Available languages

Taxonomy tags

Info

References in this case

Share

Highlight in text

Go

Predbežné znenie

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (šiesta komora)

z 24. marca 2022 (*)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Dane – Daň z pridanej hodnoty (DPH) – Smernica 2006/112/ES – Článok 9 – Zdaniteľná osoba – Články 295 a 296 – Paušálna úprava poľnohospodárskych výrobcov – Manželia vykonávajúci poľnohospodársku činnosť, pričom využívajú majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov – Možnosť týchto manželov považovať sa za odlišné zdaniteľné osoby na účely DPH – Rozhodnutie jedného z manželov vzdať sa postavenia poľnohospodára s paušálnou úpravou a presunúť svoju činnosť pod všeobecnú úpravu DPH – Strata postavenia poľnohospodára s paušálnou úpravou v prípade druhého manžela“

Vo veci C-697/20,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Naczelny Sąd Administracyjny (Najvyšší správny súd, Poľsko) z 22. júla 2020 a doručený Súdnemu dvoru 21. decembra 2020, ktorý súvisí s konaním:

W.G.

proti

Dyrektor Izby Skarbowej w L.,

SÚDNY DVOR (šiesta komora),

v zložení: predsedníčka šiestej komory I. Ziemele, sudcovia T. von Danwitz a A. Kumin (spravodajca),

generálny advokát: N. Emiliou,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–        W.G., v zastúpení: T. Miłek, doradca podatkowy,

–        Dyrektor Izby Skarbowej w L., v zastúpení: M. Kołaciński,

–        poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca,

–        Európska komisia, v zastúpení: L. Lozano Palacios a M. Siekierzyńska, splnomocnené zástupkyne,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článkov 9, 295 a 296 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1, ďalej len „smernica o DPH“).

2        Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi W.G. na jednej strane a Dyrektor Izby Skarbowej w L. (riaditeľ Daňového úradu L., Poľsko) na druhej strane vo veci dane z pridanej hodnoty (DPH) za niektoré mesiace roka 2011.

 Právny rámec

 Právo Únie

3        Článok 9 ods. 1 smernice o DPH stanovuje:

„‚Zdaniteľná osoba‘ je každá osoba, ktorá nezávisle a na akomkoľvek mieste vykonáva ekonomickú činnosť, odhliadnuc od účelu alebo výsledkov tejto činnosti.

‚Ekonomická činnosť‘ je každá činnosť výrobcov, obchodníkov alebo osôb poskytujúcich služby vrátane ťažobných a poľnohospodárskych činností a činností pri výkone slobodných povolaní. Ekonomickou činnosťou je predovšetkým využívanie hmotného alebo nehmotného majetku na účely získania príjmu na pokračujúcom základe.“

4        Hlava XII tejto smernice týkajúca sa „osobitných úprav“ obsahuje najmä kapitolu 2, nazvanú „Spoločná paušálna úprava pre poľnohospodárov“, v ktorej sa nachádzajú články 295 až 305 uvedenej smernice.

5        Článok 295 ods. 1 smernice o DPH stanovuje:

„Na účely tejto kapitoly:

1.      ‚poľnohospodár‘ je zdaniteľná osoba, ktorá vykonáva svoju činnosť v poľnohospodárskom, lesníckom alebo rybárskom podniku,

2.      ‚poľnohospodársky, lesnícky alebo rybársky podnik‘ je podnik považovaný za poľnohospodársky, lesnícky alebo rybársky v každom členskom štáte v rámci výrobných činností uvedených v prílohe VII,

3.      ‚poľnohospodár s paušálnou úpravou‘ je poľnohospodár, na ktorého sa vzťahuje paušálna úprava ustanovená v tejto kapitole,

…“

6        Článok 296 ods. 1 a 2 tejto smernice stanovuje:

„1.      Ak by uplatňovanie všeobecnej úpravy DPH alebo osobitnej úpravy ustanovenej v kapitole 1 spôsobilo poľnohospodárom ťažkosti, členské štáty môžu v súlade s touto kapitolou uplatniť na poľnohospodárov paušálnu úpravu, ktorej cieľom je kompenzácia DPH účtovanej pri nákupe tovaru a služieb poľnohospodármi s paušálnou úpravou.

