EU tax law WEB Caisse pour l\'avenir des enfants - C-801/18

4.3.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 82/14

1.

Sú príslušné orgány sociálneho zabezpečenia prvého členského štátu [v prejednávanej veci Caisse pour l’avenir des enfants – Luxembourg (Fond pre budúcnosť detí, Luxembursko)] povinné v súlade so záväzkami, ktoré im plynú z práva Spoločenstva podľa článku 45 ZFEÚ, smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov (1), ako aj nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (2), konkrétne jeho článku 4, vyplácať rodinné dávky štátnemu príslušníkovi druhého členského štátu, keď tieto príslušné orgány nárok na rodinné dávky priznávajú, ak sú dané tie isté podmienky pre poskytnutie uvedených dávok, ich vlastným štátnym príslušníkom a rezidentom na základe dvojstranného medzinárodného dohovoru uzatvoreného medzi prvým členským štátom (Luxemburskom) a treťou krajinou (Brazíliou)?

2.

V prípade kladnej odpovede a ak sa zásada uvedená v citovanom rozsudku GOTTARDO (3) rozšíri na kontext rodinných dávok, môže orgán príslušný pre oblasť sociálneho zabezpečenia a konkrétnejšie pre oblasť rodinných dávok – v tomto prípade Caisse pour l’avenir des enfants (Fond pre budúcnosť detí), vnútroštátna inštitúcia pre rodinné dávky Luxemburského veľkovojvodstva – uplatniť objektívne odôvodnenie založené na úvahách týkajúcich sa veľkého finančného a administratívneho zaťaženia, ktorému je dotknutý správny systém vystavený, aby odôvodnil nerovnosť v zaobchádzaní so štátnymi príslušníkmi krajín, ktoré sú zmluvnými stranami (dotknutej dvojstrannej dohody), v porovnaní s inými štátnymi príslušníkmi členských štátov Európskej únie?