Available languages

Taxonomy tags

Info

References in this case

Share

Highlight in text

Go

Predbežné znenie

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (siedma komora)

z 12. septembra 2024 (*)

„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Spoločný systém dane z pridanej hodnoty (DPH) – Smernica 2006/112/ES – Články 273 a 395 – Vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2019/310 – Boj proti daňovým podvodom v oblasti DPH – Mechanizmus rozdelenej platby – Účet pre DPH patriaci zdaniteľnej osobe v konkurze – Prevod finančných prostriedkov uložených na tomto účte na žiadosť správcu konkurznej podstaty “

Vo veci C-709/22,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Wojewódzki Sąd Administracyjny we Wrocławiu (Vojvodský správny súd Vroclav, Poľsko) z 22. septembra 2022 a doručený Súdnemu dvoru 17. novembra 2022, ktorý súvisí s konaním:

Syndyk Masy Upadłości A

proti

Dyrektor Izby Administracji Skarbowej we Wrocławiu,

za účasti:

Rzecznik Małych i Średnich Przedsiębiorców,

SÚDNY DVOR (siedma komora),

v zložení: sudca N. Wahl, vykonávajúci funkciu predsedu komory, sudcovia J. Passer a M. L. Arastey Sahún (spravodajkyňa),

generálna advokátka: J. Kokott,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–        Dyrektor Izby Administracji Skarbowej we Wrocławiu, v zastúpení: K. Tudrujek,

–        Rzecznik Małych i Średnich Przedsiębiorców, v zastúpení: P. Chrupek, radca prawny,

–        poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca,

–        Európska komisia, v zastúpení: M. Herold, K. Herrmann a J. Jokubauskaitė, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 11. apríla 2024,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1), vykonávacieho rozhodnutia Rady (EÚ) 2019/310 z 18. februára 2019, ktorým sa Poľsku povoľuje zaviesť osobitné opatrenie odchyľujúce sa od článku 226 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 51, 2019, s. 19), článku 17 ods. 1, článku 41 ods. 1, článku 51 ods. 1 a článku 52 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), článku 2 a článku 4 ods. 3 ZEÚ, ako aj zásad proporcionality, neutrality dane z pridanej hodnoty (DPH) a právnej istoty.

2        Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Syndyk Masy Upadłości A (správca konkurznej podstaty A, ďalej len „správca konkurznej podstaty A“) a Dyrektor Izby Administracji Skarbowej we Wrocławiu (riaditeľ Daňového úradu Vroclav, Poľsko) (ďalej len „riaditeľ daňového úradu“) týkajúceho sa rozhodnutia tohto riaditeľa o zamietnutí odblokovania finančných prostriedkov uložených na účte pre DPH patriacom zdaniteľnej osobe v konkurze.

 Právny rámec

 Právo Únie

 Smernica 2006/112

3        Podľa článku 206 smernice 2006/112:

„Každá zdaniteľná osoba, ktorá je osobou povinnou platiť daň, musí zaplatiť čistú výšku DPH pri podaní daňového priznania k DPH ustanoveného v článku 250. Členské štáty však môžu stanoviť iný termín na platbu tejto sumy, alebo môžu požadovať zaplatenie preddavkov.“

4        Článok 226 tejto smernice stanovuje:

„Bez toho, aby boli dotknuté osobitné ustanovenia uvedené v tejto smernici, faktúry vyhotovené podľa článkov 220 a 221 musia [na účely DPH – neoficiálny preklad] obsahovať iba tieto údaje:

…“

5        Článok 273 uvedenej smernice stanovuje:

„Členské štáty môžu uložiť iné povinnosti, ktoré považujú za potrebné na riadny výber DPH a na predchádzanie daňovým podvodom, pod podmienkou, že splnia požiadavku rovnakého zaobchádzania s transakciami uskutočňovanými na vnútroštátnej úrovni a s transakciami uskutočňovanými medzi členskými štátmi zdaniteľnými osobami, a pod podmienkou, že tieto povinnosti nepovedú pri obchode medzi členskými štátmi k formalitám spojeným s prechodom hraníc.

Možnosť ustanovená v prvom pododseku sa nesmie použiť na uloženie ďalších povinností fakturácie ako tých, ktoré sú stanovené v kapitole 3.“

6        Článok 395 ods. 1 tejto smernice znie:

„Rada [Európskej únie] môže jednomyseľne na návrh [Európskej] komisie oprávniť ktorýkoľvek členský štát, aby zaviedol osobitné opatrenia odchyľujúce sa od tejto smernice na zjednodušenie výberu DPH alebo na zamedzenie určitým daňovým únikom alebo vyhýbaniu sa dani.

Opatrenia zamerané na zjednodušenie výberu DPH nesmú ovplyvniť celkovú výšku príjmov členského štátu z daní vybraných na stupni konečnej spotreby inak ako v zanedbateľnom rozsahu.“

 Nariadenie (EÚ) 2015/848

7        Podľa článku 1 ods. 1 prvého pododseku nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (Ú. v. EÚ L 141, 2015, s. 19):

„Toto nariadenie sa vzťahuje na verejné kolektívne konanie, vrátane predbežného konania, ktoré je založené na právnych predpisoch týkajúcich sa platobnej neschopnosti a v ktorom na účely záchrany, zmeny obsahu záväzkov, reštrukturalizácie alebo likvidácie:

a)      je dlžník úplne alebo čiastočne zbavený práva nakladať so svojím majetkom a je vymenovaný správca;

b)      majetok a záležitosti dlžníka podliehajú kontrole alebo dohľadu zo strany súdu; alebo

c)      súd nariadi dočasné prerušenie konania, v ktorom dochádza k individuálnemu vymáhaniu nárokov, alebo k takémuto prerušeniu dôjde zo zákona, aby sa mohli uskutočniť rokovania medzi dlžníkom a jeho veriteľmi za podmienky, že v konaní, ktoré sa prerušuje, sa prijmú vhodné opatrenia na ochranu kolektívneho záujmu veriteľov, a ak sa nedosiahne žiadna dohoda, toto konanie predchádza konaniu uvedenému v písmene a) alebo b).“

 Vykonávacie rozhodnutie 2019/310

8        Vykonávacie rozhodnutie 2019/310, ako vyplýva z jeho úvodných ustanovení, bolo prijaté na základe Zmluvy o FEÚ, ako aj smernice 2006/112, a najmä jej článku 395 ods. 1.