2.      Každý členský štát môže vyňať z paušálnej úpravy určité kategórie poľnohospodárov, ako aj poľnohospodárov, ktorým uplatnenie všeobecnej úpravy DPH alebo zjednodušujúcich pravidiel ustanovených v článku 281 nespôsobuje administratívne ťažkosti.“

 Poľské právo

7        Podľa § 15 ods. 6 Ustawa o podatku od towarów i usług (zákon o dani z tovarov a služieb) z 11. marca 2004 (Dz. U. z roku 2004, č. 54, položka 535), v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti vo veci samej (ďalej len „zákon o DPH“), stanovuje:

„1.      Zdaniteľnými osobami sú právnické osoby, organizačné jednotky bez právnej subjektivity a fyzické osoby, ktoré nezávisle vykonávajú ekonomickú činnosť uvedenú v odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledok takej činnosti.

…

4.      V prípade fyzických osôb, ktoré vykonávajú výlučne poľnohospodársku, lesnícku alebo rybársku činnosť, sa za zdaniteľné osoby považujú tie, ktoré vyplnili prihlášku na zápis do registra uvedenú v § 96 ods. 1.

5.      Ustanovenie odseku 4 sa mutatis mutandis uplatní primerane na fyzické osoby vykonávajúce výlučne poľnohospodársku činnosť za iných okolností, ako sú okolnosti stanovené v uvedenom odseku.

…“

8        Podľa § 43 ods. 1 tohto zákona:

„Od dane sú oslobodené:

…

3)      dodanie výrobkov z vlastnej poľnohospodárskej činnosti poľnohospodárom s paušálnou úpravou a poskytovanie poľnohospodárskych služieb poľnohospodárom s paušálnou úpravou;

…“

9        § 96 uvedeného zákona stanovuje:

„1.      Subjekty uvedené v § 15 sú povinné predložiť riaditeľovi daňového úradu prihlášku na zápis do registra pred dňom začatia prvej činnosti uvedenej v § 5 s výhradou odseku 3.

2.      V prípade fyzických osôb uvedených v § 15 ods. 4 a 5 môže prihláška na zápis do registra byť vyplnená len jednou z osôb, v ktorých mene sa budú vystavovať faktúry na nákup tovaru a služieb a ktoré budú vystavovať faktúry za predaj poľnohospodárskych výrobkov.

…“

 Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

10      Dňa 31. decembra 2010 W.G., ktorá v dvoch zo šiestich slepačích fariem poľnohospodárskeho podniku, ktorý vlastní s manželom v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov, chovala výkrmné kurčatá, sa zaregistrovala na účely DPH podľa § 96 zákona o DPH, čím sa vzdala postavenia poľnohospodára s paušálnou úpravou, ktoré mala dovtedy. Manžel W.G., ktorý tiež choval výkrmné kurčatá v ďalších štyroch slepačích farmách tohto podniku v postavení poľnohospodára s paušálnou úpravou, tak však neurobil.

11      Dňa 29. augusta 2016 podala W. G. žiadosti o úpravu DPH, pričom žiadala, aby sa konštatovalo, že jej vznikol preplatok na DPH zaplatenej za február, apríl, jún, august, október a november 2011.

12      Rozhodnutím z 26. októbra 2016 príslušný riaditeľ daňového úradu zamietnutím nevyhovel tejto žiadosti. Toto zamietnutie bolo potvrdené rozhodnutím príslušného riaditeľa Daňového úradu L. z 28. februára 2017. Tento orgán usúdil, že vzhľadom na to, že W.G. predložila prihlášku na zápis do registra a bola zdaniteľnou osobou v rámci všeobecnej úpravy DPH, práve ona má postavenie zdaniteľnej osoby na účely DPH z dôvodu výkonu svojej poľnohospodárskej činnosti v rámci poľnohospodárskeho podniku, ktorý je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Skutočnosť, že W.G. podala prihlášku na zápis do registra, tak mala účinky aj voči jej manželovi, ktorý z tohto dôvodu stratil postavenie poľnohospodára s paušálnou úpravou.

