Available languages

Taxonomy tags

Info

References in this case

Share

Highlight in text

Go

Predbežné znenie

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

HENRIK SAUGMANDSGAARD ØE

prednesené 5. septembra 2019 (1)

Vec C-389/18

Brussels Securities SA

proti

État belge

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal de première instance francophone de Bruxelles (Frankofónny súd prvého stupňa Brusel, Belgicko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Spoločný systém zdaňovania uplatňovaný v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch – Smernica 90/435/EHS – Článok 4 ods. 1 prvá odrážka – Vnútroštátna právna úprava, ktorej cieľom je zamedzenie dvojitého zdaňovania zisku, ktorý rozdeľuje dcérska spoločnosť – Dividendy odpočítané od základu dane materskej spoločnosti výlučne v rozsahu existencie zdaniteľného zisku – Časovo neobmedzená možnosť prenosu zostatkov – Záväzné poradie zápočtu odpočítateľných položiek“






I.      Úvod

1.        Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal de première instance francophone de Bruxelles (Frankofónny súd prvého stupňa Brusel, Belgicko), sa týka výkladu článku 4 smernice 90/435/EHS z 23. júla 1990 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch(2), zmenenej a doplnenej smernicou 2006/98/ES(3) (ďalej len „smernica 90/435“).

2.        Na základe článku 4 ods. 1 prvej zarážky smernice 90/435, pokiaľ prijme materská spoločnosť rozdelený zisk v dôsledku svojho podielu na dcérskej spoločnosti, ktorá má sídlo v inom členskom štáte, členský štát, v ktorom má materská spoločnosť sídlo, sa môže rozhodnúť upustiť od zdaňovania takéhoto zisku. Takto Belgické kráľovstvo pri prebratí uvedeného ustanovenia prijalo systém, ktorého cieľom je, aby materské spoločnosti usadené na jeho území boli v určitom rozsahu oslobodené od dane z dividend, ktoré prijali od svojich dcérskych spoločností so sídlom v iných členských štátoch, s cieľom zamedziť dvojitému zdaneniu takýchto príjmov.

3.        Súdny dvor sa už pri viacerých príležitostiach zaoberal belgickým systémom zdaňovania príjmov právnických osôb a najmä dvoma ustanoveniami, konkrétne ustanovením týkajúcim sa definitívne zdanených príjmov (ďalej len „DZP“) a ustanovením týkajúcim sa odpočtu rizikového kapitálu (ďalej len „ORK“), ktoré za konkrétne vymedzených podmienok umožňujú odpočet príslušných ziskov od základu dane spoločnosti.(4)

4.        Táto vec nadväzuje na uvedenú judikatúru a v rámci sporu, ktorého predmetom je v podstate skutočnosť, že belgické právo na jednej strane vyžaduje, aby dividendy prijaté od dcérskych spoločností ich materskou spoločnosťou boli najskôr zahrnuté do jej základu dane a potom odpočítané z dôvodu DZP, odteraz s možnosťou prenosu do všetkých nasledujúcich zdaňovacích období, a na druhej strane, aby boli tieto DZP započítané pred ORK, ktorého prenos do nasledujúcich zdaňovacích období je časovo obmedzený.

5.        V zásade má Súdny dvor rozhodnúť, či článok 4 ods. 1 smernice 90/435 bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá upravuje takéto predchádzajúce zahrnutie dividend do zdaniteľných príjmov materskej spoločnosti v spojení s takým poradím započítania odpočítateľných zložiek tejto povahy. Z dôvodov uvedených v týchto návrhoch sa domnievam, že na položenú otázku treba odpovedať kladne.

II.    Právny rámec

A.      Právo Únie

6.        Hoci bola, s účinnosťou k 18. januáru 2012, zrušená smernicou 2011/96/EÚ(5), smernica 90/435 je vzhľadom na okamih skutkových okolností vo veci samej uplatniteľná z hľadiska ratione temporis.

7.        Štvrté odôvodnenie smernice 90/435 uvádza, že „keďže tam, kde materská spoločnosť v dôsledku svojho zduženia so svojimi dcérskymi spoločnosťami prijíma rozdelené zisky, štát materskej spoločnosti musí:

–      buď upustiť od zdanenia takýchto ziskov,

–      alebo zdaniť takéto zisky a súčasne oprávniť materskú spoločnosť, aby z hodnoty daňovej povinnosti odrátala tú časť dane z príjmov právnických osôb platenú dcérskou spoločnosťou, ktorá sa vzťahuje na tieto zisky“.

8.        Podľa článku 4 ods. 1 a 2 tejto smernice:

„1.      Keď materská spoločnosť alebo jej stále sídlo [stála prevádzkareň – neoficiálny preklad] na základe združenia materskej spoločnosti s jej dcérskou spoločnosťou dostáva prerozdelené zisky, štát materskej spoločnosti a štát jej stáleho sídla [stálej prevádzkarne – neoficiálny preklad], okrem prípadu likvidácie dcérskej spoločnosti, buď:

–      upustí od zdanenia takýchto ziskov, alebo

–      zdaní tieto zisky, pričom udelí materskej spoločnosti a stálemu sídlu [stálej prevádzkarni – neoficiálny preklad] [oprávnenie – neoficiálny preklad] odrátať si od dane zlomok dane z príjmu právnických osôb spojenú s týmito ziskami a platenú dcérskymi spoločnosťami a všetkými úrovňami, ktoré sú pod nimi, za podmienky, že sa na všetkých úrovniach splnia požiadavky ustanovené v článku 2 a 3, do výšky limitu zodpovedajúcej dane.

…

2.      Každý členský štát si však ponecháva možnosť ustanoviť, že akékoľvek poplatky vzťahujúce sa na podiel a akékoľvek straty pochádzajúce z rozdelenia ziskov dcérskej spoločnosti nemožno odrátať zo zdaniteľných ziskov materskej spoločnosti. Tam, kde sú náklady na riadenie týkajúce sa podielu v takomto prípade určené paušálne, určené množstvo nemôže presiahnuť 5 % ziskov rozdelených dcérskou spoločnosťou.“

B.      Belgické právo

1.      Zákon o daniach z príjmov z roku1992(CIR1992)

9.        Smernica 90/435 bola do belgického práva prebratá zákonom z 23. októbra 1991(6), ktorý zmenil dovtedy účinný systém DZP. Potom došlo v priebehu roka 1992 ku kodifikácii právnej úpravy v oblasti dane z príjmov a najmä ustanovení týkajúcich sa DZP.(7)

10.      Relevantné ustanovenia zákona o dani z príjmov z roku 1992(8) v jeho znení uplatniteľnom na spor vo veci samej, konkrétne v znení uplatniteľnom na zdaňovacie obdobie roku 2011 (ďalej len „CIR 1992“), znejú takto.

11.      Pokiaľ ide o DZP, článok 202 ods. 1 bod 1 CIR 1992 uvádza, že „od ziskov v zdaniteľnom období sa tiež odpočítajú, v rozsahu, v akom spadajú do tohto obdobia, dividendy, s výnimkou príjmov, ktoré boli získané z dôvodu prevodu vlastných akcií alebo majetkových podielov na spoločnosť, alebo príjmov, ktoré boli získané pri úplnom alebo čiastočnom rozdelení majetku spoločnosti“.

12.      Článok 204 ods. 1 CIR 1992 uvádza, že „príjmy, ktoré sú odpočítateľné v súlade s článkom 202 ods. 1 bodom 1 sa považujú za príjmy zdaniteľného obdobia vo výške 95 % prijatej alebo získanej sumy…“.

13.      Podľa článku 205 ods. 2 a 3 CIR 1992:

„2.            Odpočítanie uvedené v článku 202 je obmedzené na sumu zisku za zdaňovacie obdobie, ktorý zostáva po uplatnení článku 199, zníženého o [ďalej uvedené náklady].

Zníženia uvedené v bode 1 sa neuplatňujú na príjmy uvedené v článku 202 ods. 1 bode 1 rozdelené alebo pridelené dcérskou spoločnosťou usadenou v členskom štáte Európskej únie.

Pri uplatnení predchádzajúceho bodu sa dcérskou spoločnosťou rozumie dcérska spoločnosť, ako je definovaná v smernici [90/435].

3.      Príjmy, až do výšky 95 % ich sumy, uvedené v článku 202 ods. 1, bode 1, rozdelené alebo pridelené dcérskou spoločnosťou uvedenou v odseku 2 bode 3 a usadenou v členskom štáte Európskej únie, ktoré nebolo možné odpočítať, možno preniesť do nasledujúcich zdaniteľných období“.

14.      Pokiaľ ide o ORK, článok 205b ods. 1 prvý bod CIR 1992 uvádza, že „pre určenie [ORK] za zdaniteľné obdobie zodpovedá rizikový kapitál, ktorý sa má zohľadniť, s výhradou ustanovení odsekov 2 až 7, sume vlastného imania spoločnosti na konci predchádzajúceho zdaniteľného obdobia, určeného v súlade s právnymi predpismi týkajúcimi sa účtovníctva a ročných účtovných závierok, tak ako sa uvádza v súvahe“.

15.      Podľa článku 205d CIR 1992 „v prípade neexistencie alebo nedostatočnosti zisku v zdaniteľnom období, za ktoré možno odpočítať [ORK], sa oslobodenie od dane, ktoré nebolo priznané za toto zdaniteľné obdobie, prenáša postupne na zisky siedmich nasledujúcich zdaniteľných období“.

16.      Pokiaľ ide o straty z podnikateľskej činnosti, ku ktorým došlo v priebehu predchádzajúcich zdaňovacích období, článok 206 ods. 1 prvý bod CIR 1992 uvádza, že tieto predchádzajúce uplatniteľné straty „sa postupne odpočítavajú od príjmov z podnikania za každé nasledujúce zdaňovacie obdobie“.

17.      Podľa článku 207 CIR 1992 „kráľ určí podmienky, za ktorých sa vykonajú odpočty uvedené v článkoch 199 až 206“.

2.      Kráľovskénariadenie,ktorýmsavykonávaCIR1992(AR/CIR1992)

18.      Relevantné ustanovenia kráľovského nariadenia, ktorým sa vykonáva CIR 1992,(9) v jeho verzii uplatniteľnej na zdaňovacie obdobie 2011 (ďalej len „AR/CIR 1992“), znejú takto.

19.      Hlava I AR/CIR 1992, nazvaná „Základ dane a výpočet dane“, oddiel XXVIII s názvom „Určenie zdaniteľného príjmu v oblasti dane z príjmov“ obsahuje články 74 až 79 tohto predpisu.

20.      Článok 77 AR/CIR 1992 uvádza, že „sumy uvedené v článkoch 202 až 205 [CIR] 1992 odpočítateľné z dôvodu [DZP] alebo príjmy z hnuteľného majetku oslobodené od dane sa odpočítavajú až do výšky zisku, ktorý zostáva po uplatnení článku 76; tento odpočet sa vykoná vzhľadom na pôvod ziskov, prednostne z tých ziskov, v ktorých sú uvedené sumy zahrnuté“.