9        Odôvodnenia 1, 3, 4, 7, 9, 11 a 12 vykonávacieho rozhodnutia 2019/310 stanovujú:

„(1)      Poľsko listom, ktorý Komisia zaevidovala 15. mája 2018, požiadalo o povolenie zaviesť osobitné opatrenie odchyľujúce sa od článku 226 smernice [2006/112] s cieľom uplatniť mechanizmus rozdelenej platby (ďalej len „osobitné opatrenie“). Osobitné opatrenie by malo vyžadovať, aby sa do faktúr vystavených v súvislosti s dodávkou tovaru a poskytovaním služieb, ktoré sú vystavené riziku podvodu a na ktoré sa v Poľsku zvyčajne vzťahuje mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti a spoločná a nerozdielna zodpovednosť, zahrnulo osobitné vyhlásenie o tom, že [DPH] sa musí zaplatiť na blokovaný účet pre DPH. …

…

(3)      Poľsko už prijalo mnoho opatrení na boj proti podvodom. Zaviedlo mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti a spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť dodávateľa a zákazníka, zaviedlo, okrem iného, štandardný súbor daňovej kontroly, prísnejšie pravidlá registrácie zdaniteľných osôb povinných platiť DPH a rušenia ich registrácie, zvýšený počet auditov. Poľsko sa však napriek tomu domnieva, že uvedené opatrenia sú nedostatočné na predchádzanie podvodom v oblasti DPH.

(4)      Podľa názoru Poľska sa uplatňovaním osobitného opatrenia odstránia podvody v oblasti DPH. Keďže podľa mechanizmu rozdelenej platby je možné sumu DPH uloženú na osobitnom účte dodávateľa pre DPH (zdaniteľnej osoby) použiť iba na obmedzené účely, konkrétne na platbu splatnej DPH daňovým orgánom alebo na platbu DPH z faktúr prijatých od dodávateľov, je lepšie zabezpečené, že sa daňovým orgánom vyplatí celá suma DPH, ktorú by zdaniteľná osoba mala odviesť do štátnej pokladnice.

…

(7)      Ak dodávateľ vykáže preplatok dane na vstupe nad rámec dane na výstupe v daňovom priznaní k DPH ako sumu podliehajúcu vráteniu, platbu takéhoto vrátenia vykoná obvykle do 60 dní na bežný účet dodávateľa. Poľsko však oznámilo Komisii, že pri transakciách, na ktoré sa vzťahuje osobitné opatrenie, sa na žiadosť dodávateľa disponujúceho blokovaným účtom pre DPH vrátenie má vykonať do 25 dní.

…

(9)      Osobitné opatrenie sa má vzťahovať na všetkých dodávateľov vrátane dodávateľov, ktorí nie sú usadení v Poľsku, pričom majú mať povinnosť vlastniť bankový účet spravovaný podľa poľského zákona o bankovníctve. V tomto smere Poľsko potvrdilo, že dodávateľom nevzniknú žiadne dodatočné náklady spojené s povinnosťou otvoriť si bankový účet v Poľsku, keďže títo dodávatelia si budú môcť v Poľsku zadarmo otvoriť a mať bankový účet na platby DPH.

…

(11)      Podľa názoru Komisie môže osobitné opatrenie uplatňované na dodávky tovaru a poskytovanie služieb, ktoré sú vystavené riziku podvodov, priniesť účinné výsledky v boji proti daňovým podvodom v oblasti DPH. …

(12)      Vzhľadom na to, že osobitné opatrenie je nové a má široký rozsah pôsobnosti, je dôležité zabezpečiť nevyhnutné sledovanie. Takéto sledovanie sa má sústrediť na vplyv osobitného opatrenia na mieru podvodov v oblasti DPH a na zdaniteľné osoby v súvislosti okrem iného s vracaním DPH, administratívnou záťažou, nákladmi pre zdaniteľné osoby. Poľsko by preto po 18 mesiacoch od nadobudnutia účinnosti osobitného opatrenia v Poľsku malo predložiť správu o vplyve osobitného opatrenia.“

10      Článok 1 tohto vykonávacieho rozhodnutia stanovuje:

„Odchylne od článku 226 smernice [2006/112] sa Poľsku povoľuje, aby sa do faktúr vystavených v súvislosti s dodávkou tovaru a poskytovaním služieb, ktoré sú uvedené v prílohe k tomuto rozhodnutiu, medzi zdaniteľnými osobami, zaviedlo osobitné vyhlásenie, že DPH sa musí zaplatiť na osobitný blokovaný účet dodávateľa pre DPH, ktorý bol otvorený v Poľsku, ak sa platby za dodávku uskutočňujú elektronickým bankovým prevodom.“

11      Podľa článku 3 druhého odseku sa uvedené vykonávacie rozhodnutie uplatňovalo od 1. marca 2019 do 28. februára 2022.

12      Vykonávacím rozhodnutím Rady (EÚ) 2022/559 z 5. apríla 2022, ktorým sa mení vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2019/310, pokiaľ ide o povolenie udelené Poľsku naďalej uplatňovať osobitné opatrenie odchyľujúce sa od článku 226 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 108, 2022, s. 51), sa predĺžilo povolenie udelené vykonávacím rozhodnutím 2019/310 do 28. februára 2025.

 Poľské právo

 Zákon o DPH

13      Článok 106e ods. 1 bod 18a ustawa o podatku od towarów i usług (zákon o dani z tovarov a služieb) z 11. marca 2004 (Dz. U. č. 2021, položka 685), v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), stanovuje:

„Faktúry, v ktorých celková splatná suma presahuje 15 000 [poľských zlotých (PLN)] alebo jej ekvivalent vyjadrený v cudzej mene a ktoré sa týkajú dodania tovaru alebo poskytnutia služieb v prospech zdaniteľnej osoby uvedených v prílohe 15 zákona, musia obsahovať výraz ‚mechanizmus rozdelenej platby‘…“

14      Článok 108a tohto zákona stanovuje:

„1.      Zdaniteľné osoby, ktoré dostali faktúru s uvedenou sumou dane, môžu pri úhrade dlžnej sumy vyplývajúcej z tejto faktúry použiť mechanizmus rozdelenej platby.