13      Žaloba, ktorú podala W.G. proti tomuto poslednému uvedenému rozhodnutiu na Wojewódzki Sąd Administracyjny w L. (Vojvodský správny súd L., Poľsko), bola zamietnutá rozsudkom zo 17. augusta 2017. Tento súd totiž rozhodol, že ak v rámci prevádzky spoločného poľnohospodárskeho podniku manželia, ktorí prijali zákonnú úpravu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vykonávajú poľnohospodársku činnosť rovnakej povahy, len jeden z manželov môže byť zdaniteľnou osobou na účely DPH. Okolnosť, že v prejednávanej veci W.G. a jej manžel prevádzkovali odlišné slepačie farmy v rámci poľnohospodárskeho podniku, nie je v tejto súvislosti relevantná.

14      W.G. podala kasačný opravný prostriedok na Naczelny Sąd Administracyjny (Najvyšší správny súd, Poľsko), ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.

15      Tento súd uvádza, že položenou otázkou sa snaží zistiť, či v rámci spoločného poľnohospodárskeho podniku manželov môže byť jeden z manželov zdanený podľa všeobecnej úpravy DPH a druhý môže využiť paušálnu úpravu pre poľnohospodárov, alebo či vzdanie sa paušálnej úpravy jedným z manželov nevyhnutne vyvoláva účinky pre druhého.

16      Podľa uvedeného súdu z § 15 ods. 1 a 2 zákona o DPH, ako aj z článku 9 smernice o DPH vyplýva, že kvalifikácia subjektu ako „zdaniteľnej osoby“ predpokladá, že tento subjekt nezávisle vykonáva ekonomickú činnosť. Tieto ustanovenia, posudzované samostatne, nebránia činnosti dvoch odlišných zdaniteľných osôb v rámci toho istého poľnohospodárskeho podniku, pokiaľ vykonávajú svoju činnosť nezávisle.

17      Vnútroštátny súd však spresňuje, že v prípade fyzických osôb uvedených v § 15 ods. 4 a 5 zákona o DPH § 96 tohto zákona stanovuje, že prihláška na zápis do registra môže byť vyplnená len jednou z osôb, v ktorých mene sa budú vystavovať faktúry na nákup tovaru a služieb a ktoré budú vystavovať faktúry za predaj poľnohospodárskych výrobkov a poskytnutie služieb. Ako to potvrdila vnútroštátna judikatúra, z týchto ustanovení vyplýva, že iba osoba, ktorá podala prihlášku na zápis do registra, môže mať postavenie zdaniteľnej osoby a že v dôsledku toho nie je prípustná kumulácia dvoch zdaniteľných osôb v rámci toho istého poľnohospodárskeho podniku.

18      Tento súd sa domnieva, že nijaké ustanovenie smernice o DPH výslovne neumožňuje zaviesť takúto úpravu, ktorá vedie k osobitnému zaobchádzaniu s poľnohospodárskymi podnikmi. Na základe toho táto úprava umožňuje zabrániť zneužívaniu spočívajúcemu v rozdelení poľnohospodárskeho podniku na viacero subjektov a dosahovať ciele vytýčené paušálnou úpravou pre poľnohospodárov, akým je zjednodušenie správnych konaní pre poľnohospodárov.

19      Uvedený súd si okrem toho kladie otázky v súvislosti s relevantnosťou skutočnosti, že W.G. a jej manžel majú odlišné bankové účty na účely prevádzky chovu a že oddelene spravujú finančné prostriedky určené na chov. Prevádzky chovu sa tak odlišujú z ekonomického, finančného a organizačného hľadiska, keďže každá funguje ako nezávislý podnik.

20      Keďže Naczelny Sąd Administracyjny (Najvyšší správny súd) má pochybnosti o súlade úpravy stanovenej § 15 ods. 4 a 5 zákona o DPH so smernicou o DPH, rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.      Majú sa ustanovenia smernice [o DPH], a najmä jej články 9, 295 a 296, vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej praxi zavedenej na základe § 15 ods. 4 a 5 [zákona o DPH], ktorá nedovoľuje, aby manželia vykonávajúci poľnohospodársku činnosť v rámci poľnohospodárskeho podniku, pričom využívajú majetok, ktorý je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, mohli byť považovaní za odlišné zdaniteľné osoby na účely DPH?

2.      Je na účely odpovede na prvú otázku relevantné, že podľa vnútroštátnej praxe má rozhodnutie jedného z manželov presunúť svoju činnosť pod všeobecnú úpravu DPH za následok pre druhého manžela stratu jeho postavenia poľnohospodára s paušálnou úpravou?