21.      Podľa článku 77/1 AR/CIR 1992 „odpočet pre príjmy z patentov uvedených v článkoch 205/1 až 205/4 [CIR] 1992 sa vykonáva do výšky zisku, ktorý zostáva po uplatnení článku 77“.

22.      Článok 77a AR/CIR 1992 uvádza, že „[ORK] uvedený v článkoch 205a až 205f [CIR] 1992 sa odpočítava do výšky zisku, ktorý zostáva po uplatnení článku 77/1“.

23.      Podľa článku 78 prvého bodu AR/CIR 1992 „od zisku určeného v súlade s článkami 74 až 77a sa odpočítajú straty z podnikateľskej činnosti, ktoré boli vykázané v priebehu predchádzajúcich zdaniteľných období uvedených v článku 206 [CIR] 1992 v rozsahu, v akom tieto straty, preukázané v súlade s právnou úpravou uplatniteľnou na zdaniteľné obdobia, na ktoré sa vzťahujú, nemohli byť odpočítané predtým…“.

24.      Článok 79 AR/CIR 1992 uvádza, že „odpočet za investície uvedený v článkoch 68 až 77 a článku 201 [CIR] 1992 je následne vykonaný zo sumy zisku z belgického zdroja, ktorý zostáva po uplatnení článku 78“.

III. Spor vo veci samej, prejudiciálna otázka a konanie na Súdnom dvore

25.      Spoločnosť Brussels Securities SA, ktorá má svoje sídlo v Belgicku, podlieha dani z príjmov právnických osôb. Vo svojom „daňovom priznaní k dani z príjmu právnických osôb“, ktoré sa týkalo zdaniteľného obdobia roku 2011 táto spoločnosť uviedla, že základ dane určila so započítaním najskôr ORK a potom DZP.

26.      Prostredníctvom stanoviska zaslaného 21. mája 2013 jej belgická daňová správa oznámila svoj zámer „opraviť sumu ORK, ktorú možno preniesť“ na konci zdaňovacieho obdobia roku 2011, vychádzajúc z pravidiel uvedených v článkoch 74 až 79 AR/CIR 1992, z ktorých vyplýva, že položky odpočítateľné zo zdaniteľného zisku musia byť započítané v tomto poradí: DZP uvedené v článku 77 AR/CIR 1992, potom ORK uvedený v článku 77a a napokon straty, ktoré možno preniesť, uvedené v článku 78.

27.      Keďže Brussels Securities neuplatnila toto poradie zápočtov za zdaňovacie obdobia 2005 až 2011, daňová správa prijala rozhodnutie o vyrubení dane z 23. októbra 2013, v ktorom upravila odpočítateľné sumy, ktoré možno preniesť na konci zdaňovacieho obdobia roku 2011. Sťažnosť, ktorú potom podala Brussels Securities, bola 23. mája 2014 zamietnutá.

28.      Táto spoločnosť sa teda obrátila na Tribunal de première instance francophone de Bruxelles (Frankofónny súd prvého stupňa Brusel, Belgicko) s návrhom, aby súd na jednej strane rozhodol o zrušení stanoviska o oprave z 21. mája 2013 a rozhodnutia o vyrubení dane z 23. októbra 2013 a na druhej strane, aby rozhodol, že sumy DZP (ako aj zostatky DZP) a ORK (ako aj zostatok ORK) spoločnosti Brussels Securities zodpovedajú sumám uvedeným v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2011.

29.      Na podporu svojej žaloby Brussels Securities najmä uvádza, že poradie zápočtov stanovené v článkoch 74 až 79 AR/CIR 1992 nie je zlučiteľné s právom Únie, keďže toto poradie vyvoláva „porušenie zásady [smernice 90/435] (osobitne zákazu dvojitého zdanenia dividend, ktoré sú oprávnené na režim DZP)“, rovnako ako aj „porušenie [tejto smernice] v zmysle výkladu uvedeného v rozsudku Cobelfret“.

30.      Belgické kráľovstvo vo svojom vyjadrení k žalobe najmä tvrdí, že smernica 90/435 ukladá členským štátom povinnosť zdržať sa zdanenia ziskov, ktoré vypláca dcérska spoločnosť svojej materskej spoločnosti, a že v rámci opráv dane, ktoré sú predmetom sporu vo veci samej, boli všetky dividendy, ktoré Brussels Securities získala od svojich dcérskych spoločností, skutočne odpočítané od jej daňového základu, pričom neodpočítanie týchto dividend predstavuje jedinú situáciu, ktorá by mohla byť v rozpore s touto smernicou.

31.      V tomto kontexte rozhodnutím z 26. januára 2018 doručeným do kancelárie Súdneho dvora 13. júna 2018 Tribunal de première instance francophone de Bruxelles (Frankofónny súd prvého stupňa Brusel, Belgicko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má sa článok 4 smernice 90/435 v spojení s ďalšími prameňmi [práva Únie] vykladať v tom zmysle, že bráni, aby právna úprava vnútroštátneho orgánu, ako je CIR 1992 a AR/CIR 1992, v zneniach platných pre zdaňovacie obdobie roku 2011,

ktorá si na určenie základu pre výpočet dane z príjmov právnických osôb materskej spoločnosti zvolila režim oslobodenia od dane (upustenie od zdanenia rozdeleného zisku, ktorý materská spoločnosť prijme v dôsledku svojho podielu na dcérskej spoločnosti), ktorý je v prvom rade založený na tom, že dividendy rozdelené dcérskou spoločnosťou sú zahrnuté do základu dane materskej spoločnosti a v druhom rade na tom, že 95 % týchto dividend sa odpočíta z tohto základu dane ako [DZP],

z dôvodu kombinovaného uplatnenia tohto belgického režimu odpočítania [DZP] a 1. pravidiel týkajúcich sa iného odpočítania predstavujúceho daňovú výhodu stanovenú touto právnou úpravou ([ORK]); 2. práva na odpočítanie zostatku odpočítateľných predchádzajúcich strát; 3. práva na prenesenie zápočtu zostatku [DZP], [ORK] a zostatku odpočítateľných predchádzajúcich strát do nasledujúcich zdaňovacích období v prípade, ak v zdaňovacom období presahuje ich výška výšku zdaniteľného zisku; 4. poradia zápočtu, ktoré v priebehu týchto nasledujúcich zdaňovacích období stanovuje, že odpočítanie sa musí až do vyčerpania zdaniteľného zisku vzťahovať najprv na [DZP], potom na [ORK] (ktorého prenesenie je obmedzené na ‚sedem nasledujúcich zdaňovacích období‘) a potom na zostatok odpočítateľných predchádzajúcich strát,

viedla v čiastočnej alebo celkovej výške dividend prijatých od dcérskej spoločnosti k zníženiu strát, ktoré by materská spoločnosť mohla odpočítať, ak by boli dividendy jednoducho vylúčené zo zisku v zdaňovacom období, v ktorom boli vyplatené (čo má za následok zníženie zdaniteľného výsledku tohto zdaňovacieho obdobia a prípadne zvýšenie daňových strát, ktoré možno preniesť) namiesto toho, aby boli ponechané v tomto zisku a aby následne podliehali pravidlám o oslobodení od dane a prenesení oslobodenej sumy v prípade nedostatočného zisku,

konkrétne k zníženiu zostatku odpočítateľných predchádzajúcich strát materskej spoločnosti, ku ktorému môže dôjsť v priebehu zdaňovacích období, ktoré nasledujú po zdaňovacom období, v ktorom [DZP], [ORK] a zostatok odpočítateľných predchádzajúcich strát prevyšujú výšku zdaniteľného zisku?“

32.      Písomné pripomienky Súdnemu dvoru predložili Brussels Securities, belgická vláda a Európska komisia. Na dvoch pojednávaniach, ktoré sa konali 4. apríla 2019 a 3. júla 2019 boli zastúpení tí istí účastníci konania a dotknuté osoby.

IV.    Analýza

33.      Vnútroštátny súd sa v podstate pýta Súdneho dvora, či sa má článok 4 ods. 1 smernice 90/435 vykladať v tom zmysle, že mu odporuje taká právna úprava členského štátu, akou je belgický režim DZP, ktorý stanovuje, že dividendy prijaté od dcérskych spoločností materskou spoločnosťou sú najskôr zahrnuté do základu dane, potom od neho odpočítané až do výšky 95 %,(10) že tento odpočet možno preniesť do všetkých nasledujúcich zdaňovacích období vtedy, keď ho nebolo možné vykonať v danom zdaňovacom období z dôvodu neexistencie kladného zostatku po odpočítaní ostatných príjmov oslobodených od dane, a že uvedený zápočet možno uplatniť pred daňovou výhodou, ktorej možnosť prenosu je obmedzená v čase, v danom prípade ORK.(11)

34.      Belgická vláda tvrdí, že na otázku položenú vnútroštátnym súdom treba odpovedať záporne. Naopak Brussels Securities a Komisia navrhujú kladnú odpoveď na prejudiciálnu otázku. S týmto názorom súhlasím, a to z dôvodov, ktoré ďalej uvediem.

35.      Skôr než podrobnejšie preskúmam predmet tohto návrhu na začatie prejudiciálneho konania (časť B), považujem za užitočné stručne opísať vývoj, ktorý belgický režim DZP prekonal z dôvodu predchádzajúcich rozhodnutí Súdneho dvora týkajúcich sa výkladu uvedeného článku 4 ods. 1 smernice 90/435 (časť A).