1a.      Pri platbe za nákup tovaru alebo služieb uvedených v prílohe 15 zákona doložených faktúrou, ktorej celková splatná suma presahuje 15 000 PLN alebo jej ekvivalent vyjadrený v cudzej mene, sú zdaniteľné osoby povinné použiť mechanizmus rozdelenej platby. …

…

2.      Použitie mechanizmu rozdelenej platby spočíva v tom, že:

(1)      úhrada sumy zodpovedajúcej celej sume dane alebo jej časti vyplývajúcej z prijatej faktúry sa uskutoční na účet pre DPH;

(2)      úhrada celej sumy alebo časti sumy zodpovedajúcej čistej predajnej hodnote vyplývajúcej z prijatej faktúry sa uskutoční na bankový účet alebo na účet v družstevnej sporiteľni, v ktorých je účet pre DPH vedený, alebo je zúčtovaná iným spôsobom.“

15      Podľa článku 108b uvedeného zákona:

„1.      Riaditeľ daňového úradu na žiadosť zdaniteľnej osoby rozhodnutím povolí prevod finančných prostriedkov zhromaždených na účte pre DPH uvedenom zdaniteľnou osobou na ňou uvedený bankový účet alebo na účet družstevnej sporiteľne, u ktorých je tento účet pre DPH vedený.

…

3.      Riaditeľ daňového úradu vydá rozhodnutie do 60 dní od prijatia žiadosti. …

…

5.      Riaditeľ daňového úradu rozhodnutím zamietne povolenie prevodu finančných prostriedkov zhromaždených na účte pre DPH:

(1)      v prípade nedoplatkov zdaniteľnej osoby na daniach a pohľadávkach uvedených v článku 62b ods. 2 bode 2 písm. a) [ustawa – Prawo bankowe (zákon o bankách)] z 29. augusta 1997 [(Dz. U. z roku 1997, č. 140, položka 939) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o bankách“)] vo výške zodpovedajúcej výške tohto nedoplatku spolu s úrokmi z omeškania, podľa stavu ku dňu vydania rozhodnutia;

(2)      v prípade, že existujú odôvodnená obava, že:

a)      daňová povinnosť týkajúca sa daní a pohľadávok uvedených v článku 62b ods. 2 bode 2 písm. a) [zákona o bankách] nebude splnená, najmä ak zdaniteľná osoba sústavne neplatí splatné daňové záväzky alebo robí kroky spočívajúce v zbavovaní sa majetku, ktoré môžu sťažiť alebo zmariť vymáhanie daňových dlhov, alebo

b)      vznikne daňový nedoplatok na daniach a pohľadávkach uvedených v článku 62b ods. 2 bode 2 písm. a) [zákona o bankách], alebo sa zistí dodatočný daňový záväzok.

…“

 Zákon o bankách

16      Článok 62b ods. 2 zákona o bankách stanovuje:

„Účet pre DPH môže byť zaťažený len na účely:

…

2.      vyplatenia:

a)      na účet daňového úradu:

–        [DPH] vrátane [DPH] za dovezený tovar, dodatočnej daňovej povinnosti, ako aj úrokov z omeškania súvisiacich s [DPH] alebo úrokov z omeškania súvisiacich s dodatočnou daňovou povinnosťou,

–        dane z príjmov právnických osôb a preddavku na túto daň, ako aj úrokov z omeškania súvisiacich s daňou z príjmov právnických osôb alebo s preddavkom na túto daň,

–        dane z príjmov fyzických osôb a preddavku na túto daň, ako aj úrokov z omeškania súvisiacich s daňou z príjmov fyzických osôb alebo s preddavkom na túto daň,

–        spotrebnej dane, zálohy na spotrebnú daň, denných platieb, ako aj úrokov z omeškania súvisiacich so spotrebnou daňou a zálohou na spotrebnú daň,

–        cla a súvisiacich úrokov z omeškania,

…“

 Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

17      Dňa 28. júna 2021 správca konkurznej podstaty A požiadal Naczelnik Urzędu Skarbowego w O. (vedúci Daňového úradu v O., Poľsko) o prevod finančných prostriedkov zhromaždených na účte pre DPH patriacom zdaniteľnej osobe v konkurze na účet konkurznej podstaty. Ako dôvod svojej žiadosti uviedol, že suma 104 915 PLN (približne 23 600 eur) sa má previesť na účet obce O. (Poľsko) na účely zaplatenia dane z nehnuteľností, ktorú táto zdaniteľná osoba dlhuje za júl 2021.

18      Rozhodnutím z 26. augusta 2021 vedúci Daňového úradu v O. túto žiadosť zamietol.

19      Riaditeľ Daňového úradu, na ktorý správca konkurznej podstaty A podal odvolanie proti tomuto rozhodnutiu, toto rozhodnutie potvrdil rozhodnutím z 30. novembra 2021.

20      Správca konkurznej podstaty A podal proti tomuto rozhodnutiu žalobu na Wojewódzki Sąd Administracyjny we Wrocławiu (Vojvodský správny súd Vroclav, Poľsko), ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.

21      Tento súd pripomína, že poľská právna úprava a konkrétne článok 106e ods. 1 a články 108a až 108f zákona o DPH, ako aj články 62a až 62e zákona o bankách stanovujú mechanizmus rozdelenej platby. Tento mechanizmus spočíva v oddelení platby splatnej sumy DPH od platby splatného základu dane. Ak sa teda na dodávateľa tovaru alebo poskytovateľa služieb vzťahujú ustanovenia o rozdelenej platbe, musí mať popri svojom bežnom bankovom účte aj osobitný blokovaný bankový účet pre DPH. Tento účet je možné použiť iba na prijímanie DPH od zákazníkov a na platenie DPH vlastným dodávateľom alebo poskytovateľom služieb, ako aj na platenie iných verejných pohľadávok, ale len v prospech štátnej pokladnice. V takom prípade nadobúdateľ alebo príjemca platí zdaniteľný základ dodávateľovi alebo poskytovateľovi na bežný bankový účet, zatiaľ čo DPH splatná z titulu dodania tovaru alebo poskytnutia služieb sa platí na blokovaný bankový účet pre DPH patriaci tomuto dodávateľovi alebo tomuto poskytovateľovi. Tento spôsob platby vyplýva len z vôle platiteľa a nie je automatický. Uvoľnenie finančných prostriedkov zhromaždených na účte pre DPH patriacom zdaniteľnej osobe si vyžaduje súhlas daňového orgánu.