3.      Je na účely odpovede na prvú otázku relevantné, že je možné jasne oddeliť majetok, ktorý používa každý z manželov samostatne a nezávisle na účely svojej hospodárskej činnosti?“

 O prejudiciálnych otázkach

21      Svojimi otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa majú články 9, 295 a 296 smernice o DPH vykladať v tom zmysle, že bránia praxi členského štátu, ktorá nedovoľuje, aby manželia, ktorí vykonávajú poľnohospodársku činnosť v rámci toho istého podniku a využívajú majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, mohli byť považovaní za odlišné zdaniteľné osoby na účely DPH, a to aj v prípade, keď je možné majetok, ktorý každý z manželov využíva pre svoje potreby a svoju vlastnú činnosť, oddeliť, čo má za následok, že na základe tejto praxe za okolností, v ktorých manželia vykonávajú poľnohospodársku činnosť zaradenú pod paušálnu úpravu pre poľnohospodárov, rozhodnutie jedného z manželov presunúť svoju činnosť pod všeobecný systém DPH vedie u druhého manžela k strate postavenia poľnohospodára s paušálnou úpravou.

22      Na účely odpovede na túto otázku treba pripomenúť, že podľa článku 9 ods. 1 prvého pododseku smernice o DPH sa za „zdaniteľnú osobu“ považuje každá osoba, ktorá nezávisle a na akomkoľvek mieste vykonáva ekonomickú činnosť, odhliadnuc od účelu alebo výsledkov tejto činnosti.

23      V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, že článok 9 smernice o DPH pripisuje DPH veľmi široký rozsah pôsobnosti (rozsudky z 21. apríla 2005, HE, C-25/03, EU:C:2005:241, bod 40, ako aj z 13. júna 2018, Polfarmex, C-421/17, EU:C:2018:432, bod 39 a citovaná judikatúra). Činnosť sa tak vo všeobecnosti považuje za „ekonomickú“ v zmysle tohto článku 9, ak má nepretržitý charakter a je vykonávaná za odmenu, ktorú poberá ten, čo uskutočňuje plnenie (rozsudok z 13. júna 2018, Polfarmex, C-421/17, EU:C:2018:432, bod 38 a citovaná judikatúra). Okrem toho na účely určenia nezávislosti výkonu ekonomickej činnosti je potrebné preskúmať, či dotknutá osoba plní úlohy vo svojom vlastnom mene, na svoj vlastný účet a na svoju vlastnú zodpovednosť a či znáša hospodárske riziko spojené s výkonom týchto činností (rozsudok z 12. októbra 2016, Nigl a i., C-340/15, EU:C:2016:764, bod 28, ako aj citovaná judikatúra). Napokon postavenie zdaniteľnej osoby sa musí posudzovať výlučne na základe kritérií stanovených v uvedenom článku 9 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. apríla 2005, HE, C-25/03, EU:C:2005:241, bod 41).

24      Z judikatúry pripomenutej v predchádzajúcom bode vyplýva, že osoba vykonávajúca poľnohospodársku činnosť v rámci podniku, ktorý vlastní so svojím manželom v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov, má postavenie zdaniteľnej osoby v zmysle článku 9 ods. 1 smernice o DPH, ak sa táto činnosť vykonáva nezávisle, pokiaľ dotknutá osoba koná vo vlastnom mene a na svoju vlastnú zodpovednosť, pričom sama znáša hospodárske riziko spojené s výkonom svojej činnosti.

25      Z tohto dôvodu môže byť relevantnou indíciou skutočnosť, že manželia spravujú oddelene peňažné prostriedky určené na chov výkrmných kurčiat, pričom tieto prostriedky sú z hospodárskeho, finančného a organizačného hľadiska odlišné. Samotná okolnosť, že títo manželia vykonávajú svoju činnosť v rámci toho istého poľnohospodárskeho podniku, ktorý vlastnia v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov, však nie je relevantná.

26      Záver vyvodený v bode 24 tohto rozsudku nie je spochybnený článkami 295 a 296 smernice o DPH, ktoré sú súčasťou ustanovení tejto smernice týkajúcich sa spoločnej paušálnej úpravy pre poľnohospodárov.