A.      O vývoji, ktorý prekonal belgický režim DZP vo vzťahu k judikatúre Súdneho dvora

36.      Po prvé treba zdôrazniť, ako to bolo potvrdené na pojednávaní pred Súdnym dvorom, že prijatím právnych predpisov, o ktoré ide v spore vo veci samej, malo Belgické kráľovstvo v úmysle upraviť predtým existujúci režim DZP(12) s cieľom prebrať ustanovenia smernice 90/435, konkrétne článku 4 ods. 1 prvého pododseku, ktorý stanovuje systém oslobodenia od dane príjmov pozostávajúcich zo zisku prijatého materskou spoločnosťou od jej dcérskej spoločnosti usadenej v inom členskom štáte, a to na rozdiel od druhej zarážky uvedeného odseku 1, ktorá stanovuje systém zápočtu dane už zaplatenej dcérskou spoločnosťou z jej zisku na daň, ktorú má zaplatiť materská spoločnosť.(13)

37.      Aj keď nevyhnutne nevedú k rovnakému konkrétnemu výsledku na strane príjemcu dividend,(14) hlavným cieľom oboch uvedených systémov je zabrániť tomu, aby boli cezhranične vyplácané zisky z hospodárskeho hľadiska predmetom dvojitého zdanenia,(15) najskôr vo vzťahu k spoločnosti, ktorá zisky rozdeľuje a potom vo vzťahu k spoločnosti, ktorá zisky prijíma. Ako totiž uvádza jej tretie odôvodnenie, cieľom smernice 90/435 je prostredníctvom zavedenia spoločného daňového režimu odstrániť akékoľvek znevýhodňovanie spolupráce medzi spoločnosťami z rôznych členských štátov v porovnaní so spoluprácou medzi spoločnosťami z toho istého členského štátu a uľahčiť tak zoskupovanie spoločností na úrovni Únie. Všetky ustanovenia tejto smernice, a najmä jej článok 4 ods. 1, tak smerujú k zabezpečeniu daňovej neutrality rozdelenia zisku dcérskou spoločnosťou so sídlom v jednom členskom štáte jej materskej spoločnosti so sídlom v inom členskom štáte.(16)

38.      Po druhé pripomínam, že podľa rozsudku Cobelfret sa článok 4 ods. 1 prvá zarážka smernice 90/435 vykladá v tom zmysle, že bráni takej právnej úprave členského štátu, ako je belgický režim DZP, ktorý bol uplatniteľný vo veci, v ktorej bol vydaný uvedený rozsudok.(17)

39.      V tejto súvislosti Súdny dvor uviedol, že vtedy účinná verzia tohto režimu stanovuje, že na účely oslobodenia od dane dividend prijatých materskou spoločnosťou so sídlom v Belgicku od dcérskej spoločnosti, ktorá má svoje sídlo v inom členskom štáte, sú tieto dividendy zahrnuté do základu dane materskej spoločnosti a následne sa od neho do výšky 95 % odpočítajú výlučne v rozsahu, v akom za predmetné zdaňovacie obdobie zostane po odpočítaní ostatných príjmov oslobodených od dane kladný zostatok zisku. Inými slovami, odpočítanie uvedených dividend bolo možné len za predpokladu, že uvedenej spoločnosti zostalo dosť zdaniteľného zisku počas zdaniteľného obdobia, v ktorom došlo k rozdeleniu dividend.

40.      Súdny dvor tiež konštatoval, že taká vnútroštátna právna úprava vedie k tomu, že materská spoločnosť môže úplne využiť túto daňovú výhodu len pod podmienkou, že nedosiahla, pokiaľ ide o jej ostatné zdaniteľné príjmy, v tomto období záporný hospodársky výsledok, a keď, okrem toho, materská spoločnosť nemala v tom istom období ďalšie zdaniteľné zisky, pričom uvedená právna úprava mala súbežne za následok zníženie strát dotknutej osoby, ktoré možno preniesť do ďalších zdaňovacích období do sumy prijatých dividend. Pritom členské štáty nemôžu jednostranne zaviesť obmedzujúce opatrenia a podrobiť podmienkam možnosť využiť výhody upravené smernicou 90/435.

41.      Súdny dvor preto rozhodol, že aj keď prijaté dividendy nepodliehali priamo dani z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie, v ktorom boli vyplatené, zodpovedajúce zníženie strát materskej spoločnosti, ktoré by bolo možné preniesť do neskorších zdaňovacích období, mohlo viesť k tomu, že materská spoločnosť bude nepriamo zdanená daňou z týchto dividend v neskorších zdaňovacích obdobiach v prípadoch, keby bol jej výsledok kladný.(18) Pritom taký účinok obmedzenia možnosti materskej spoločnosti odpočítať dividendy prijaté od jej dcérskych spoločnosti, z dôvodu DZP, nie je zlučiteľný ani so znením, ani s cieľmi a štruktúrou uvedenej smernice.

42.      Chápem toto rozhodnutie v tom zmysle, že na to, aby bola v súlade s uvedeným článkom 4 ods. 1 prvou zarážkou smernice 90/435, právna úprava členského štátu týkajúca sa materských spoločností, ktoré dostali dividendy od dcérskej spoločnosti so sídlom v inom členskom štáte, nemôže de facto viesť k strate inej daňovej výhody stanovenej vnútroštátnym právom, na ktorú by mohli mať materské spoločnosti v celom rozsahu nárok, aby tieto dividendy neboli predmetom takéhoto zaobchádzania, čo je strata, ktorá je porovnateľná s nepriamym zdanením uvedenej spoločnosti.

43.      Po tretie chcem poukázať na to, že v uznesení KBC, ktoré bolo vyhlásené niekoľko mesiacov po rozsudku Cobelfret, Súdny dvor najprv v podstate zopakoval vyššie uvedené úvahy z rozsudku Cobelfret, a to vzhľadom na analógiu skutkových a právnych okolností, ktoré viedli k vydaniu uvedeného rozsudku, a tých, ktoré vyvolali prvú otázku skúmanú v uvedenom uznesení.(19)

44.      Súdny dvor ďalej vyložil článok 4 ods. 1 prvú zarážku smernice 90/435 v spojení s odsekom 2 toho istého článku v tom zmysle, že členským štátom neukladá povinnosť umožniť, aby zisky vyplatené materskej spoločnosti jej dcérskou spoločnosťou so sídlom v inom členskom štáte boli v plnom rozsahu odpočítateľné zo ziskov v predmetnom zdaňovacom období a aby z toho vyplývajúca strata mohla byť prenesená do neskoršieho zdaňovacieho obdobia. Prináleží každému členskému štátu, aby určil pravidlá, ktorými dosiahne výsledok stanovený v odseku 1 prvej zarážke tohto článku. Ak si však členský štát vybral systém oslobodenia od dane upravený v uvedenom odseku 1 prvej zarážke a v zásade právna úprava uvedeného členského štátu pripúšťa prenos strát do neskoršieho zdaňovacieho obdobia, uvedené ustanovenie odporuje právnej úprave členského štátu, ktorá má za účinok zníženie strát materskej spoločnosti, ktoré môžu byť takto prenesené, do výšky vyplatených dividend.(20)

45.      Po štvrté poznamenávam, že po rozsudku Cobelfret a uznesení KBC boli dotknuté ustanovenia belgického práva zmenené. Ako uvádza rozhodnutie vnútroštátneho súdu, belgický štát reformoval svoj systém odpočítania DZP pridaním odseku 3 do článku 205 CIR 1992, ktorý sa v prejednávanej veci uplatňuje ratione temporis.(21)

46.      Toto ustanovenie teraz umožňuje, aby boli DZP, až do výšky 95 % ich sumy, ktoré nemohli byť okamžite odpočítané materskou spoločnosťou z dôvodu nedostatku zdaniteľných príjmov počas zdaňovacieho obdobia, počas ktorého boli dividendy vyplatené jej dcérskou spoločnosťou, prenesené do nasledujúcich zdaňovacích období. Navyše tento prenos zostatkov DZP môže byť uskutočnený bez časového obmedzenia. Preto nie je možnosť odpočítať DZP obmedzená už len na prípad keď, výlučne za zdaňovacie obdobie, počas ktorého došlo k vyplateniu dividend, zostane kladný zostatok zisku po odpočítaní ostatných príjmov oslobodených od dane.

47.      Vnútroštátny súd sa domnieva, že bez ohľadu na zlepšenia, ktoré priniesla táto reforma, nie je vylúčené porušenie smernice 90/435 v jej verzii účinnej v čase skutkových okolností sporu vo veci samej belgickým režimom odpočtu DZP, čo treba teraz posúdiť.

B.      O posúdení zlučiteľnosti takej vnútroštátnej právnej úpravy, o akú ide vo veci samej, s právom Únie

48.      Podľa vnútroštátneho súdu Brussels Securities v spore vo veci samej „presne uvádza“, že „režim oslobodenia DZP, upravený [CIR 1992], v spojení s poradím zápočtu upraveným [AR/CIR 1992] nepriamo – ale určite – vedie k vyššiemu zdaneniu [materskej] spoločnosti v porovnaní s tým, keby boli dividendy jasne a jednoducho vylúčené z základu dane“, čo by mohlo byť nezlučiteľné s článkom 4 ods. 1 prvou zarážkou smernice 90/435. Pred Súdnym dvorom Brussels Securities na tomto stanovisku zotrváva. Naproti tomu belgická vláda zastáva opačný názor. Komisia sa domnieva, že taký režim, ako je režim DZP, je nezlučiteľný s týmto ustanovením nie sám osebe, ale z dôvodu jeho uplatnenia v spojení s pravidlami, ktoré zavádzajú poradie zápočtu a prípadný prenos iných daňových odpočtov. S uvedeným tvrdením súhlasím.

49.      Zdá sa mi, že tento návrh na začatie prejudiciálneho konania nastoľuje dva problémy, ktoré spočívajú v tom, či je v súlade s uvedeným článkom 4 ods. 1 prvou zarážkou to, že právna úprava členského štátu stanovuje zahrnutie a potom odpočítanie prijatých dividend, namiesto toho, aby ich okamžite vylúčila zo základu dane materskej spoločnosti (bod 1), rovnako ako aj poradie zápočtu, ktoré ukladá povinnosť odpočítať tieto dividendy alebo ich zostatky, v danom prípade z dôvodu DZP, pred iným daňovým zvýhodnením stanoveným vnútroštátnym právom, ktorého prenos je časovo obmedzený, v tomto prípade ORK (bod 2). Domnievam sa, že toto ustanovenie sa má vykladať v tom zmysle, že takáto vnútroštátna právna úprava je z hľadiska druhého uvedeného aspektu s uvedeným článkom nezlučiteľná.

1.      O zahrnutídividenddozákladudanematerskejspoločnosti,poktoromnasledujeichodpočítanieodtohtozákladudane

50.      Predovšetkým konštatujem, že Súdny dvor sa ešte nevyjadril k otázke, či taká vnútroštátna právna úprava, ako je belgický režim DZP, ktorá vyžaduje, aby bol zisk rozdelený dcérskou spoločnosťou najprv zahrnutý do základu dane materskej spoločnosti usadenej v inom členskom štáte a neskôr odpočítaný od tohto základu,(22) je sama osebe v súlade s článkom 4 ods. 1 prvou zarážkou smernice 90/435, podľa ktorej členské štáty, ktoré si zvolili systém upravený v tomto ustanovení, teda systém oslobodenia od dane, sa musia zdržať zdanenia zisku tohto druhu. Poznamenávam, že pochybnosti o zlučiteľnosti takéhoto mechanizmu s uvedenou smernicou boli prednesené počas jej preberania v Belgicku, rovnako ako aj v právnej vede, ktorá sa neskôr touto záležitosťou zaoberala.(23)

51.      Je pravda, že Súdny dvor rozhodoval o súvisiacich problémoch, a to vo veciach, v ktorých bol vydaný rozsudok Cobelfret a uznesenie KBC, pretože spory vo veci samej sa tiež týkali ustanovení belgického režimu DZP, ktoré boli čiastočne zhodné s ustanoveniami, o ktoré ide v tejto veci, v tom, že vtedy účinné ustanovenia už upravovali mechanizmus zahrnutia dividend do základu dane materskej spoločnosti a potom ich odpočítanie z tohto základu dane do výšky 95 %. Návrhy na začatie prejudiciálneho konania posudzované v uvedených veciach sa však netýkali súladu uvedeného mechanizmu ako takého so smernicou 90/435, ale sústreďovali sa na právne otázky spojené s týmto aspektom uvedeného režimu a konkrétnejšie na podmienky, ktorým podliehal odpočet DZP.(24)

52.      Hoci tieto skoršie veci patria do právneho rámca, ktorý je sčasti analogický s právnym rámcom prejednávanej veci, tieto skoršie veci neviedli Súdny dvor k riešeniu otázky, na ktorú, zdá sa mi, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, a to zlučiteľnosti, s článkom 4 ods. 1 prvou zarážkou tejto smernice, vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá ukladá povinnosť najskôr zahrnúť a potom odpočítať dividendy prijaté od dcérskej spoločnosti materskou spoločnosťou usadenou v inom členskom štáte namiesto toho, aby ich „jasne a jednoducho“ vylúčila zo základu dane materskej spoločnosti.(25)

53.      Domnievam sa však, že takýto postup nie je sám osebe nezlučiteľný so systémom oslobodenia zisku vyplácaného dcérskou spoločnosťou, ktorý je upravený v článku 4 ods. 1 prvej zarážke smernice 90/435. Tento záver je podľa môjho názoru nevyhnutný nielen vzhľadom na znenie a vývoj tohto textu, ale aj vzhľadom na jeho ciele a kontext,(26) čo sú informácie, z ktorých treba vyvodiť relevantné kritériá posúdenia predtým, než sa vzhľadom na tieto kritériá preskúma vnútroštátna právna úprava spochybnená v spornej veci.