22      Poľský zákonodarca zaviedol mechanizmus rozdelenej platby v súlade s vykonávacím rozhodnutím 2019/310, ktorým Rada Európskej únie povolila Poľskej republike zaviesť na obdobie od 1. marca 2019 do 28. februára 2022 osobitné opatrenie odchyľujúce sa od článku 226 smernice 2006/112.

23      V tejto súvislosti vnútroštátny súd poznamenáva, že vykonávacie rozhodnutie 2019/310 obsahuje pravidlá, ktoré sa odlišujú od pravidiel uvedených vo vykonávacom rozhodnutí Rady (EÚ) 2017/784 z 25. apríla 2017, ktorým sa Talianskej republike povoľuje uplatňovať osobitné opatrenie odchyľujúce sa od článkov 206 a 226 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a ktorým sa zrušuje vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2015/1401 (Ú. v. EÚ L 118, 2017, s. 17).

24      Na rozdiel od vykonávacieho rozhodnutia 2019/310 totiž vykonávacie rozhodnutie 2017/784 odchylne od článku 206 smernice 2006/112 stanovuje možnosť zaviesť vnútroštátny systém, v rámci ktorého príjemca zaplatí DPH splatnú za dodania tovaru a poskytovanie služieb na osobitný blokovaný bankový účet vedený talianskym správcom dane.

25      Vnútroštátny súd sa pýta, či vnútroštátne opatrenie, ktoré stanovuje povinnosť nadobúdateľa tovaru alebo príjemcu služby previesť splatnú DPH dodávateľovi tohto tovaru alebo poskytovateľovi tejto služby na osobitný blokovaný bankový účet patriaci tomuto dodávateľovi alebo tomuto poskytovateľovi, nepredstavuje odchýlku od článku 206 smernice 2006/112, a teda či toto opatrenie nevyžaduje oznámenie podľa článku 395 tejto smernice. Nedodržanie oznamovacej povinnosti je procesnou vadou a spôsobuje neuplatniteľnosť dotknutých predpisov, takže sa na ne nemožno odvolávať proti jednotlivcom (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. februára 2016, Ince, C-336/14, EU:C:2016:72, bod 67).

26      Podľa názoru tohto súdu je zdaniteľná osoba v súlade s článkom 206 smernice 2006/112 povinná zaplatiť DPH nie po každej zdaniteľnej transakcii, ktorú uskutoční, ale až po uplynutí každého zdaňovacieho obdobia. Čistá výška DPH uvedená v prvej vete tohto článku teda zodpovedá súčtu DPH za všetky zdaniteľné transakcie uskutočnené zdaniteľnou osobou počas zdaňovacieho obdobia, od ktorej sa odpočíta DPH zaplatená za všetky transakcie uskutočnené počas uvedeného obdobia, vrátane transakcií realizovaných pred transakciami uskutočnenými touto zdaniteľnou osobou. Za týchto podmienok by uvedená zdaniteľná osoba mala mať možnosť voľne nakladať s predchádzajúcimi platbami prijatými od svojich zákazníkov. V prípade účtu pre DPH, o aký ide vo veci, o ktorej rozhoduje uvedený súd, sú však finančné prostriedky zablokované, a to ešte pred vznikom dlhu na DPH voči orgánom verejnej moci.

27      Je pravda, že článok 206 smernice 2006/112 umožňuje členským štátom vyberať preddavok na DPH. Pojem „preddavok na daň“ znamená čiastočné zaplatenie sumy, ktorá sa stane splatnou neskôr, t. j. čistej sumy DPH vypočítanej za celé zdaňovacie obdobie. Bolo by však ťažké domnievať sa, že suma DPH zaplatená nadobúdateľom tovaru alebo príjemcom služby jeho dodávateľovi za určitú transakciu, ako ju stanovuje poľská právna úprava, ktorá upravuje mechanizmus rozdelenej platby, predstavuje preddavok v zmysle článku 206 smernice 2006/112 v súlade s judikatúrou vyplývajúcou z rozsudku z 9. septembra 2021, Dyrektor Izby Administracji Skarbowej w Bydgoszczy (Nadobudnutie plynového oleja v rámci Spoločenstva) (C-855/19, EU:C:2021:714, bod 33). Okrem toho situácia vo veci, o ktorej rozhoduje vnútroštátny súd, je odlišná od situácie, ktorá bola predmetom rozsudku z 26. marca 2015, Macikowski (C-499/13, EU:C:2015:201), kde sa súdny exekútor považoval za tretiu osobu, ktorá zaplatila daň na výstupe, a nie za dodávateľa.

28      Vnútroštátny súd má pochybnosti, pokiaľ ide o otázku, či predmetné vnútroštátne opatrenie nejde nad rámec cieľa boja proti podvodom v oblasti DPH, ktorý vyplýva z článkov 273 a 395 smernice 2006/112, ako aj z vykonávacieho rozhodnutia 2019/310.

29      Konkrétne sa pýta, či povinnosť zdaniteľnej osoby získať od daňového orgánu povolenie na použitie finančných prostriedkov uložených na jej účte pre DPH na iné účely, než je zaplatenie dlhov voči štátnej pokladnici, najmä v prospech iného verejnoprávneho veriteľa, akým je obec, spadá do rámca boja proti podvodom v oblasti DPH.

30      Pri situácii zdaniteľných osôb v konkurze, akou je situácia vo veci samej, o ktorej rozhoduje vnútroštátny súd, by bolo ťažké uznať, že cieľom povinnosti stanovenej predmetným opatrením je bojovať proti podvodom v oblasti DPH, keďže o povolenie na prevod finančných prostriedkov zhromaždených na účte pre DPH požiadal správca konkurznej podstaty konajúci pod dohľadom sudcu povereného konkurzom.

