Predbežné znenie
ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (ôsma komora)
zo 17. mája 2023 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Daň z pridanej hodnoty (DPH) – Smernica 2006/112/ES – Úprava zdaňovania prirážky – Článok 311 – Pojem ‚použitý tovar‘ – Nepojazdné motorové vozidlá predávané na súčiastky“
Vo veci C-365/22,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Cour de cassation (Kasačný súd, Belgicko) zo 16. mája 2022 a doručený Súdnemu dvoru 7. júna 2022, ktorý súvisí s konaním:
IT
proti
État belge,
SÚDNY DVOR (ôsma komora),
v zložení: predseda ôsmej komory M. Safjan (spravodajca), sudcovia N. Jääskinen a M. Gavalec,
generálna advokátka: L. Medina,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– belgická vláda, v zastúpení: P. Cottin, J.-C. Halleux a C. Pochet, splnomocnení zástupcovia,
– Európska komisia, v zastúpení: F. Clotuche-Duvieusart a J. Jokubauskaitė, splnomocnené zástupkyne,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálnej advokátky, že vec bude prejednaná bez jej návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 311 ods. 1 bodu 1 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1, ďalej len „smernica o DPH“).
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi IT a État belge (Belgické kráľovstvo) vo veci odmietnutia belgickej daňovej správy uplatniť úpravu zdaňovania prirážky, pokiaľ ide o určité predaje vozidiel uskutočnené IT.
Právny rámec
Právo Únie
3 Článok 311 ods. 1 smernice o DPH stanovuje:
„Na účely tejto kapitoly a bez toho, aby boli dotknuté iné ustanovenia Spoločenstva:
1. ‚použitý tovar‘ je hmotný hnuteľný majetok, ktorý je vhodný na ďalšie používanie v danom stave alebo po oprave, okrem umeleckých diel, zberateľských predmetov alebo starožitností a okrem vzácnych kovov alebo vzácnych kameňov tak, ako ich vymedzili členské štáty,
…
5. ‚zdaniteľný obchodník‘ je každá zdaniteľná osoba, ktorá v rámci svojej ekonomickej činnosti na účely opätovného predaja nakupuje, používa pre potreby svojho podnikania alebo dováža použitý tovar, umelecké diela, zberateľské predmety alebo starožitnosti bez ohľadu na to, či táto zdaniteľná osoba koná na svoj účet alebo na účet inej osoby na základe zmluvy, podľa ktorej sa vypláca provízia z nákupu alebo predaja,
…“
4 Podľa článku 313 ods. 1 smernice o DPH:
„Členské štáty uplatnia na použitý tovar, umelecké diela, zberateľské predmety a starožitnosti dodané zdaniteľnými obchodníkmi osobitnú úpravu zdaňovania prirážky zdaniteľného obchodníka v súlade s ustanoveniami tohto pododdielu.“
5 Článok 314 smernice o DPH znie takto:
„Úprava zdaňovania prirážky sa vzťahuje na použitý tovar, umelecké diela, zberateľské predmety a starožitnosti dodávané zdaniteľným obchodníkom, ak mu tento tovar v rámci Spoločenstva dodala jedna z týchto osôb:
a) nezdaniteľná osoba,
b) iná zdaniteľná osoba, pokiaľ je dodanie tovaru touto inou zdaniteľnou osobou oslobodené od dane v súlade s článkom 136,
c) iná zdaniteľná osoba, pokiaľ sa na dodanie tovaru touto inou zdaniteľnou osobou vzťahuje oslobodenie od dane pre malé podniky ustanovené v článkoch 282 až 292 a pokiaľ sa týka investičného majetku,
d) iný zdaniteľný obchodník, pokiaľ bolo dodanie tovaru týmto iným zdaniteľným obchodníkom predmetom [dane z pridanej hodnoty (DPH)] v súlade s osobitnou úpravou zdaňovania prirážky.“
6 Článok 315 smernice o DPH stanovuje:
„Základom dane pri dodaniach tovaru uvedených v článku 314 je zisková prirážka, ktorú uplatní zdaniteľný obchodník, znížená o výšku DPH, ktorá sa na túto prirážku vzťahuje.
Zisková prirážka zdaniteľného obchodníka sa rovná rozdielu medzi predajnou cenou, ktorú zdaniteľný obchodník požaduje za tovar, a kúpnou cenou.“
Belgická právna úprava
7 Článok 58 ods. 4 Code de la taxe sur la valeur ajoutée (Zákonník o DPH) a článok 1 arrêté royal n° 53 du 23 décembre 1994 relatif au régime particulier d’imposition de la marge bénéficiaire applicable aux biens d’occasion, objets d’art, de collection ou d’antiquité (kráľovské nariadenie č. 53 z 23. decembra 1994 o osobitnej úprave zdaňovania prirážky uplatňovanej na použitý tovar, umelecké diela, zberateľské predmety a starožitnosti) preberajú do belgického práva články 311 a 313 smernice o DPH.
Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka
8 Od 1. októbra 2013 je IT evidovaný na účely DPH pre podnikateľskú činnosť predaja ojazdených vozidiel a vrakov. V rámci tejto činnosti pristupuje najmä k tomu, aby nadobúdal odpísané vozidlá, t. j. vozidlá s totálnou škodou, od poisťovacích spoločností, predtým, ako ich ďalej predá tretím osobám ako vraky alebo „na súčiastky“.
9 V roku 2015 bola u IT vykonaná kontrola, ktorá viedla k vydaniu opravného platobného výmeru z dôvodu porušenia pravidiel odpočítania DPH a úpravy zdaňovania prirážky. Na základe vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa preberajú články 311 a 313 smernice o DPH, daňová správa rozhodla o vylúčení z úpravy zdaňovania prirážky faktúr, v ktorých boli uvedené pojmy „automobily predané na súčiastky“ alebo faktúry týkajúce sa vrakov.
10 IT podal proti tomuto rozhodnutiu žalobu, v ktorej najmä s odkazom na rozsudok Súdneho dvora z 18. januára 2017, Sjelle Autogenbrug (C-471/15, EU:C:2017:20), tvrdil, že vozidlá predávané „na súčiastky“ majú povahu „použitého tovaru“ v zmysle článku 311 ods. 1 bodu 1 smernice o DPH.
11 Cour d’appel de Liège (Odvolací súd Liège, Belgicko) rozsudkom z 1. marca 2019 zamietol návrhy IT. Uviedol, že rozsudok z 18. januára 2017, Sjelle Autogenbrug (C-471/15, EU:C:2017:20), sa netýkal, ako je to v prejednávanej veci, vozidiel opätovne predávaných „na súčiastky“ bez ich akejkoľvek individualizácie, ale súčiastok, ktoré sám zdaniteľný obchodník odobral z nepojazdných motorových vozidiel a predávaných ako také týmto zdaniteľným obchodníkom. Tento súd sa ďalej domnieval, že bolo potrebné overiť, či si vozidlá, o ktoré ide vo veci samej, zachovali funkcie, ktoré mali v novom stave, tak, aby mohli byť opätovne použité v danom stave alebo po oprave, a či v dôsledku toho mohli byť kvalifikované ako „použitý tovar“ v zmysle článku 311 ods. 1 bodu 1 smernice o DPH.
12 Uvedený súd sa na jednej strane domnieval, že o takýto prípad zjavne nejde v prípade vozidiel, ktoré IT predal „na súčiastky“, keďže údaj „na súčiastky“ objektívne potvrdzuje, že tieto vozidlá už v zásade nemôžu byť ako také opätovne použité a že je potrebné zohľadniť objektívne okolnosti, za ktorých došlo k operáciám opätovného predaja. Na druhej strane sa domnieval, že pokiaľ ide o vozidlá zničené do stavu vraku, tiež ich nebolo možné kvalifikovať ako „použitý tovar“, keďže nemohli byť znovu použité, zachovajúc si vlastnosti, ktoré mali v novom stave, keďže ich použitie sa môže obmedziť už len na zhodnotenie niekoľkých súčiastok a materiálov, z ktorých sú zložené.
13 Keďže IT podal proti rozsudku o odvolaní opravný prostriedok na Cour de cassation (Kasačný súd, Belgicko), vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, tento súd sa pýta, či je výklad článku 311 ods. 1 bodu 1 smernice o DPH, ktorý podal odvolací súd, správny.
14 Za týchto podmienok Cour de cassation (Kasačný súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Má sa článok 311 ods. 1 bod 1 [smernice o DPH] vykladať v tom zmysle, že nepojazdné motorové vozidlá, ktoré nadobudol podnik predávajúci ojazdené vozidlá a vraky od osôb uvedených v článku 314 smernice a ktoré sú určené na predaj ‚na súčiastky‘, pričom z nich tieto súčiastky neboli demontované, predstavujú použitý tovar v zmysle tohto ustanovenia?“
O prejudiciálnej otázke
15 Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 311 ods. 1 bod 1 smernice o DPH vykladať v tom zmysle, že definitívne nepojazdné motorové vozidlá, ktoré podnik odkúpil od osôb uvedených v článku 314 smernice o DPH a ktoré sú určené na predaj „na súčiastky“ bez toho, aby z nich boli tieto súčiastky demontované, predstavujú použitý tovar v zmysle prvého z týchto ustanovení.