54.      Pokiaľ ide o terminológiu použitú v článku 4 ods. 1 smernice 90/435, ako aj v jej štvrtom odôvodnení, chcem poukázať na to, že sa tam uvádza, že pri preberaní tejto smernice musí každý členský štát, pokiaľ ide o materské spoločnosti so sídlom na jeho území, buď upustiť od zdanenia zisku, ktorý tieto materské spoločnosti dostávajú od svojich dcérskych spoločnosti so sídlom v inom členskom štáte (prvá zarážka), alebo tieto zisky zdaniť, ale pritom povoliť každej materskej spoločnosti odpočítať si od sumy dane časť dane, ktorá pripadá na ten istý zisk a ktorú zaplatila dcérska spoločnosť (druhá zarážka).

55.      Vzhľadom na túto formuláciu sa domnievam, že prvá z takto ponúknutých možností, ktorá spočíva v „systéme oslobodenia“(27) a ktorú si zvolilo Belgické kráľovstvo,(28) vyžaduje len to, aby nebol vyplatený zisk v konečnom dôsledku podrobený zdaneniu(29), a to ani priamo ani nepriamo, a nie to, aby bol ab initio nevyhnutne vylúčený zo základu dane materskej spoločnosti, čo je výklad, ktorému podľa môjho názoru neodporujú legislatívne návrhy, ktoré predchádzali smernici 90/435.(30) Naopak poznamenávam, že druhá možnosť, ktorá spočíva v „systéme zápočtu“ umožňuje, aby bol tento zisk predmetom zdanenia, ale s možnosťou odpočítania dane zaplatenej dcérskou spoločnosťou vykonaného za vyššie uvedených podmienok.(31)

56.      Pokiaľ ide o ciele smernice 90/435 a najmä jej článku 4 ods. 1 prvej zarážky, poznamenávam, že Súdny dvor už zdôraznil, že najmä z jej tretieho odôvodnenia vyplýva, že cieľom tejto smernice je prostredníctvom zavedenia spoločného daňového systému odstrániť akékoľvek znevýhodňovanie spolupráce spoločností z rôznych členských štátov v porovnaní so spoluprácou medzi spoločnosťami z toho istého členského štátu a tým uľahčiť zoskupovanie spoločností na úrovni Únie. Na účely dosiahnutia cieľa daňovej neutrality rozdeľovania zisku dcérskou spoločnosťou, ktorá má sídlo v členskom štáte, svojej materskej spoločnosti, ktorá je usadená v inom členskom štáte, smeruje uvedená smernica k zamedzeniu hospodárskeho dvojitého zdanenia tohto zisku, teda k zamedzeniu toho, aby rozdeľovaný zisk nebol zdanený prvýkrát v dcérskej spoločnosti a druhýkrát v materskej spoločnosti.(32) Spôsob, ktorým navrhujem vykladať uvedený odsek 1 prvú zarážku je úplne v súlade s týmito cieľmi.

57.      Pokiaľ ide o kontext, do ktorého patrí článok 4 ods. 1 smernice 90/435, zdôrazňujem, že táto smernica stanovuje výsledok, ktorý majú členské štáty dosiahnuť, a to zabrániť dvojitému zdaneniu dotknutých ziskov tým, že si vyberú jeden alebo druhý zo systémov upravených týmto ustanovením, ale že z dôvodu charakteristických vlastností tohto typu aktov práva Únie uvedená smernica nezaväzuje členské štáty, pokiaľ ide o prostriedky, ktoré majú použiť na tento účel.

58.      Súdny dvor v uznesení KBC tieto pravidlá zdôraznil,(33) keď najskôr pripomenul, že prináleží každému členskému štátu zorganizovať si, pri dodržaní práva Únie, svoj systém zdaňovania vyplácaných ziskov a v rámci toho vymedziť základ dane, ako aj daňovú sadzbu, ktorá sa uplatňuje na akcionára, ktorý je príjemcom ziskov. Dodal, že článok 4 ods. 1 prvá zarážka smernice 90/435 nestanovuje spôsob, akým má členský štát, ktorý si zvolil systém oslobodenia, tento systém vykonávať, a to vzhľadom na to, že podľa článku 249 ES (teraz článok 288 ZFEÚ) majú členské štáty právo zvoliť si formu a spôsoby prebratia smerníc, ktoré umožňujú najlepšie zabezpečiť výsledok, ku ktorému smernice smerujú. Súdny dvor z toho vyvodil, že členské štáty môžu slobodne určiť, najmä vzhľadom na potreby ich vnútroštátneho právneho poriadku, spôsoby umožňujúce dosiahnuť výsledok vyžadovaný uvedeným článkom 4 ods. 1 prvou zarážkou.

59.      Je nesporné, že pri súčasnom stave práva Únie sú priame dane oblasťou, ktorá tradične patrí do právomoci členských štátov, ktoré sú však povinné vykonávať túto právomoc v súlade s povinnosťami, ktoré vyplývajú z uvedeného práva.(34) Konkrétne, v rámci, na ktorý sa vzťahuje harmonizácia, ktorú smernica 90/435 uskutočňuje, musia členské štáty dodržiavať jej ustanovenia, ktoré medzi nich rozdeľujú právomoci v daňovej oblasti tým, že zakazujú štátu materskej spoločnosti zdaňovať, priamo(35) alebo dokonca nepriamo, zisk vyplácaný jej dcérskou spoločnosťou tak, aby sa zabránilo dvojitému zdaneniu tohto zisku. Po tom, čo Súdny dvor v uznesení KBC tieto zásady z hľadiska ich podstaty pripomenul, vyvodil z nich dôsledky, konkrétnejšie z hľadiska systému oslobodenia od dane upraveného v článku 4 ods. 1 prvej zarážke uvedenej smernice.(36)

60.      Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy zastávam názor, že v prejednávanej veci nie je mechanizmus spočívajúci v tom, že sa uvedený zisk musí najprv zahrnúť do základu dane materskej spoločnosti a potom z tohto základu odpočítať, ako to upravuje belgický režim DZP, o ktorý ide v spore vo veci samej, sám osebe nezlučiteľný s článkom 4 ods. 1 prvou zarážkou smernice 90/435, pokiaľ uplatnenie uvedeného mechanizmu umožňuje skutočne dosiahnuť výsledok predpísaný týmto ustanovením.

61.      Predovšetkým totiž poznamenávam, že ako uviedla belgická vláda, ustanovenia, o ktoré ide vo veci samej, spĺňajú požiadavku smernice 90/435, podľa ktorej nesmú byť cezhraničné skupiny spoločností predmetom zaobchádzania, ktoré je odlišné od zaobchádzania so skupinami spoločností z Belgického kráľovstva. Splnenie tohto kritéria týkajúceho sa neexistencie znevýhodnenia spolupráce medzi spoločnosťami z rôznych členských štátov v porovnaní so spoluprácou medzi spoločnosťami z toho istého členského štátu je nevyhnutné, hoci nie samo osebe dostatočné, na skonštatovanie zlučiteľnosti vyššie uvedeného mechanizmu s požiadavkami vyplývajúcimi z článku 4 ods. 1 prvej zarážky uvedenej smernice.(37)

62.      Ďalej zdôrazňujem, že tento článok 4 ods. 1 prvá zarážka definuje výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, a to, že zisk vyplácaný dcérskou spoločnosťou so sídlom v inom členskom štáte nie je zdaňovaný tiež v členskom štáte materskej spoločnosti, ale nestanovuje prostriedky, ktoré musia byť na tento účel použité. Z toho podľa môjho názoru vyplýva, že členský štát, ktorý si zvolil systém oslobodenia od dane predpokladaný uvedeným ustanovením si zachováva možnosť uplatniť takú metódu zahrnutia a odpočtu tohto zisku, ako je metóda zavedená belgickým režimom DZP, hoci nepochybne existujú jednoduchšie metódy na dosiahnutie vyššie uvedeného výsledku, ako je napríklad metóda spočívajúca vo vylúčení uvedeného zisku zo základu dane materskej spoločnosti od samého počiatku. Trvám na tom, že ani znenie, ani štruktúra a ani účel smernice 90/435 podľa môjho názoru neprikazujú využitie tejto neskôr uvedenej metódy, ktorú by som označil za „základnú“, napriek tomu, že sa zdá, že túto možnosť si určité členské štáty zvolili.(38) Akýkoľvek postup si však členský štát zvolí, jeho uplatnenie musí nevyhnutne viesť, v každom prípade a za každých okolností, k skutočnému oslobodeniu materskej spoločnosti od dane.

63.      V tejto súvislosti sa domnievam, že podstatnou je skutočnosť, že taká vnútroštátna právna úprava, o akú ide v spore vo veci samej, umožňuje, aby dividendy vyplácané dcérskymi spoločnosťami, ktoré sú zahrnuté do základu dane, od neho boli vždy v konečnom dôsledku odpočítané,(39) takže tento mechanizmus započítania a odpočítania nevystavuje dotknuté materské spoločnosti z hospodárskeho hľadiska menej priaznivej situácii, ako je situácia, kedy by bol zisk prijatý od ich dcérskych spoločností so sídlom v iných členských štátoch jasne a jednoducho vylúčený z výpočtu dane uvedených spoločností. Pritom sa rovnako ako Komisia(40) domnievam, že vďaka možnosti časovo neobmedzeného prenosu, ktorá bola zavedená v nadväznosti na rozsudok Cobelfret a uznesenie KBC, teraz belgický režim DZP umožňuje potenciálne každej dotknutej materskej spoločnosti odpočítať až do výšky 95 %(41) zostatkové dividendy(42), a to v dlhšom alebo kratšom období tak, aby nedochádzalo k dvojitému zdaňovaniu týchto dividend.