31      Okrem toho sa vnútroštátny súd pýta, či zablokovanie finančných prostriedkov na účte pre DPH neporušuje zásadu neutrality DPH vzhľadom na skutočnosť, že v prejednávanej veci zdaniteľná osoba v konkurze nevykonáva ekonomickú činnosť, a teda nerealizuje transakcie vytvárajúce DPH, a s ohľadom na fakt, že správca konkurznej podstaty A uviedol, že táto zdaniteľná osoba nemá od vyhlásenia konkurzu nedoplatky na DPH.

32      Tento súd má tiež pochybnosti o súlade mechanizmu rozdelenej platby s vlastníckym právom zaručeným článkom 17 Charty.

33      Poľský zákonodarca totiž neupravil účinky tohto mechanizmu v rámci zákona o konkurze. V tejto situácii je ťažké domnievať sa, že existujú jasné a presné pravidlá umožňujúce správcovi konkurznej podstaty viesť konkurzné konanie a predvídať konanie daňových orgánov.

34      V súlade s článkom 2 ZEÚ by pritom hospodárske subjekty mohli v právnom štáte legitímne očakávať od orgánov verejnej moci, že zásah do ich základných práv bude primerane obmedzený a že sa nezohľadnia len záujmy štátnej pokladnice.

35      Za týchto okolností Wojewódzki Sąd Administracyjny we Wrocławiu (Vojvodský správny súd Vroclav, Poľsko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.      Majú sa ustanovenia [vykonávacieho rozhodnutia 2019/310], ustanovenia smernice [2006/112], najmä jej články 395 a 273, ako aj zásada proporcionality a zásada neutrality vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave a vnútroštátnej praxi, podľa ktorej sa správcovi konkurznej podstaty za okolností prejednávanej veci zamieta povolenie previesť finančné prostriedky zhromaždené na účte zdaniteľnej osoby pre DPH (mechanizmus rozdelenej platby) na bankový účet, ktorý uviedol [tento správca konkurznej podstaty]?

2.      Má sa článok 17 ods. 1 [Charty] týkajúci sa práva vlastniť majetok v spojení s článkom 51 ods. 1 a článkom 52 ods. 1 Charty vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave a vnútroštátnej praxi, ktoré za okolností prejednávanej veci odmietajú správcovi konkurznej podstaty udeliť súhlas na prevod finančných prostriedkov zhromaždených na účte pre DPH zdaniteľnej osoby (mechanizmus rozdelených platieb), čo vedie k zmrazeniu finančných prostriedkov vo vlastníctve zdaniteľnej osoby, ktorá je v konkurze, na vyššie uvedenom účte pre DPH a následne znemožňuje [tomuto] správcovi konkurznej podstaty výkon funkcie počas konkurzného konania?

3.      Majú sa zásada právneho štátu zakotvená v článku 2 ZEÚ, zásada právnej istoty, ktorá z nej vyplýva, zásada lojálnej spolupráce zakotvená v článku 4 ods. 3 ZEÚ a zásada riadnej správy vecí verejných zakotvená v článku 41 ods. 1 Charty s prihliadnutím na kontext a ciele [vykonávacieho] rozhodnutia 2019/310, ako aj ustanovenia smernice 2006/112 vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej praxi, ktorá – tým, že sa správcovi konkurznej podstaty zamietne povolenie previesť finančné prostriedky zhromaždené na účte zdaniteľnej osoby pre DPH (mechanizmus rozdelenej platby) –, vedie k tomu, že sa zmaria ciele konkurzného konania, ktoré podľa názoru konkurzného súdu podľa článku 3 ods. 1 [nariadenia 2015/848] patrí do právomoci poľských súdov, a teda vedie k situácii, keď sa na základe uplatnenia neprimeraného vnútroštátneho opatrenia na štátnu pokladnicu ako veriteľa vzťahuje prednostné zaobchádzanie na úkor všetkých veriteľov?“

 O prejudiciálnych otázkach

 O prvej otázke

36      Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa majú články 273 a 395 smernice 2006/112, vykonávacie rozhodnutie 2019/310, ako aj zásady proporcionality a neutrality DPH vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že sumu DPH uloženú na osobitnom účte pre DPH, ktorý má dodávateľ v bankovej inštitúcii, možno použiť len na obmedzené účely, a to najmä na zaplatenie splatnej DPH daňovému orgánu alebo zaplatenie DPH uvedenej na faktúrach prijatých od dodávateľov tovaru alebo poskytovateľov služieb.

37      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 226 smernice 2006/112 vymenúva údaje, ktoré musia byť na účely DPH povinne uvedené na faktúrach vystavených v súlade s touto smernicou.

38      Článok 395 ods. 1 uvedenej smernice stanovuje, že Rada môže oprávniť ktorýkoľvek členský štát, aby zaviedol osobitné opatrenia odchyľujúce sa od tejto smernice s cieľom zjednodušiť výber dane alebo zamedziť určitým daňovým únikom alebo vyhýbaniu sa dani.

39      Na základe tohto posledného uvedeného ustanovenia a na základe príslušnej žiadosti, ktorú Poľská republika zaslala Komisii, Rada prijala vykonávacie rozhodnutie 2019/310.

40      V tejto súvislosti z odôvodnenia 1 tohto vykonávacieho rozhodnutia vyplýva, že toto „osobitné opatrenie by malo vyžadovať, aby sa do faktúr vystavených v súvislosti s dodávkou tovaru a poskytovaním služieb, ktoré sú vystavené riziku podvodu a na ktoré sa v Poľsku zvyčajne vzťahuje mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti a spoločná a nerozdielna zodpovednosť, zahrnulo osobitné vyhlásenie o tom, že DPH sa musí zaplatiť na blokovaný účet pre DPH“.

41      Ako sa uvádza v odôvodneniach uvedeného vykonávacieho rozhodnutia, Komisia sa domnievala, že osobitné opatrenie týkajúce sa dodaní tovaru a poskytovania služieb, ktoré sú vystavené riziku podvodu, môže priniesť účinné výsledky v boji proti daňovým podvodom v oblasti DPH.

