali za daňový podvod, a v takom prípade sa zamietlo právo na odpočítanie dane (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. júla 2016, Astone, C-332/15, EU:C:2016:614, bod 56).

42      Vzhľadom na tieto úvahy treba články 167 až 169 a 179, článok 213 ods. 1, článok 214 ods. 1 a článok 273 smernice 2006/112 vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, akou je úprava dotknutá vo veci samej, ktorá umožňuje daňovej správe odmietnuť zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie DPH, ak sa preukáže, že z dôvodu nesplnenia povinností vytýkaného tejto osobe daňová správa nemohla mať k dispozícii údaje nevyhnutné na preukázanie, že hmotnoprávne požiadavky zakladajúce právo na odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe touto zdaniteľnou osobou sú splnené alebo že táto osoba konala podvodne s cieľom získať toto právo, čo musí overiť vnútroštátny súd.

 O trovách

43      Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (desiata komora) rozhodol takto:

Články 167 až 169 a 179, článok 213 ods. 1, článok 214 ods. 1 a článok 273 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, akou je úprava dotknutá vo veci samej, ktorá umožňuje daňovej správe odmietnuť zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ak sa preukáže, že z dôvodu nesplnenia povinností vytýkaného tejto osobe daňová správa nemohla mať k dispozícii údaje nevyhnutné na preukázanie, že hmotnoprávne požiadavky zakladajúce právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe touto zdaniteľnou osobou sú splnené alebo že táto osoba konala podvodne s cieľom získať toto právo, čo musí overiť vnútroštátny súd.

Podpisy

*      Jazyk konania: rumunčina.