64.      Z toho vyplýva, že také vnútroštátne pravidlá, ako sú tie, o ktoré ide v spore vo veci samej a ktoré zavádzajú mechanizmus spočívajúci v zahrnutí zisku vyplácaného dcérskou spoločnosťou do základu dane materskej spoločnosti a potom v jeho odpočítaní od základu dane, a to počas zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa dividendy vyplácali, alebo počas všetkých nasledujúcich zdaňovacích období, nie sú podľa môjho názoru nie samy osebe nezlučiteľné s článkom 4 ods. 1 prvou zarážkou smernice 90/435, pokiaľ dotknutá spoločnosť nie je de facto zbavená iného daňového zvýhodnenia stanoveného vo vnútroštátnom práve, ktoré by mohla využiť, ak by boli všetky ostatné okolnosti rovnaké, v prípade oslobodenia od dane ab initio.

65.      Preto zostáva posúdiť, či mechanizmus takejto povahy, hoci je sám osebe prípustný, napriek tomu spôsobuje účinky zakázané uvedeným článkom 4 ods. 1 prvou zarážkou, ktoré sa prejavia počas rokov nasledujúcich po roku vyplácania uvedeného zisku,(43) najmä z dôvodu vzájomného pôsobenia takéhoto mechanizmu a požadovaného poradia odpočtu ostatných daňových výhod, čo je fakt nezlučiteľnosti s týmto ustanovením, ktorý je podľa môjho názoru preukázaný.

2.      O kombináciirežimuodloženéhoodpočtudividend a poradiazápočtuinýchdaňovýchvýhod

66.      Ako som už zdôraznil, vnútroštátny súd vyzýva Súdny dvor, aby tiež určil, či článok 4 ods. 1 prvá zarážka smernice 90/435 bráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej povinnosť materskej spoločnosti odpočítať zisky prijaté od dcérskych spoločností so sídlom v inom členskom štáte – v prejednávanej veci na základe belgického režimu DZP – má nepriamy vplyv na právo na odpočet iných daňových výhod – v prejednávanej veci ORK – z dôvodu poradia, v akom sa vyžaduje započítanie dotknutých odpočtov na základ dane uvedenej spoločnosti. Navrhujem odpovedať na túto otázku kladne.

67.      V prvom rade považujem za potrebné zdôrazniť dva hlavné aspekty, ktoré sú z tohto dôvodu relevantné vo vzťahu k vnútroštátnej právnej úprave, o ktorú ide v spore vo veci samej.

68.      Na jednej strane belgický systém DZP spolupôsobí s ďalšou daňovou výhodou, ktorú predstavuje ORK,(44) v tom, že túto neskôr uvedenú daňovú výhodu možno rovnako odpočítať od daňového základu materskej spoločnosti, ale len do výšky zisku, ktorý zostane po odpočte DZP. Zápočet ORK teda nasleduje po zápočte DZP.(45) Z uznesenia vnútroštátneho súdu vyplýva, že toto poradie zápočtov bolo zavedené od roku 2005, teda určitý čas pred reformou vyvolanou rozsudkom Cobelfret.(46) Pokiaľ ide o úvahy, ktoré viedli k prijatiu tohto pravidla, vo svojich ústnych pripomienka belgická vláda uviedla, že bola „určitá logika“ v odpočítaní najskôr prvkov účtovnej povahy, ktoré normotvorca nechce zdaniť, ako je DZP alebo príjmy z patentov,(47) predtým, ako sa odpočítajú prvky, ktoré nemajú účtovnú povahu, konkrétne z dôvodu odpočtu investícií(48) alebo z dôvodu ORK.(49)

69.      Na druhej strane na rozdiel od zostatkov DZP, ktoré možno bez obmedzenia preniesť do neskorších zdaňovacích období, prípadné zostatky ORK môžu byť prevedené len počas obdobia siedmich rokov, na základe článku 205d CIR 1992, v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej.(50) Podľa belgickej vlády bolo cieľom časového obmedzenia prenosov ORK vyvážiť rozsah tohto odpočtu, ktorého základ výpočtu sa v čase jeho prijatia vzťahoval na celé vlastné imanie spoločnosti.

70.      V druhom rade treba analyzovať, či je takáto vnútroštátna právna úprava zlučiteľná alebo nezlučiteľná s článkom 4 ods. 1 prvou zarážkou smernice 90/435, pričom sa treba v zásade zamerať na účinky, ku ktorým vedie v praxi spojené uplatnenie režimu DZP, ktorý spočíva v zahrnutí prijatých dividend do základu dane materskej spoločnosti a následne v ich odpočítaní od základu dane, a povinnosti započítať DZP pred ORK, ktorej prenos je navyše obmedzený na sedem zdaňovacích období.

71.      V tejto súvislosti vnútroštátny súd správne poznamenáva, že na rozdiel od účinkov takej vnútroštátnej právnej úpravy, o ktorú ide v spore vo veci samej,(51) v rámci režimu oslobodenia od dane, ktorý možno kvalifikovať ako „základný“(52) sú dividendy vyplácané dcérskou spoločnosťou jasne a jednoducho vylúčené zo zisku za zdaňovacie obdobie, počas ktorého boli vyplatené, čo je okamžité vylúčenie, ktoré o túto sumu znižuje zdaniteľný zisk a, prípadne, zvyšuje straty, ktoré možno preniesť do nasledujúcich zdaňovacích období.

72.      S poukazom na príklad výpočtu, ktorý uviedla Brussels Securities vo svojich písomných podaniach,(53) tento súd podľa môjho názoru správne uvádza, že v prípadoch, keď materská spoločnosť dosiahne kladný hospodársky výsledok počas jedného zo „siedmich nasledujúcich zdaniteľných období“ uvedených v článku 205d CIR 1992, ktorý obmedzuje prenos ORK, môže režim odpočítania DZP viesť k vyššiemu daňovému zaťaženiu, ako je zaťaženie, ktoré by vyplývalo z režimu okamžitého vylúčenia dividend prijatých dcérskou spoločnosťou, a to z dôvodu poradia zápočtov upraveného CIR 1992 a AR/CIR 1992. Vnútroštátny súd uvádza, že ak by sa uplatnilo teoretické okamžité vylúčenie týchto dividend, zápočet ORK by potom mal prednosť pred zápočtom zostatku predchádzajúcich uplatniteľných strát, takže zostatok týchto strát, ktorý by sa preniesol do nasledujúceho zdaniteľného obdobia, by bol vyšší ako na základe belgického režimu DZP, v rámci ktorého, v prípade dosiahnutia kladného hospodárskeho výsledku v priebehu uvedených „siedmich nasledujúcich zdaniteľných období“ musí dôjsť k zápočtu preneseného zostatku DZP povinne pred zápočtom preneseného zostatku ORK, čo teda obmedzuje použitie neskôr uvedenej daňovej výhody.

73.      Okrem toho porovnávacie tabuľky, ktoré Komisia predložila v rámci ústnej časti konania, potvrdzujú, že režim DZP v spojení s kogentným poradím odpočtov môže zabrániť materskej spoločnosti preniesť všetky zostatky ORK, na rozdiel od mechanizmu, ktorý spočíva v tom, že by táto spoločnosť mohla okamžite vylúčiť prijaté dividendy zo svojho základu dane alebo si zvoliť poradie, v ktorom chce vykonať odpočty daňových výhod, na ktoré má nárok.(54) Hoci sa usiluje minimalizovať ich vplyv na túto vec, podľa môjho názoru zbytočne,(55) belgická vláda nenamieta proti týmto údajom,(56) z ktorých vyplýva, že strata daňovej výhody, a teda o to vyššie daňové zaťaženie, môže byť vyvolané právnou úpravou, o ktorú ide v spore vo veci samej.

74.      Vzhľadom na tieto skutočnosti súhlasím s názorom spoločnosti Brussels Securities a Komisie, podľa ktorého na základe vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá bola napadnutá v spore vo veci samej, je možnosť využiť ORK ovplyvnená povinnosťou odpočítať najskôr od základu dane DZP. V skutočnosti je cieľom pravidla, podľa ktorého treba dať prednosť DZP, vyprázdniť zásobu DZP, ktoré možno neobmedzene preniesť do nasledujúcich zdaňovacích období; má ale za následok tiež pôsobenie na úkor ORK, ktorý by pritom materská spoločnosť mala záujem započítavať rýchlejšie, pretože právo na prenos ORK je obmedzené na sedem nasledujúcich zdaňovacích období, takže toto právo môže navyše po určitom čase zaniknúť z dôvodu zaobchádzania vyhradeného dividendám z dôvodu DZP.

75.      Inými slovami, kombinácia predmetných vnútroštátnych ustanovení vedie k zdaňovaniu materskej spoločnosti, ktoré je vyššie, ako by bolo v prípade, keby boli požiadavky smernice 90/435 úplne dodržané, pretože belgický režim DZP môže mať z dôvodu svojho spoločného uplatnenia s predpísaným poradím odpočítaní za následok to, že zabráni stratovej spoločnosti v započítaní prenesenej sumy inej odpočítateľnej položky, konkrétne ORK, do ďalších zdaňovacích období, zatiaľ čo táto spoločnosť by mala mať výhodu jej uprednostnenia tak, aby sa zabránilo jej zániku predtým, ako by mohla byť úplne využitá. Takáto vnútroštátna právna úprava má teda ten konkrétny výsledok, že spôsobuje to, že materské spoločnosti sú za určitých okolností zbavené daňovej výhody stanovenej vnútroštátnym právom, ktorú by mohli plne využiť, ak by sa dividendy prijaté od dcérskych spoločností neposudzovali spôsobom upraveným touto právnou úpravou.

76.      Pripomínam však, že Súdny dvor už vyložil článok 4 ods. 1 prvú zarážku smernice 90/435 v tom zmysle, že bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, ktorej účinkom je zníženie strát materskej spoločnosti, ktoré možno preniesť na sumu vyplatených dividend vtedy, keď – ako je to v tomto prípade – si členský štát vybral systém oslobodenia od dane upravený v tomto ustanovení a pripúšťa v zásade prenos strát do budúcnosti, keďže toto zníženie strát môže viesť k tomu, že dotknutá spoločnosť bude nepriamo podrobená zdaneniu uvedených dividend počas nasledujúcich zdaňovacích období v prípade, že jej hospodársky výsledok bude kladný.(57)

77.      Rovnako ako Komisia sa domnievam, že tieto úvahy sú úplne uplatniteľné v prejednávanej veci, pokiaľ ide o praktické dôsledky spojenia režimu započítania a odpočítania vyhradeného DZP a poradia, v ktorom musia byť DZP odpočítané v prípade, že prichádzajú do úvahy ďalšie daňové odpočty. Zdôrazňujem, že podľa môjho názoru možno takýto režim považovať za režim, ktorý je v súlade s požiadavkami smernice 90/435, len pokiaľ má jeho uplatnenie úplne neutrálny výsledok, to znamená, že s dotknutými materskými spoločnosťami sa nebude, bez ohľadu na okolnosti, zaobchádzať menej priaznivo z hospodárskeho hľadiska ako keby boli vyplácané dividendy od začiatku vylúčené zo základu dane týchto spoločností.