42      Za týchto podmienok sa podľa článku 1 uvedeného vykonávacieho rozhodnutia Poľskej republike odchylne od článku 226 smernice 2006/112 povolilo, aby sa do faktúr vystavených v súvislosti s dodávkou tovaru a poskytovaním služieb, ktoré sú uvedené v prílohe k tomuto vykonávaciemu rozhodnutiu, medzi zdaniteľnými osobami, zaviedlo osobitné vyhlásenie, že DPH sa musí zaplatiť na osobitný blokovaný účet dodávateľa pre DPH, ktorý bol otvorený v Poľsku, ak sa platby za dodávku uskutočňujú elektronickým bankovým prevodom.

43      V dôsledku toho na účely uplatnenia mechanizmu rozdelenej platby poľský zákonodarca vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že faktúry týkajúce sa dodania tovaru alebo poskytnutia služieb uvedených v tejto právnej úprave v prospech zdaniteľnej osoby, ktorých celková splatná suma presahuje 15 000 PLN (približne 3 370 eur) alebo jej ekvivalent vyjadrený v cudzej mene, musia obsahovať výraz „mechanizmus rozdelenej platby“.

44      Vzhľadom na to, že tento mechanizmus stanovuje nielen výraz, ktorý musí byť uvedený na faktúrach, ale stanovuje aj režim osobitného blokovaného účtu pre DPH, pri ktorom sa na prevod finančných prostriedkov z tohto účtu vyžaduje povolenie daňového orgánu, pričom toto povolenie podlieha podmienkam stanoveným poľskou právnou úpravou, sa vnútroštátny súd pýta, či právna úprava stanovujúca uvedený mechanizmus nejde nad rámec povolenia udeleného Poľskej republike vykonávacím rozhodnutím 2019/310. Tento súd sa konkrétne pýta, či uvedená právna úprava nepredstavuje nepovolenú odchýlku od článku 206 smernice 2006/112.

45      Na účely odpovede na túto otázku treba konštatovať, že žiadne ustanovenie tejto smernice neukladá členským štátom osobitné povinnosti, pokiaľ ide o mechanizmus rozdelenej platby, o aký ide vo veci samej.

46      Pokiaľ ide o článok 206 uvedenej smernice, treba pripomenúť, že tento článok stanovuje, že každá zdaniteľná osoba, ktorá je osobou povinnou platiť daň, musí zaplatiť čistú výšku DPH pri podaní daňového priznania k DPH ustanoveného v článku 250 tejto smernice, pričom členské štáty môžu stanoviť iný termín na platbu tejto sumy alebo môžu požadovať zaplatenie preddavkov.

47      V tejto súvislosti zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že ak sú finančné prostriedky zodpovedajúce výške DPH prevedené na osobitný účet zdaniteľnej osoby pre DPH, neuskutoční sa úhrada dlhu na DPH do štátneho rozpočtu, pretože DPH je splatná až v stanovených dňoch po skončení zdaňovacieho obdobia.

48      Ako konštatovala generálna advokátka v bode 34 svojich návrhov, hoci zdaniteľná osoba nemôže voľne nakladať s finančnými prostriedkami na osobitnom účte pre DPH, poľská právna úprava stanovuje možnosť tejto zdaniteľnej osoby použiť tieto finančné prostriedky na zaplatenie DPH svojim dodávateľom tovaru alebo jej poskytovateľom služieb a uhradiť svoje dlhy voči štátu.

49      V dôsledku toho, ako uviedla generálna advokátka v bode 35 svojich návrhov, v rozsahu, v akom zdaniteľná osoba môže použiť finančné prostriedky, ktoré sa nachádzajú na osobitnom účte pre DPH, na zaplatenie DPH svojim dodávateľom tovaru alebo poskytovateľom služieb, nie je povinná vopred platiť DPH vo väčšom rozsahu, než stanovuje štandardný systém smernice 2006/112.

50      V tejto súvislosti treba dodať, že hoci z formálneho hľadiska vykonávacie rozhodnutie 2019/310 predstavuje odchýlku od článku 226 smernice 2006/112, ktorý sa týka údajov, ktoré musia byť na účely DPH povinne uvedené na faktúrach vystavených v súlade s touto smernicou, nič to nemení na tom, že – ako sa uvádza v odôvodneniach 1, 4 a 7 tohto vykonávacieho rozhodnutia, ako aj v jeho článku 1 – uvedená odchýlka bola stanovená s cieľom umožniť poľskému zákonodarcovi zaviesť režim blokovania finančných prostriedkov na osobitnom bankovom účte pre DPH. Z toho vyplýva, že normotvorca Únie si bol pri udelení predmetnej odchýlky plne vedomý toho, že jej zavedenie do poľskej právnej úpravy povedie k nastoleniu uvedeného režimu osobitného účtu pre DPH.

51      Za týchto podmienok nemožno mechanizmus rozdelenej platby ako taký považovať za mechanizmus, ktorý odporuje článku 206 smernice 2006/112 a nepredstavuje odchýlku od tohto článku.

52      V súvislosti so zásadou daňovej neutrality, na ktorú sa odvoláva vnútroštátny súd v prvej otázke, treba pripomenúť, že v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora táto zásada, ktorou normotvorca Únie vyjadril v oblasti DPH všeobecnú zásadu rovnosti zaobchádzania, bráni najmä tomu, aby sa s hospodárskymi subjektmi, ktoré uskutočňujú rovnaké transakcie, zaobchádzalo pri vyberaní DPH rozdielne (pozri najmä rozsudky zo 17. decembra 2020, WEG Tevesstraße, C-449/19, EU:C:2020:1038, bod 48, a zo 16. februára 2023, DGRFP Cluj, C-519/21, EU:C:2023:106, bod 88).