16 Na úvod treba spresniť, že tak z opisu skutkového stavu, ako aj z položenej otázky vyplýva, že vozidlá, ktoré nadobudol IT, sú odpísané vozidlá, teda v stave totálnej škody, a že z tohto dôvodu sú definitívne nepojazdné. Za týchto podmienok a ako tiež vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, tieto vozidlá môžu byť ďalej predané len ako vraky alebo na neskoršie použitie súčiastok, z ktorých sú zložené („opätovný predaj na súčiastky“), a nie na ich opätovné použitie ako takých alebo na opravu, pričom otázka položená vnútroštátnym súdom sa vzťahuje len na prípad ďalšieho predaja na súčiastky.
17 Na základe tejto úvodnej úvahy treba pripomenúť, že podľa článku 311 ods. 1 bodu 1 smernice o DPH je „použitý tovar“ „hmotný hnuteľný majetok, ktorý je vhodný na ďalšie používanie v danom stave alebo po oprave“.
18 V tejto súvislosti sa Súdny dvor domnieval, že tento pojem zahŕňa hmotný hnuteľný majetok, ktorý je vhodný na ďalšie používanie v danom stave alebo po oprave, pochádzajúci z iného tovaru, ktorého bol súčasťou ako jeho diel, a že kvalifikácia za „použitý tovar“ vyžaduje výlučne to, aby si používaný tovar zachoval vlastnosti, ktoré mal ako nový, a aby mohol byť z tohto dôvodu opätovne použitý ako taký alebo po oprave (pozri najmä rozsudok z 18. januára 2017, Sjelle Autogenbrug, C-471/15, EU:C:2017:20, body 31 a 32).
19 Okrem toho Súdny dvor tiež uviedol, že uplatnenie úpravy zdaňovania prirážky nevyhnutne nepredpokladá identickosť kúpeného a predaného tovaru. Súdny dvor konkrétne potvrdil, že táto úprava sa uplatňuje na ďalší predaj súčiastok demontovaných samotnou zdaniteľnou osobou z nepojazdného vozidla, ktoré táto osoba nadobudla, pokiaľ motorové vozidlo pozostáva zo súboru súčiastok, ktoré boli zmontované a ktoré môžu byť demontované a predané v danom stave alebo po oprave (pozri najmä rozsudok z 18. januára 2017, Sjelle Autogenbrug, C-471/15, EU:C:2017:20, body 36 a 37).
20 Je pravda, že na rozdiel od veci, v ktorej bol vydaný už citovaný rozsudok, sa konanie vo veci samej vyznačuje skutočnosťou, že zdaniteľný obchodník nedemontoval súčiastky z definitívne nepojazdného vozidla, ktoré nadobudol na účely ich predaja sám, ale ďalej predával vozidlo ako také „na súčiastky“, to znamená s cieľom neskoršieho využitia súčiastok tohto vozidla ako náhradných dielov.
21 Ako však Európska komisia v podstate uvádza vo svojich písomných pripomienkach, tento rozdiel nemôže viesť k záveru, že odôvodnenie Súdneho dvora v rozsudku z 18. januára 2017, Sjelle Autogenbrug (C-471/15, EU:C:2017:20), nemožno uplatniť na situáciu, o akú ide vo veci samej.
22 Treba totiž zohľadniť skutočnosť uvedenú v bode 16 tohto rozsudku, že vozidlá nadobudnuté zdaniteľným obchodníkom, akým je IT, sú definitívne nepojazdné, a teda nemôžu byť opätovne predané na opätovné použitie v danom stave alebo opravené. Vzhľadom na to, že samotné vozidlo ako hmotný hnuteľný majetok nie je hypoteticky spôsobilé na opätovné používanie v danom stave alebo po oprave v zmysle článku 311 ods. 1 bodu 1 smernice o DPH, treba na účely určenia, či toto vozidlo možno považovať za použitý tovar a využiť tak úpravu zdaňovania prirážky, vychádzať len z častí tohto vozidla, ktoré v rámci ďalšieho predaja zdaniteľným obchodníkom iným osobám môžu byť takto opätovne použité.