78.      Preto zastávam názor, že taká vnútroštátna právna úprava, o akú ide v spore vo veci samej, nie je zlučiteľná s uvedeným článkom 4 ods. 1 prvou zarážkou smernice 90/435 tým, že má za následok možnosť straty daňovej výhody materských spoločností, ktoré dostali dividendy od dcérskych spoločností so sídlom v iných členských štátoch, tým, že znižuje straty, ktoré možno preniesť do nasledujúcich zdaniteľných období na sumu uvedených dividend, a je teda porovnateľná s nepriamym zdanením dividend, čo je výsledok, ktorý je v rozpore tak s cieľom oslobodenia od dane uvedených dividend, ku ktorému konkrétne smeruje toto ustanovenie, ako aj so všeobecným cieľom daňovej neutrality, ku ktorému smeruje uvedená smernica.(58)

79.      Inými slovami, v snahe napraviť disfunkciu zistenú Súdnym dvorom v rozsudku Cobelfret a v uznesení KBC reforma prijatá v decembri 2009 belgickým zákonodarcom vytvorila ďalší faktor nesúladu s touto smernicou, keďže nový režim DZP má negatívny dopad na prenos ORK tým, že zaobchádzanie vyhradené pre dividendy vyplatené dcérskymi spoločnosťami vyvolalo zvýšené riziko straty zostatkov ORK v dotknutých materských spoločnostiach.(59)

80.      V treťom rade tvrdenia prednesené belgickou vládou na obranu stanoviska o súlade takej vnútroštátnej právnej úpravy z hľadiska článku 4 ods. 1 smernice 90/435 ma nepresvedčili.

81.      Predovšetkým belgická vláda tvrdí, že hoci prenos odpočtu DZP môže sprevádzať v konečnom dôsledku nemožnosť započítania prevedenej sumy ORK, túto situáciu nemožno považovať za nepriame zdanenie prijatých dividend, pretože k takému zdaneniu nedôjde nevyhnutne.(60)

82.      Domnievam sa však, že okolnosť, že nepriaznivé účinky dotknutej vnútroštátnej právnej úpravy, teda dvojité zdanenie zisku vyplácaného dcérskou spoločnosťou jej materskej spoločnosti, by mohli nastať len v určitých prípadoch(61) a nie systematicky, nijako neovplyvňuje vyššie uvedené úvahy, keďže samotná existencia takýchto možných účinkov stačí na konštatovanie nezlučiteľnosti s právom Únie.

83.      Belgická vláda ďalej tvrdí, že v každom prípade, dokonca aj vtedy, keď zo straty prenosu ORK skutočne vyplýva zdanenie dotknutých materských spoločností,(62) toto zdanenie sa netýka dividend, ktoré tieto materské spoločnosti prijali, a to ani nepriamo, ako to bolo vo veci, ktorá viedla k vydaniu rozsudku Cobelfret. Tvrdí, že ak pri výpočte dane ešte existujú zisky v štádiu započítania ORK, je to tak nevyhnutne z toho dôvodu, že už neexistujú DZP, ktoré by bolo možné započítať, pretože odpočítanie DZP predchádza odpočítaniu ORK, a teda dividendy prijaté od dcérskych spoločností boli v celom rozsahu vyňaté zo základu dane, takže zdanenie, ktoré by mohlo nasledovať po strate prenosu ORK, sa nemôže vzťahovať na tieto dividendy. Okrem toho tvrdí, že zdanenie, ktoré sa netýka dividend prijatých materskou spoločnosťou, nemôže porušovať článok 4 ods. 1 smernice 90/435 o nič viac ako dane vybraté pri výplate dividend dcérskou spoločnosťou, ktoré sa jej netýkajú, nemôže porušovať článok 5 ods. 1 tejto smernice.(63)

84.      Domnievam sa však, že opodstatnenosť tejto argumentácie je oslabená rozsudkom Cobelfret a uznesením KBC, v ktorých Súdny dvor vyložil povinnosti vyplývajúce z článku 4 ods. 1 smernice 90/435, a to so zohľadnením účinkov, ktoré môže taká vnútroštátna právna úprava, o akú ide vo veci samej, súbežne vyvolať na zníženie strát dotknutej materskej spoločnosti, ktoré možno preniesť, čo je zníženie, ktoré môže viesť k nepriamemu zdaneniu dividend prijatých od dcérskej spoločnosti počas neskorších zdaňovacích období.(64) Pritom Súdny dvor prirovnal „stratu strát“ k nepriamemu „zdaneniu zisku“, a tak si zvolil „ekonomický“ prístup, ktorý je v súlade s cieľom sledovaným touto smernicou,(65) keďže skutočnosť, že straty, ktoré možno preniesť, už nie sú k dispozícii na vyrovnanie budúcich zdaniteľných ziskov, má ten následok, že môže dôjsť k dvojitému zdaneniu takých dividend. Podľa môjho názoru je potrebné v prejednávanej veci prijať podobný prístup, ako som uviedol vyššie.(66)

85.      Belgická vláda napokon uvádza, že sporné rozhodnutie uskutočnené Belgickým kráľovstvom, konkrétne poradie zápočtu a obmedzené trvanie prenosu ORK, patrí do výlučnej právomoci vnútroštátnych zákonodarcov.

86.      Pripomínam však, že členské štáty sú povinné dodržiavať ustanovenia smernice 90/435 a najmä zaviesť všetky prostriedky potrebné na dosiahnutie výsledku uvedeného v článku 4 ods. 1 prvej zarážke,(67) konkrétne nezdaňovať druhý raz – a to ani nepriamo – dividendy prijaté od dcérskych spoločností usadených v iných členských štátoch, čo je cieľ, ktorý nie je dosiahnutý, ako som už zdôraznil vyššie, takými vnútroštátnymi pravidlami, ako sú pravidlá, ktoré vyplývajú zo spojenia belgického režimu DZP a noriem obmedzujúcich zápočet ORK.

87.      V dôsledku toho sa domnievam, že článok 4 ods. 1 prvá zarážka smernice 90/435 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave členského štátu, ktorá na jednej strane stanovuje, že dividendy prijaté materskou spoločnosťou sa zahŕňajú do jej základu dane a potom odpočítavajú od tohto základu dane do výšky 95 % v rozsahu, v akom existuje zostatok zisku v priebehu dotknutého zdaňovacieho obdobia alebo akéhokoľvek neskoršieho zdaňovacieho obdobia, a na druhej strane stanovuje, že od týchto dividend musí byť najskôr odpočítaná iná daňová výhoda upravená vo vnútroštátnom práve, ktorej prenos je časovo obmedzený.

V.      Návrh

88.      Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálnu otázku, ktorú položil Tribunal de première instance francophone de Bruxelles (Frankofónny súd prvého stupňa Brusel, Belgicko), takto:

Článok 4 ods. 1 prvá zarážka smernice Rady 90/435/EHS z 23. júla 1990 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch sa má vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave členského štátu, ktorá na jednej strane stanovuje, že dividendy prijaté materskou spoločnosťou sa zahŕňajú do jej základu dane a potom odpočítavajú od tohto základu dane do výšky 95 % v rozsahu, v akom zostatok zisku zostáva v priebehu dotknutého zdaňovacieho obdobia alebo akéhokoľvek neskoršieho zdaňovacieho obdobia, a na druhej strane stanovuje, že od týchto dividend musí byť najskôr odpočítaná iná daňová výhoda upravená vo vnútroštátnom práve, ktorej prenos je časovo obmedzený.

1      Jazyk prednesu: francúzština.

2      Smernica Rady z 23. júla 1990 (Ú. v. ES L 225, 1990, s. 6; Mim. vyd. 09/001, s. 147).

3      Smernica Rady z 20. novembra 2006 (Ú. v. EÚ L 363, 2006, s. 129).

4      Pozri najmä rozsudok z 12. februára 2009, Cobelfret (C-138/07, EU:C:2009:82), ďalej len „rozsudok Cobelfret“, a uznesenie zo 4. júna 2009, KBC Bank a Beleggen, Risicokapitaal, Beheer (C-439/07 a C-499/07, EU:C:2009:339), ďalej len „uznesenie KBC“. Pozri okrem iného rozsudky zo 4. júla 2013, Argenta Spaarbank (C-350/11, EU:C:2013:447, ktorého body 3 až 9 stručne opisujú ustanovenie ORK), a z 26. októbra 2017, Argenta Spaarbank (C-39/16, EU:C:2017:813, ktorého bod 10 stručne opisuje právnu úpravu DZP).

5      Smernica Rady 2011/96/EÚ z 30. novembra 2011 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch (Ú. v. EÚ L 345, 2011, s. 8).

6      Moniteur belge z 15. novembra 1991, s. 25619.

7      Pokiaľ ide o viac podrobností, pozri rozsudky Cobelfret (bod 6 a nasl.) ako aj z 26. októbra 2017, Argenta Spaarbank (C-39/16, EU:C:2017:813, bod 7 a nasl.).

8      Moniteur belge z 30. júla 1992, s. 17120.

9      Moniteur belge z 13. septembra 1993, s. 20105.

10      Spresňujem, že toto obmedzenie odpočtu na výšku 95 % sa viaže na skutočnosť, že Belgické kráľovstvo využilo možnosť uvedenú v článku 4 ods. 2 smernice 90/435 stanoviť neodpočítateľné, a teda zdaniteľné náklady na riadenie na paušálnu sumu, ktorá nepresahuje 5 % zisku rozdeľovaného dcérskou spoločnosťou (pozri uznesenie KBC, body 51 a 52).

11      Brussels Securities okrem toho pred vnútroštátnym súdom a Súdnym dvorom uviedla, že toto poradie zápočtu je v rozpore so slobodou usadiť sa stanovenou v článku 49 ZFEÚ. Rovnako ako belgická vláda a Komisia sa však k tejto záležitosti nevyjadrím. Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu totiž vyplýva, že toto tvrdenie bolo spojené s údajným porušením belgickej ústavy, pričom tento žalobný dôvod uvedený súd už zamietol. Navyše článok 49 ZFEÚ nie je predmetom otázky položenej Súdnemu dvoru, a to ani z hľadiska jej podstaty, a nezdá sa mi, že by bol jeho výklad užitočný na to, aby umožnil vnútroštátnemu súdu rozhodnúť spor vo veci samej v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora (pozri najmä rozsudok z 19. decembra 2018, AREX CZ, C-414/17, EU:C:2018:1027, body 34 a 35).