53      Cieľom režimu stanoveného smernicou 2006/112 a práva na odpočítanie DPH, ktoré je jeho súčasťou, je úplne odbremeniť podnikateľa od DPH splatnej alebo zaplatenej v rámci všetkých jeho ekonomických činností. Spoločný systém DPH v dôsledku toho zabezpečuje úplnú neutralitu, pokiaľ ide o daňové zaťaženie všetkých ekonomických činností bez ohľadu na ich ciele alebo výsledky, pod podmienkou, že tieto činnosti samy podliehajú DPH (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. februára 2023, DGRFP Cluj, C-519/21, EU:C:2023:106, bod 94 a citovanú judikatúru).

54      V prejednávanej veci návrh na začatie prejudiciálneho konania neumožňuje identifikovať akúkoľvek súvislosť medzi zásadou daňovej neutrality na jednej strane a podmienkami stanovenými poľskou právnou úpravou, ktorým podlieha zamietnutie uvoľnenia finančných prostriedkov z účtu pre DPH zdaniteľnej osoby v konkurze v rámci konkurzného konania na druhej strane.

55      Pokiaľ ide o zásadu proporcionality, ktorú vnútroštátny súd tiež uviedol v prvej otázke, stačí v prvom rade pripomenúť, že – ako vyplýva z odôvodnenia 3 vykonávacieho rozhodnutia 2019/310 –, aj keď Poľská republika už prijala mnoho opatrení na boj proti podvodom v oblasti DPH, tento členský štát usudzuje, že tieto opatrenia nepostačujú na predchádzanie uvedeným podvodom. Ako sa uvádza v odôvodnení 11 tohto vykonávacieho rozhodnutia, Komisia sa stotožnila s touto analýzou, keďže zastávala názor, že predmetné osobitné opatrenie uplatňované na dodania tovaru a poskytovania služieb, ktoré sú vystavené riziku podvodu, môže priniesť účinné výsledky v boji proti daňovým podvodom v oblasti DPH.

56      V druhom rade v rozsahu, v akom sa v súlade s článkom 1 vykonávacieho rozhodnutia 2019/310 povolenie stanovené týmto rozhodnutím týka len platieb uskutočnených elektronickým bankovým prevodom, povinnosť uviesť na faktúre DPH výraz, podľa ktorého sa táto daň zaplatí na osobitný blokovaný bankový účet dodávateľa alebo poskytovateľa, a teda zabezpečiť, aby boli zodpovedajúce sumy zaplatené na tento účet, sa nemá považovať za záväznú formalitu. Preto nie je neprimeraná.

57      V treťom rade sa uvedená povinnosť netýka všetkých transakcií, pri ktorých sa platí elektronickým prevodom, pretože v súlade s článkami 106e a 108a zákona o DPH sa týka len faktúr za dodania tovaru alebo poskytnutie služieb, ktorých celková splatná suma presahuje 15 000 PLN (približne 3 370 eur) alebo ich ekvivalent vyjadrený v cudzej mene, čo sa tiež nezdá byť neprimerané.

58      V štvrtom rade, ako bolo konštatované v bode 48 tohto rozsudku, poľská právna úprava stanovuje možnosť, aby zdaniteľná osoba použila finančné prostriedky zhromaždené na tomto osobitnom účte pre DPH na zaplatenie DPH jej dodávateľom tovaru alebo jej poskytovateľom služieb a na vyrovnanie svojich dlhov voči štátu. Táto právna úprava teda nestanovuje absolútne blokovanie predmetných finančných prostriedkov, ale len obmedzuje ich použitie, čo je tiež primerané cieľu boja proti podvodom v oblasti DPH.

59      Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že články 273 a 395 smernice 2006/112 a vykonávacie rozhodnutie 2019/310 sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že sumu DPH uloženú na osobitnom účte pre DPH, ktorý má dodávateľ v bankovej inštitúcii, možno použiť len na obmedzené účely, a to najmä na zaplatenie splatnej DPH daňovému orgánu alebo zaplatenie DPH uvedenej na faktúrach prijatých od dodávateľov tovaru alebo poskytovateľov služieb.

 O druhej otázke

60      Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 17 ods. 1 Charty v spojení s článkom 51 ods. 1 a článkom 52 ods. 1 Charty vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že suma DPH uložená na osobitnom účte pre DPH, ktorý má dodávateľ v bankovej inštitúcii, sa môže použiť len na obmedzené účely, a to najmä na zaplatenie splatnej DPH daňovému orgánu alebo zaplatenie DPH uvedenej na faktúrach prijatých od dodávateľov tovaru alebo poskytovateľov služieb.

61      V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že podľa článku 51 ods. 1 Charty sú jej ustanovenia určené členským štátom výlučne vtedy, ak vykonávajú právo Únie.

62      Podľa ustálenej judikatúry pojem „vykonávanie práva Únie“ v zmysle článku 51 Charty predpokladá existenciu súvisu medzi aktom práva Únie a dotknutým vnútroštátnym opatrením, ktorý presahuje podobnosť dotknutých oblastí alebo nepriame vplyvy jednej oblasti na inú (rozsudok zo 16. júla 2020, Adusbef a i. C-686/18, EU:C:2020:567, bod 52 a citovaná judikatúra).

63      V tejto súvislosti Súdny dvor dospel k záveru, že nie je možné uplatniť základné práva Únie vo vzťahu k vnútroštátnej právnej úprave z dôvodu, že ustanovenia Únie v danej oblasti nestanovujú žiadnu konkrétnu povinnosť členským štátom, pokiaľ ide o situáciu, o ktorú ide vo veci samej (rozsudok zo 16. júla 2020, Adusbef a i., C-686/18, EU:C:2020:567, bod 53 a citovaná judikatúra).

64      V prejednávanej veci, ako vyplýva z odpovede na prvú otázku, žiadne z ustanovení práva Únie uvedených vnútroštátnym súdom neukladá členským štátom osobitné povinnosti, pokiaľ ide o mechanizmus rozdelenej platby, o aký ide vo veci samej.

65      Okrem toho treba pripomenúť, že spor vo veci samej sa týka nesúhlasu daňového úradu s prevodom finančných prostriedkov uložených na osobitnom účte pre DPH patriacom zdaniteľnej osobe v konkurze na účet konkurznej podstaty na účely zaplatenia komunálnej dane z nehnuteľností. Správca konkurznej podstaty A na vnútroštátnom súde spochybňuje pravidlo vyplývajúce z poľskej právnej úpravy uplatniteľnej v prejednávanej veci, podľa ktorého nie je možné previesť finančné prostriedky uložené na osobitnom blokovanom účte pre DPH na účely zaplatenia tejto dane z nehnuteľností.