27      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že zatiaľ čo článok 295 ods. 1 tejto smernice definuje pojmy relevantné na účely uplatnenia tejto úpravy, článok 296 uvedenej smernice v odseku 1 stanovuje, že ak by uplatňovanie všeobecnej úpravy DPH spôsobilo poľnohospodárom ťažkosti, členské štáty môžu v súlade s touto kapitolou uplatniť na poľnohospodárov paušálnu úpravu, ktorej cieľom je kompenzácia DPH účtovanej pri nákupe tovaru a služieb poľnohospodármi s paušálnou úpravou, a v odseku 2 dodáva, že každý členský štát môže vyňať z paušálnej úpravy určité kategórie poľnohospodárov, ako aj poľnohospodárov, ktorým uplatnenie všeobecnej úpravy DPH nespôsobuje administratívne ťažkosti.

28      Z týchto ustanovení pritom nemožno vyvodiť, že členský štát môže v prípade činnosti vykonávanej v rámci poľnohospodárskeho podniku obmedziť možnosť osoby zaregistrovať sa ako zdaniteľná osoba na účely DPH len z toho dôvodu, že jej manžel využíva ten istý podnik pre svoje vlastné činnosti podliehajúce DPH.

29      Preto nie je v zásade zlučiteľná so smernicou o DPH prax členského štátu, ktorá nedovoľuje, aby manželia, ktorí vykonávajú poľnohospodársku činnosť v rámci toho istého podniku a využívajú majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, mohli byť považovaní za odlišné zdaniteľné osoby na účely DPH.

30      Osobitosť konania vo veci samej však spočíva v skutočnosti, že jeden z manželov vykonáva svoju činnosť v rámci všeobecnej úpravy DPH, zatiaľ čo druhý manžel má v úmysle zostať pod paušálnou úpravou pre poľnohospodárov. Preto je potrebné preskúmať, či členský štát môže s cieľom vyhnúť sa súbežnej existencii dvoch odlišných postavení manželov stanoviť, že vzdanie sa paušálnej úpravy pre poľnohospodárov jedným z manželov má za následok, že druhý manžel stratí svoje postavenie poľnohospodára s paušálnou úpravou.

31      Vnútroštátny súd spresňuje, že cieľom praxe, o ktorú ide vo veci samej, je zabrániť zneužitiam, ktoré môžu byť spojené s rozdelením poľnohospodárskeho podniku na viacero subjektov s cieľom, aby jeden z manželov využíval paušálnu úpravu pre poľnohospodárov, zatiaľ čo druhý by mal podľa všeobecnej úpravy DPH právo na odpočítanie dane zaplatenej na vstupe.

32      V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľ uznaný a podporovaný smernicou o DPH [rozsudok zo 4. júna 2020, C.F. (Daňová kontrola), C-430/19, EU:C:2020:429, bod 42 a citovaná judikatúra)]. Prax, o ktorú ide vo veci samej, v rozsahu, v akom má v prípade registrácie jedného z manželov do všeobecnej úpravy DPH v každom prípade za následok, že druhý manžel stratí postavenie poľnohospodára s paušálnou úpravou, v konečnom dôsledku predstavuje všeobecnú domnienku podvodu, ktorú treba považovať za neprimeranú na dosiahnutie cieľa spočívajúceho v predchádzaní podvodom (pozri analogicky rozsudky z 11. júna 2020, SCT, C-146/19, EU:C:2020:464, bod 39 a citovanú judikatúru, a z 15. apríla 2021, Finanzamt für Körperschaften Berlin, C-868/19, neuverejnený, EU:C:2021:285, bod 63).

33      Preto za okolností, o aké ide vo veci samej, prináleží príslušnému daňovému úradu preskúmať, či sa vzhľadom na konkrétnu situáciu ukáže, že strata postavenia poľnohospodára s paušálnou úpravou u druhého manžela je nevyhnutná na to, aby sa zabránilo rizikám zneužitia a podvodu, ktoré nemožno vyvrátiť predložením relevantných dôkazov manželmi, ktoré by najmä preukazovali, že každý z manželov vykonáva svoju činnosť nezávisle.

34      Treba dodať, ako bolo pripomenuté v bode 27 tohto rozsudku, že článok 296 smernice o DPH v odseku 1 stanovuje, že členské štáty „môžu uplatniť“ na poľnohospodárov, ktorým by uplatňovanie všeobecnej úpravy DPH spôsobovalo ťažkosti, paušálnu úpravu, a v odseku 2 spresňuje, že každý členský štát „môže vyňať“ z paušálnej úpravy najmä poľnohospodárov, ktorým uplatnenie všeobecnej úpravy DPH nespôsobuje administratívne ťažkosti.