12      Pokiaľ ide o pôvod tohto systému a dôvody jeho zachovania, pozri MALHERBE, J.: Le régime mères-filiales en Belgique: la leçon d’anatomie. In: Revue pratique des sociétés, 2010, s. 34 – 37.

13      Zatiaľ čo systém oslobodenia od dane predpokladá, že členský štát, v ktorom má materská spoločnosť sídlo, tieto zisky nezdaní, systém zápočtu spočíva v zdanení tohto zisku, pričom umožňuje materskej spoločnosti odpočítať od sumy jej dane časť dane dcérskej spoločnosti vzťahujúcej sa na uvedený zisk a prípadne sumu zrážkovej dane vybranej členským štátom sídla dcérskej spoločnosti, a to do výšky dlžnej sumy príslušnej dane (pozri najmä rozsudky Cobelfret, body 31 a 43; z 26. októbra 2017, Argenta Spaarbank, C-39/16, EU:C:2017:813, bod 49, rovnako ako aj z 26. februára 2019, T Danmark a Y Denmark, C-116/16 a C-117/16, EU:C:2019:135, bod 12).

14      Pozri rozsudky z 12. decembra 2006, Test Claimants in the FII Group Litigation (C-446/04, EU:C:2006:774, bod 43), ako aj Cobelfret (bod 31).

15      Dvojité zdanenie sa nazýva „hospodárske“ vtedy, keď dva štáty podrobujú dani rôznych daňovníkov z dôvodu toho istého príjmu, a „právne“ sa nazýva vtedy, keď dva štáty podrobujú z dôvodu príjmu dani toho istého daňovníka (pozri JOURDAIN, S.: Excédents de RDT: une véritable odyssée fiscale. In: Comptabilité et fiscalité pratiques, 2009, č. 8, s. 209).

16      Pozri najmä rozsudky Cobelfret (body 29 a 46); z 8. marca 2017, Wereldhave Belgium a i. (C-448/15, EU:C:2017:180, body 25, 35 až 37 a 39), ako aj z 26. októbra 2017, Argenta Spaarbank (C-39/16, EU:C:2017:813, body 47 a 48).

17      Pozri body 27 až 57, najmä 35 až 41, rozsudku Cobelfret. Okrem toho v bodoch 58 až 65 tohto rozsudku Súdny dvor rozhodol, že uvedený článok 4 ods. 1 prvá zarážka má priamy účinok, pretože je bezpodmienečný a dostatočne presný na to, aby sa ho bolo možné dovolávať pred vnútroštátnymi súdmi. Pozri tiež návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Sharpston vo veci Cobelfret (C-138/07, EU:C:2008:268, bod 12 a nasl.).

18      Keďže totiž dotknutá daňová právna úprava v zásade pripúšťa prenos strát do neskorších zdaňovacích období, zníženie strát materskej spoločnosti, ktorá by mohla využiť takýto prenos do výšky vyplatených dividend, má vplyv na základ dane tejto spoločnosti v zdaňovacom období, ktoré nasleduje po roku, v ktorom sa tieto dividendy rozdeľovali, keď zisk dotknutej spoločnosti je vyšší ako straty, ktoré možno preniesť do ďalších období, pričom základ dane sa v nadväznosti na zníženie strát, ktoré možno preniesť, zvýši.

19      Pozri body 33 až 44 a bod 1 výroku uznesenia KBC, ktoré vykladajú článok 4 ods. 1 prvú zarážku smernice 90/435 v tom zmysle, že „bráni právnej úprave členského štátu, ktorá na účely oslobodenia dividend prijatých materskou spoločnosťou so sídlom v tomto štáte od dcérskej spoločnosti so sídlom v inom členskom štáte stanovuje, že uvedené dividendy sú zahrnuté do základu dane materskej spoločnosti, z ktorého sú následne odpočítané do výšky 95 %, pokiaľ v predmetnom zdaňovacom období zostane po odpočítaní ostatných od dane oslobodených príjmov kladný zostatok zisku, a ktorá má za účinok, že:      
– materská spoločnosť je v súvislosti s rozdelením zisku zdanená v neskoršom zdaňovacom období, pokiaľ v ňom nedosiahla žiadny zdaniteľný zisk alebo pokiaľ dosiahla nedostačujúci zdaniteľný zisk v zdaňovacom období, v ktorom bol zisk rozdelený, alebo že      
– straty, ktoré vznikli v danom zdaňovacom období, sú vyrovnané rozdelením zisku a nemožno ich vo výške rozdelenia zisku previesť do neskoršieho zdaňovacieho obdobia“.

20      Pozri body 45 až 54 a bod 2 výroku uznesenia KBC. Súdny dvor tiež rozhodol o otázkach, ktoré nie sú vzhľadom na tento návrh na začatie prejudiciálneho konania priamo relevantné, a to: právomoci Súdneho dvora, ak je návrh na začatie prejudiciálneho konania založený na uplatniteľnosti ustanovení smernice prebratých do vnútroštátneho práva na čisto vnútroštátnu situáciu; výkladu ustanovení Zmluvy o ES týkajúcich sa voľného pohybu kapitálu, ako aj výkladu článku 43 ES (teraz článok 49 ZFEÚ) týkajúceho sa slobody usadiť sa (pozri body 55 až 82 body 3 až 5 výroku).

21      Belgická vláda spresňuje, že uvedený odsek 3 sa uplatní na zdaňovacie obdobie roku 2011, o ktoré ide v spore vo veci samej, keďže bol do CIR 92 pridaný článkom 8 zákona z 21. decembra 2009 (Moniteur belge z 31. decembra 2009, s. 82816) a toto ustanovenie nadobudlo účinnosť 1. januára 2010.

22      Zdá sa, že postup spočívajúci v zahrnutí zisku do základu dane a potom v jeho odpočítaní sa viaže na zásadu zdaňovania „globálneho príjmu“, teda celosvetového príjmu, spoločností so sídlom v Belgicku, ktorá je vyjadrená v článku 1 ods. 1 bode 2 CIR 1992 (pozri v tomto zmysle RICHELLE, I.: Cobelfret et l’interprétation smernice mère-filiales: le régime belge des RDT est contraire au droit communautaire. In: Revue générale de fiscalité, 2009, č. 3, s. 4 a 6).

23      Podľa JOURDAIN, S.: c. d, s. 210, tak Komisia, v liste z 5. júla 1991 ako aj správa nezávislých expertov uverejnená v marci 1992 a veľká časť právnej vedy sa domnievali, že správne vykonávanie smernice 90/435 predpokladá vylúčenie dividend zo zdaniteľného zisku ab initio, namiesto toho, aby boli najskôr zahrnuté a potom odpočítané.

24      Pozri body 38 až 46 vyššie.

25      Podľa formulácií použitých v položenej prejudiciálnej otázke a v odôvodnení uznesenia vnútroštátneho súdu.

26      Z ustálenej judikatúry vyplýva, že ustanovenie práva Únie sa má vykladať autonómne a jednotne s prihliadnutím na znenie tohto ustanovenia, jeho kontext, ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou, a jeho vývoj (pozri najmä rozsudky zo 17. januára 2019, Brisch, C-102/18, EU:C:2019:34, bod 22, ako aj z 11. apríla 2019, Tarola, C-483/17, EU:C:2019:309, body 36 a 37).

27      Keďže Súdny dvor uviedol, že neexistuje podstatný rozdiel medzi „upustením od zdanenia“ a „oslobodením od dane“ zisku prijatého materskou spoločnosťou (pozri rozsudok Cobelfret, bod 43, ako aj judikatúru citovanú v poznámke pod čiarou 13 vyššie).

28      Pozri bod 36 vyššie.

29      Pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. decembra 2008, Les Vergers du Vieux Tauves (C-48/07, EU:C:2008:758, bod 42), v ktorom Súdny dvor konštatoval, že daňová výhoda, ktorú môže materská spoločnosť požívať na základe článku 4 ods. 1 prvej zarážky smernice 90/435 spočíva v „získa[ní] zisk[u] bez zdanenia“.

30      Návrh smernice Rady o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom na materské spoločnosti a dcérske spoločnosti v rôznych členských štátoch, ktorý predložila Komisia 16. januára 1969 (Ú. v. ES C 39, 1969, s. 7) obsahoval článok 4 ods. 1, ktorý uvádzal, že „rozdelený zisk, ktorý materská spoločnosť poberá ako spoločník svoje dcérskej spoločnosti … nie je súčasťou jej zdaniteľného zisku“, bez toho, aby predpisoval spôsob dosiahnutia tohto cieľa (kurzívou zvýraznil generálny advokát). Stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru z 26. júna 1969 týkajúce sa tohto návrhu (Ú. v. ES C 100, 1969, s. 7, bod 2) uviedlo, že „zásada, ktorá slúži ako základ smernice pre posudzovanie rozdelenia zisku na daňové účely [je taká, že] žiadny zisk, ktorý už bol zdanený daňou z príjmov právnických osôb tejto dani už nepodlieha ak prináleží ďalšej spoločnosti, ktorá podlieha tej istej dani“ (kurzívou zvýraznil generálny advokát). Návrh predložený 5. júla 1985 [COM (1985) 360 v konečnom znení], ktorý vyústil do prijatia smernice 90/435, neposkytuje v tejto súvislosti žiadne informácie.

31      Pozri poznámku pod čiarou 13 vyššie.

32      Pozri najmä rozsudok Cobelfret (body 28 a 29), ako aj judikatúru citovanú v poznámke pod čiarou 16 vyššie.

33      Pozri body 46 až 50 a bod 53 uznesenia KBC.

34      Pozri najmä rozsudky zo 7. septembra 2006, N (C-470/04, EU:C:2006:525, bod 33); z 19. júla 2012, A (C-48/11, EU:C:2012:485, bod 16), ako aj z 19. decembra 2018, Cadeddu (C-667/17, EU:C:2018:1036, bod 15).

35      Spresňujem, že v prejednávanej veci je nesporné, že právna úprava, o ktorú ide v spore vo veci samej, nevedie k priamemu zdaneniu dividend materskou spoločnosťou. Pozri tiež rozsudok Cobelfret (bod 40), ako aj uznesenie KBC (bod 40).

36      Pozri bod 54 uznesenia KBC a bod 44 vyššie.

37      V tomto ohľade pripomínam, že Súdny dvor rozhodol, že ak sa aj uplatnením režimu DZP na dividendy vyplácané tak dcérskymi spoločnosťami rezidentmi, ako aj dcérskymi spoločnosťami usadenými v iných členských štátoch Belgické kráľovstvo usilovalo odstrániť akékoľvek znevýhodnenie spolupráce medzi spoločnosťami z rozličných členských štátov v porovnaní so spoluprácou medzi spoločnosťami z toho istého členského štátu, táto rovnosť zaobchádzania napriek tomu neodôvodňuje uplatnenie režimu, ktorý nie je zlučiteľný so smernicou 90/435 a konkrétne so systémom zabránenia hospodárskeho dvojitého zdanenia upraveným v článku 4 ods. 1 prvej zarážke tejto smernice (pozri rozsudok Cobelfret, body 45 a 46, ako aj uznesenie KBC, bod 42).