66      V tejto súvislosti treba konštatovať, že hoci mechanizmus rozdelenej platby DPH stanovený dotknutou poľskou právnou úpravou má ako taký určitú súvislosť s režimom DPH stanoveným smernicou 2006/112, nič to nemení na tom, že podmienky platenia komunálnej dane z nehnuteľností z finančných prostriedkov uložených na osobitnom účte pre DPH patriacom zdaniteľnej osobe nie sú upravené ustanoveniami smernice 2006/112, takže tento mechanizmus nepredstavuje „vykonávanie práva Únie“ v zmysle judikatúry citovanej v bode 62 tohto rozsudku.

67      Za týchto podmienok je druhá otázka neprípustná.

 O tretej otázke

68      Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či sa zásada právneho štátu vyplývajúca z článku 2 ZEÚ, zásada právnej istoty, zásada lojálnej spolupráce vyplývajúca z článku 4 ods. 3 ZEÚ, ako aj zásada riadnej správy vecí verejných vyplývajúca z článku 41 ods. 1 Charty majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že suma DPH uložená na osobitnom účte pre DPH, ktorý má dodávateľ v bankovej inštitúcii, sa môže použiť len na obmedzené účely, a to najmä na zaplatenie splatnej DPH daňovému orgánu alebo zaplatenie DPH uvedenej na faktúrach prijatých od dodávateľov tovaru alebo poskytovateľov služieb.

69      Podľa ustálenej judikatúry je konanie, ktoré zaviedol článok 267 ZFEÚ, nástrojom spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi, prostredníctvom ktorého Súdny dvor poskytuje týmto súdom výklad práva Únie potrebný na vyriešenie sporov, ktoré prejednávajú tieto súdy (rozsudok z 1. augusta 2022, Vyriausioji tarnybinės etikos komisija, C-184/20, EU:C:2022:601, bod 47).

70      Vzhľadom na to, že návrh na začatie prejudiciálneho konania slúži ako základ pre toto konanie, vnútroštátny súd je povinný v tomto návrhu vysvetliť skutkový a právny rámec sporu vo veci samej a poskytnúť potrebné vysvetlenia, pokiaľ ide o dôvody výberu ustanovení práva Únie, o ktorých výklad žiada, ako aj súvislosť medzi týmito ustanoveniami a vnútroštátnou právnou úpravou, ktorá sa vzťahuje na spor, o ktorom rozhoduje (rozsudok z 8. júna 2023, Lyoness Europe, C-455/21, EU:C:2023:455, bod 26).

71      V tejto súvislosti treba tiež zdôrazniť, že informácie obsiahnuté v návrhoch na začatie prejudiciálneho konania musia slúžiť na jednej strane na to, aby Súdnemu dvoru umožnili poskytnúť užitočné odpovede na otázky položené vnútroštátnym súdom, a na druhej strane na to, aby vládam členských štátov, ako aj ďalším oprávneným subjektom bola poskytnutá možnosť predložiť pripomienky v súlade s článkom 23 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie. Súdny dvor musí dbať o to, aby bola táto možnosť zachovaná, vzhľadom na to, že podľa tohto článku sa dotknutým subjektom oznamujú len rozhodnutia o podaní návrhu na začatie prejudiciálneho konania (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. mája 2023, MV – 98, C-97/21, EU:C:2023:371, bod 30).

72      Tieto kumulatívne požiadavky týkajúce sa obsahu návrhu na začatie prejudiciálneho konania sú výslovne uvedené v článku 94 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ktorý je vnútroštátny súd povinný náležite dodržiavať (rozsudok z 8. júna 2023, Lyoness Europe, C-455/21, EU:C:2023:455, bod 27). Okrem toho sú pripomenuté v bodoch 13, 15 a 16 Odporúčaní Súdneho dvora Európskej únie pre vnútroštátne súdy pri podávaní návrhov na začatie prejudiciálneho konania (Ú. v. EÚ C 380, 2019, s. 1).

73      V prejednávanej veci, pokiaľ ide o tretiu otázku, návrh na začatie prejudiciálneho konania nespĺňa požiadavku stanovenú v článku 94 písm. c) rokovacieho poriadku.

74      Treba totiž konštatovať, že návrh na začatie prejudiciálneho konania neuvádza dostatočné dôvody, pre ktoré je v prejednávanej veci potrebný výklad zásady právneho štátu vyplývajúcej z článku 2 ZEÚ, zásady právnej istoty, zásady lojálnej spolupráce vyplývajúcej z článku 4 ods. 3 ZEÚ, ako aj zo zásady riadnej správy vecí verejných vyplývajúcej z článku 41 ods. 1 Charty.

75      Skutočnosť, že vnútroštátny súd poukazuje na údajný nesúlad medzi vnútroštátnymi ustanoveniami upravujúcimi mechanizmus rozdelenej platby na jednej strane a vnútroštátnymi ustanoveniami týkajúcimi sa konkurzného konania na druhej strane, zjavne nepostačuje na preukázanie súvislosti medzi ustanoveniami a zásadami práva Únie uvedenými v predchádzajúcom bode a týmto mechanizmom dotknutým vo veci samej.

76      Za týchto podmienok je tretia otázka neprípustná.

 O trovách

77      Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (siedma komora) rozhodol takto:

Články 273 a 395 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a vykonávacie rozhodnutie Rady (EÚ) 2019/310 z 18. februára 2019, ktorým sa Poľsku povoľuje zaviesť osobitné opatrenie odchyľujúce sa od článku 226 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty,

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že sumu dane z pridanej hodnoty (DPH) uloženú na osobitnom účte pre DPH, ktorý má dodávateľ v bankovej inštitúcii, možno použiť len na obmedzené účely, a to najmä na zaplatenie splatnej DPH daňovému orgánu alebo zaplatenie DPH uvedenej na faktúrach prijatých od dodávateľov tovaru alebo poskytovateľov služieb.

Podpisy

*      Jazyk konania: poľština.