35      Okrem toho Súdny dvor rozhodol, že spoločná paušálna úprava pre poľnohospodárov je odchylnou úpravou, ktorá predstavuje výnimku zo všeobecnej úpravy DPH, a preto sa musí uplatňovať len v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie jej cieľa. Medzi dva ciele stanovené pre túto úpravu patrí cieľ týkajúci sa požiadavky zjednodušenia, ktorý musí byť v súlade s cieľom kompenzácie zaťaženia DPH, ktorú poľnohospodári znášajú na vstupe (rozsudok z 12. októbra 2016, Nigl a i., C-340/15, EU:C:2016:764, body 37 a 38, ako aj citovaná judikatúra).

36      Ak sa teda preskúmaním konkrétnej situácie, o akú ide vo veci samej, zistí, že manželia, ktorí vykonávajú poľnohospodársku činnosť v rámci toho istého podniku nezávisle a každý v rámci všeobecnej úpravy DPH a využívajú majetok, ktorý je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nespôsobuje administratívne ťažkosti v porovnaní so situáciou, kde jeden z nich je zaradený do tejto všeobecnej úpravy a druhý do paušálnej úpravy, dotknutý členský štát môže platne rozhodnúť, že vzdanie sa paušálnej úpravy jedným z manželov má za následok, že druhý manžel stratí svoje postavenie poľnohospodára s paušálnou úpravou.

37      S prihliadnutím na všetky predchádzajúce úvahy je potrebné na položené otázky odpovedať tak, že články 9, 295 a 296 ZFEÚ sa majú vykladať v tomto zmysle, že:

–        bránia praxi členského štátu, ktorá nedovoľuje, aby manželia, ktorí vykonávajú poľnohospodársku činnosť v rámci toho istého podniku a využívajú majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, mohli byť považovaní za odlišné zdaniteľné osoby na účely DPH v prípade, keď každý z týchto manželov vykonáva ekonomickú činnosť nezávisle,

–        nebránia tomu, že za okolností, v ktorých manželia vykonávajú túto poľnohospodársku činnosť v rámci paušálnej úpravy pre poľnohospodárov, má rozhodnutie jedného z manželov presunúť svoju činnosť pod všeobecnú úpravu DPH za následok pre druhého manžela stratu postavenia poľnohospodára s paušálnou úpravou, ak sa po preskúmaní konkrétnej situácie zistí, že je to nevyhnutné na zabránenie rizikám zneužitia a podvodu, ktoré nie je možné vyvrátiť predložením relevantných dôkazov manželmi, alebo ak výkon tejto činnosti manželmi, nezávisle a každým z nich v rámci všeobecnej úpravy DPH, nespôsobuje administratívne ťažkosti v porovnaní so situáciou súbežnej existencie dvoch odlišných postavení manželov.

 O trovách

38      Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (šiesta komora) rozhodol takto:

Článok 9, 295 a 295 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že:

–        bránia praxi členského štátu, ktorá nedovoľuje, aby manželia, ktorí vykonávajú poľnohospodársku činnosť v rámci toho istého podniku a využívajú majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, mohli byť považovaní za odlišné zdaniteľné osoby na účely dane z pridanej hodnoty v prípade, keď každý z týchto manželov vykonáva ekonomickú činnosť nezávisle,

–        nebránia tomu, že za okolností, v ktorých manželia vykonávajú túto poľnohospodársku činnosť v rámci paušálnej úpravy pre poľnohospodárov, má rozhodnutie jedného z manželov presunúť svoju činnosť pod všeobecnú úpravu dane z pridanej hodnoty za následok pre druhého manžela stratu postavenia poľnohospodára s paušálnou úpravou, ak sa po preskúmaní konkrétnej situácie zistí, že je to nevyhnutné na zabránenie rizikám zneužitia a podvodu, ktoré nie je možné vyvrátiť predložením relevantných dôkazov manželmi, alebo ak výkon tejto činnosti manželmi, nezávisle a každým z nich v rámci všeobecnej úpravy DPH, nespôsobuje administratívne ťažkosti v porovnaní so situáciou súbežnej existencie dvoch odlišných postavení manželov.

Podpisy

*      Jazyk konania: poľština.