23 Výklad umožňujúci, aby sa na definitíve nepojazdné vozidlo vzťahovala úprava zdaňovania prirážky ako na použitý tovar z dôvodu, že niektoré jeho súčiastky môžu byť opätovne použité, je v súlade s cieľom tejto úpravy, ktorým je, ako to vyplýva z odôvodnenia 51 smernice o DPH, zamedziť dvojitému zdaneniu, ktoré by mohlo vyplývať jednak z okolnosti, že predajná cena týchto súčiastok, ktoré ho tvoria, už zohľadňuje DPH zaplatenú na vstupe pri kúpe vozidla osobou, na ktorú sa vzťahuje článok 314 tejto smernice, a jednak ani táto osoba, ani zdaniteľný obchodník nemôžu túto sumu odpočítať (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. januára 2017, Sjelle Autogenbrug, C-471/15, EU:C:2017:20, body 39 a 40, ako aj citovanú judikatúru).
24 V prejednávanej veci na účely overenia, či sa na vozidlá, ktoré opätovne predáva IT môže vzťahovať úprava zdaňovania prirážky, sa vnútroštátny súd bude musieť ubezpečiť, že v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 18 tohto rozsudku tieto vozidlá ešte obsahovali súčiastky, ktoré ich tvoria a ktoré si zachovali funkcie, ktoré mali v novom stave, tak, aby mohli byť v danom stave alebo po oprave opätovne použité.
25 Vnútroštátny súd bude musieť okrem toho overiť, či uvedené vozidlá neboli v skutočnosti predané, aby boli jednoducho zničené alebo premenené na iný predmet. Vozidlo, ktorého súčiastky, ktoré ho tvoria, si zachovávajú funkcie, ktoré mali v novom stave, totiž nebudú kupujúcim demontované, aby boli opätovne použité ako také alebo po oprave, nezostáva vo svojom hospodárskom cykle, a preto sa naň nemôže uplatniť úprava zdaňovania prirážky (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 2018, E LATS, C-154/17, EU:C:2018:560, bod 34).
26 V rámci tohto overenia bude musieť vnútroštátny súd zohľadniť všetky objektívne okolnosti, za ktorých došlo k opätovnému predaju. Ako totiž vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, pojmy použité v smernici o DPH majú objektívny charakter a uplatňujú sa nezávisle od cieľov a výsledkov dotknutých transakcií (rozsudok z 11. júla 2018, E LATS, C-154/17, EU:C:2018:560, bod 35 a citovaná judikatúra).
27 Hoci zohľadnenie zámeru zdaniteľnej osoby zúčastnenej na transakcii je okrem výnimočných prípadov v rozpore s cieľmi spoločného systému DPH, vnútroštátny súd bude môcť naopak zohľadniť objektívne skutočnosti, akými sú prezentácia a stav vozidiel, predmet zmluvy, hodnota, za ktorú boli tieto vozidlá predané, spôsob fakturácie alebo aj ekonomická činnosť osoby, ktorá uvedené vozidlá nadobudla (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 2018, E LATS, C-154/17, EU:C:2018:560, body 36 a 37, ako aj citovanú judikatúru).
28 Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 311 ods. 1 bod 1 smernice o DPH sa má vykladať v tom zmysle, že definitívne nepojazdné motorové vozidlá, ktoré podnik odkúpil od osôb uvedených v článku 314 tejto smernice a ktoré sú určené na predaj „na súčiastky“ bez toho, aby z nich boli tieto súčiastky demontované, predstavujú použitý tovar v zmysle článku 311 ods. 1 bodu 1 uvedenej smernice, pokiaľ na jednej strane stále obsahujú súčiastky, ktoré si zachovávajú funkcie, ktoré mali v novom stave, tak, aby mohli byť ako také alebo po oprave opätovne použité, a na druhej strane sa preukáže, že tieto vozidlá zostali v hospodárskom cykle, ktorý mali, z dôvodu takéhoto opätovného použitia súčiastok.
O trovách
29 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (ôsma komora) rozhodol takto:
Článok 311 ods. 1 bod 1 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty
sa má vykladať v tom zmysle, že:
definitívne nepojazdné motorové vozidlá, ktoré podnik odkúpil od osôb uvedených v článku 314 tejto smernice a ktoré sú určené na predaj „na súčiastky“ bez toho, aby z nich boli tieto súčiastky demontované, predstavujú použitý tovar v zmysle článku 311 ods. 1 bodu 1 uvedenej smernice, pokiaľ na jednej strane stále obsahujú súčiastky, ktoré si zachovávajú funkcie, ktoré mali v novom stave, tak, aby mohli byť ako také alebo po oprave opätovne použité, a na druhej strane sa preukáže, že tieto vozidlá zostali v hospodárskom cykle, ktorý mali, z dôvodu takéhoto opätovného použitia súčiastok.
Podpisy
* Jazyk konania: francúzština.