38      Iné štáty vyplácané dividendy do základu dane materských spoločností nezahŕňajú, podľa RICHELLE, I.: L’arrêt Cobelfret de la CJCE et ses conséquences sur le régime des RDT. In: Tax Audit & Accountancy, 2009, č. 4, s. 11, ako aj HERMAND, O., VANOPPEN, S.: Non-report des excédents de RDT: violation du droit européen. In: Le Fiscologue, č. 1148, 20. februára 2009, s. 12 a nasl. MALHERBE, J.: c. d., s. 35 zase uvádza, že „vo Francúzsku sú dividendy prijaté materskými spoločnosťami predmetom mimoúčtovného odpočtu a voľne sa pohybujú vo vnútri skupiny“. Poznamenávam, že článok 216 francúzskeho code général des impôts (Všeobecný daňový zákonník) v aktuálnom znení uvádza, že „čisté výnosy z podielov, pri ktorých vzniká právo na uplatnenie režimu materských spoločností … môžu byť vyňaté z celkového čistého zisku materskej spoločnosti“.

39      Pozri analogicky návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Sharpston vo veci Cobelfret (C-138/07, EU:C:2008:268, bod 21), pokiaľ ide o právnu úpravu uplatniteľnú na toto obdobie.

40      Podľa Komisie sa nezdá, že by ustanovenia belgického práva, ktoré preberajú článok 4 ods. 1 prvú zarážku smernice 90/435, v ich znení uplatniteľnom na spor vo veci samej, samy osebe bránili nezdaneniu vyplácaného zisku, ktorý spadá do pôsobnosti tejto smernice, keďže režim DZP umožňuje a priori zabezpečiť, aby dividendy neboli zdaňované u materskej spoločnosti, aj keď odpočet môže mať vplyv na niekoľko zdaňovacích období.

41      Pričom je zrejmé, že toto obmedzenie je dovolené (pozri poznámku pod čiarou 10 vyššie).

42      Teda dividendy, ktoré nemohli byť započítané na základ dane tejto spoločnosti pri ich výplate z dôvodu nedostatku zisku.

43      Komisia podľa môjho názoru správne spomenula riziko „časového rozloženia“ použitia odpočtu DZP materskou spoločnosťou vtedy, keď má materská spoločnosť nedostatočný základ dane počas obdobia vyplácania dividend, či dokonca počas nasledujúcich období.

44      O tejto kvalifikácii ORK pozri rozsudok zo 4. júla 2013, Argenta Spaarbank (C-350/11, EU:C:2013:447, bod 24).

45      Pričom treba spresniť, že zápočet DZP a ORK predchádza zápočtu uplatniteľných strát z podnikateľskej činnosti (pozri články 77, 77a a 78 AR/CIR 1992).

46      Toto rozhodnutie uvádza, že prípravné práce k zákonu z 22. júna 2005, ktorý zaviedol ORK (Moniteur belge z 30. júna 2005, s. 30077), konkrétne komentár k článku 5 návrhu zákona z 11. mája 2005, dokazujú, že to bol zákonodarca, ktorý stanovil poradie odpočtu upravené v AR/CIR 1992, ktoré podľa spoločnosti Brussels Securities môže mať v určitých prípadoch vplyv na budúci základ dane spoločnosti.

47      Pričom treba spresniť, že k odpočtu príjmov z patentov dochádza po odpočte DZP, ale pred odpočtom na základe ORK (pozri články 77/1 a 77a AR/CIR 1992).

48      Odpočet investícií uvedený v článku 79 AR/CIR 1992.

49      Belgická vláda kvalifikovala tieto neskôr uvedené odpočty ako „mimoúčtovné odpočty“ tom zmysle, že spočívajú v odpočítaní, od účtovného zisku spoločnosti, nie prvkov, ktoré sa v ňom už predtým nachádzali, ako sú dividendy získané od dcérskych spoločností alebo príjmy z patentov, ale v odpočítaní položiek aktív súvahy spoločnosti, ako je odpočet pre investície, alebo pasív súvahy, ako je ORK.

50      Z pojednávania vyplýva, že ustanovenia vzťahujúce sa na obmedzený prenos ORK boli zmenené v priebehu roku 2012, s účinnosťou po spornom zdaňovacom období.

51      Belgická právna úprava, z ktorej podľa tretieho odseku in fine prejudiciálnej otázky vyplýva, že „zápočet sa musí až do vyčerpania zdaniteľného zisku vzťahovať najprv na prenesené sumy [DZP], potom na prenesené sumy [ORK] (ktorého prenesenie je obmedzené na ‚sedem nasledujúcich zdaňovacích období‘) a potom na zostatok odpočítateľných predchádzajúcich strát“.

52      Pozri tiež bod 62 vyššie.

53      Príklad porovnávajúci dva prípady, v ktorých je tá istá situácia materskej spoločnosti z daňového hľadiska určovaná, v prvom rade podľa poradia zápočtov stanoveného AR/CIR 1992 v spojení s belgickým režimom DZP (v ktorej sa objavuje zdaniteľný zisk zodpovedajúci stratenému zostatku ORK, keďže tento nebol využitý pred uplynutím stanoveného obdobia siedmich rokov ), a v druhom rade stále s použitím tohto poradia zápočtov, ale s uplatnením teoretického okamžitého vylúčenia prijatých dividend (v ktorom sa objavuje zdaniteľná suma rovná nule, pretože namiesto toho, aby sa zostatky DZP započítali pred ORK, spoločnosť má k dispozícii straty, ktoré možno preniesť, ktoré sa započítajú po ORK a tak odstránia zostatok ORK).

54      V týchto tabuľkách, ktorých obsah je analogický s príkladom predloženým vnútroštátnym súdom, Komisia uvádza, že v prvom prípade na základe belgickej právnej úpravy materská spoločnosť stráca celý ORK, ktorý nemohla započítať pred uplynutím stanoveného obdobia siedmich rokov, zatiaľ čo v druhom prípadena základe režimu oslobodenia ab initio dividend v súlade so smernicou 90/435 má spoločnosť zdaniteľný hospodársky výsledok, ktorý sa rovná nule, a stratený, nezapočítateľný, zostatok ORK, ktorý je vo vzťahu k predošlému prípadu znížený.

55      Pozri bod 81 a nasl. vyššie.

56      Táto vláda vo svojich prednesoch výslovne pripustila, že „zahrnutie prijatých dividend do základu dane [stratovej] materskej spoločnosti, ktoré vedie k nahradeniu prenosu strát prenosom odpočtov DZP, môže mať za následok odklad, z dôvodu poradia zápočtov odpočítateľných položiek, zápočtu prenesenej sumy ORK s tým rizikom, a toto je pravda, že dôjde k uplynutiu lehoty na takýto úkon“.

57      Pozri rozsudok Cobelfret (body 39 až 41) aj uznesenie KBC (body 39, 40 a 54). Pokiaľ ide o ustanovenia, ktoré boli účinné v čase prejednávania vecí, v ktorých boli vydané tieto rozhodnutia, správne bolo poznamenané, že režim DZP sankcionuje materskú spoločnosť, ktorá by bez zohľadnenia dividend, na ktoré má nárok, dosiahla v dotknutom zdaňovacom období stratu, ktorú by bolo možné odpočítať od zisku v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, zatiaľ čo zahrnutie dividend do základu dane, v spojení s obmedzením odpočítania DZP na výšku sumy zdaniteľného zisku spôsobuje zánik straty, ktorú možno preniesť (GARABEDIAN, D.: L’influence de la jurisprudence Cobelfret sur le régime fiscal des dividendes à l’impôt des sociétés. In: Les dialogues de la fiscalité, Larcier, Bruxelles, 2010, s. 59).

58      Pokiaľ ide o uvedené ciele, pozri bod 56 vyššie.

59      Pozri tiež HERMAND, O., DELACROIX, P., WILS, C.: Une nouvelle déduction fiscale est née: „les excédents RDT“ – Commentaire du nouvel article 205, § 3, du CIR 1992. In: Revue générale de fiscalité, 2010, č. 2, s. 7 ako aj DASSESSE, M.: Impôt des sociétés – Déduction prioritaire des RDT vis-à-vis des excédents de DCR – La Belgique viole les principes de l’arrêt Cobelfret. In: Actualités fiscales, 2014, č. 41, s. 2 a 4 (článok citovaný spoločnosťou Brussels Securities, najmä z dôvodu príkladu výpočtu, ktorý je uvedený v jej písomných pripomienkach).

60      Podľa jej názoru obmedzenie prenosu ORK v čase vedie k zdaneniu len vtedy ak, po tom, čo počas siedmich rokov nedosiahla dostatočný zisk, vytvorí materská spoločnosť zisk neskôr, zatiaľ čo v prípade, ak sa ziskovou nestane alebo je zlikvidovaná, strata práva na prenos ORK na ňu nemá vplyv, a teda znevýhodnenie zostáva zdanlivé.

61      Konkrétne vždy, keď nutnosť odpočítať najskôr DZP od základu dane vyvolá zánik základu dane alebo také jeho zníženie, že naň už nemožno plne započítať ďalšiu daňovú výhodu (pozri v tomto zmysle DASSESSE, M.: c. d. s. 2).

62      To znamená za predpokladu (uvedeného vyššie), že spoločnosť sa stane ziskovou po uplynutí obdobia siedmich rokov uvedeného v článku 205d CIR 1992.

63      V tomto poslednom ohľade sa belgická vláda dovoláva rozsudkov z 25. septembra 2003, Océ van der Grinten (C-58/01, EU:C:2003:495, body 55 a 56), ako aj z 24. júna 2010, P. Ferrero e C. a General Beverage Europe (C-338/08 a C-339/08, EU:C:2010:364, body 40 a 41). Pochybujem však o relevantnosti analógie s týmito rozsudkami, ktoré sa týkajú pojmu „zrážková daň“ v zmysle článku 5 smernice 90/435, ktorý zakazuje takúto zrážku zo zisku, ktorý dcérska spoločnosť vypláca svojej materskej spoločnosti, okrem niektorých osobitných prípadov, ako to uvádza aj piate odôvodnenie tejto smernice. Pozri v tomto zmysle rozsudok Cobelfret (bod 53 in fine), ktorý odmieta analógiu medzi článkom 4 ods. 1 a článkom 6 uvedenej smernice.

64      Pozri rozsudok Cobelfret (body 39 až 41), ako aj uznesenie KBC (body 39 a 40). Rovnako pozri bod 41, 44 a 76 vyššie.

65      V súlade s pojmami použitými v analýze v rámci právnej vedy, s ktorou súhlasím (pozri HERMAND, O., VANOPPEN, S.: c. d.).

66      Pozri najmä bod 76 a nasl. vyššie.

67      Pozri tiež bod 57 a nasl. vyššie.